Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Liptovský Mikuláš

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martina Mochnáčová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 22C/36/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620202931
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mochnáčová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2020:5620202931.1

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš, v právnej veci navrhovateľa: A.. L.. A. U., A.., nar. XX. XX. XXXX, bytom
U. XXX, XXX XX U., proti L.. P. O., O., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXX, XXX XX C., zastúpený
advokátom JUDr. Martinom Staroňom, so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, o nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.

L.. L.. P. O., O. má voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným okresnému súdu dňa 19. 10. 2020 sa navrhovateľ domáhal nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým bude L.. P. O., O. uložená povinnosť zdržať sa vykonávania stavebných
prác na pozemku parcela registra C č. 4/10, o výmere 316 m2, druh zastavané plochy a nádvoria,

zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Liptovský
Mikuláš, pre okres Liptovský Mikuláš, obec Liptovský Mikuláš, obec Liptovský Mikuláš, katastrálne
územie F., ktoré realizuje v rozpore so stavebným povolením vydaným Okresným úradom Liptovský
Mikuláš pod č. 2000/00663 Po zo dňa 13. 09. 2000, napriek výzve zo dňa 22. 05. 2020 na bezodkladné
zastavenie stavebných prác. Navrhovateľ uviedol, že je výlučným vlastníkom vodovodnej a kanalizačnej
siete podľa skutočného zamerania č. 36990299-94/2006 zo dňa 14. 11. 2006, vyhotoveného M. S. -

GPV, Liptovská Teplá, umiestnenej na pozemku žalovaného na základe kolaudačného rozhodnutia č.
ŠVS-2006/02177-003/Mkzodňa10.12.2006.Osoba,protiktorejnávrhsmeruje,jevýlučnýmvlastníkom
pozemku parcelné číslo 4/10, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 316 m2, zapísaného na liste
vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie F.. Uvedená osoba na predmetnom pozemku realizuje stavebnú
činnosť v nesúlade so stavebným povolením vydaným Okresným úradom Liptovský Mikuláš pod č.
2000/00663 Po zo dňa 13. 09. 2000. Príslušný stavebný úrad v Liptovskom Mikuláši vyzval L.. P.

O. bezodkladne zastaviť stavbu, avšak stavebné práce sú realizované aj naďalej do dnešného dňa
bez ďalšieho povolenia, nerešpektujúc výzvu stavebného úradu v Liptovskom Mikuláši na okamžité
zastavenie stavebných prác a vykonanie nápravy. Navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia domáha toho, aby bola L.. P. O. uložená povinnosť zdržať sa neoprávneného zásahu
do vlastníckych práv navrhovateľa, ktoré sú porušované tým, že nie je rešpektované kolaudačné
rozhodnutie stavebného úradu č. ŠVS-2006/02177-003/Mk zo dňa 10. 12. 2006, tiež nie je rešpektovaná

Zmluva o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena zo dňa 17. 10. 2007, ktorá bola podpísaná
súčasne pri podpise Kúpnej zmluvy zo dňa 17. 10. 2007 a tiež výzva na okamžité zastavenie
stavebných prác a vykonanie nápravy č. Msú/ÚRaSP3543/2020-04/EMr, na základe ktorej sa L..
P. O. mal zdržať vykonávania stavebných prác v rozpore s vydaným stavebným povolením, keďže
zasahuje do vlastníctva navrhovateľa tým, že stavia na jeho inžinierskych sieťach. Právny predchodca
súčasného vlastníka, pôvodný vlastník parcely C-KN č. 4/10, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere

316 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie F., spoločnosť ENCHANTE s.r.o.
so sídlom v Humennom, zastúpená konateľom Š. Č., nadobudla nehnuteľnosť Kúpnou zmluvou zodňa 17. 10. 2007 s vedomím, že po nadobudnutí vlastníckeho práva si zabezpečí na svoje náklady
namontovanie vlastného fakturačného vodomeru a elektrického merača, ktoré obidve meradlá budú
spôsobilé pre prihlášky kupujúceho ako vlastníka k odberu týchto médií priamo s dodávateľom týchto

služieb. Zároveň bola uzavretá zmluva o budúcej zmluve s tým, že dôjde do dvoch rokov odo dňa
vkladu vlastníckeho práva k uzavretiu zmluvy o zriadení vecného bremena v prospech budúceho
oprávneného - vlastníka inžinierskych sietí, k čomu však nedošlo napriek výzve navrhovateľa zo dňa
12. 11. 2009. Navrhovateľ riadne preukázal svoje vlastnícke právo, a teda oprávnenie užívať inžinierske
siete, ako aj to, že L.. P. O. napriek opakovaným výzvam, ani napriek rozhodnutiu stavebného úradu

neupustil od vykonávania stavebných prác a nie je možné iným spôsobom sa domôcť ochrany pred
zásahom do vlastníckych práv navrhovateľa. Túto ochranu nie je možné zabezpečiť v rámci stavebného
konania, preto prichádza do úvahy len ochrana poskytnutá súdom. Účel sledovaný navrhovateľom
nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže navrhovateľ si voči L.. P. O. primárne
neuplatňuje zaplatenie peňažnej čiastky, ktorej exekúcia by mala byť ohrozená. Keďže v danom prípade
ide o uloženie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva, povaha veci pripúšťa nariadenie

neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. K návrhu bolo pripojené
Zameranie prípojok inžinierskych sietí na chaty v Ráztokách ku kolaudácii, Rozhodnutie Obvodného
úradu životného prostredia v Liptovskom Mikuláši zo dňa 20. 12. 2006, Zmluva o budúcej zmluve zo dňa
17. 10. 2007, Výzva na uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 12. 11. 2009 spolu s
doručenkami,Kúpnazmluvazodňa17.10.2007,výpiszlistuvlastníctvač.XXXX,katastrálneúzemieF.,

Stavebné povolenie zo dňa 13. 09. 2000 a Výzva na okamžité zastavenie stavebných prác a vykonanie
nápravy zo dňa 22. 05. 2020. Spolu s podaním doručeným súdu dňa 21. 10. 2020 navrhovateľ doplnil
k listinným dôkazom e-mailovú korešpondenciu medzi ním a pani I. O., referentkou oddelenia ÚRaSP
Mestského úradu v Liptovskom Mikuláši, e-mail architekta stavby rekreačný objekt LODE - L.. V.. A. Y..
V. a Záznam o vykonaní štátneho stavebného dohľadu zo dňa 19. 05. 2020.

X. L.. P. O., O., vo vyjadrení k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhol toto zamietnuť.
Uviedol, že navrhovateľ nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie daného návrhu, ktorým sa domáha
uloženia povinnosti zdržať sa vykonávania stavebných prác na dotknutom pozemku. Pokiaľ stavebný
úrad Mesta Liptovský Mikuláš vyzval L.. P. O. na bezodkladné zastavenie stavebných prác, výkon tejto

výzvy musí realizovať Mesto Liptovský Mikuláš ako príslušný stavebný úrad, t. j. správny orgán, nie
navrhovateľ ako súkromná fyzická osoba. Postihovať prípadné nerešpektovanie výzvy na zastavenie
stavebných prác je oprávnený jedine stavebný úrad v rámci výkonu štátneho stavebného dohľadu, v
rámci ktorého musí najprv zistiť rozsah realizácie stavebných prác, či tieto presahujú rámec stavebného
povolenia, v akom rozsahu sú práce vykonávané mimo rozsah stavebného povolenia a či zasahujú

do vlastníckeho práva iných osôb. Oznámením orgánu štátneho stavebného dohľadu zo dňa 20.
10. 2020 o vykonaní štátneho stavebného dohľadu bolo oznámené, že dňa 29. 10. 2020 o 13.00
hod. sa uskutoční štátny stavebný dohľad na mieste samom za účelom zistenia skutkového stavu
vo veci nerešpektovania výzvy na okamžité zastavenie stavebných prác „LODE - rekreačná chata -
SO 05“, pričom správny orgán požiadal predložiť doklady o povolení uskutočňovať stavbu, projektovú

dokumentáciu a iné doklady. Z uvedeného vyplýva, že orgán štátneho stavebného dohľadu bude
zisťovať skutkový stav veci, pričom súd v konaní o nariadení neodkladného opatrenia nevykonáva
dokazovanie v takom rozsahu ako stavebný orgán, resp. navrhovateľ v návrhu nepredložil dôkazy
takéhoto rozsahu. Orgán štátneho stavebného dohľadu môže v rámci zistenia skutkového stavu veci
zistiť, že nedošlo k porušeniu povinností stavebníka, že stavebné práce sú vykonávané v rámci

stavebného povolenia a pod. Preskúmavanie toho, či stavebné práce sú alebo nie sú vykonávané v
rozsahu stavebného povolenia a zisťovanie skutkového stavu teda v tejto v tejto fáze prislúcha orgánu
štátneho stavebného dohľadu, nie súdu. V prípade zistenia neoprávnenosti stavebných prác orgán
štátneho stavebného dohľadu uloží stavebníkovi sankcie, resp. vydá rozhodnutie o odstránení stavby.
Súd v rámci konania o neodkladnom opatrení nemá kompetenciu na základe návrhu osoby, ktorá nie

je aktívne vecne legitimovaná, zakázať stavebné práce. Petit návrhu na neodkladné opatrenie pritom
požadujezakázaťlenpráce,ktorésúvykonávanévrozporesostavebnýmpovolením,avšakichrozsaha
neoprávnenosť navrhovateľ nepreukázal. Navyše vo výzve stavebného úradu Liptovský Mikuláš zo dňa
22. 05. 2020 je uvedené: „Na základe žiadosti o vykonanie sanačných opatrení prístupovej komunikácie
pre zabezpečenie zosuvu svahu a ochranu uloženého vedenia NN zo dňa 20. 05. 2020 je možné tieto

práce bezodkladne vykonať“. Z výzvy stavebného úradu Liptovský Mikuláš zo dňa 22. 05. 2020 je
pritom zrejmé, že L.. P. O. vykonával sanačné opatrenia prístupovej komunikácie pre zabezpečenie
zosuvu svahu a ochranu uloženého vedenia NN. Navrhovateľ nepreukázal, že sú splnené podmienky
uvedené v § 325 CSP, keďže v návrhu neopísal také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by odôvodňovalipotrebu neodkladnej úpravy pomerov. Navrhovateľ tiež žiadnym spôsobom nepreukázal, že by L.. P.
O. zasahoval do vlastníckeho práva navrhovateľa, teda do vodovodu a kanalizácie navrhovateľa. Ďalej
L.. P. O. vo vyjadrení uviedol, že z Kúpnej zmluvy zo dňa 17. 10. 2007 je zrejmé, že na predávaných

nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX a č. XXXX, katastrálne územie F., neviaznu
žiadne dlhy, ťarchy, vecné bremená, ani iné právne záväzky a v tomto smere kupujúcemu ručí. Zároveň
zo zmluvy vyplýva, že kupujúci ENCHANTE s.r.o. (právny predchodca navrhovateľa) si na vlastné
náklady zabezpečí vytvorenie meracích zariadení na dodávku vody, pričom kupujúci ENCHANTE s.r.o.
nemal v čase podpisu zmluvy vedomosť o tom, že vodovod a kanalizácia patria predávajúcemu, ale

mal za to, že cez prevádzaný pozemok prechádza obecný vodovod a kanalizácia. Poukaz navrhovateľa
na zmluvu o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena zo dňa 17. 10. 2007 je právne irelevantný,
keďženavrhovateľneuplatnilsvojeprávonasúdevzmysle§50aObčianskehozákonníkananahradenie
prejavu vôle v lehote do jedného roka, ak druhá zmluvná strana neuzavrela samotnú riadnu zmluvu o
zriadení vecného bremena, teda žiadne vecné bremeno nevzniklo a toto právo domáhať sa vecného
bremena navrhovateľom sa premlčalo. Navrhovateľ nepreukázal, akým spôsobom L.. P. O. svojimi

stavebnými prácami zasahuje do vlastníckeho práva navrhovateľa k inžinierskym sieťam (vodovod
a kanalizácia). Skutočnosť, že L.. P. O. vykonáva stavebné práce, pričom stavebným úradom bol
vyzvaný na bezodkladné zastavenie stavebných prác, neznamená, že tieto stavebné práce zasahujú
do vlastníckeho práva navrhovateľa, resp. navrhovateľ vôbec nepreukázal, že by stavebnými prácami
dochádzalo k neoprávnenému zásahu do inžinierskych sietí navrhovateľa. Z predložených listinných

dôkazov navrhovateľom nevyplýva, aké stavebné práce vykonáva L.. P. O. neoprávnene, ako tieto
stavebné práce zasahujú do jeho vlastníckeho práva, aká bezprostredná ujma hrozí navrhovateľovi
týmito prácami a z akého dôvodu je potrebné dočasne upraviť pomery medzi navrhovateľom a osobou,
proti ktorej návrh smeruje. Navrhovateľ nepreukázal ani to, či L.. P. O. ku dňu podania návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vykonával stavebné práce na dotknutom pozemku a či tieto práce

realizoval v rozpore so stavebným povolením, tiež nepreukázal rozsah stavebného povolenia, rozsah
skutočne vykonaných prác, skutočnú realizáciu stavby, porealizačné zameranie, z ktorých by vyplývalo,
že stavebné práce zasiahli do inžinierskych sietí navrhovateľa. L.. P. O. tiež poukázal na to, že nikdy
nedal navrhovateľovi súhlas na to, aby prevádzkoval súkromný vodovod a súkromnú kanalizáciu na
dotknutom pozemku. Dochádza tu teda ku kolízii dvoch záujmov, a to vlastníckeho práva L.. P. O. a

údajného vlastníckeho práva navrhovateľa k inžinierskym sieťam na pozemku C-KN č. 4/10, katastrálne
územie F., ktoré však navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal a nepreukázal ani súhlas vlastníka
pozemku k prevádzkovaniu vodovodu a kanalizácie na danej nehnuteľnosti. K vyjadreniu bolo pripojené
Oznámenie o vykonaní štátneho stavebného dohľadu zo dňa 20. 10. 2020.

3. Na základe predložených listinných dôkazov mal súd v zmysle ustanovení Civilného sporového
poriadku osvedčený skutkový stav nasledovne.

4. Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie F., mal súd preukázané, že
výlučným vlastníkom C-KN parcely č. 4/10 o výmere 416 m2, zastavaná plocha a nádvorie, je L.. P. O..

5. Z rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia v Liptovskom Mikuláši, úsek štátnej vodnej
správy, zo dňa 20. 12. 2006 vyplýva, že na základe žiadosti dP.. L.. A. U., A.. došlo k povoleniu
užívania vodnej stavby: „Súbor rekreačných chát - LODE - vodohospodárska časť“ s tým, že rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20. 12. 2006.

6. Z obsahu Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 17. 10. 2007 mal súd preukázané, že budúci povinný,
spoločnosť ENCHANTE s.r.o. a navrhovateľ sa dohodli o budúcom uzavretí zmluvy o zriadení vecného
bremena. Vecné bremeno malo spočívať v práve umiestnenia elektrickej vodovodnej a kanalizačnej
siete na pozemku C-KN 4/10 a C-KN 4/101, katastrálne územie F..

7. Na základe výzvy zo dňa 12. 11. 2009 navrhovateľ požiadal Š. Č. o uzavretie zmluvy o zriadení
vecného bremena, a to na základe zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 17. 10. 2007. Výzva bola Š. Č.
doručená dňa 20. 11. 2009.

8. Z Kúpnej zmluvy uzavretej dňa 17. 10. 2007 medzi predávajúcim L.. A. U. a kupujúcim spoločnosťou
ENCHANTE s.r.o. vyplýva, že predmetom tejto zmluvy bol aj pozemok C-KN parcela č. 4/10, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 316 m2, katastrálne územie F..9. Zo Stavebného povolenia vydaného dňa 13. 09. 2000 Okresným úradom Liptovský Mikuláš, odbor
životného prostredia, oddelenie stavebného poriadku, mal súd preukázané, že v prospech stavebníka
L.. A. U.Á. bola povolená stavba - Súbor rekreačných objektov, „LODE“, rekreačný objekt 01 - 08 na

pozemku parcela č. KN 4/10, katastrálne územie U. O..

10. Z obsahu Výzvy na okamžité zastavenie stavebných prác a vykonanie nápravy vyplýva, že Spoločný
obecný úrad územného rozhodovania a stavebného poriadku v Liptovskom Mikuláši adresoval dňa 22.
05.2020L..P.O.výzvunabezodkladnézastaveniestavebnýchprácrealizovanýchnastavbe„rekreačná

chata - SO 05“, umiestnenej na pozemku C-KN parcela č. 4/10, katastrálne územie F.. Zároveň bol
dotknutý subjekt vyzvaný, aby v lehote 30 dní od doručenia výzvy urobil nápravu na usporiadanie
nezákonného stavu.

11. Z e-mailu navrhovateľa adresovaného pani I. O. dňa 19. 10. 2020 vyplýva, že aj po upozornení, že
dotknutá stavba sa realizuje v rozpore so stavebným povolením, práce pokračujú.

12. Z obsahu e-mailu A. V. zo dňa 14. 10. 2020, adresovaného I. O., obdobne vyplýva, že okrem iného
L.. O. realizuje stavebné práce v rozpore so stavebným povolením.

13. Zo Záznamu o vykonaní štátneho stavebného dohľadu vyplýva, že tento bol zrealizovaný dňa 19. 05.

2020 na základe podnetu, pričom bolo konštatované, že výsledky dohľadu budú predložené stavebnému
úradu na prejednanie priestupku podľa § 105 Stavebného zákona.

14. Z obsahu Oznámenia o vykonaní štátneho stavebného dohľadu zo dňa 20. 10. 2020 vyplýva, že dňa
29. 10. 2020 o 13.00 hod. sa uskutoční štátny stavebný dohľad za účelom zistenia skutkového stavu

vo veci nerešpektovania výzvy na okamžité zastavenie stavebných prác „LODE - rekreačná chata - SO
05“, umiestnenej na pozemku parcela č. 4/10, katastrálne územie F..

15. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

18. Neodkladné opatrenie nariadené v priebehu konania o veci samej alebo pred jeho začatím je
dočasné opatrenie súdu, poskytujúce ochranu ohrozeným či porušeným právnym pomerom strán
dovtedy, kým tieto nepodajú návrh na začatie konania, alebo kým súd svojím meritórnym rozhodnutím

neposkytne ochranu definitívnu.

19. Ustanovenie § 325 ods. 1 CSP upravuje dva zákonné dôvody pre nariadenie neodkladného
opatrenia, a to: 1/ je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo 2/ ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená.

20. Neodkladné opatrenie je najtypickejší zabezpečovací prostriedok civilného procesu, ktorý sa
uplatňuje v činnosti súdu pred začatím konania, v konaní o veci samej i po skončení konania. Ide o
provizórnu úpravu pomerov strán konania s cieľom umožniť plynulý priebeh rozhodovania vo veci samej,
či zabezpečiť realizáciu priznaných nárokov úspešnej strany.

21. Dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu
vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória
práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať
na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu
je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš
pravdepodobné. Aj v tomto konaní je strana povinná označiť tvrdenia a dôkazy na preukázanie svojichtvrdení, pokiaľ mieni byť úspešná (§ 149 CSP a nasl.). Všetky zásady dokazovania platné v civilnom
procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej
ochrany práv, ktoré majú byť predmetom nariadeného neodkladného opatrenia.

22. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov
prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto
právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi stranami nesmie
vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do existujúcich právnych

pomerov.

23. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie
(§ 329 ods. 2 CSP). Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a
nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový
stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité časové obdobie. Vzhľadom

na uvedené je pre súd rozhodujúce výlučne kritérium splnenia zákonných podmienok pre nariadenie
neodkladného opatrenia v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

24. Treba zdôrazniť, že zodpovednosť navrhovateľa za výsledok konania je daná predovšetkým
kvalitou jeho procesných podaní a tiež postupom, ktorým v konaní uplatňuje práva. Samotný nárok

ako predmet súdneho konania je vo všeobecnosti charakterizovaný opísaním skutkových okolností,
ktorými navrhovateľ odôvodňuje svoj nárok, a navrhovaným petitom. Podriadenie zistených skutkových
okolností pod určitú právnu normu je úlohou súdu („iura novit curia“).

25.PredmetomkonaniajeneodkladnáúpravapomerovstránkpozemkuCKNparcele4/10,zapísanému

na LV č. XXXX k. ú F. spočívajúca v zdržaní sa stavebných prác na danej nehnuteľnosti. Bolo
nesporné, že pozemok je vo vlastníctve L.. P. O., O.. Ohrozenie svojich práv videl navrhovateľ vo
vykonávanístavebnýchprácvrozporesostavebnýmpovolenímapredovšetkýmvnerešpektovanívýzvy
stavebného úradu na ich okamžité zastavenie. Navrhovateľ tiež upriamil pozornosť na nerešpektovanie
Zmluvy o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena uzavretej dňa 17. 10. 2007.

26. Z ustanovenia § 3 Civilného sporového poriadku vyplýva, že súdy prejednávajú a rozhodujú
súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú
iné orgány. Typickým znakom súkromnoprávnych vzťahov je skutočnosť, že účastníci v nich majú
rovnaké postavenie (§ 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pod rovnakým postavením účastníkov

súkromnoprávneho vzťahu treba rozumieť, že všetci jeho účastníci môžu dohodami meniť tieto vzťahy
alebo len niektoré práva a povinnosti a ďalej, že ani jeden účastník nemôže sám autoritatívne si
vynucovať plnenie od druhého účastníka. Aj keď v súkromnoprávnom vzťahu má jeden zo subjektov
viac práv ako druhý účastník, nie je druhému nadriadený.

27. Naproti tomu administratívnoprávne vzťahy sú spoločenské vzťahy upravené normami správneho
práva. Sú špecifické tým, že vznikajú a realizujú sa pri výkone verejnej správy a ich subjekty sú
nositeľmi práv a povinností ustanovených normami správneho práva. Verejná správa sa plne realizuje
len vo vzťahoch, ktoré sú zamerané navonok jej organizácie, teda ku spravovaným subjektom.
Subjekty vykonávajúce správu majú v týchto (vonkajších) vzťahoch oprávnenia, ktoré nenachádzame

v súkromnom práve. Tieto oprávnenia sú potrebné na dosiahnutie cieľa správy - naplnenie verejného
záujmu a opierajú sa o verejnú (štátnu) moc. Treba zdôrazniť, že vzťahy v rámci súkromného
práva sú založené na tom, že žiadna súkromná vôľa nie je postavená vyššie než druhá. Naopak,
v administratívnoprávnych vzťahoch môže orgán verejnej správy v určitých prípadoch autoritatívne a
jednostranne o veciach rozhodovať a zasahovať pritom do práv alebo povinností adresátov. Následne

tieto rozhodnutia môže uskutočňovať, a to aj proti ich vôli, a tiež môže uskutočňovať ďalšie úkony, ktoré
musia adresáti strpieť. Administratívnoprávne vzťahy sú vzťahmi mocenskými, keďže orgán verejnej
správy v nich realizuje verejný záujem a vystupuje v mocensky nadriadenom postavení voči subjektom,
vo vzťahu ku ktorým sa verejná správa vykonáva. Pre administratívnoprávne vzťahy je charakteristické,
že jedným z ich subjektov je vždy orgán verejnej správy. Ďalšími subjektmi týchto vzťahov môžu byť

fyzické osoby, právnické osoby alebo iné orgány verejnej správy.28. Podľa § 54 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia
alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.

29. Podľa § 98 ods. 1 stavebného zákona štátny stavebný dohľad zabezpečuje ochranu verejných
záujmov, ako aj práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyplývajú
z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia stavby a z
terénnych úprav, prác a zariadení podľa tohto zákona.

30. Podľa § 99 stavebného zákona orgánmi štátneho stavebného dohľadu sú poverení zamestnanci
a) Slovenskej stavebnej inšpekcie (§ 123a), b) stavebného úradu, c) iných orgánov štátnej správy
oprávnených osobitnými predpismi dozerať na uskutočňovanie, užívanie a odstraňovanie stavieb v
medziach týchto predpisov, d) krajského stavebného úradu.

31. Návrh navrhovateľa súd posúdil v dvoch rovinách - ako návrh na ochranu individuálnych
vlastníckych práv strany sporu a ako poukázanie na porušovanie administratívnych predpisov platných
pre uskutočňovanie stavieb.

32. Ak navrhovateľ odkázal na ohrozenie a porušenie jeho vlastníckeho práva, pričom vôbec nevysvetlil,

v čom mal spočívať zásah do jeho práv, potom súd nemal splnené základné predpoklady pre nariadenie
neodkladného opatrenia. Z návrhu nevyplýva žiadna informácia o tom, akým konkrétnym konaním L.. P.
O. a v akom rozsahu došlo alebo dochádza k ohrozovaniu, či porušovaniu individuálnych vlastníckych
práv navrhovateľa
(§ 150 ods. 1 CSP). Je totiž evidentné, že L.. P. O. stavia na pozemku v jeho vlastníctve, pričom podľa

úsudku navrhovateľa porušuje stavebno-právne predpisy a nerešpektuje ustanovenia zmluvy o budúcej
zmluve. Samotný fakt, že prebieha výstavba na vlastnom pozemku osoby, proti ktorej návrh smeruje,
nemôže znamenať porušenie práv navrhovateľa, a to aj keby naozaj bola vykonávaná v rozpore so
stavebnými predpismi. K obsahu Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 17. 10. 2007 súd poukazuje na fakt,
že táto vytvorila záväzok pre spoločnosť ENCHANTE, s.r.o., nie pre L.. P. O.. Zmluva mala obligačný,

nie vecnoprávny charakter a z dôvodu prevodu pozemku, ktorého sa týkala, nemohlo dôjsť aj prechodu
povinností vyplývajúcich z uvádzanej zmluvy. L.. P. O. podľa názoru súdu nemá žiadne povinnosti podľa
dotknutej zmluvy, navyše navrhovateľ nevysvetlil, ako sa nerešpektovanie tejto zmluvy mohlo prejaviť v
zásahudojehovlastníckychprávaprečobytotomalobyťpredmetomokamžitéhozásahusúduvpodobe
neodkladného opatrenia. Z obsahu návrhu navrhovateľa nijako nevyplýva akútna potreba ochrany, či

úpravy právnych vzťahov strán sporu, pretože tu nebola vysvetlená podstata ohrozenia vyžadujúca
postup podľa § 325 ods. 1 CSP.

33. Pokiaľ vo veci dochádza k porušovaniu administratívnych predpisov, v tomto rozsahu majú konať
príslušné správne orgány, nie súd. Ak došlo k vydaniu Výzvy na okamžité zastavenie stavebných

prác a vykonanie nápravy, potom realizácia tejto výzvy a ďalšie úkony stavebného dohľadu spadajú
do kompetencie orgánov vymedzených v zákone č. 50/1976 Zb. Civilný súd v tejto časti nedisponuje
právomocou, aby zasiahol spôsobom vymedzeným v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

34. Rozhodnutie súdu v tejto veci neznamená neprípustnosť uplatňovať príslušné súkromnoprávne

nároky v riadnom civilnom sporovom konaní.

35. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, pričom
priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu L.. P. O., O.. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny
úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d/ CSP). Odvolanie sa podáva
v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). O odvolaní rozhodne
Krajský súd v Žiline (§ 34 CSP).Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.