Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/171/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115206409
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Kočišová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7115206409.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Janky Kočišovej a členov senátu

JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Slávky Maruščákovej v spore žalobcu: KOMES PLUS, s.r.o., SNP
6, 044 42 Rozhanovce, IČO: 31 720 595, zast. JUDr. František Kočka, advokát, Timonova 13, 040 11
Košice, proti žalovanému: Východoslovenská distribučná, a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36
599 361, zast. JUDr. Miloš Kvasňovský, advokát, Dunajská 32, 811 08 Bratislava, o zaplatenie 53,32
eur s prísl. o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 19.4.2018, č.k.
29Cb/102/2015-152 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 53,32 eur s 8,05%
úrokom z omeškania ročne od 25.2.2015 do zaplatenia, žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania,
o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením.

2. Žalobca sa domáhal zaplatenia 53,32 eur s prísl. titulom nezaplatenia faktúry za dodávku elektrickej

energie za január 2015 - doplatok. Žalovaný uviedol, že nárok neuznáva. Poukázal na znenie zákona
o podpore a uviedol, že k dátumu 15.autust neeviduje voči žalobcovi splnenie jeho povinnosti v
zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore. Zásielka bola podaná na poštovú prepravu 15.8.2014
a do dispozičnej sféry žalovaného sa dostala 16.8.2014. Vzhľadom na to, že uvedená lehota je
hmotnoprávna, oznamovacia povinnosť nebola splnená včas, žalobcovi právo uplatňovať si podporu v
roku 2015 zaniklo.

3. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca ako výrobca elektriny z OZE s právom na podporu
a Východoslovenská energetika ako odberateľ elektrickej energie a žalovaný ako prevádzkovateľ
distribučnej sústavy 9.12.2014 uzatvorili Zmluvu o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za
odchýlku a doplatku č. PDS OZE-558-2014-15, ktorá nadobudla účinnosť 1.1.2015. Cena za dodávku
elektriny na základe rozhodnutia ÚRSO č. 0008/2015/E z 27.11.2014 je stanovená na rok 2015 vo výške
44,0150eur/MWh.Žalobcavystavil10.2.2015vsúladesozmluvoufa.č.VF/201500134,ktorouvyúčtoval
doplatok 53,32 eur, splatný 24.2.2015. Žalobcovi bolo listom žalovaného z 15.12.2014 doručené

oznámenie o nemožnosti uplatnenia podpory na elektrinu vyrobenú z 0ZE pre rok 2015, pretože v roku
2014 si žalobca nesplnil všetky zákonné náležitosti, nevyhnutné na podporu v roku 2015.4. Po citovaní článkov zmluvy o dodávke elektriny, ustanovenú zák. č. 309/2009 Z.z. o podpore
obnoviteľných zdrojov energie a § 269 Obchodného zákonníka uviedol, že účastníci môžu uzavrieť aj
takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy, ak však dodatočne neurčia predmet svojich záväzkov,

zmluva nie je uzavretá. V danom prípade si účastníci dostatočne určili predmet svojich záväzkov.

5. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca, Východoslovenská energetika a žalovaný
uzatvorili zmluvu o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. PDS: OZE 558
201415 dňa 9.12.2014. Žalobca vyfakturoval za január 2015 tzv. doplatok žalovanému vo výške 53,32

eur.

6. Na základe zisteného skutkového stavu a zákonných ustanovení, súd mal preukázané, že medzi
stranami vznikol právny vzťah na základe zmluvy z 9.12.2014. ÚRSO vydal 28.1.2014 cenové
rozhodnutie č. 1709/2014/E-0Z, ktorým pre žalobcu schválil na roky 2014-2028 pevnú cenu elektriny pre
stanovenie doplatku vo výške 119,11 eur/MWh vyrobenej vo Fotovoltickej elektrárni. Cena za dodávku

elektriny na straty na základe rozhodnutia ÚRSO č. 0008/2015/E z 27.11.2014 vydaného pre žalovaného
na rok 2015 je stanovená vo výške 44,0150 eur/MWh. V súlade so zmluvou žalobca vystavil fa.č.
VF/201500134, ktorou vyúčtoval doplatok vo výške 53,32 eur, splatný 24.2.2015.

7. Po citovaní § 369 Obchodného zákonníka konštatoval, že žalovaný je v omeškaní s platbou faktúry

a sadzba úrokov z omeškania nie je dohodnutá. Žalobcovi priznal úrok z omeškania 8,05% ročne zo
sumy 53,32 eur od 25.2.2015 do zaplatenia podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka s poukazom
na § 1 os. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z..

8. Obrana žalovaného, ktorý tvrdil, že žalobca si nesplnil povinnosti podľa zák. č. 309/2009 Z.z., nakoľko

bolaspornáotázkadoručeniaoznámeniaouplatnenípodporyamnožstveelektrinyk15.augustu,nebola
úspešná.

9. Žalovaný neevidoval voči žalobcovi k dátumu 15. augusta splnenie povinnosti v zmysle § 4 ods.
2 písm. c) zákona o podpore. Uvedená zásielka bola podaná na poštovú prepravu 15.8.2014 a

žalovanému doručená 16.8.2014. Súd má za to, že žalobca si povinnosť splnil, vychádzal aj zo
stanoviska ÚRSO zverejneného na jeho webovom sídle, že pre splnenie tejto povinnosti je potrebné, aby
bolo oznámenie o uplatnení podpory a množstve elektriny ÚRSO doručené alebo podané na poštovú
prepravu v lehote k 15. augustu príslušného roka. Žalobca oznámenie podal na pošte 15.8.2014.

10. Pri posudzovaní lehoty, žalovaným namietanej ako hmotnoprávnej, súd vychádzal v prvom rade z
ust. § 17 zák. č. 309/2009 Z.z., ktorý ustanovuje „na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak“, ktorý je procesnoprávnym predpisom a
tiež zo samotného zverejneného stanoviska ÚRSO, kde nie je možné vykladať lehotu uvedenú v zákone
za procesnú lehotu, kde stačí dodržať túto lehotu voči ÚRSO podaním na poštovú prepravu v tento deň

a v druhom prípade voči žalovanému, ktorý tvrdí, že ide o hmotnoprávnu lehotu, ktorej nedodržaním
zaniklo právo žalobcu.

11. Súd pri rozhodovaní vzal do úvahy aj názor Krajského súdu v Košiciach v obdobnej veci, vedenej na
OS KE I. pod sp.zn. 30Cb/82/2015, kde sa vyjadril k otázke, či oznámenie žalobcu bolo doručené včas,

ak bolo 15.8.2014 podané na pošte. Krajský súd v Košiciach uviedol, že podľa ustálenej súdnej praxe,
ak nie je termín určený presne a jasne, musí sa vychádzať z predpokladu, že podanie bolo urobené
v lehote, t.j. v prospech žalobcu. Odvolací súd preto považoval oznámenie žalovanému za podané v
zákonom stanovenej lehote.

12. Berúc do úvahy právny názor Krajského súdu v Košiciach, podací hárok a potvrdenie pošty
preukazuje, že žalobca podal oznámenie na pošte 15.8.2014, súd má za to, že podaním oznámenia
na pošte 15.8.2014 žalobca splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 309/2009
Z.z., preto má nárok na zaplatenie faktúry. Žalobca toto oznámenie podal 15.8.2014 na prepravu ÚRSO
i žalovanému. ÚRSO publikoval svoje stanovisko, podľa ktorého táto povinnosť je splnená, ak výrobca

elektriny najneskôr dňa 15. augusta oznámenie odovzdá na poštovú prepravu.

13. Zákonné znenie „k 15. augustu“ pripúšťa rôzny výklad, o čom svedčí aj tento spor. Žalobca
postupoval podľa usmernenia ÚRSO, ktoré je v súlade so súdnou praxou.14. Výpis z evidenčnej knihy došlej pošty žalovaného obsahuje pri zásielke označenej RP 865750455
SK ako odosielateľa KOMES PLUS s.r.o. a obsah zásielky Predpokladaná ročná charakteristika. Z toho

má súd za nepochybné, že zásielka obsahovala predpokladanú ročnú charakteristiku dodávky elektriny
v roku 2015.

15. V súvislosti s otázkou žalovaného, prostredníctvom právneho zástupcu, či nechýba originál
poštového podacieho lístka, je potrebné poukázať na pojednávanie dňa 23.9.2016, t.j. zápisnica o

pojednávaní čl. 73, kde právny zástupca žalobcu uviedol, že nie je sporné, že zásielka označená RP
865750455 SK bola podaná 15.8.2014 a 16.8.2014 bola uložená na Pošte Košice I., Poštová 20, Košice-
poštový priečinok a právny zástupca žalovaného uviedol, že je to pravda, nie je to sporné.

16. Keďže súd mal preukázané z výpisu z evidenčnej knihy došlej pošty žalovaného, že mu
bola doručená Predpokladaná ročná charakteristika dodávky vyrobenej elektriny v roku 2015, súd

nepovažoval za potrebné, aby žalobca predložil originál tohto dokumentu, keďže doručenie nebolo
sporné a žalovaný navrhol predložiť originál až na pojednávaní 19.4.2018.

17. V súvislosti s otázkou žalovaného, prostredníctvom právneho zástupcu, či niečo chýbalo v zásielke,
niejezrejmé,čomalobyťvzásielke,leboprávnyzástupcažalovanéhoaninapriekvýzvesúduneuviedol,

čo mu chýbalo v zásielke. Súd preto nepovažoval za potrebné poznať váhu zásielky.

18. Z uvedených dôvodov s poukázaním na citované zákonné ustanovenia, súd žalobe vyhovel v celom
rozsahu.

19. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi priznal náhradu trov konania, o
výške ktorých bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 C.s.p.

20. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f), h), d), b) C.s.p..

21. Základnou spornou otázkou v konaní bolo splnenie si zákonnej povinnosti žalobcu v zmysle § 4
ods. 2 písm. c) zák. č. 309/2009 Z.z. vo vzťahu k výrobnému zariadeniu žalobcu v lokalite Ruskov a
s tým súvisiaci výklad lehoty „k 15.augustu“, pre posúdenie riadneho a včasného splnenia povinnosti
žalobcom voči žalovanému.

22. Zákonom o OZE bola s účinnosťou od 1.10.2010 zakotvená v § 4 ods. 2 písm. c) povinnosť
pre výrobcu elektriny s právom na podporu oznámiť ÚRSO a prevádzkovateľovi uplatnenia podpory,
vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny na nasledujúci kalendárny rok vždy k 15.augustu
príslušného kalendárneho roka.

23. Novelou zákona v OZE bolo s účinnosťou od 1.1.2014 do znenia § 4 ods. 3 zahrnuté ustanovenia,
v zmysle ktorého výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní túto povinnosť, nemôže si na
elektrinu vyrobenú v danom zariadení uplatniť právo na podporu na nasledujúci kalendárny rok.

24. Má za to, že súd prvej inštancie skúmaniu oprávnenosti uplatneného nároku nevenoval dostatočnú

pozornosť a nevysporiadal sa riadne so všetkými spornými otázkami s tým súvisiacimi.

25. Žalobca tvrdil, že si splnil oznamovaciu povinnosť vo vzťahu k výrobnému zariadeniu v lokalite
Ruskov oznámením zo dňa 12.8.2014, ktoré malo byť zaslané žalovanému poštovou zásielkou s
podacím číslom RP 865750455SK, podanou na pošte 15.8.2014.

26. Opakovane poukazuje na to, že samotný podací hárok predložený žalobcom nepreukazuje obsah
odosielanej zásielky a nie je dôkazom preukazujúcim splnenie povinnosti žalobcom k zariadeniu v
lokalite Ruskov.

27. Ozrejmuje súdu, že žalobca vlastní dve výrobné zariadenia - 1. Zariadenie v lokalite Ruskov, ktorého
sa spor týka a 2. Zariadenie v lokalite Rozhanovce, ktoré je predmetom iného konania.28. Žalobca je povinný plniť si zákonnú povinnosť vo vzťahu k obom zariadeniam a doručiť oznámenie.
Žalobca rovnakým podacím lístkom a výpisom z poštovej knihy preukazuje splnenie povinnosti tiež k
zariadeniu v Rozhanovciach. Súd prvej inštancie obsah zásielky, napriek dopytu žalovaného, neskúmal.

Predložený podací hárok nepreukazuje, že žalobca odoslal žalovanému oznámenie o predpokladanej
ročnej dodávke elektriny v roku 2015 a uplatnenie podpory k zariadeniu v lokalite Ruskov. Má za to, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno doručenia uvádzaného oznámenia.

29. Poukazuje na bod 43. odôvodnenia napadnutého rozsudku a uvedený záver súdu prvej inštancie

považuje za nezrozumiteľný a nepreskúmateľný. Má za to, že súd prvej inštancie otázku povahy
predmetnejlehotynesprávneprávneposúdil.Subsidiárnapôsobnosťsprávnehoporiadkubysanavzťah
žalobcu a žalovaného mohla vzťahovať len v prípade, ak by žalovaný mal postavenie správneho orgánu.
Subsidiárne použitie správneho poriadku a jeho zakotvenie v § 17 ods. 1 zák. o OZE je nevyhnutné,
keďže zákon OZE je právnym predpisom obsahujúcim nie len normy hmotnoprávne, ale aj procesné.
Konania obsiahnuté v procesných normách zákona o OZE sú osobitnými druhmi správneho konania,

nakoľko v zákone o OZE nie je obsiahnutý komplexný postup správnych orgánov a účastníkov konania,
vo všetkých druhoch konania, je potrebné, aby sa na nich vzťahoval správny poriadok. V prípade plnenia
povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 zák. o OZE sa nejedná o správne konanie. Pôsobnosť správneho poriadku
nie je možné rozšíriť na hmotnoprávne normy, z ktorých práva a povinnosti vyplývajú; tento procesný
predpis nemožno použiť pri včasnosti splnenia povinnosti a uplatnenia nároku v zmysle § 4 ods. 2 písm.

c) zákona o OZE.

30. Odkaz súdu prvej inštancie na publikované stanovisko ÚRSO, podľa ktorého ÚRSO povinnosť
uvedenú v § 4 ods. 2 písm. c) zák. o OZE považuje za splnenú, ak výrobca elektriny doručí oznámenie
o uplatnení podpory na nasledujúci rok najneskôr 15.augusta kalendárneho roka alebo najneskôr 15.

augusta oznámenie odovzdá na poštovú prepravu, nepovažuje za správny.

31. ÚRSO aj žalovaný sú povinní predmetnú lehotu posudzovať v súlade so zákonom o OZE, ktorým
sa musia riadiť a ich postavenie pri výklade lehoty je rovnocenné.

32. Ak by ktorýkoľvek z týchto subjektov pristupoval k lehote odlišne, nezaväzuje to druhý subjekt.
Samotné ÚRSO v odpovedi žalovanému na dotaz o stanovisko v tejto súvislosti uvádza, že vzťah
medzi úradom a výrobcom elektriny a vzťah medzi prevádzkovateľom distribučnej siete a výrobcom, sú
samostatné, navzájom nezávislé právne vzťahy.

33. Vzhľadom na uvedené, má za to, že súd v napadnutom rozhodnutí použil arbitrárny a ústavne
nesúladný výklad právnej normy, keď lehotu „k 15.augustu“ upravujúcu plnenie hmotnoprávnej
povinnosti medzi subjektmi súkromného práva označil v rozpore s povahou právnej normy, za procesnú,
s odôvodnením, že taký výklad bol aplikovaný zo strany ÚRSO. Poukázal na nález ÚS SR sp.zn. PL.ÚS.
50/2015.

34. Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil, ako sa
vysporiadal s otázku povahy predmetnej právnej normy, povahy právneho úkonu predpokladaného
hypotézou predmetnej právnej normy, ani povahy vzťahu strán sporu.

35. Právna norma obsiahnutá v § 4 ods. 2 písm. c) zák. o OZE, má vplyv na existenciu nároku na
nadobudnutie podpory, t.j. spôsobuje právne následky v oblasti hmotného práva. V prípade lehoty
obsiahnutej v § 4 ods. 2 písm. c) zák. o OZE sa jedná o lehotu hmotnoprávnu a ostáva zachovaná,
ak je adresátovi oznámenie o uplatnení podpory, v stanovenej lehote reálne doručené. Oznámením
o uplatnení podpory si žalobca plní hmotnoprávnu povinnosť a zákonom stanovenú lehotu zákon

neumožňuje odpustiť.

36. Pri vyhodnocovaní včasnosti splnenia povinnosti žalobcu voči žalovanému v zmysle § 4 ods. 2 písm.
c)zák.oOZEsúdprvejinštancievbode45odôvodnenianapadnutéhorozsudkulenstrohoskonštatoval,
že podľa ustálenej praxe, ak nie je termín určený presne a jasne, musí sa vychádzať z predpokladu,

že podanie bolo urobené v lehote t.j. v prospech žalobcu. Záver vyvodil s odkazom na právny názor
Krajského súdu v Košiciach v obdobnej veci. Nie je mu zrejmé, akými úvahami sa súd prvej inštancie
riadil pri vyvodzovaní a formulácii uvedeného právneho názoru. Záver súdu je nejasný a nesprávny, nie
je zrejmé, prečo si súd prvej inštancie takýto nesprávny záver osvojil a stotožnil sa s ním.37. Poukazuje tiež na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku
nevenoval dostatočne zdôvodneniu svojho rozhodnutia a prezentovaniu úvah, akými k svojmu

rozhodnutiu dospel. Celé zdôvodnenie týkajúce sa lehoty „k 15.augustu“ je stručne zhrnuté na strane
7. a 8. rozsudku. Má za to, že tunajší súd postupoval pri rozhodovaní v predmetnej veci nedôsledne a
takéto rozhodnutie je vydané predčasne, je neodôvodnené a nepreskúmateľné.

38. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietnuť a priznať mu

náhradu trov konania, resp. napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

39. K odvolaniu sa vyjadril žalobca. Poukázal na uzatvorenú zmluvu na dodávku elektrickej energie a
na to, že žalovaný nerozporoval dodané množstvo.

40. Uviedol, že žalovaný v priebehu konania tvrdil, že žalobca si svoju povinnosť vyplývajúcu z § 4
ods. 2 písm. c) zák. o OZE nesplnil preto, že zásielka na ktorú sa žalobca odvoláva sa do dispozičnej
sféry žalovaného dostala až 16.8.2014. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 23.9.2016 právny zástupca
žalovaného výslovne uviedol, že je pravdou a nie je sporné, že zásielka označená RP865750455SK bola
podaná 15.8.2014 a 16.8.2014 bola uložená na pošte. Žalovaný nerozporoval, že zásielka obsahujúca

informácie potrebné na splnenie informačnej povinnosti žalobcu podľa zákona o podpore vo vzťahu
k elektrárni žalobcu v k.ú. Ruskov bola doručená žalovanému, iba tvrdil, že mu mala byť doručená
15.8.2014. Až následne právny zástupca žalovaného začal v rozpore so skoršími vyjadreniami a
dôkazmi spochybňovať obsah zásielky, doručenej mu 16.8.2014. Skutočnosť, že žalobca 15.8.2014
odovzdal na prepravu zásielku, vyplýva nielen z poštového podacieho hárku z 15.8.2014, ale aj z

vyjadrení žalovaného a dôkazov, ktoré predložil k odporu, na preukázanie, že zásielka sa dostala do
dispozície žalovaného 16.8.2014, a to z výpisu evidenčnej knihy došlej pošty žalovaného a výpisu
sledovania zásielky Slovenskej pošty. Bez ohľadu na uvedené má za to, že žalovaný nepoprel skutkové
tvrdenia žalobcu, neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení včas, hoci bol o ust. C.s.p. o
sudcovskej koncentrácii konania poučený.

41. K námietkam žalovaného ohľadom posudzovania lehoty, ktorá mala podľa žalovaného spôsobiť
zánikprávanapodporuuvádza,žezgramatickéhovyjadreniaoznamovacejpovinnostistanovenejvzák.
OZE o podpore je zrejmé, že formulácia „k 15. augustu“ nevyjadruje posledný deň lehoty, ale vyjadruje
dátum, ku ktorému má byť stanovené predpokladané množstvo dodanej elektriny. Ak by to mal byť

posledný deň lehoty, žalobca podaním na poštu splnil svoju povinnosť. Navrhol napadnutý rozsudok,
ktorý považuje za správny a dostatočne odôvodnený, potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania.

42. Žalovaný vo svojom vyjadrení zotrval na svojich tvrdeniach počas konania a pridržiava sa podaného
odvolania.

43. Odvolací súd prejednal odvolanie podľa§ 379 a § 380 C.s.p. bez nariadenia pojednávania s
poukazom na § 385 ods. 1 C.s.p. a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu
predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vo výroku vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

44. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že žalovaným uvedené odvolacie dôvody nie
sú naplnené. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, na zistený skutkový stav aplikoval
ustanovenia správnych právnych predpisov a nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Správne a zákonu

zodpovedajúce je aj odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje.

45. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca si uplatnil zaplatenie 53,32 eur s prísl. titulom doplatku
- podpory za dodávku elektrickej energie vyrobenej v elektrárni nachádzajúcej sa v obci Ruskov, ktorú
vyfakturoval faktúrou VF/201500134. Žalovaný namietal, že žalobca nesplnil oznamovaciu povinnosť

včas, v prekluzívnej lehote do 15.augusta, zásielka sa dostala žalovanému do dispozičnej sféry až
16.8.2014.46. Pre rozhodnutie vo veci samej je podstatné posúdenie otázky, či si žalobca splnil svoju povinnosť
podľa § 4 ods. 2 písm. c) zák. o OZE, oznámiť žalovanému uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1
písm. b), e) zákona, vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny k 15.augustu na nasledujúci

kalendárny rok, ak bolo oznámenie podané na pošte 15.8.2014.

47. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 309/2009 Z.z. v znení platnom do 31.7.2017 výrobca elektriny s právom
na podporu je povinný

a)predložiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z
obnoviteľných zdrojov energie alebo potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou
kombinovanou výrobou vydané za predchádzajúci kalendárny rok,
b) oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, s ktorými má uzavretú zmluvu o dodávke
elektriny, predpokladanú charakteristiku svojej dodávky v termínoch uvedených v prevádzkovom
poriadku prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, ak celkový inštalovaný výkon zariadenia je

väčší ako 1 MW,
c) oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „úrad“) a prevádzkovateľovi regionálnej
distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného
množstva dodanej elektriny, vždy k 15.augustu na nasledujúci kalendárny rok; pri zariadeniach
výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15.auguste je výrobca elektriny povinný informovať

prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr 30 dní pred
uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky,
d)vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c), ktorý mu
bol vyplatený rozpore s podmienkami podpory podľa tohto zákona.

48. Podľa § 4 ods. 3 cit. zák. výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa
odseku 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa
odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok.

49. Žalobcovi, ako výrobcovi elektriny s právom na podporu, z ust. § 4 ods. 1 písm. c) zák. č. 309/2009

Z.z. vyplýva povinnosť oznámiť ÚRSO a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie
podpory a predpokladané množstvo dodanej elektriny k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok.

50. V citovanom ustanovení zákonodarca použil pre splnenie povinnosti výrobcami elektriny z
obnoviteľných zdrojov termín „k 15. augustu.“ Použitie takého termínu umožňuje protikladný výklad.

Takýto termín sa nepoužíva v hmotnoprávnych predpisoch, pri stanovení lehoty na uplatnenie práva a
ani v procesných predpisoch, stanovujúcich lehotu na vykonanie procesného úkonu. Takto označený
termín je logicky použiteľný v prípade potreby zistenia určitého stavu ku konkrétnemu dňu.

51. Termín „k 15. augustu“ je podľa názoru odvolacieho súdu, potrebné vykladať podľa účelu zákona,

ktorý sledoval k určitému termínu zistiť, aké množstvo elektriny z obnoviteľných zdrojov, predpokladajú
výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov s právom na podporu, vyrobiť a na základe toho zabezpečiť
finančné prostriedky.

52. Odvolací súd tak, ako aj súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca podaním zásielky na pošte

15.8.2014 dodržal lehotu na uplatnenie práva na podporu a ako súd prvej inštancie zastáva názor, že
v § 4 ods. 2 písm. c) zák. o OZE nie je jednoznačne stanovené, či do tohto dátumu má byť oznámenie
doručené ÚRSO a prevádzkovateľovi distribučnej siete, alebo stačí ak bude dané na poštovú prepravu.

53. Formuláciu uvedenú v citovanom zákonnom ustanovení „k 15. augustu“ je preto potrebné vykladať

v prospech žalobcu a nepripísať mu na ťarchu, keď zásielku odovzdal 15.8.2014 na poštovnú prepravu.

54. Žalovaný v odvolaní namietal preukázanie splnenia povinnosti žalobcom a uviedol, že nebol
preukázaný obsah zásielky, keďže žalobca vlastní dve výrobné zariadenia a súd prvej inštancie
nevykonal potrebné dôkazy.

55. K tomu odvolací súd poznamenáva, že žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol,
že zásielka, na ktorú sa žalobca odvoláva bola v zmysle jeho tvrdení podaná na poštovú prepravu
15.8.2014 a do dispozičnej sféry žalovaného sa dostala až 16.8.2014, oznamovacia povinnosť nebolasplnená včas. K tomu predložil výpis z knihy došlej pošty, z ktorého vyplýva, že pod poradovým číslom
51677 je zapísaná zásielka PR 865750455SK odosielateľa KOMES PLUS s.r.o., obsah správny -
predpoklad. roč. charakter. Predložil aj výpis - Sledovanie zásielok, Slovenská pošta, z ktorého vyplýva,

že predmetná zásielka bola podaná 15.8.2014 na pošte a 16.8.2018 uložená na pošte Košice I. Na
pojednávaní 23.9.2016 právny zástupca žalobcu predniesol: „Chceli by sme uviesť, že nie je sporné, že
zásielka RP865750455SK bola podaná 15.8.2014 a 16.8.2014 bola uložená na pošte Košice I. - poštový
priečinok.“ Na to právny zástupca žalovaného predniesol: „Je to pravda, nie je to sporné.“ Žalovaný
obsah zásielky nespochybňoval.

56. Podľa § 153 ods. 1 C.s.p., strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

57. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas,
nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie
ďalších úkonov súdu (ods. 2 cit. ust.).

58. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to

v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej (ods. 3 cit. ust.).

59. Obsah zásielky RP865750455SK žalovaný nespochybňoval, až na pojednávaní konanom
19.4.2018, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, navrhoval vykonanie dôkazu. Súd prvej inštancie preto
nepochybil, keď na takýto prostriedok procesnej obrany neprihliadol, čo uviedol aj v odôvodnení

rozsudku.

60. K namietanému nedostatočnému odôvodneniu napadnutého rozsudku, odvolací súd uvádza,
odôvodnenienapadnutéhorozsudkuspĺňanáležitostipodľa§220ods.1C.s.p.anemožnohopovažovať
za nepreskúmateľné.

61. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne
správny potvrdil.

62. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255

ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal náhradu trov odvolacieho
konania.

63. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0
(§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,
ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).