Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/74/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215208786
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4215208786.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a
členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou
kanceláriou Advocate s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej: D. D.,
nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Q., o vymoženie 276 eura s príslušenstvom,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 16. augusta 2018, č. k.
6Er/786/2015-36, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým zhora uvedeným uznesením Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie zamietol

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenú na Okresnom súde
Komárno pod sp. zn. 6Er/786/2015 a u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský
úrad Bratislava, Záhradnícka 60, pod EX 19716/15. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na
§ 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„OZ“ alebo „Občianky zákonník“), § 44 ods. 2, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len

„Exekučný poriadok“), § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a
o zmene a doplnení niektorých zákonov. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že na základe
návrhu na vykonanie exekúcie spísanom vo forme zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým dňa 10.03.2015 sa oprávnený domáhal voči povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 276 eur
s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie. Oprávnený predložil ako exekučný titul rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.,

Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 vedený pod sp. zn. SR 14471/14 zo dňa
27.11.2014. K návrhu oprávnený predložil kópiu Zmluvy o úvere č. 409100902 zo dňa 18.02.2013, kópiu
Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 18.02.2013 a všeobecné podmienky poskytnutie úveru. Dňa 07.05.2015
doručil súdny exekútor Okresnému súdu Komárno žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
s prílohami. Súd prvej inštancie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku posúdil žiadosť exekútora,
návrh oprávneného a exekučný titul z hľadiska súladu so zákonom, teda či boli splnené všetky zákonné

podmienky pre vydanie poverenia pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie a z predložených
dokladov zistil súd nasledovné skutočnosti. Oprávnený poskytol povinnej na základe Zmluvy o úvere č.
409100902 zo dňa 18.02.2013 úver vo výške 500 eur, ktorý sa povinná zaviazala zaplatiť oprávnenému
spolu s poplatkom za jeho poskytnutie, celkovo vo výške 984 eur. Súd prvej inštancie skonštatoval, že
rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že

znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli
dodávateľa, t.j. oprávneného. Rozhodcovská zmluva umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovskéhokonania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa, prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností
z takejto zmluvy odporuje dobrým mravom. Uviedol, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej
veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme

osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského
súdu nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Ak je rozhodcovská zmluva neplatná,
rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom. Vzhľadom na to, že
rozhodcovská zmluva je v zmysle vyššie uvedeného neplatná, exekučný titul vydaný na základe takejto
neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku

brániacu vykonaniu exekúcie, preto súd prvej inštancie vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal
nesprávne právne posúdenie veci. Mal za to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec

preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti aj zákon č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní. Poukázal na ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj na
ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že exekučný
súd v konaní o vydanie poverenia na vykonávanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje
exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Zdôraznil, že formálne preskúmavanie exekučného

titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu a preskúmavaním
materiálnejstránkyzisťujesúd,čisúsplnenéhmotnoprávnepredpokladyexekučnéhotitulu.Spoukazom
na Nález ÚS SR 5/2000 uviedol, že exekučný súd nemôže v rámci exekučného konania zaujímať
právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také
dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, teda nemôže sa jednať o

dôvody právneho posúdenia veci. Namietal, že postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia
§ 45 Zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov (podľa ust. § 40 cit. právneho predpisu) exekučným konaním, čo je v
rozpore s obsahom a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie
pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci. Poukázal pritom na to, že s

povinnou uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je
rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné
strany záväzné. Súd prvej inštancie tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou
nedostatočne zisteného skutkového stavu. Dodal, že v zmysle čl. 2 ods. 2 tejto zmluvy mala povinná

možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na všeobecný
súd. Mal za to, že cieľom ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je umožniť spotrebiteľom
rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Na základe toho na záver vyjadril názor, že súd konal nad rámec
zákonných ustanovení.

3. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380
CSP) ako aj zisteným skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal
vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie v zmysle § 391 ods. 1 CSP.

4. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.7. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.207, ak tento zákon
v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak neboli
splnené procesné podmienky.

9. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

10. Zrušenie rozhodnutia odvolacím súdom prichádza do úvahy len z taxatívne vymedzených dôvodov.
Jedným z týchto dôvodov je aj skutočnosť, že neboli splnené procesné podmienky. Na splnenie
procesných podmienok prihliada súd kedykoľvek počas konania. Procesné podmienky sú také vlastnosti

súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania
vyplývajúci zo základných ustanovení Civilného sporového poriadku (napr. nedostatok procesnej
subjektivity).Navady,ktorésatýkajúprocesnýchpodmienok,prihliadneodvolacísúdvtedy,ajkeďneboli
v odvolacích dôvodoch uplatnené.

11. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

12. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

13. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

14. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

15. Podľa § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne,
že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania
prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

16.Podľa§65ods.1CSP,právnynástupcapodľa§63a64prijímastavkonaniakudňuzánikuprocesnej
subjektivity svojho predchodcu.

17. Podľa § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká
narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.

18. Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka, smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno
preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za
mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že
už nežije.

19. Vzhľadom k tomu, že spôsobilosť byť účastníkom konania je nevyhnutnou podmienkou na to, aby
niekto mohol byť účastníkom konania, k nedostatku procesnoprávnej subjektivity, preto prihliada súd
aj bez návrhu v každom štádiu konania. Ak v priebehu konania súd zistí, že účastník konania stratil
spôsobilosť byť účastníkom konania, teda ak fyzická osoba zomrie alebo právnická osoba zanikne, súd

podľa povahy veci posúdi, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať. V
prípade, ak fyzická osoba, ktorá je účastníkom konania, v priebehu konania zomrie (právnická osoba
zanikne s právnym nástupcom), t. j. stratí spôsobilosti byť účastníkom konania, súd pokračuje v konaní
s jej právnym nástupcom.

20.Keďžeprocesnásubjektivitajejednouzpodmienokkonania,súdvpriebehuceléhokonaniazúradnej
moci skúma, či fyzická osoba označená ako účastník konania má spôsobilosť byť účastníkom konania.
Odvolací súd preskúmavajúc súdny spis zistil, že povinná zomrela dňa 23.12.2014. Súd prvej inštancie
zisťoval stav dedičského konania po povinnej a nechal si pripojiť meritórne rozhodnutie v predmetnejdedičskej veci. Z uznesenia sp. zn. 4D/3/2015 zo dňa 20.02.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
20.03.2015 v dedičskej veci po poručiteľke D. D., V., zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Q. mal
odvolací súd za preukázané, že súd konanie zastavil podľa § 175h ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku, pretože poručiteľka zomrela bez zanechania hnuteľného a nehnuteľného majetku. Z obsahu
súdneho spisu je však zrejmé, že povinná stratila procesnú subjektivitu ešte pred vydaním napadnutého
uznesenia Taktiež je zrejmé, že exekučný súd neskúmal procesné podmienky v čase jeho rozhodovania,
keďže s povinnou naďalej konal. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie zaťažil konanie vadou
odôvodňujúcou procesný postup odvolacieho súdu v zmysle § 389 ods. 1 písm. a) CSP v spojení s § 391

ods. 1 CSP. V ďalšom konaní je potrebné, aby súd prvej inštancie v nadväznosti na obsah osvedčenia
o dedičstve určil okruh účastníkov exekučného konania a následne postupoval podľa § 63 a nasl. CSP.

21. Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. a) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP).
V ďalšom konaní súd prvej inštancie odstráni vyššie uvedené nedostatky vytknuté odvolacím súdom a

v nadväznosti na zistené skutočnosti opätovne vo veci rozhodne.

22. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov celého, teda i odvolacieho
konania podľa § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.