Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. august 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/74/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617010101
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5617010101.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr.
Pavla Polku a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom 8. augusta 2017 prejednal
odvolania podané obžalovaným U. W. a manželkou obžalovaného B. W. proti rozsudku Okresného súdu
Liptovský Mikuláš, sp.zn. 3T/24/2017 z 10.5.2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaného U. W. a manželky B. W. z a m i e t a , pretože nie

sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 3T/24/2017 z 10.5.2017 bol
obžalovaný U. W. uznaný za vinného zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa
§ 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák., na skutkovom
základe, že:

od mája 2013 do 22.11.2016 v dome č. XXX v obci A., okres C. L., kde býval v spoločnej domácnosti s
manželkou B. W., nar. XX.XX.XXXX, maloletými dcérami L. W., nar. XX.X.XXXX, U. W., nar. X.X.XXXX
a B. W., nar. XX.XX.XXXX, spôsoboval im fyzické a psychické utrpenie, a to napádaním, bitím, kopaním
tak, že v máji 2013 po požití alkoholických nápojov bezdôvodne kričal na manželku a dcéry, že sú piče,
kurvy, z kuchyne vzal kuchynský nôž, s ktorým smeroval na krk maloletej L. W., pričom v ďalšom konaní

muzabránilamanželkaB.W.,ktoráchytilanôžzaostrieatentosamusnažilazrukyvytrhnúť,následkom
čoho si porezala ruku, pričom keď sa jej nepodarilo nôž U. W. vytrhnúť, strčila do neho, na čo spadol a
vtedy aj s dcérami ušla z domu. Dňa 24.12.2015 po tom, ako zistil, že dcéra L. si dopisuje s kamarátom,
kričal na ňu, že je kurva, udrel ju dlaňou do tváre a odsotil ju, následne s ňou odišiel ku kultúrnemu domu
v obci, kde ju ťahal za vlasy, opakovane udieral otvorenou dlaňou po tvári a nadával jej, že je kurva,
piča. V mesiaci august 2016 zhodil dcéru U. W. na zem, kde ju opakovane kopal do nôh, následne ju

hodil na posteľ, kde si buchla hlavu. V septembri 2016 po tom, ako si dcéra B. W. zablokovala telefón,
chytil ju pod krk, oboma rukami ju škrtil tak, že sa nemohla nadýchnuť, a maloleté U. a L. ju museli
kriesiť. V októbri 2016 prišiel do miesta bydliska pod vplyvom alkoholu asi o 04.00 hod. ráno, búchal
na vchodové dvere a kričal: „Vstávajte, vy piče!", na čo sa manželka a dcéry zobudili a pretože mali z
neho obavu, zavolali ich tetu A. B., ktorá prišla k nim domov, kde ich našla vystrašené a deti uplakané.
Dňa 21. 11. 2016 v čase asi o 17.00 hod. zhodil na zem a kopal do oblasti krížov a krku dcéru L. W.,

pretože mala poškodiť mobilný telefón jeho švagrinej, asi trikrát ju kopol do hlavy a postavil sa jej na
krk, čím jej spôsobil pomliaždenie čelovej oblasti, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie pleca vľavo,
pomliaždenie krížovej oblasti s dobou liečenia do 14 dní, následne žiadal od svojej manželky B., aby
išla do obchodu a kúpila mu víno, čo odmietla, tak sa jej vyhrážal, že ju dobije tĺčikom, pričom uvedené
konanie obvineného pociťovali manželka a dcéry ako ťažké príkorie, ktoré u nich vyvolávalo stres, pocity
úzkosti a obavu o svoje zdravie a život.Za tento zločin bol obžalovaný odsúdený podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 4
Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov a 8 mesiacov. Podľa
§ 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na

výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c), d) Tr. zák. súd obžalovanému
uložil ústavné ochranné protialkoholické liečenie.

Proti tomuto rozsudku podali riadne a včas odvolania obžalovaný U. W., aj jeho manželka B. W..

Obžalovaný U. W. v písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že podáva
odvolanie proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku. Obhajoba sa nestotožňuje s hodnotením
znaleckého psychologického posudku, ktorý na osobu poškodenej B. W. st. vypracoval súdny znalec
Mgr. Pavol Veselovský. Poukázal na to, že znalec sa jednoznačne vyjadril, že svedkyňa nie je osobou,
u ktorej sa prejavuje syndróm týranej ženy a je predpoklad, že tieto prejavy dissimulovala, teda skrývala
aj pri znaleckom dokazovaní. V znaleckom posudku a v hodnotení znalec uvádza, že sa vyšetrovaná

osoba chce javiť v lepšom svetle a poukazuje na jej väzbu na obžalovaného, ktorá je evidentná.
V znaleckom posudku nie je toto ďalej rozoberané. Predsa je objektívnou stránkou manželského
spolužitia, že sú manželia navzájom závislí a spolu tvoria osobnostné spoločenstvo. Preto túto stránku
znaleckého hodnotenia nie je možné pričítať v neprospech obžalovaného, v zmysle právnej zásady
platiacej v trestnom práve „in dubio pro reo". Toto dokazovanie je dokazovaním nepriamym, ktoré

neusvedčuje obžalovaného z viny, ktorá sa mu kladie za vinu v rozsudku. Poukázal aj na to, že
znaleckým psychologickým dokazovaním nebol potvrdený ani syndróm týrania u svedkyne L. W.. Je
preto toho názoru, že v konaní nebolo preukázané, že sa mal dopustiť skutku voči viacerým osobám, t.j.
najmenej voči trom osobám podľa § 127 ods. 12 Tr. zák., a preto nebola naplnená právna kvalifikácia
skutku podľa odseku 3 písm. d) § 208 Tr. zák. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania okresný

súd mal uznať vinu iba podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Nesúhlasí s procesným postupom okresného
súdu, ktorý na hlavnom pojednávaní prečítal zápisnicu o výsluchu svedkyne T. B. z prípravného
konania, pretože obžalovaný nedal súhlas na čítanie výpovede. Okresný súd mal k listinnému dôkazu
- prepúšťacej správy Liptovskej nemocnice s poliklinikou MUDr. I. P. C. L. vypočuť ošetrujúceho lekára,
čo sťažuje interpretáciu tohto listinného dôkazu z odborného hľadiska. Jeho hodnotenie je potom iba

hodnotením laikov bez medicínskeho odborného vzdelania a aj z tohto pohľadu je hodnotenie tohto
listinného dôkazu v súdnom spise. Okresný súd mal obžalovanému priznať poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. l) Tr. zák., pretože obžalovaný na hlavnom pojednávaní podrobne popísal svoje konanie
a popísal aj okolnosti, za ktorých sa mali stať jednotlivé čiastkové útoky a popísal aj dôvody svojho
konania. Podľa jeho názoru je u obžalovaného daná aj poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. c) Tr. zák.

V konaní sa malo znaleckým posudkom preukázať, že obžalovaný trpí chorobou a poruchami správania
zapríčinené alkoholom a jeho užívaním. Preto sa nestotožňuje s hodnotením tohto znaleckého posudku
pri posudzovaní poľahčujúcich okolností, ktoré prevažujú nad jednou priťažujúcou okolnosťou. Zhrnutím
všetkých argumentov a ich zhodnotením je podľa jeho názoru uložený trest neprimeraný, aj s poukazom
na § 18 Trestného zákona. Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 ods. 1 písm.

a), b), e) Tr. por. a s poukazom na § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol na podklade skutkového stavu, ktorý
bol správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými odvolacím súdom.

Obžalovaný v odvolaní, ktoré odôvodnil sám poukázal na to, že nesúhlasí s rozsudkom okresného
súdu, pretože nikdy nikoho v živote netýral, a nieto ešte všetky. V prejednávanom prípade podľa jeho

názoru nebola preukázaná subjektívna, ani objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zák. Týranie je zlé zaobchádzanie so zverenou osobou
a vyznačuje sa vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a musí mať určitú trvalosť, ktoré táto osoba
pociťuje ako ťažké príkorie. A nie, že nemusí. Poškodený konaním páchateľa musí pociťovať také
príkorie, ktoré nemožno znášať. Musí sa jednať o hrubší stupeň necitlivosti páchateľa voči poškodenému

dlhšie trvajúce. Poukázal na to, že takéto konanie jeho rodina nikdy počas ich spolužitia nepociťovala.
Uviedol, že k svojim deťom aj k manželke mal dobré vzťahy. Milovali ho a majú radi a isto im chýba. V
uvedených súvislostiach krajskému súdu poslal ako prílohu listy dcér, ktoré mu píšu. Aj keď bol predtým
vo väzení, vždy sa snažil stratený čas deťom nejako vynahradiť. Chodili spolu na výlety, plavárne, huby,
na Liptovskú Maru, na Malinô Brdo, na vychádzky do prírody. Rodine zabezpečil vyhliadkový let. Mali

z toho pekný zážitok. Deťom nikdy nevyčítal zlé známky, ani ich za to netrestal. Dobre vychádzal aj s
najstaršou dcérou L., nikdy jej nechcel zle, tak nevie, prečo si vymýšľa veci, ktoré sa nikdy nestali. Len sa
ju snažil trochu prevychovať. Nikdy jej nič nezakazoval. Deťom vždy nakúpil rovným dielom, spravodlivo.
Zdôraznil, že jeho manželku urobili poškodenou proti jej vôli. Ona od začiatok tvrdí, že nebola týraná.Kázali jej, aby sa s ním rozviedla a išla do azylového domu ku týraným ženám. Vyšetrovateľ sa jej ani
neopýtal, či vôbec súhlasí s trestným stíhaním, ktoré sa vedie voči jeho osobe. Všetci idú proti nemu. S
manželkou udržiavajú kontakt cez telefón, dopisy, chodí mu aj na návštevy pravidelne každý mesiac. S

manželkou sú spolu už 18 rokov a kebyže sa ku nej nechová slušne a nemá ju rád, tak by sa s ním už
dávno rozviedla. V ďalšom obžalovaný podrobne hodnotí svedecké výpovede jednotlivých poškodených
a svedkýň A. B. a T. B. a zaujíma k obsahu ich svedeckých výpovedí vlastné názory. V konaní pred
súdom navrhol osobný výsluch poškodenej L. W., čo mu okresný súd zamietol. Poukázal tiež na to, že
mu nikto nepovedal, že za ním príde nejaký znalec. Najprv vypovedal pred znalcom 9.1. o 9.00 hod a

o 12.00 hod mu dali podpísať, že ho príde vypočuť znalec MUDr. Benkovič a že sa proti tomu môže do
troch dní odvolať. Hlavná vec, že až po výsluchu mu to prišlo, takže sa proti tomu nemohol ani odvolať.
Verí, že Krajský súd v Žiline prešetrí jeho prípad lepšie ako Okresný súd Liptovský Mikuláš.

Manželka obžalovaného B. W. st. podala odvolanie v prospech obžalovaného. V písomných dôvodoch
odvolania poukázala na to, že nesúhlasí s rozsudkom okresného súdu. Poukázala na to, že okresný

súd obžalovaného odsúdil na základe svedeckých výpovedí jej sestier A. a T. B., ktoré sú nepravdivé.
Sestry nevedia ako žijú, lebo nebývajú s nimi. Išlo len o nepriame svedkyne, ktoré vypovedali na základe
toho, čo počuli a nie toho, čo videli. S manželom žije 18 rokov a tak najlepšie vie, aký je. Nikdy ju
netýral, ani jej deti, to by nedovolila. Vyšetrovateľ ju urobil poškodenou proti jej vôli. Ona sa necíti
byť poškodená v tejto veci. Jej sa nikto nepýtal, či súhlasí s trestným stíhaním manžela. Dokonca

jej navrhovali, aby sa dala s obžalovaným rozviesť. Dcéram nič nechýbalo, chodia stále do školy,
nevymeškávajú. Zo zdravotných kariet nevyplýva nič také, že by boli dcéry týrané. Čo dcéry potrebovali,
to mali. Chodili na výlety, na kúpalisko. Dokonca im manžel kúpil vyhliadkový let. V ďalšej časti odvolania
saB.W.st.podrobnevyjadrovalakjednotlivýmčiastkovýmútokom,ktoréboliuvedenévovýrokovejčasti
napadnutého rozsudku. Nožom sa porezala sama. B. nikdy neškrtil tak, ako uvádzajú dcéry. Keby jej tak

ubližoval, tak by si na neho ani nespomenula. Otcovi do výkonu väzby stále píše, keď majú kontaktnú
návštevu, ide s ňou. Potvrdila, že 22.11.2016 dcéru L. obžalovaný párkrát udrel a dvakrát kopol. Dcéru
zdvihla a táto jej povedala, že ju nič nebolí, nič jej nie je, a tak sa najedla a šla spať. Ráno ju pozerala, keď
išla do roboty a nič jej nebolo. Nevie, z akého dôvodu to deti urobili. Veď sa mali a aj ho stále majú radi.
Píšu mu listy, plačú za ním. Nevie, prečo to takto skončilo. Mali síce rešpekt pred ním, ako aj pred ňou,

taktovšakmábyť.Akotomáterazvšetkozvládnuťsamazjednéhoplatu,domácnosť,stravu,oblečenie,
kúrenie, vodu. Teraz je ona týraná, lebo musí zvládnuť sama uživiť tri deti, a to skoro desať rokov.

Prokurátor vpísomnomvyjadreníkodvolaniuobžalovanéhouviedol,že okresnýsúdsprávnevyhodnotil
dôkaznú situáciu, keď obžalovaného uznal vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej

osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák. a
uložil mu primeraný trest odňatia slobody na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby vo výmere 9 rokov
a 8 mesiacov a zároveň mu uložil ochranné protialkoholické liečenie. Obhajca spoločne s obžalovaným
hodnotiavýpovedesvedkov,ktoríbolivypočutí,čiužvprípravnomkonaníalebonahlavnompojednávaní
tak, že pri hodnotení vychádzajú v prospech obžalovaného. Odvolanie obžalovaného a jeho obhajcu

považuje za nedôvodné, pretože vo veci sa vykonalo na hlavnom pojednávaní rozsiahle dokazovanie,
pričom poukazuje jednak na výpovede svedkov a znalecké dokazovanie, z ktorých bolo jednoznačne
preukázané, že obžalovaný spáchal skutok uvedený v obžalobe, ktorý vykazuje znaky zločinu týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák., pretože bolo
preukázané, že správanie sa obžalovaného čiastočne pod vplyvom alkoholu spôsobovalo fyzickú bolesť

(facky, údery, kopance) a psychickú bolesť (negatívne emócie strachu, úzkosti, poníženia, zranenia,
smútku a bezmocnosti), v dôsledku čoho u manželky obžalovaného došlo k vzniku postrraumatickej
stresovej poruchy s patologickou väzbou na obžalovaného a neschopnosťou správne posúdiť závažnosť
jeho agresívneho správania, v dôsledku čoho nedokázala efektívne riešiť situáciu v rodine. Obdobne
znalec konštatoval, že aj u dcér obžalovaného sa prejavil syndróm týranej osoby, resp. došlo k vzniku

posttraumatickej stresovej poruchy. Okrem maloletých dcér a manželky, ktorá na hlavnom pojednávaní
čiastočne zmenila výpoveď, bol skutok obžalovanému preukázaný okrem znaleckých posudkov aj
výpoveďami svedkýň B., ktoré opísali správanie sa obžalovaného voči svojim blízkym príbuzným. Z
uvedených dôvodov navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť.

Prokurátor v písomnom vyjadrení k odvolaniu manželky obžalovaného B. W. uviedol, že napadnutým
rozsudkom sa nerozhodovalo o náhrade škody poškodenej, lebo táto si žiadnu škodu neuplatnila. Čo sa
týka právnej kvalifikácie a uloženia trestu, tento považuje za zákonný. Rovnako tak uloženie ochranného
ústavného protialkoholického liečenia.Obhajca k vyjadreniu prokurátora uviedol, že obhajoba považuje uloženie trestu za neprimerané a
v týchto súvislostiach odkázal na písomné dôvody odvolania. Nesúhlasí s názorom prokurátora, že

obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby. Je toho názoru, že
obžalovanému bol uložený trest až k hranici 2/3, teda nie na dolnej hranici trestnej sadzby.

Obhajca k odvolaniu poškodenej B. W. (manželky obžalovaného) uviedol, že odvolanie poškodenej je
odvolaním ako strany v trestnom konaní. Odvolacie dôvody poškodenej smerujú tak ku konaniu pred

začatím súdneho konania, teda k prípravnému konaniu pred vyšetrovateľom, rovnako aj k sudcovi pre
prípravné konanie. Pretože tieto dôvody zakladajú procesné pochybenia v prípravnom konaní a v konaní
pred sudcom pre prípravné konanie, navrhol, aby sa odvolací súd vysporiadal s týmito dôvodmi zo strany
poškodenej a doplnil dokazovanie výsluchom poškodenej na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu.

Na podklade podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr.

por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a zistil, že odvolania obžalovaného
U. W. a manželky obžalovaného B. W. nie sú dôvodné.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. S rovnakou starostlivosťou
objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v
oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa§2ods.12Tr.por.orgányčinnévtrestnomkonaníasúdhodnotiadôkazypodľasvojhovnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne,
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Okresný súd v konaní postupoval tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu

nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Starostlivo objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. Vykonané dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného
presvedčenia, založeného na uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne. V odôvodnení
napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel svoje
skutkové zistenia, taktiež akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Pokiaľ ide o skutkové zistenia okresného súdu, krajský súd nemá žiadne pochybnosti, že súdený
skutok sa stal a že ho spáchal práve obžalovaný U. W.. V tomto smere okresný súd veľmi výstižne
a presvedčivo v odôvodnení napadnutého rozsudku vysvetlil, na základe akých dôkazov a zistení z
nich vyplývajúcich dospel k záveru o vine obžalovaného. Na takomto základe potom okresný súd

vyvodil z dôkazov o podstate súdeného trestného činu zistenia, ktoré sú správne. Dôvody napadnutého
rozsudku sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce zo skutkových okolností prípadu a
relevantných právnych noriem. Odvolací súd znovu pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní
rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii vysoko kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa
odvolaciemu súdu nezostáva nič iné, len v podrobnostiach poukázať na veľmi správne a erudované

dôvody, na ktorých predsedníčka senátu okresného súdu založila svoje odsudzujúce rozhodnutie.

Krajský súd ďalej poznamenáva, že pokiaľ sa skutkové závery prvostupňového súdu zakladajú na
vnútornom presvedčení, získanom po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu a tieto závery
boli vyvodené na podklade úplného zistenia skutočného stavu veci a úvahám, ktorými sa k takýmto

záverom došlo, nemožno vytknúť nedôslednosť alebo vnútorné rozpory, nemožno im potom v prospech
obžalovaného úspešne odporovať odvolaním len preto, že súd mohol dospieť aj k iným záverom, keby
sa bol spravoval inými úvahami.

Súd prvého stupňa sa zaoberal a vysporiadal s návrhmi na dokazovanie, skutkovou a právnou

argumentáciou strán v konaní pri dodržaní princípov kontradiktórnosti konania. Skutočnosť, že odvolateľ
sa nestotožnil so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže
sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov
vyslovených súdom prvého stupňa.Krajský súd po preskúmaní hodnotenia dôkazov vykonaných okresným súdom nezistil, že by súd prvého
stupňa pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa zákona v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. a vykonané

dôkazy by vyhodnotil jednostranne v neprospech obžalovaného.

Odvolací súd sa stotožnil s vyhodnotením dôkaznej situácie tak, ako to urobil okresný súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku.

Právna kvalifikácia súdeného skutku ako zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.
1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák., aj podľa názoru krajského súdu
zodpovedá správnym úvahám súdu prvého stupňa v tomto smere a všetkým zákonným predpokladom
na posúdenie prejednávaného skutku práve podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení.

Zákon č. 397/2015 Z.z., s účinnosťou od 1.1.2016, priniesol okrem iného aj zmeny v základnej skutkovej

podstate trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Tr. zák.

Základná skutková podstata trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
Tr. zák., účinného od 1.1.2016 znie nasledovne:

Kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie
alebo psychické utrpenie
a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou
izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie

alebo obmedzuje jej bezpečnosť,
b) bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej
starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania,
c) nútením k žobrote alebo k opakovanému vykonávaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú záťaž
alebo psychickú záťaž vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav alebo spôsobilej poškodiť jej zdravie,

d) vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie, alebo
e) neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať,
potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Pri základnej skutkovej podstate trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208

ods. 1 Tr. zák. bude aj naďalej platiť, že „týranie" (t.j. spôsobenie jeho následku vo forme fyzického
alebo psychického utrpenia) nie je a nikdy ani nemôže byť len jednorazové, či osamotené konanie,
ktoré pozostáva napríklad len z ojedinelých nadávok, či urážok, prípadne len z ojedinelého fyzického, či
verbálneho útoku na poškodenú osobu. Musí ísť o trvalejšie (sústavnejšie) konanie, ktoré sa opakovane
vyznačuje určitým hrubším a zjavne necitlivým zaobchádzaním, či správaním a tým, že sa pravidelne

opakuje spôsobuje poškodenej osobe psychické, prípadne aj fyzické útrapy. Podstatou týrania a
jeho následku vo forme psychických alebo fyzických útrap teda je, že ide o určitý čas trvajúce zlé
zaobchádzanie, ktoré spravidla pozostáva z rôznych útokov proti týranej osobe, pričom nie je nutné,
aby všetky, či niektoré z nich vyústili napríklad do ublíženia na zdraví (prípadne, aby napĺňali samé
osebe znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví, respektíve iného trestného činu),

teda útoky, ktoré sú uvedené v písmenách a) až e) nemusia samostatne vôbec napĺňať znaky skutkovej
podstaty trestného činu, ale napríklad, ak by boli posudzované samostatne, môžu napĺňať len znaky
priestupku. Kvalifikačným hľadiskom následku trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby vo
forme fyzického alebo psychického trpenia je preto aj naďalej jeho hromadnosť (či trvalosť), teda to, že
útoky sú opakované (či sústavné) a práve táto opakovanosť spôsobuje fyzické, či psychické utrpenie

poškodenej osoby, ktoré nie je len celkom krátkeho, prechodného charakteru.

Podľa názoru krajského súdu, z uvedeného pohľadu bola vec náležite objasnená.

Spôsob, akým sa obžalovaný k poškodeným správal a konal, pre jeho závažné a dlhoročné konanie, je

potrebné vyhodnotiť ako týranie blízkej osoby a zverenej osoby v zmysle § 208 Tr. zák.

Odvolací súd v posudzovanom prípade ďalej zdôrazňuje, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale ibana tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Obžalovaný odvolanie založil aj na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred
súdomprvéhostupňa.Sjehonámietkami,skutkovýmiaprávnymi,saalesúdprvéhostupňavrozhodnutí
riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom
súde.

Odvolací súd zdôrazňuje, že obžalovaný primárne namieta v podrobnom odvolaní hodnotenie dôkazov
súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy
záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní.

Odvolací súd nezistil, že hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa nebolo založené na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne. Nezistil, že skutkové zistenia súdu

prvého stupňa nie sú logicky odôvodnené. V dôsledku tohto zistenia nemôže napadnutý rozsudok
zrušiť len preto, že odvolateľ na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy
prichádzajúcim výsledkom.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby všeobecný súd sa stotožnil s jeho

právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo
na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva obžalovaného, ak si neosvojí ním
navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jeho výkladom všeobecne záväzných
právnych predpisov.

Ani krajský súd sa nestotožnil s obhajobou obžalovaného, že sa nedopustil konania, ktoré mu je kladené
za vinu. Podľa názoru krajského súdu v posudzovanom prípade vina obžalovaného bola bezpečne a
jednoznačne preukázaná v rámci základnej, ako aj v rámci kvalifikovanej skutkovej podstaty.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že dôkazy v uvedenej veci možno rozdeliť do dvoch skupín.

Prvú skupinu tvoria dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného, že v kritickom období týral poškodené -
blízke osoby spôsobujúc im psychické a fyzické utrpenie najmä bitím, kopaním, údermi, ponižovaním,
vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, alebo iným správaním, ktoré ohrozilo psychické a

fyzické zdravie poškodených. Týmito dôkazmi sú svedecké výpovede poškodených dcér obžalovaného:
Michaely W., U. W., B. W. ml., čiastočne aj svedecké výpovede manželky obžalovaného - poškodenej
B. W. st. a svedecké výpovede svedkýň: A. B. (sestry poškodenej B. W. st.), T. B. (sestry poškodenej
B. W. st.)

Druhú skupinu tvoria dôkazy, ktoré vylučujú, resp. spochybňujú, že by obžalovaný fyzicky a psychicky
poškodené, manželku a svoje dcéry týral. Týmito dôkazmi sú výpoveď samotného obžalovaného a
čiastočne výpovede poškodenej manželky B. W. st.

Krajský súd, rovnako ako súd prvého stupňa, nemá pochybnosti o pravdivosti a vierohodnosti prvej

skupiny dôkazov, ktoré vyvracajú tvrdenia obžalovaného, že v kritickom čase psychicky a fyzicky netýral
poškodené.

Krajský súd môže len potvrdiť, že práve poškodené a menované svedkyne presvedčivo usvedčujú
obžalovaného zo spáchania súdeného skutku a odvolaciemu súdu nie sú známe žiadne skutočnosti

spochybňujúce vierohodnosť ich výpovedí. Výpovede menovaných svedkýň krajský súd považuje za
logické, presvedčivé, zrozumiteľné, pravdivé a vierohodné. Je nesporné, že poškodené maloleté dcéry
obžalovaného L., U. aj B. W. v prípravnom konaní detailne popísali podstatné okolnosti spáchania
súdeného skutku, pričom ide o výpovede nemenné a bez akýchkoľvek podstatných rozporov.

Vo vzťahu k výpovedi poškodeného, odvolací súd dáva do pozornosti, že Trestný poriadok, ani
konštantná judikatúra nevylučuje, aby bola výpoveď svedka poškodeného, ktorý je v prevažnej miere
aj oznamovateľom trestného činu, použitá ako usvedčujúci dôkaz. Krajský súd už v mnohých svojich
rozhodnutiach judikoval, aké sú požiadavky ohľadne kvality výpovede svedka, ktorá je jediným dôkazompreukazujúcim vinu obžalovaného. Ak má slúžiť výpoveď poškodeného (svedka) ako jediný priamy
dôkaz,preukazujúcivinuobžalovaného,bezďalšíchpodpornýchdôkazov(odbornévyjadrenie,znalecký
posudok, stopy, výpovede svedkov, či listinné dôkazy) musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický,

zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný, či dokonca
vyvrátený.

Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že pri hodnotení vierohodnosti svedka je súd povinný prihliadať najmä
k vnútornej štruktúre výpovede svedka, teda či si neodporuje v podstatných okolnostiach, o ktorých

vypovedal, k logickým súvislostiam o okolnostiach, o ktorých vypovedá, či výpoveď svedka je v súlade
aj s ostatnými dôkazmi zadováženými v trestnom konaní, pričom nie menej podstatná bude aj okolnosť
vzťahu svedka (poškodeného) k obžalovanému alebo poškodenému, teda či svedok s obžalovaným
alebo poškodeným je v príbuzenskom vzťahu, resp. (ne)priateľskom, susedskom či zamestnávateľskom
vzťahu, prípadne v inom vzťahu podriadenosti alebo nadriadenosti. Taktiež je potrebné prihliadať na
existenciu vlastného, často hmotného záujmu svedka na výsledku trestného konania, v prípade, že v

trestnom konaní vyjde najavo motív a príčiny vyplývajúce či už z pozitívneho alebo negatívneho pomeru
medzi svedkom a obžalovaným alebo svedkom a poškodeným, ktoré by mohli mať na výpoveď svedka
vplyv. Je úlohou súdu, aby po zvážení všetkých týchto dôkazov a okolností prípadu, postupom v zmysle
§ 2 ods. 12 Tr. por. podľa vnútorného presvedčenia rozhodol, ktorá skupina dôkazov je vierohodná a
ktorá vierohodná nie je. Pritom nemožno opomenúť, že svedok na rozdiel od obžalovaného má zákonnú

povinnosť vypovedať pravdu, a preto logicky i právne vždy musí platiť prezumpcia pravdivosti tvrdenia
svedka, a to až do okamihu, kým nie je preukázaný opak.

V posudzovanom prípade nie sú výpovede poškodených len jedným z dôkazných prostriedkov
produkovaných v trestnom konaní, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania súdeného trestného

činu. Podľa názoru odvolacieho súdu výpovede poškodených logicky prepájajú aj ďalšie dôkazy
vykonané v danej veci, a to najmä výsluchy vyššie menovaných svedkýň - A. a T. B., znalecké
psychologické posudky vypracované na osobu poškodených a osobný výsluch súdneho znalca Mgr.
Pavla Veselovského v konaní pred súdom, znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) vypracovaný na osobu

obžalovaného a osobný výsluch súdneho znalca MUDr. Jozefa Benkoviča v konaní pred súdom,
lekárska správa ohľadne zdravotného stavu poškodenej L. W. z 22.11.2016, a v neposlednom rade
usvedčujúcimi dôkazmi sú aj obrazovo-zvukové záznamy na DVD nosiči, na ktorých sú zachytené
výsluchy maloletých poškodených, s obsahom ktorých sa v rámci prípravy na verejné zasadnutie
oboznámil aj odvolací súd.

V predmetnej veci obhajoba, a to ani pri výraznej snahe, nepreukázala, že by poškodené maloleté
dcéry a svedkyne B. vypovedali nepravdu o podstatných okolnostiach spáchania súdeného skutku.
Vzhľadom na okolnosti, ktoré vyšli najavo na hlavnom pojednávaní a vykonané dokazovanie, okresný
súd výpovede samotného obžalovaného a poškodenej B. W. st. správne posúdil ako nedostatočne

spôsobilé na preukázanie neviny obžalovaného. Svedeckú výpoveď poškodenej B. W. st., ako správne
konštatoval okresný súd, je potrebné hodnotiť nielen v kontexte rozporov, ktoré v jej výpovediach vznikli,
ale predovšetkým v nadväznosti na závery, ku ktorým pri skúmaní jej osobnosti a dôveryhodnosti
výpovede dospel súdny znalec Mgr. Pavol Veselovský. Je nepochybné, že aj keď svoje svedecké
výpovede poškodená korigovala v prospech obžalovaného v dôsledku patologickej väzby na agresora,

jej výpovede majú svoju výpovednú hodnotu a poskytujú obraz správania sa obžalovaného k jej osobe a
maloletýmdcéram.Hocipoškodenápripustila,žedetivolalijejsestry,pretožezotcamalistrach,nadruhú
stranu podporila obžalovaného, keď vyslovila, že takéto výchovné metódy a postupy obžalovaného
schvaľuje. Poškodená ospravedlňovala správanie obžalovaného jeho ebrietou, tvrdila, že v triezvom
stave sa správa inak, že má deti rád, že by im neublížil. Nechcela pripustiť, že dcéram pri kopaní

manželom hrozila vážna ujma na zdraví. Zľahčovala aj porezanie nožom s tým, že porezanie nožom na
prstoch si spôsobila vlastne ona sama. Poškodená sa snažila násilie v rodine zakrývať.

Po zhodnotení výsledkov znaleckého dokazovania z odboru psychológia, jednotlivo i v súhrne s
ostatnými dôkazmi, aj odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru, že nie sú pochybnosti o správnosti

znaleckého posudku vypracovaného Mgr. Pavlom Veselovským. Súdny znalec prihliadol na všetky
skutočnosti, ktoré mali pre podanie znaleckých posudkov význam. Znalecké posudky sú dostatočne
presvedčivo odôvodnené, nemajú vnútorné rozpory, ich závery sú logické a nie sú v rozpore s inými
dôkazmi vo veci, o ktorých správnosti ani po preskúmaní niet dôvodu pochybovať.Krajský súd pripomína, že súd je povinný hodnotiť aj znalecký posudok na základe starostlivého
uváženia všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne s ostatnými dôkazmi (R 40/1969). Súd

hodnotí znalecký posudok voľne ako každý iný dôkaz a nie je ním bezpodmienečne viazaný. Nemôže
síce ľubovoľne nahradiť odborný názor znalca vlastným, v danej veci laickým názorom, ale môže a je
povinný preveriť znalecký posudok najmä z toho hľadiska, či znalec prihliadol na všetky skutočnosti,
ktoré majú význam pre podanie posudku, či sa skutkové východiská znaleckého posudku opierajú
o skutočnosti náležite zistené v trestnom konaní, či naopak, o skutočnosti, ktoré sú pochybné alebo

dokonca také, ktoré logicky odporujú iným výsledkom dokazovania a či riešenie znalca logicky vyplýva
z týchto podkladov (R 40/1972).

Pochybnosti o záveroch znaleckého posudku sa musia zakladať na konkrétnych okolnostiach, ktoré tieto
pochybnosti vyvolávajú. Len vtedy je namieste postup podľa § 146 Tr. por. ( Rt 56/94 II).

Zo záverov znaleckého posudku č. 3/2017 zo dňa 31.1.2017, ktorý vypracoval znalec z odboru
psychológia, klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, Mgr. U. F. vo veci posúdenia
osobnosti poškodenej B. W., staršej vyplynulo, že jej osobnosť je pomerne dobre diferencovaná
s vyváženým zastúpením extravertných a introvertných tendencií, s dobrým sebaovládaním,
organizovaním si aktivít, so zvýšenou sensitivitou a paranoiditou, energickým správaním, bez prejavov

úzkosti a pocitov viny v spojitosti s agresivitou. Agresivita nie je dominujúcou črtou jej osobnosti, resp.
v jej správaní je málo zastúpená. Medzi interpersonálnymi tendenciami prevažujú sociálne pozitívne
tendencie k citovo sýteným vzťahom a komunikácii nad tendenciami presadzovania sa cez direktivitu
a agresivitu. Prítomná je patologická väzba na manžela, ktorá vedie k nedostatočnej kritickosti k jeho
správaniu, podceňovaniu jeho nebezpečnosti a k neschopnosti účinne riešiť problém s jeho agresivitou

voči ostatným členom rodiny. Snaží sa chrániť deti a zároveň aj manžela, pričom je voči manželovi
v plne podriadenej pozícii a cíti povinnosť mu v súčasnej situácii pomôcť. Zvýšené zistené tendencie
javiť sa v lepšom svetle svedčia pre nižšiu sebakritickosť, nižšiu validitu jej výpovedí o sebe a o
svojom správaní a pre snahu vytvoriť nereálne pozitívny bezproblémový obraz o sebe a druhých.
Jej rozumové schopnosti sú priemerné, pamäťové schopnosti sú mierne nadpriemerné. Duševné

schopnosti jej umožňujú správne vnímať pochopiť, zapamätať si a správne reprodukovať prežité udalosti
v podstatných črtách a s mnohými detailmi. Intelektuálna náročnosť popísaných skutočností zodpovedá
jej schopnostiam chápania. Jej všeobecná vierohodnosť je dobrá. Vzhľadom k zvýšenej snahe javiť
sa v lepšom svetle a vzhľadom na patologickú väzbu na manžela, ktorá sa spája s popieraním a
bagatelizáciou zranení, intenzity útokov a viny útočníka je jej špecifická vierohodnosť znížená a teda

aj jej schopnosť správne reprodukovať prežité udalosti je znížená. U B. W. v čase vyšetrenia nezistil
prejavy príznakov I. kategórie syndrómu týrania, ktoré patria pod posttraumatickú stresovú poruchu.
Na druhej strane jej slovný prejav a správanie niesli jednoznačné znaky patologickej väzby na agresora
spojené s bagatelizáciou a popieraním skutkov manžela a s naučenou bezmocnosťou a pasivitou k
riešeniu problému. Za pravdepodobné považoval, že v minulosti sa u menovanej mohli vyskytovať

aj prejavy úzkosti a depresie, čo korešponduje s výpoveďou A. B., jej sestry, že videli na nej, že je
smutná a utiahnutá po tom, čo ju manžel zbil, hoci im vždy vravela, že je všetko v poriadku. Rovnako
pred znalcom sa snažila akékoľvek svoje ťažkosti skrývať, tieto dissimulovávať s cieľom neuškodiť tým
manželovi. Je preto možné u nej uvažovať o syndróme týranej ženy s typickými prejavmi bezmocnosti,
pasivity a patologickej väzby na manžela, so sporným vyjadrením známok posttraumatickej stresovej

poruchy, pričom tieto prejavy zvykla menovaná pred inými skrývať a je predpoklad, že ich dissimulovala,
teda skrývala aj pri znaleckom vyšetrení. Zo strany manžela trpela priamym fyzickým aj psychickým
násilím. Zároveň trpela aj jeho opakovaným fyzickým a psychickým násilím voči dcéram, ktoré má rada.
Konanie manžela jej spôsobovalo fyzickú bolesť (pri fackách, úderoch, kopancoch, zhodení na zem),
a tiež psychickú bolesť - prežívala negatívne emócie strachu, úzkosti, poníženia, zranenia, smútku a

bezmocnosti. Dlhodobým pôsobením správania sa obvineného, došlo u nej k vzniku posttraumatickej
stresovej poruchy s patologickou väzbou na manžela a neschopnosťou správne posúdiť závažnosť
agresívnehosprávaniasamanželaaefektívneriešiťsituáciuvrodineachrániťsebaajdetipredutrpením
a rizikom poranení, ktoré takéto správanie manžela voči ostatným členom rodiny spôsobovalo. Na
hlavnom pojednávaní znalec ešte doplnil, že v zdravotnej dokumentácii jednej z dcér figurovala otrava

Neurolom, ktorý je užívaný na úzkosť, takže buď matka B. W. alebo niekto z ďalšej rodiny tento liek
užíval. Následne poškodená vysvetlila, že takéto lieky neužívala ona, ale niektorá z jej sestier. Znalec
sa tiež vyjadril k otázke dissimulácie poškodenou, o čom svedčili nepravdepodobne bezproblémové
výsledky dotazníkov, ktoré tam, kde iní ľudia majú určitú mieru ťažkostí, mala hlboko podpriemernúmieru ťažkostí, čo je až nepravdepodobné. Po využití jednotlivých metód vyšetrovania dospel k záveru
o signáloch určitej pravdepodobnej miery dissimulácie (skrývanie) ťažkostí. Ako dôležitejšie znaky
syndrómu týranej ženy u nej posúdil práve závislosť na manželovi a snahu vypovedať v jeho prospech,

pretože bagatelizovala konanie, ktoré bolo zjavne nebezpečné pre jej deti a zároveň hovorila o tom, že
sa ich vždy snaží chrániť. Snažila sa bagatelizovať a skrývať svoje problémy. Keďže nezistil prejavy,
ktoré by svedčili o ťažkej úzkosti, ťažkej depresii a ťažkých psychosomatických problémoch v súvislosti
so stresom, len ich náznaky, poukázal aj na skutočnosť, že sama poškodená vyrastala v rodine, kde otec
pil a bol agresívny a od detstva je na určitú mieru agresivity v rodine zvyknutá, a preto mohla považovať

správanie svojho manžela za normálne.

Zo záverov znaleckého posudku č. 2/2017 zo dňa 31.1.2017, ktorý vypracoval znalec z odboru
psychológia, klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, Mgr. Pavol Veselovský vo veci
posúdenia osobnosti poškodenej L. W. mal súd preukázané, že napriek prežitým udalostiam, o ktorých
vypovedala menovaná netrpí jednoznačne vyjadreným syndrómom týrania. Taktiež poukázal na to,

že výpoveď menovanej pri znaleckom vyšetrení sa v podstatnej miere zhoduje s jej výpoveďami
na polícii, korešponduje s výpoveďami ostatných svedkýň o predmetných udalostiach, pričom pri
znaleckom vyšetrení uviedla množstvo ďalších nových detailov. Neverbálne prejavy boli pri popise
udalostí v súlade s verbálnym obsahom rozprávania. Nie sú prítomné známky toho, že by si udalosti
vymyslela a predkladala ich naspamäť naučenú verziu. Je vysoko pravdepodobné, že menovaná opisuje

reálne prežité udalosti. Znalec považuje špecifickú vierohodnosť výpovede poškodenej za dobrú. U
menovanej neboli zistené skony k vymýšľaniu si, neboli ani zistené sklony k účelovému spracovaniu
skutočností. Správanie sa obžalovaného spôsobovalo maloletej L. W. psychické utrpenie - prežívala
silné emócie strachu, bezmocnosti, poníženia obmedzovania, zranenia, bezmocného hnevu, zároveň
jej spôsobovalo pri opakovaných fyzických útokoch aj fyzické utrpenie, ktoré bolo najväčšie v prípade

posledného útoku, kde jej obvinený spôsobil aj fyzické zranenie, ktoré vyžadovalo lekárske ošetrenie,
hospitalizáciu a niekoľkodňové pozorovanie. Psychologickým vyšetrením boli u nej zistené známky
prežívania vonkajšieho stresu, zvýšenej úzkosti, paranoidity, neurotizácie osobnosti s možnosťou
výskytupsychickypodmienenýchtelesnýchťažkostíalabilnýchreakciívzáťaži,ktorésúpravdepodobne
dôsledkom prežitých udalostí v rodine a vznikli v dôsledku správania obvineného, pričom ide o menej

závažné následky ako je syndróm týrania, či posttraumatická stresová porucha.
Zo záverov znaleckého posudku č. 4/2017 zo dňa 31.1.2017, ktorý vypracoval znalec z odboru
psychológia, klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, Mgr. Pavol Veselovský vo veci
posúdenia osobnosti poškodenej maloletej U. W., znalec uviedol, že jej intelektové schopnosti sú
priemerné až nadpriemerné, pamäťové schopnosti sú nadpriemerné, duševné schopnosti umožňujú

správne vnímať, pochopiť, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti, primerane veku v podstatných
črtách a s mnohými detailmi. Vplyvom času došlo u nej k znejasneniu niektorých spomienok a k neistote
pri vybavovaní si detailov. Ďalej znalec uviedol, že miera jej neurotizácie pri prežívaných pocitoch
strachu a úzkosti je menšia ako u najmladšej sestry B., je pomerná miere ťažkostí u staršej dcéry L..
Nevyskytovali sa u nej flashbacky ani nočné mory, v ktorých by znova prežívala intenzívny strach, ktorý

prežila v reálnych situáciách útokov otca na ňu a ostatné členky rodiny. Otca má rada, avšak nejde o
patologický vzťah závislosti a stotožnenia sa s útočníkom pre dôvody, pre ktoré členky rodiny napádal.
Vyčítala by si keby mu zadala príčinu na hnev, čo by svedčilo pre prítomnosť syndrómu týrania u nej.
Naopak jeho agresivitu a bitie odsudzuje a aktívne sa snažila seba a členov rodiny pred jeho útokmi
chrániť. Maloletá U. W. trpela zo strany otca priamym fyzickým násilím aj priamy psychickým násilím,

zároveň trpela aj opakovaným fyzickým a psychickým násilím otca voči sestrám a matke, ktoré má rada.
Konanie otca jej spôsobovalo fyzickú bolesť pri (fackách, úderoch, kopancoch, udretí sa zhodení na
zem, vyrazenie dychu) a tiež psychickú bolesť (prežívala negatívne emócie strachu, úzkosti, poníženia,
zranenia, smútku bezmocnosti, hnevu). U menovanej dlhodobým pôsobením stresu došlo k neurotizácii
osobnosti a jej predčasnému vyzrievaniu. Naučila sa báť nielen pri útokoch a kriku otca na ňu, ale aj

na ostatné členky rodiny a tiež v situáciách, keď hrozilo, že sa otec opije. Keďže matka deti pri útokoch
otca bránila, ale domáce násilie v rodine sa snažila zakrývať, sa snažila aktívne situáciu riešiť privolaním
pomoci matkiných sestier, ktorých intervencia opakovane pomohla otcovu agresivitu stlmiť. Aj s dlhším
časovým odstupom, spomienky na situácie, keď otec kričal alebo napádal ju alebo sestry alebo matku
sú pre ňu stresujúce, vyvolávajú úzkosť a jej sprievodné telesné prejavy, čo je tiež dôsledkom správania

sa obžalovaného voči členom rodiny.

Závermi znaleckého posudku č. 5/2017 zo dňa 31.1.2017, ktorý vypracoval znalec z odboru psychológia,
klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, Mgr. Pavol Veselovský vo veci posúdeniaosobnosti poškodenej maloletej B. W., mladšej vyhodnotil osobnosť ako detskú, extravertovanú
s výraznou mierou neurotických ťažkostí s prežívaním strachu a úzkosti s možnými poruchami
správania a sociálnych vzťahov. Emotivita je predčasne stabilizovaná, svedčí o úzkosti, neurotickej

inhibovanosti a nadmernej konformite správania. Zrejmá je prítomnosť vonkajšieho stresu, ktorý
vedie k neurotizácii detskej osobnosti, pravdepodobný je výskyt úzkostných a fobických prejavov. V
situáciách vyvolávajúcich silné emócie sa objavuje masívna úzkosť spojená so strachom z agresie v
podobe totálnej deštrukcie. Neboli zistené známky zvýšenej tendencie javiť sa v lepšom svetle. Ďalej
znalec uviedol, že schopnosti vyšetrovanej jej umožňujú vnímať, pochopiť a zapamätať a správne

reprodukovať prežité udalosti, primerane veku v podstatných črtách a s viacerými detailmi. Všeobecná
vierohodnosť poškodenej je čiastočne znížená v dôsledku detského veku, resp. nezrelosti funkcií
detského mozgu, pričom je schopná poskytnúť relevantné informácie o prežitých udalostiach. Nebola
u nej zistená zvýšená snaha javiť sa v lepšom svetle. Vplyvom času a psychických obrán došlo u nej
k vytesneniu niektorých udalostí a detailov, či k ich skresleniu. Schopnosť reprodukcie spomienok na
traumatizujúce udalosti negatívne ovplyvňuje prítomný syndróm týrania, ktorý vedie k vyhýbaniu sa

traumatizujúcim spomienkam a rozprávaniu o nich. V prípade nutnosti o nich hovoriť vedie k snahe
redukovať rozsah popisovania udalostí na najmenšiu možnú mieru. V dôsledku väzby na otca jej
výpoveď môže byť ovplyvnená pocitmi strachu, viny a snahou otcovi čím menej uškodiť. Špecifická
vierohodnosť výpovede je čiastočne znížená v dôsledku syndrómu týrania a aktivácie psychických
obrán proti traumatizujúcim spomienkam. U maloletej boli zistené príznaky syndrómu týrania, resp.

posttraumatickej stresovej poruchy. Ide o miernejší stupeň poruchy, v podobe neurotizácie osobnosti,
prežívania intenzívneho strachu a úzkosti v situáciách kriku a hádok, strachu z fyzického zničenia
seba a svojich blízkych v konfliktných situáciách inhibície, spontánneho správania, predčasnej zrelosti,
kontrolou svojho správania, prispôsobení sa požiadavkám otca, sebaobviňovaní sa za to, že bola otcom
potrestaná. Prítomná je silná citová väzba na otca a naznačená aj snaha pomôcť otcovi v situácii

trestného stíhania a nezrelým detským spôsobom bagatelizovať intenzitu a následky jeho útoku na
seba.Zrejmésúprejavyvyhýbaniasarozprávaniuotraumatizujúcichudalostiach,vytesňovaniatakýchto
spomienok, nepríjemné prežívanie iných situácií, ktoré jej pripomínajú prežité traumy (krik spolužiakov,
učiteliek), čo je typické pri syndróme týrania, resp. pri posttraumatickej stresovej poruche. Nebolo
zachytené znovu prežívanie stresujúcich udalostí vo forme playbackov, teda živých spomienkových

zábleskov alebo nočných môr ani v rozprávaní maloletej, ani jej sestier a matky. Napriek tomu, že
maloletá je najzraniteľnejšou členkou rodiny a bola najmenej z rodiny vystavená priamemu fyzickému
a psychickému násiliu zo strany otca, intenzívne na ňu toto správanie aj k ostatným členom pôsobilo a
najvýraznejšie sa u nej prejavujú psychické dôsledky dlhodobého násilného správania sa otca v rodine.
Správanie sa otca v nej vyvolávalo intenzívny strach a úzkosť, či už sa násilne správal k nej alebo

k ostatným členom rodiny. Traumatizácia, dlhú dobu sa opakujúcimi zážitkami agresívneho správania
sa otca, viedli u nej k vzniku syndrómu týrania, resp. post traumatickej stresovej poruchy miernejšieho
stupňa. Došlo k neurotizácii jej detskej osobnosti, predčasnej zrelosti v oblasti afektivity a inhibície
spontánneho správania, k objavovaniu sa intenzívneho strachu a úzkosti v situáciách kriku a hádok aj
mimo rodiny. K inhibícii spontánneho správania, v snahe prispôsobiť sa požiadavkám otca s pocitom

viny za to, že otcov hnev vyvolala, vytvoreniu silnej sitovej väzby na otca napriek intenzívnemu strachu z
jeho rozprávania, objavili sa aj známky snahy pomôcť mu, či nepriťažiť v trestnom konaní, bagatelizovať
intenzitu a následky jeho útokov na seba. V dôsledku psychických obrán proti prežívaniu úzkosti
sa snaží vyhýbať spomienkam a rozprávaniu a traumatizujúcich udalostiach. Podvedome vytesňuje
traumatizujúce spomienky. U maloletej sa najvýraznejšie prejavujú negatívne následky dlhodobého

násilného správania sa otca v rodine.

K odvolacej námietke obžalovaného, že okresný súd pochybil, keď osobne nevypočul svedkyňu L. W.
na hlavnom pojednávaní, krajský súd udáva, že je len v pôsobnosti súdu, ktorý z navrhovaných dôkazov
vykoná na hlavnom pojednávaní a ktorý nie. Aby súd mohol relevantne posúdiť jeho prípadnú dôkaznú

hodnotu, musí mať ustálené, čo, aká skutočnosť sa má vykonaním navrhovaného dôkazu potvrdiť, resp.
vyvrátiť a následne, či táto skutočnosť už nie je bez dôvodných pochybností potvrdená, vyvrátená inými
dôkaznými prostriedkami. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku na str. 20 uviedol, z akých
dôvodov nevzhliadol žiadne výnimočné okolnosti, pre ktoré by bolo nevyhnutné výsluch osoby mladšej
ako 18 rokov pri trestnom čine spáchanom voči blízkej osobe v konaní pred súdom znovu vykonať.

Neobstojí ani námietka obžalovaného, že nie je možné prihliadať na výpoveď svedkyne T. B., pretože
na hlavnom pojednávaní nedal súhlas s čítaním výpovede menovanej svedkyne z prípravného konania.
Z obsahu spisového materiálu je zistiteľné, že výpoveď svedkyne T. B. - sestry poškodenej a švagrinejobžalovaného z prípravného konania zo dňa 3.1.2017 možno považovať za dôkaz vykonaný v súlade
zo zákonom. Výsluch svedkyne bol vykonaný kontradiktórnym spôsobom. Zo zápisnice o výsluchu
svedkyne na č.l. 51-52 vyplýva, že obhajca obžalovaného sa výsluchu nezúčastnil. O termíne výsluchu

však bol riadne a včas upovedomený (čl. 53). Z obsahu spisu nevyplýva skutočnosť, že by obhajca
v priebehu trestného konania niekedy namietal, že vyšetrovateľ mu neoznámil miesto a čas tohto
vyšetrovacieho úkonu. Treba zdôrazniť, že menovaná svedkyňa bola pred výsluchom v prípravnom
konaní poučená v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku a po poučení výslovne
uviedla, že nevyužíva právo odoprieť výpoveď podľa § 130 Tr. por. a vypovedať bude, aj napriek tomu,

že obžalovaný je jej švagor. Zároveň uviedla, že sa bojí, čo sa stane, ak bude vypovedať proti nemu,
pretože už sa stalo v minulosti, že keď sa vrátil z väzenia, tak vyfackal sestru J. za to, že ona na
neho zavolala policajtov. Súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní konanom 21.4.2017 pri výsluchu
svedkyne a jej odpovedi po zákonnom poučení, že odopiera vypovedať z dôvodu, že obžalovaný je
jej švagor, postupovala správne, keď prečítala výpoveď menovanej svedkyne z prípravného konania.
Okresný súd však nemal postupovať podľa § 263 ods. 3 písm. c) Tr. por. , ale podľa § 263 ods. 4 Tr. por.

V okolnostiach danej veci sa žiada pripomenúť, že na prečítanie zápisnice o výpovedi svedka, ktorý na
hlavnom pojednávaní využil svoje právo odoprieť výpoveď podľa § 130 Tr. por., sa nevyžaduje osobitný
súhlas obžalovaného.

Krajský súd k tejto časti odvolacích námietok obžalovaného zdôrazňuje, že zápisnica o hlavnom

pojednávaní má charakter verejnej listiny. Je potrebné ju považovať za dôkaz o tom, aký bol priebeh
hlavného pojednávania (analogicky to platí ohľadne zápisnice akéhokoľvek úkonu trestného konania).
Zároveň platí, že skutočnosti uvedené v zápisnici sú pravdivé, resp. správne, pokiaľ by nesprávnosť
obsahu nebola vyvrátená a preukázaná inými dôkazmi.

Podľa § 58 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. zápisnica o každom úkone trestného konania má okrem iných
náležitostí obsahovať návrhy strán, poskytnutie poučenia, prípadne vyjadrenie poučených osôb. V
dôsledku toho v prípade vypočutia svedka, ktorý má podľa § 130 Tr. por. právo odoprieť výpoveď,
zápisnica o jeho vypočutí musí obsahovať nielen obsah poučenia, ale aj obsah vyjadrenia svedka, či
toto právo využíva alebo nie. O tom, či svedok využíva alebo nevyužíva svoje právo odmietnuť vo veci

výpoveď podľa § 130 Tr. por., sa nepochybne musí vyjadriť takým spôsobom, aby nevznikli pochybnosti
o jeho prejavenej vôli. Na druhej strane však nie je možné nútiť svedka, aby použil priamo zákonnú
formuláciu, že „nevyužíva právo odoprieť výpoveď". Podstatný bude vždy obsah vyjadrenia svedka.

Krajský súd konštatuje, že po preskúmaní obsahu spisu, a to obsahu zápisníc o výsluchu svedkyne T. B.

z prípravného konania, jednoznačne vyplynulo, že svedkyňa po riadnom zákonnom poučení vypovedať
chcela a aj vypovedala v trestnej veci obžalovaného, vo vzťahu ku ktorému bola osobou uvedenou v §
130 Tr. por. Formulácie jej vyjadrení krajský súd považoval za dostatočné z hľadiska ustanovenia § 130
Tr. por., a to tak odseku 1 aj odseku 2.

Krajský súd v závere tejto časti uzatvára, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď priebeh
skutkového deja ustálil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

K výroku o treste

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom
trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v

tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.

Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je
to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jehorodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Krajský súd, rovnako ako okresný súd, dospel k záveru, že v prípade obžalovaného neexistuje ani jedna
poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 Tr. zák. a existuje jedna priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm.
m) Tr. zák. (obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený a na túto skutočnosť možno prihliadať).

Z odpisu z registra trestov je zistiteľné, že obžalovaný bol doposiaľ jedenásťkrát súdne potrestaný.

Podľa názoru krajského súdu súd prvého stupňa pri rozhodovaní o treste zohľadnil všetky rozhodné
okolnosti a príslušné zákonné ustanovenia. Trest bol ukladaný v zmysle zásad pre ukladanie trestov
prihliadajúc na generálnu a individuálnu prevenciu, proporcionálnosť a tiež personálnosť trestu.

Krajský súd v zmysle vyššie uvedených právnych úvah s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák.
(tzv. prevahu priťažujúcich okolností), zistil, že okresný súd uložil obžalovanému zákonný trest odňatia
slobody vo výmere 9 rokov a 8 mesiacov, teda na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby
zvýšenej o jednu tretinu podľa § 38 ods. 4 Tr. zák.

Stavu veci a zákonu zodpovedá aj zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody podľa § 48
ods. 2 písm. b) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním súdeného trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody za
úmyselný trestný čin.

K výroku o ochrannom opatrení

Pokiaľ ide o uloženie ochranného opatrenia, okresný súd postupoval správne, keď obžalovanému podľa
§ 73 ods. 2 písm. c), písm. d) Tr. zák., uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Vykonané dokazovanie bezpečne preukázalo, že obžalovaný spáchal trestný čin násilnej povahy voči

blízkym osobám, obžalovaný spáchal trestný čin pod vplyvom alkoholu, ktorý je návykovou látkou.
Znaleckým dokazovaním bol u obžalovaného zistený syndróm závislosti na alkohole. Pričom súdny
znalec konštatoval potrebu uloženia ochrannej protialkoholickej liečby ústavnou formou, ktorá svojou
intenzitou a kontrolou dodržiavania liečebného procesu splní účel ochranného liečenia lepšie ako liečba
ambulantná.

K odvolaniu manželky obžalovaného B. W. st.

Podľa § 308 ods. 2 Tr. por., veta prvá, v prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť
okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,

osvojenec, manžel a druh.

Krajský súd odvolanie poškodenej B. W. st. z hľadiska jeho obsahu posúdil ako odvolanie manželky
obžalovaného podaného v jeho prospech a smerujúceho tak proti výroku o vine, aj proti výroku o treste.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie a vyššie konštatované právne závery týkajúce sa tak výroku o vine,
ako aj výroku o treste, krajský súd odvolanie manželky obžalovaného B. W. st. ako nedôvodné zamietol.

Krajský súd zdôrazňuje, že právo udeliť, resp. neudeliť súhlas s trestným stíhaním páchateľa, je možné
len v prípadoch taxatívne uvedených trestných činov v § 211 Tr. por. Na začatie trestného stíhania a

pokračovanie trestného stíhania v prípade trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa §
208 Tr. zák. sa súhlas poškodeného nevyžaduje. Skutočnosť, že B. W. st. sa v priebehu celého trestného
konania, a to aj v rámci odvolacieho konania, necíti byť poškodenou a nedala súhlas na trestné stíhanie
svojho manžela pre prejednávaný skutok, nebráni trestnému stíhaniu obžalovaného.Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutým výrokom rozsudku, a
nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej

povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku,
a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.