Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. apríl 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1Tos/44/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617010101
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5617010101.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr.
Pavla Polku a JUDr. Vladimíra Kuráka, na neverejnom zasadnutí konanom 4. apríla 2017 prejednal
sťažnosť obvineného U. W. proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 3T/24/2017 zo
17.3.2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť obvineného U. W. z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

Podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. por. z a m i e t a žiadosť obvineného U. W. o nahradenie väzby písomným
sľubom.

Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. z a m i e t a žiadosť obvineného U. W. o nahradenie väzby dohľadom
probačného a mediačného úradníka

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením, sp.zn. 3T/24/2017 zo 17.3.2017 postupom podľa § 238 ods.
3 Tr. por., § 72 ods. 1 písm. e) Tr. por. rozhodol o ponechaní obvineného U. W. vo väzbe z dôvodu
uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. Zároveň podľa § 79 ods. 3 Tr. por. súd zamietol žiadosť
obvineného o prepustenie z väzby. Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. väzbu obvineného nenahradil
dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Proti tomuto uzneseniu, a to proti všetkým výrokom, podal riadne a včas sťažnosť obvinený
prostredníctvom svojho obhajcu priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí konanom na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš 17.3.2017. V písomných dôvodoch sťažnosti poukázal na to, že obhajoba
nesúhlasí s osvojením si, alebo jeho presvedčením, názoru senátu o tom, že považuje za dôvody trvania
väzby alebo odkazuje na odpis registra trestov klienta s tým, že bol naposledy odsúdený pre prečin

útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo
výmere 1 rok, ktorý vykonal. Nie je možné iba formálne odkázať na register trestov, ktorý má evidenčný
charakter, bez toho, aby sa súd oboznámil s dôvodmi tohto odsúdenia a určil jeho vplyv na teraz súdený
skutok. Toto považuje obhajoba za zásadnú námietku. Obhajoba nesúhlasí s tým, aby senát ako dôvod
trestného stíhania a trvanie väzby odôvodňoval tým, že sa klient ku skutku nepriznáva a tým, že využil
svoje právo nevypovedať. Obhajoba odkazuje na procesné zásady uvedené v Trestnom poriadku a

priamo v Ústave Slovenskej republiky a to najmä, ale nie výlučne zásady prezumpcie neviny teda, že
každý kto je obvinený z trestného činu (akéhokoľvek trestného činu) sa považuje za nevinného, dokiaľ
jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom (postupom podľa Trestného poriadku). Preukázanie
viny obvineného nastáva právoplatným odsudzujúcim rozsudkom v trestnom konaní, ktorý nadobudol
vykonateľnosť. V neposlednom rade by bolo porušením zásady obhajoby v trestnom konaní, ak by sa
vyžadovalo od obvinenej osoby, aby sa pod tlakom hrozby väzby mala priznať ku skutku, ktorý sa mu

kladie za vinu. Trestný poriadok toto vylučuje a moderné právne úpravy kontinentálnych právnych úprav
nie sú založené na inkvizičnej zásade v Trestnom poriadku podľa právnej vedy a trestnej procesuálnejvedy.Jealibizmomceléhosenátu,žecitujezospisuvšetkydôvodyobžalobyaichhodnoteniaanadruhej
strane podsúva obhajobe tvrdenie, že a toto cituje “... súd nerozhoduje o vine, alebo nevine obvineného,
a preto ani nehodnotí doposiaľ zadovážené dôkazy v takom rozsahu, ktorý umožňuje prijať záver o jeho

vine, alebo nevine.“ Sudca v tomto konaní nebol nestranným ak hodnotil zadovážené dôkazy, bez toho,
aby toto hodnotenie ponechal na prokurátorovi, ktorý po celú dobu iba predniesol v úvode to, že trvá na
dôvodoch obžaloby tak, ako je podaná a očakáva vynesenie nepodmienečného trestu. Potom, keď súd
tak postupoval má za to, že už sa aj stotožnil s tým, že očakáva vynesenie nepodmienečného trestu a
toto v štádiu pri skončení prípravného konania a začatia konania súdneho po podaní obžaloby. Obhajoba

v tomto namieta vytesňovanie zákonných nárokov obvineného a ich nestranné posúdenie v prospech
obžaloby. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd komentuje dôkaznú situáciu a jej ním priamo ovplyvnený
a úvahovo je pri tomto presvedčený podľa obhajoby, že dôkazy, ktoré boli navrhované obžalobou v
prípravnom konaní sú dôkazmi ustálenými. Dôvod väzby, podľa obhajoby, nie je daný. Podľa obhajoby je
manželka považovaná za osobu, ktorá mala byť poškodenou osobou, ale počas trvania väzby manželka
obvineného pravidelne navštevuje v ústave pre výkon väzby. V deň konania neverejného zasadnutia

okresného súdu klient uprednostnil plánovanú kontaktnú návštevu s manželkou a maloletou dcérou pred
účasťou na tomto neverejnom zasadnutí. Maloleté dcéry zasielajú pravidelne listovú poštu klientovi. S
odstupomčasudošlokzmenepostojaklientavočisvojmusprávaniuspoukazomnato,ževyjadrilsúhlas
na ústavné ochranné protialkoholické liečenia a znalec sa zároveň vyjadril, že považuje toto za dobrý
predpoklad spolupráce pri liečbe. Obhajoba navrhuje, aby väzba bola nahradená písomným sľubom

klienta a nahradením väzby probačným dohľadom. Obhajoba má zato, že dôvody trvania väzby nie
sú totožné s tými, ktoré trvali pri rozhodovaní o väzbe pri prvotných úkonoch a tieto sa zmenili. Klient
vyjadril súhlas s ochranným protialkoholickým liečením a znalec sa vyjadril, že sú splnené pozitívne
predpoklady u obvineného, že bude spolupracovať. Toto považujem za zásadnú zmenu pri rozhodovaní
o väzbe a jej trvaní. Obhajoba navrhuje, aby odvolací súd rozhodol vo veci tak, že obvinený bude

primerane obmedzený podľa § 82 ods. 1 písm. h), j), k) Trestného poriadku. Toto odôvodňuje znaleckým
dokazovaním, s ktorým sa obhajoba stotožňuje.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť
a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo, prihliadnuc pritom i na

prípadné chyby, ktoré neboli sťažnosťou vytýkané, a zistil, že sťažnosť obvineného U. W. nie je dôvodná.

Podľa § 238 ods. 3 Tr. por. ak je obvinený vo väzbe, rozhodne súd o väzbe prednostne a urýchlene a ak
to okolnosti prípadu umožňujú, tak súčasne s rozhodnutím podľa § 239 ods. 1, § 241, § 244 alebo § 331
ods. 1, najneskôr však tak, aby postupom podľa § 76 ods. 3 alebo 4 došlo k právoplatnému rozhodnutiu o

väzbe do uplynutia lehoty, ktorá by bola základnou alebo predĺženou lehotou väzby v prípravnom konaní.

Ak okresný súd konštatoval, že „u obvineného U. W. dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por.
naďalej trvá“, rozhodol správne a v súlade so zákonom.
Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť žiadnu chybu či nedostatok. Nadriadený súd zistil, že

okresnýsúdvodôvodnenínapadnutéhouzneseniapodrobnepopísalskutkovýstav,ktorýbolpodkladom
pre jeho záver o trvaní dôvodov väzby. Skutkové závery zistené súdom prvého stupňa si osvojil, pretože
vychádzajú z dôkazov, ktoré obsahuje spis, a v podrobnostiach na ne nadriadený súd odkazuje. Pri
posudzovaní dôvodov väzby orgány činné v trestnom konaní a súd môžu prihliadať len na tie okolnosti
a zistenia, ktoré majú základ v procesne vykonanom dokazovaní a sú významné pre záver o existencii

niektorého z dôvodov väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. a) až c) Tr. por. Okresný súd v napadnutom
uznesení veľmi podrobne rozpísal skutkové i právne dôvody, ktoré odôvodňujú existenciu dôvodnej
obavy z pokračovania v trestnej činnosti obvineným. Dôvody napadnutého uznesenia sú zrozumiteľné
a dostatočne logické, vychádzajúce zo skutkových okolností prípadu a relevantných právnych noriem.
Nadriadený súd znovu pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu

a pri existencii vysoko kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa nadriadenému súdu nezostáva
nič iné, len v podrobnostiach poukázať na veľmi správne a erudované dôvody, na ktorých predsedníčka
senátu založila svoje rozhodnutie.

Krajský súd zdôrazňuje, že účelom väzby je zabezpečiť osobu obvineného pre trestné konanie a

výkon trestu (§ 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por.). Jej účelom je tiež zabrániť obvinenému, aby maril a
sťažoval uskutočnenie dôkazov (§ 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por.), prípadne chrániť spoločnosť pred
dokonaním trestného činu alebo pred jeho opakovaním, či pokračovaním (§ 71 ods. 1 písm. c/ Tr.
por.). Väzba ako zabezpečovací inštitút nemá sankčnú povahu, ani výchovné poslanie, nesmie byťprostriedkom na získanie priznania, ani na uľahčenie trestného stíhania. Väzba nie je trestom, ale
je výlučne len procesným opatrením, ktorého účelom je dočasne zaistiť osobu obvinenú z trestného
činu pre potreby prebiehajúceho trestného konania obmedzením jej osobnej slobody. Trestný poriadok

podmieňuje možnosť vzatia obvineného do väzby existenciou dôvodnej obavy vyplývajúcej z konania
obvineného alebo z ďalších konkrétnych skutočností vo vzťahu k niektorej nežiaducej forme správania
označovanej ako dôvod väzby. Konkrétnymi skutočnosťami odôvodňujúcimi obavu z následku alebo
viacerých následkov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a), b) alebo c) sa rozumejú také skutočnosti, ktoré
reálne odôvodňujú takúto obavu. Výklad zákonných znakov „konkrétnych skutočností“ je predovšetkým

vecou súdov, ktoré pri dôkladnej znalosti skutkových okolností a dôkaznej situácie konkrétnej trestnej
veci musia posúdiť, či vzatie do väzby je opatrením nevyhnutným na dosiahnutie účelu trestného
konania a či tento účel ani pri vynaložení úsilia nemožno dosiahnuť inak. Pre aplikáciu tohto znaku
nie sú dané objektívne a nemenné kritériá, ale tieto kritériá treba vždy vyvodiť z povahy konkrétnej
a individualizovanej veci, vrátane osoby obvineného, jeho osobných pomerov a ďalších znakov
upravených v tomto ustanovení. Konkrétne skutočnosti, ako zákonná podmienka odôvodňujúca väzbu

obvineného podľa tohto ustanovenia, musia byť preukázané nielen pri vzatí obvineného do väzby, ale
musia pretrvávať počas celej väzby.

Nadriadený súd tiež uvádza, že pretrvávanie dôvodného podozrenia, že osoba, ktorá bola pozbavená
slobody väzbou, spáchala trestný čin, je condicio sine qua non (podmienka, bez ktorej nie) zákonnosti,

jej ďalšieho držania vo väzbe. Po uplynutí určitého času to však už nestačí, pričom keď má väzba trvať
naďalej, musí pristúpiť iný významný a dostatočný dôvod alebo dôvody a naviac, musí byť preukázané,
že kompetentné orgány postupujú vo veci s osobitnou starostlivosťou. Krajský súd si je vedomý významu
osobnej slobody jedinca ako jedného zo základov demokratickej spoločnosti, a preto zdôrazňuje, že
väzba je výnimočným opatrením. Napriek všetkým týmto skutočnostiam je podľa jeho názoru naďalej

daný dôvod väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. obvineného U. W..

Po preskúmaní obsahu spisu ani nadriadený súd nemá pochybnosti o tom, že sú splnené všetky
formálne podmienky väzby obvineného.

Rovnako má za preukázané, že v prípade obvineného existujú aj základné materiálne podmienky väzby,
ktoré tvoria:
a) skutkové okolnosti vzatia do väzby a to, či doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok,
pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, či existujú dôvody na
podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený, a

b) existencia niektorého z dôvodov väzby, ak z konania obvineného alebo ďalších konkrétnych
skutočností vyplýva dôvodná obava pre tzv. preventívnu väzbu (§ 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.).
Treba stručne pripomenúť, že Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením, sp.zn. 3Tp/8/2016 z
25.11.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. 3Tpo/50/2016 z 20.12.2016, rozhodol
o vzatí obvineného do väzby podľa § 87 ods. 2 Tr. por., z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm.

c) Tr. por. Väzba začala obvinenému plynúť 22.11.2016 o 18.30 h. a menovaný ju vykonáva v Ústave
na výkon väzby v Žiline.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal dňa 10.3.2017 na Okresný súd Liptovský
Mikuláš obžalobu na obvineného U. W. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208

ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák.

Posplneníprieskumnejpovinnostikrajskýsúdrovnakoakoprvostupňovýsúddospelkzáveru,žeskutok,
pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, vznesené obvinenie bolo spáchané, má znaky trestného činu a je
tu dôvodné podozrenie, že tento skutok spáchal práve obvinený U. W.. Podozrenie zo spáchania skutku

sa zvýšilo natoľko, že na obvineného bola podaná obžaloba.

Okrem spomenutého podozrenia ako jedného z predpokladov vzatia obvinenej osoby do väzby a
ďalšieho trvania väzby je v posudzovanej veci v súčasnom štádiu trestného konania splnená aj ďalšia
podmienka väzobného stíhania obvineného, a to existencia väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm.

c) Tr. por. Podľa zistenia krajského súdu uvedený väzobný dôvod, pre ktorý bola obmedzená osobná
sloboda obvineného jeho vzatím do väzby, sa opiera o celkom konkrétne skutočnosti vyžadované
zákonom, pričom z nich vyplýva reálna obava z následkov predpokladaných v ustanovení upravujúcom
dôvody preventívnej väzby.Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obvinený bol doposiaľ desaťkrát súdne potrestaný pre úmyselnú
trestnú činnosť, z toho v deviatich prípadoch bolo na jeho prevýchovu pôsobené nepodmienečným

trestom odňatia slobody.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že ak páchateľ v minulosti už spáchal trestný čin, môže súd
zo zhodnotenia konkrétnych okolností minulého a súčasného trestného činu vyvodiť príslušné závery,
pokiaľ ide o postoj páchateľa k spoločenským hodnotám chráneným Trestným zákonom, či páchateľ

má sklony k páchaniu trestnej činnosti alebo či spáchanie oboch trestných činov je v inak riadnom
živote páchateľa len náhodné, aký je stupeň a povaha mravného narušenia páchateľa, aká je možnosť
jeho nápravy a pod. Ak však páchateľ už bol za trestný čin i odsúdený, môže súd okrem uvedených
skutočností hodnotiť tiež ďalšie skutočnosti a robiť z nich ďalšie závery, totiž aký účinok malo na
páchateľaodsúdenieauloženietrestu,prípadneivýkonuloženéhotrestu.Ztýchtoskutočnostímôžesúd
robiť už mnohom konkrétnejšie závery o možnosti nápravy páchateľa určitým druhom alebo výmerou

trestu a pod.

S ohľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že obvinený je osoba, ktorá má sklony k páchaniu
trestnej činnosti. Účel trestu z hľadiska individuálnej prevencie sa pri predchádzajúcich odsúdeniach
minul účinkom, t.j. predchádzajúce tresty nesplnili svoj cieľ, pretože obvinený opakovane pácha trestnú

činnosť. Predchádzajúce odsúdenia ho neovplyvnili natoľko, aby si uvedomil, že je povinný, podobne
ako ostatní občania tejto republiky, viesť riadny život.

Vyššie uvedené skutočnosti sú významným a dostatočným dôvodom pre držanie obvineného vo väzbe.
Tieto skutočnosti zároveň vo vzájomnej súvislosti dostatočne odôvodňujú obavu, že obvinený (bez

väzby) by pokračoval v páchaní trestnej činnosti. S poukazom na uvedené potom aj krajský súd dospel
k záveru, že dôvod, pre ktorý bol obvinený vzatý do väzby - § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., sa nezmenil
a trvá aj v súčasnom štádiu trestného konania.

Krajský súd ďalej uvádza, že súčasťou sťažnosti obvineného U. W. bola aj alternatívna žiadosť o

prepustenie z väzby na základe písomného sľubu a dohľadu probačného a mediačného úradníka.

Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) alebo c), môže
súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na slobode alebo ho
prepustiť na slobodu, ak

obvinený dá písomný sľub, že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnej činnosti a že
splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre
prípravné konanie považuje sľub vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu
za dostatočný a prijme ho,
s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť

dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným alebo odovzdaním dohľadu nad
obvineným do iného členského štátu Európskej únie podľa osobitného predpisu.

Pri úvahách o prijatí žiadosti obvineného na nahradenie väzby písomným sľubom a dohľadom
probačného a mediačného úradníka krajský súd skúmal, či tieto prostriedky dostatočne odstránia

odôvodnenú obavu, že obvinený bude pokračovať v trestnej činnosti (§ 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.). Po
preskúmaní spisu krajský súd dospel k záveru, že navrhované prostriedky na prepustenie obvineného
z väzby nemožno akceptovať Nadriadený súd primárne vzhľadom na osobu obvineného, dospel k
záveru, že účel väzby u obvineného nemožno dosiahnuť písomným sľubom, ani dohľadom probačného
a mediačného úradníka.

Ksťažnostnýmnámietkamobvinenéhonadriadenýsúddodáva,ževsúčasnomštádiutrestnéhokonania
nie sú schopné zvrátiť dôvodnosť väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., tak ako bola správne
ustálená napadnutým rozhodnutím okresného súdu. Treba dodať, že tieto námietky v súčasnosti
vyjadrujú len iné hodnotenie existujúceho skutkového stavu, na podklade ktorého okresný súd rozhodol

o ponechaní obvineného vo väzbe a zamietnutí jeho žiadosti o prepustenie z väzby.

Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských
právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, amedzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických
osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred
zákonmi.

Pri aplikácii citovaného ustanovenia Ústavy SR vyplýva povinnosť pre súd skúmať podmienky väzby aj
v súlade s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej Dohovor) vzhľadom k tomu,
že väzbou dochádza k zásahu do jedného zo základných ľudských práv a slobôd priznaných čl. 17 ods.
1 Ústavy SR a čl. 5 ods. 1 Dohovoru.

Dôvody väzby, ktoré vyplývajú z čl. 5 ods. 1 písm. c) Dohovoru, sú stavané alternatívne. Na vzatie do
väzby a držanie v nej preto postačuje akýkoľvek z tam uvedených dôvodov, teda dôvodné podozrenie
zo spáchania trestného činu a potreba zabrániť osobe v spáchaní trestného činu alebo úteku po jeho
spáchaní.

Nadriadený súd preskúmal uznesenie, ktoré bolo napadnuté sťažnosťou, aj z hľadiska splnenia
podmienok väzby podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru a zistil, že rozhodnutie okresného súdu spĺňa podmienky
väzby aj v súlade s čl. 5 ods. 1 Dohovoru.

Na základe uvedených skutočností krajský súd sťažnosť obvineného U. W. zamietol postupom podľa §

193 ods. 1 písm. c) Tr. por., pretože nebola dôvodná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.