Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Liptovský Mikuláš

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Uličná

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10Csp/68/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618202699
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2020:5618202699.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Prima banka

Slovensko, a. s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému T. A., nar. XX. X.
XXXX, trvale bytom W. XXX, v spore o zaplatenie 1574,58 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 167,69 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 134,94 eura od 29. 8. 2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalobcovi s a p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 27. 9. 2018, sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia istiny vo výške 1574,58 eura, úrokov vo výške 31,74 eura, úrokov z omeškania
vo výške 1,95 eura, úrokov vo výške 5,9 % ročne zo sumy 1574,58 eura od 25. 8. 2018 do zaplatenia,
úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny 1574,58 eura a z úrokov 31,74 eura od 25. 8. 2018
do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že so žalovaným dňa 17. 3. 2017
uzatvoril úverovú zmluvu číslo 0000000000390696, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 2500
eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v mesačných splátkach do 24. 2. 2020. Keďže žalovaný porušil

svoje zmluvné povinnosti, dňa 24. 8. 2018 bol vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru, po
predchádzajúcom upozornení na možnosť predčasného zosplatnenia zo dňa 21. 6. 2018. Ku dňu 24. 8.
2018 pozostával dlh žalovaného z istiny vo výške 1574,58 eura, úrokov vo výške 31,74 eura, úrokov z
omeškania vo výške 1,95 eura, poplatkov za upomienky vo výške 60 eur, ktoré si v konaní neuplatňuje.
Po zosplatnení úveru žalovaný nezaplatil žiadnu sumu.

2. Žalovaný nevyužil svoje procesné právo v zmysle § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku a ku

podanej žalobe sa písomne nevyjadril, hoci bol na to vyzvaný uznesením zo dňa 24. 10. 2018, ktoré mu
bolo doručené, spolu s podanou žalobou, dňa 8. 12. 2018. Na pojednávaní dňa 8. 1. 2020 uviedol, že s
návrhom súhlasí. Poukázal na to, že na dlh pozabudol, finančne na tom nebol dobre, žil len z dôchodku.
Momentálne už pol roka pracuje, preto by dlh splatil v splátkach.

3. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 13. 2. 2019, ktorým uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 1441,54 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy

1439,64 eura od 29. 8. 2018 do zaplatenia, vo zvyšnej časti sa žalobu zamietol a žalobcovi priznal
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80 %, keď úver, poskytnutý žalobcom
žalovanému, vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov, z dôvodu neplatnosti dojednania o konečnej
splatnosti úveru v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Proti rozsudku v časti výroku, ktorým súd prvejinštancie vo zvyšnej časti žalobu zamietol, podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Žiline uznesením zo
dňa 30. 10. 2019, č. k. 7Co/203/2019-110, rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým vo zvyšnej
časti žalobu zamietol a vo výroku o trovách konania zrušil a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie

konanie, v ostatnej časti zostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý. V odôvodnení rozhodnutia
odvolací súd uviedol, že záver súdu prvej inštancie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, uzavretá medzi
žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, neobsahuje podstatnú náležitosť uvedenú v § 9
ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, a že z tohto dôvodu je dôvodné v zmysle § 11 ods. 1
písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkový,

nie je správny. Odvolací súd, na rozdiel od záveru súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm.
f) zákona o spotrebiteľských úveroch obsahuje. Súdu prvej inštancie uložil v ďalšom konaní opätovne
skúmať dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu v zmysle skutkových a právnych dôvodov vymedzených
v žalobe.

4. V súlade so zákonným ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná
pojednávanie v neprítomnosti žalobcu, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas
doručené, a ktorý svoju neúčasť ospravedlnil pracovnou zaneprázdnenosťou a hospodárnosťou konania
a navrhol, aby súd rozhodol aj v jeho neprítomnosti.

5. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový
stav:

6. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 17. 3. 2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere
číslo 0000000000390696, v ktorej si dojednali poskytnutie úveru vo výške 2500 eur, pri výške fixnej

úrokovej sadzby 5,9 % ročne. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť v 36 mesačných splátkach
vo výške 75,74 eura, so splatnosťou prvej splátky 22. 3. 2017, splatnosťou splátok k 22. dňu v mesiaci
a splatnosťou úveru do 3 rokov od splatnosti prvej anuitnej splátky, najneskôr 24. 2. 2020. Ročná
percentuálna miera nákladov predstavovala 6,15 %, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery
nákladov predstavovala 15,12 %, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, predstavovala 2726,64

eura. Podľa článku 2.8 písm. a) obchodných podmienok žalobcu pre úvery občanom, účinných od 15.
8. 2016, za zmenu okolností, za ktorých došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere, sa považuje nezaplatenie
ktorejkoľvek čiastky dlžnej podľa zmluvy o úvere ani do 3 mesiacov po lehote splatnosti. Podľa článku
2.9.1obchodnýchpodmienokžalobcupreúveryobčanom,aknastaneakákoľvekzmenaokolností,môže
banka vyzvať klienta na predčasné splatenie úveru. Doručením výzvy na predčasné splatenie úveru

sa všetky čiastky, ktoré sú dlžné podľa zmluvy o úvere (istina aj príslušenstvo) stanú splatné okamžite
alebo v deň, určený bankou vo výzve adresovanej klientovi. Podľa prehľadu splácania úveru, žalovaný
zaplatil ku dňu 23. 4. 2018 spolu 1060,36 eura, z toho bolo započítané na istinu 925,42 eura a na úrok
134,94 eura. Dňa 21. 6. 2018 žalobca upozornil žalovaného na možnosť predčasného zosplatnenia
úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, v prípade neuhradenia sumy dlžných splátok a zmluvnej

pokuty vo výške 106,05 eura. Dňa 24. 8. 2018 žalobca vyzval žalovaného na predčasné splatenie úveru
s príslušenstvom, spolu vo výške 1668,27 eura.

7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

8. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

9. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.11. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t. j. k 17. 3. 2017

(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou

o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.
13. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu.

14. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

15. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

16. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

18.Podľa§3 nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho

zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba V. K. Q. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

1. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu v časti, v ktorej zostala

predmetom konania po zrušení časti výroku rozsudku zo dňa 13. 2. 2019, čiastočne vyhovel, nakoľko
v časti, uvedenej vo výroku rozsudku, mal preukázanú jej dôvodnosť. Prvotne je potrebné uviesť, že
predmetom sporu po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku zo dňa 13. 2. 2019 v časti výroku, ktorým
bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 1441,54 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 1439,64 eura od 29. 8. 2018 do zaplatenia, zostalo zaplatenie zostatku

istiny vo výške 134,94 eura (keďže rozsudkom zo dňa 13. 2. 2019 bola priznaná istina vo výške 1439,64
eura), úroku vo výške 31,74 eura, úroku z omeškania vo výške 0,20 eura vyčísleného ku dňu 24. 8.
2018 (keďže rozsudkom zo dňa 13. 2. 2019 bol priznaný úrok z omeškania do 24. 8. 2018 vo výške 1,75
eura), úrokov vo výške 5,9 % ročne zo sumy 1574,58 eura od 25. 8. 2018 do zaplatenia a úrokov z
omeškania vo výške 5 % ročne z istiny vo výške 1300,79 eura od 25. 8. 2018 do 28. 8. 2018 (keďže

rozsudkom zo dňa 13. 2. 2019 bol priznaný úrok z omeškania za obdobie od 25. 8. 2018 do 28. 8.
2018 z istiny vo výške 273,79 eura), z istiny vo výške 134,94 eura od 29. 8. 2018 do zaplatenia (keďže
rozsudkom zo dňa 13. 2. 2019 bol priznaný úrok z omeškania z istiny 1439,64 eura od 29. 8. 2018
do zaplatenia) a z úrokov vo výške 31,74 eura od 25. 8. 2018 do zaplatenia. Medzi stranami sporu
nebolo sporné, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili zmluvu o úvere, na základe

ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 2500 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť, spolu s
dojednaným úrokom, v mesačných splátkach. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená
medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Žalobca pri uzatváraní zmluvy
konal v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti, žalovaný pri uzatváraní zmluvy konalako fyzická osoba, nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo
vyplýva najmä z označenia žalovaného v zmluve. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, sa jednalo
o zmluvu o spotrebiteľskom úvere (takto bola zmluva aj výslovne označená). Zmluva o spotrebiteľskom

úvereobsahovalavšetkynáležitostiurčenézákonnýmustanovením§9ods.2zákonaospotrebiteľských
úveroch. Pokiaľ súd v rozsudku zo dňa 13. 2. 2019 konštatoval absenciu zákonnej náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, a to údaju o konečnej splatnosti úveru, po zrušení rozsudku bol súd prvej
inštancie v súlade so zákonným ustanovením § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu (ktorý konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá

medzi žalobcom a žalovaným údaj o konečnej splatnosti úveru obsahovala). Keďže žalovaný si svoju
povinnosť uhrádzať riadne a včas dojednané splátky neplnil a bol v omeškaní s úhradou splátky splatnej
dňa 23. 4. 2018 o viac ako 3 mesiace, čo nebolo medzi stranami sporu sporné, uplatnil si žalobca právo
žiadať zaplatenie celého úveru. Oprávnenie žalobcu žiadať splatenie celého úveru v prípade omeškania
s úhradou splátky v zmysle zákonného ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka bolo dojednané v
článku 2.9.1 obchodných podmienok žalobcu pre úvery občanom. Žalovaný bola na možnosť uplatnenia

práva na splatenie celého úveru upozornený listom zo dňa 21. 6. 2018, teda 15 dní vopred, v súlade
so zákonným ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. K splatnosti úveru potom došlo dňom
nasledujúcim po doručení oznámenia o zosplatnení úveru žalovanému, t. j. 28. 8. 2018, prihliadajúc
k dátumu oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru (24. 8. 2018) a obvyklej dĺžke poštovej
prepravy (3 dni). Povinnosťou dlžníka zo zmluvy o úvere je vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť dojednaný

úrok. Súd preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zostatok nezaplatenej istiny vo výške
134,94 eura (suma nezaplatenej istiny vo výške 1574,58 eura po odpočítaní sumy istiny už právoplatne
priznanej žalobcovi rozsudkom zo dňa 13. 2. 2019 vo výške 1439,64 eura) a úrok (zmluvný) vo výške
32,75 eura (žalobcom vyčíslený úrok ku dňu 24. 8. 2018 v sume 31,74 eura + úrok vo výške 5,9
% ročne z dlžnej istiny 1574,58 eura od 25. 8. 2018 do predčasnej splatnosti úveru, t. j. do 28. 8.

2018, v sume 1,01 eura). Spolu súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 167,69 eura. V
zostávajúcej časti uplatnených úrokov súd podanú žalobu zamietol. Zmluvný úrok ako odplata (cena)
veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky prislúcha veriteľovi len za dojednanú dobu poskytnutia
úveru.Uvedenáskutočnosťvyplývaajzustanovenia§503ods.1Obchodnéhozákonníka,podľaktorého
záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Úroky predstavujú

osobitnú peňažnú náhradu, súvisiacu s poskytnutím finančných prostriedkov, pričom sú splatné spolu so
záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky (čo konštatoval aj Krajský súd v Žiline napr. v rozsudkoch
zo dňa 19. 11. 2013, sp. zn. 5Co/165/2013, zo dňa 20. 11. 2014, sp. zn. 9Co/862/2014, zo dňa 26. 3.
2015, sp. zn. 9Co/138/2015, zo dňa 27. 6. 2018, sp. zn. 6Co/143/2018, zo dňa 26. 9. 2018, sp. zn.
7Co/170/2018). Preto žalobcovi neprislúchalo právo na zaplatenie zmluvných úrokov za obdobie po

splatnosti úveru.

2. Nakoľko žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, súd priznal
žalobcovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania, a to vo výške 5 % ročne zo sumy 134,94 eura
od 29. 8. 2018 do zaplatenia. Výška (percentuálna sadzba) žalobcom uplatnených úrokov z omeškania

bola v súlade s výškou úrokov z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov. V tejto súvislosti súd
uvádza, že úroky z omeškania vyčíslené zo sumy dlžnej istiny do 28. 8. 2018 už boli žalobcovi priznané v
rozsudku zo dňa 13. 2. 2019 v sume 1,90 eura (za obdobie do 24. 8. 2018 v sume 1,75 eura a za obdobie
od 25. 8. 2018 do 28. 8. 2018 v sume 0,15 eura) a rovnako aj úroky z omeškania zo sumy istiny 1439,64
eura od 29. 8. 2019 do zaplatenia. Súd preto priznal žalobcovi úroky z omeškania len zo zostatku dlžnej

istiny, nárok na zaplatenie ktorej mu bol priznaný týmto rozsudkom, t. j. zo sumy 134,94 eura, od 29. 8.
2018 do zaplatenia. Súd podanú žalobu v časti vyčíslených úrokov z omeškania v sume 0,20 eura za
obdobie do 24. 8. 2018 zamietol, nakoľko nemal preukázanú dôvodnosť uvedeného nároku. Občiansky
zákonník neumožňuje priznať príslušenstvo z príslušenstva, teda úroky z omeškania z úrokov (uvedený
právny názor bol judikovaný napr. v rozsudkoch Krajského súdu v Žiline zo dňa 24. 8. 2016, sp. zn.

10Co/111/2016, zo dňa 27. 6. 2018, sp. zn. 6Co/143/2018, zo dňa 26. 9. 2018, sp. zn. 7Co/170/2018),
preto žalobcovi prislúchali úroky z omeškania vždy zo sumy istiny jednotlivých nezaplatených splátok,
zistenej z prílohy k zmluve o spotrebiteľskom úvere, vždy odo dňa nasledujúceho po splatnosti splátky,
a to zo sumy 68,26 eura od 23. 5. 2018 do 24. 8. 2018 čo činí 0,87 eura, zo sumy 68,09 eura od 23. 6.
2018 do 24. 8. 2018 čo činí 0,58 eura, zo sumy 68,43 eura od 24. 7. 2018 do 24. 8. 2018 čo činí 0,29

eura, zo sumy 69,01 eura od 23. 8. 2018 do 24. 8. 2018 čo činí 0,01 eura, spolu 1,75 eura. Z rovnakého
dôvodu súd zamietol žalobu aj v časti uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania z úrokov
vo výške 31,74 eura od 25. 8. 2018 do zaplatenia. Súd zamietol žalobu aj v časti úrokov z omeškania
z istiny vo výške 1300,79 eura od 25. 8. 2018 do 28. 8. 2018, nakoľko ku splatnosti celého zostatkunesplateného úveru došlo až ku dňu 28. 8. 2018, pričom výška dlžnej istiny z nezaplatených splátok
úveru v období od 25. 8. 2018 do 28. 8. 2018, zistená z prílohy k zmluve o spotrebiteľskom úvere,
predstavovala 273,79 eura.

3. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

4. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez

návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. Pokiaľ aj bol žalobca v spore čiastočne neúspešný, jednalo sa o
neúspech len v časti príslušenstva žalovanej sumy (úroku z omeškania a úroku). V súlade so zákonným
ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.