Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. október 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/56/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119010957
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2119010957.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr.

Kristíny Ferencziovej a JUDr. Jozefa Piknu, v trestnej veci proti obžalovanému N. N., nar. XX.XX.XXXX,
pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 4.2.2020, č.k. 0T/90/2019-57, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 22.10.2020 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o
treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný N. N., nar. XX.X.XXXX v Y.
odsudzuje:

Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 3,
§ 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výške 2.300 (dvetisíctristo) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona sa ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť

úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá každého druhu na dobu 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 4.2.2020, č.k. 0T/90/2019-57 rozhodol tak, že obžalovaný
N. N. je vinný, že
dňa 08.04.2019 v čase okolo 00.01 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia,
TEČ: TT-282DO, a to po ceste II/504 v smere od obce Šelpice smerom na Trnave, kde mu vodič Z.

Z. z S. jazdiaci na ťahači zn. Volvo FH TEČ: TT-420ER s návesom zn. Kögel Mega, TEČ: TT-039ZJ
vošiel do jazdnej dráhy, následkom čoho došlo k zrážke prednej časti vozidla zn. Škoda Octavia a zadnej
časti návesu zn. Kögel Mega, pričom vodič Z. Z. pokračoval v jazde ďalej a N. N. z miesta odišiel do
obce Dolná Krupá, kde bol v čase o 2.46 hod. nájdený a kontrolovaný hliadkou PMJ KR PZ Trnava,
pri kontrole ktorej bol podrobený dychovej skúške na zistenie alkoholu v dychu el. meračom AlcoQuant
6020 plus č. A410065 časom 2.46 hod. s výsledkom 0,65 mg/l alkoholu v dychu a opakovanou skúškou
mu bola časom 3.17 hod. nameraná hodnota 0,62 mg/l alkoholu v dychu a ďalšou opakovanou skúškou

mu bola časom 3.38 hod. nameraná hodnota 0,62 mg/l alkoholu v dychu a časom 4.04 hod. hodnota
0,65 mg/l alkoholu v dychu,teda vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri
ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, čím spáchal
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Za to bol odsúdený podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), písm. l) Trestného
zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace. Podľa § 49
ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá
apodľa§50ods.1Trestnéhozákonasamuurčujeskúšobnádobavtrvaní12(dvanásť)mesiacov.Podľa
§ 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť motorové

vozidlá každého druhu na dobu 2 (dva) roky.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný a to proti výroku o treste, ktoré
odôvodnila jeho obhajkyňa podaním zo dňa 22.6.2020. V ňom uviedla:
3. Obžalovaný sa k spáchanému skutku priznal, svoj čin oľutoval. Od spáchania skutku uplynula doba
viac ako 14 mesiacov a obžalovaný sa do konfliktu so zákonom nedostal, úspešne ukončil stredoškolské
vzdelanie a t. č. sa aktívne uchádza o zamestnanie. Obžalovaný pred ako aj po spáchaní skutku vedie

riadny život. Úvaha súdu o tom, že je potrebné krátky čas sledovať správanie obžalovaného, sa v
kontexte s uplynutím času dlhšieho, ako bola určená skúšobná doba, javí ako neaktuálna a takéto
sledovanie obžalovaného v tomto momente ako nedôvodné, keďže už od skutku uplynula doba dlhšia
ako súdom určená skúšobná doba. Ani dva priestupky na úseku cestnej dopravy u obžalovaného
nevylučujú uloženie alternatívneho - peňažného trestu. Výpoveďou otca obžalovaného bolo pred

súdom preukázané, že peňažný trest by bol uhradený rodičmi obžalovaného (vymožiteľný by teda
bol) a následne rodičom obžalovaný prostriedky vráti, preto aj takto uložený trest by predstavoval
pre obžalovaného citeľnú sankciu. Tiež poukazujeme aj na čestné vyhlásenie rodičov obžalovaného
predložené súdu na hlavnom pojednávaní, z ktorého vyplýva že obžalovaný okrem incidentu, za ktorý
je stíhaný, sa správa vzorne, rodičia s ním nemajú žiadne problémy, žije s rodičmi spolu v jednej

domácnosti, rodičom pomáha a v škole dobre prospieva. Súd tiež konštatuje, že neprišlo by k zahladeniu
odsúdenia ihneď po úhradu peňažného trestu, pretože trest by sa zahladil až vykonaním trestu zákazu
činnosti. Tu nie je zrejmé, prečo súd uložil trest zákazu činnosti v raz tak dlhej výmere ako skúšobnú
dobu trestu zákazu činnosti - 2 roky, skúšobná doba trestu odňatia slobody - 1 rok). Navyše, ak sme v
konanínavrhovalitrestzákazučinnostinasamejdolnejhranicisadzbyauloženieraztakdlhéhotrestsúd

neodôvodňuje, iba konštatuje, že ide o trest pri spodnej hranici trestnej sadzby a mala byť zohľadnená
hladina nameraného alkoholu v dychu obžalovaného a evidencia dvoch priestupkov na úseku dopravy.
4. Obžalovaný bol v čase spáchania skutku osobou l8 ročnou - osobou blízkou veku mladistvého, preto
aj rozsah potrestania máme za to, že by mal byť primeraný a nie až prílišne obmedzujúci obžalovaného
v ďalšom živote. S ohľadom na uvedené máme za to, že uložený trest - namiesto peňažného trestu

trest odňatia slobody a namiesto trestu zákazu činnosti na dolnej hranici sadzby dvojnásobne taký
prísny trest, je neprimerane prísny k osobe a veku obžalovaného a spôsobu vedenia života pred a po
spáchaní skutku, najmä po, keď sa do konfliktu so zákonom nedostal a úspešne ukončil stredoškolské
štúdium. Napriek tomu, že súd konštatuje poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. 1) Tr. zák., súd fakticky
nezohľadnil postoj obžalovaného - priznanie a oľutovanie a to ani vo svojich úvahách v odôvodnení

rozsudku.
5. Vzhľadom k vyššie uvedenému obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu navrhuje, aby bol
napadnutý rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 4.2.2020 sp. zn. 0T/90/2019 podľa ust. § 321 ods. 1
písm.b)ad)Tr.por.zrušenývovýrokuotresteaabyodvolacísúdsámvovecirozhodolrozsudkompodľa
§ 322 ods. 3 Tr. por tak, že obžalovanému uloží primeraný peňažný trest s náhradným trestom odňatia

slobody a trest zákazu činnosti viesť motorového vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 12 mesiacov.
6. Neskorším podaním zo dňa 8.10.2020 predložila obhajkyňa obžalovaného odvolaciemu súdu
pracovnú zmluvu obžalovaného zo dňa 5.8.2020, z ktorej vyplýva, že obžalovaný je od 7.8.2020
zamestnanývpracovnompomerenadobuurčitú,do30.4.2021amátedapravidelnýpríjem.Obžalovaný
je teda schopný uhradiť prípadný peňažný trest. Navrhuje, aby odvolací súd zrušil výrok o treste a

obžalovanému uložil primeraný peňažný trest a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu
12 mesiacov.
7. Obžalovaný na verejnom zasadnutí nariadenom odvolacím súdom na rozhodnutie o jeho odvolaní
zotrval na svojom odvolaní a návrhu. Prokurátor navrhol ponechať obžalovanému trest zákazu činnosti
a vo vzťahu k trestu odňatia slobody ponechal rozhodnutie na úvahu súdu.

8. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno

nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

9. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutého výroku o treste, v

rozsahu podaného odvolania a dôvodov, ktoré uvádza obžalovaný, ako aj konania, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.
10. Obžalovaný sa dožadoval uloženia peňažného trestu už v konaní pred okresným súdom.
Prvostupňový súd odôvodnil rozhodnutie o druhu uloženého trestu tak, že vzhľadom na osobu
obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom obžalovaný

žije a okolnosti prípadu dospel súd k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu
obžalovaného nie je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný, a preto mu výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov, ktorú považuje za primeranú
závažnosti spáchaného trestného činu. Súd obžalovanému neukladal alternatívny trest z dôvodu, že
tento by u obžalovaného nenaplnil svoj účel. Osobitne k peňažnému trestu súd uvádza, že z výsluchu

obžalovaného a svedka Y. N. vyplynulo, že obžalovaný je v súčasnosti študentom strednej školy a
nemá žiadny zdroj príjmu. Materiálne ho zabezpečujú rodičia, ktorí sú zamestnaní a sú ochotní za
obžalovaného peňažný trest zaplatiť s tým, že im to obžalovaný niekedy vráti. V prípade, ak by súd
obžalovanému uložil peňažný trest, nepredstavoval by pre obžalovaného žiadnu citeľnú sankciu, čím by
bolo u neho spochybnené dosiahnutie účelu trestu a naopak znamenal by sankciu výlučne pre rodičov

obžalovaného,ktorísatrestnéhočinunedopustili.Zdásapretovhodnejšiekrátkyčassledovaťsprávanie
obžalovaného, stimulovať ho k vedeniu riadneho života (nepáchanie žiadnej protispoločenskej činnosti)
v tejto životnej fáze a predísť tak obdobným excesom v jeho správaní do budúcna.11. K trestu zákazu činnosti prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že k
spáchaniu trestného činu prišlo v súvislosti s vedením motorového vozidla obžalovaným a preto súd
uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 2 rokov, teda

opätovne pri spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby. Súd pri výmere tohto druhu trestu zohľadnil
jednak výšku nameraného alkoholu v dychu obvineného 0,62 mg/l a skutočnosť, že v roku 2018 sa
obžalovaný dopustil dvoch priestupkov na úseku cestnej premávky, za ktoré mu bola uložená pokuta
(peňažná sankcia), ktorá nesplnila svoj účel.
12. Úvahy prvostupňového súdu o potrebe uložiť obžalovanému práve trest odňatia slobody, ktorého

výkon bude podmienečne odložený, namiesto peňažného trestu, citované v odseku 10 tohto rozsudku
odvolacieho súdu, boli správne v čase vydania napadnutého rozsudku. Vychádzal zo správne zistených
skutočností, vzťahujúcich sa k osobe obžalovaného, ktoré boli správnym spôsobom aj vyhodnotené.
13. V odvolacom konaní došlo k zmene skutočností, ktoré majú význam pre rozhodnutie o napadnutom
výroku o treste. Z obsahu odvolacích podaní obžalovaného a predložených listín vyplýva, že obžalovaný
ukončil stredoškolské vzdelávanie, je od 7.8.2020 zamestnaný na trvalý pracovný pomer a má tak

možnosť zo svojej mzdy uhradiť peňažný trest, ktorý by bol uložený. Na rozdiel od situácie, ktorá bola v
čase rozhodnutia prvostupňového súdu, v súčasnosti je možné považovať uloženie peňažného trestu za
dostatočne účinnú sankciu pre obžalovaného, ktorá by u neho mohla splniť najmä tzv. účel individuálnej
prevencie, ktorý považuje odvolací súd za prioritný. Pri rozhodovaní o druhu trestu, ktorý je potrebné
obžalovanému uložiť na dosiahnutie účelu trestu, ktorý sleduje ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného

zákona, vychádzal odvolací súd z toho, že u obžalovaného ide o prvé odsúdenie v jeho živote a zároveň
je osobou, ktorá sa nachádza na začiatku svojho dospelého života. Uloženie peňažného trestu, ktorý sa
považuje za vykonaný jeho zaplatením a u ktorého dochádza k zahladeniu jeho vykonaním (§ 92 ods.
2 Trestného zákona), je tak pre obžalovaného najmenej stigmatizujúce do ďalšieho života a poskytuje
mu teda možnosť, aby po jeho vykonaní mohol pokračovať vo vedení riadneho života.

14. Uloženie trestu zákazu činnosti bolo rovnako správnym rozhodnutím. Vzhľadom na rozsahom
dostatočné a vecne správne odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti (odsek 11), odvolací súd
na toto iba odkazuje, bez potreby jeho opakovania.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia odvolací súd čiastočne vyhovel odvolaniu obžalovaného a
zrušil napadnutý výrok o treste a sám rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.