Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. jún 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 0T/51/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120010831
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Čech

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8120010831.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Čechom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. júna

2020 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

T. A., nar. XX.XX.XXXX T. R., W. U. R., K. J. XXXX/XX,

j e v i n n ý

- z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, ktorý spáchal
tak,

ž e

-dňa17.05.2020včaseokolo18:29hod.viedolakovodičpodvplyvomnávykovejlátkyosobnémotorové

vozidlo zn. F. Z., P.: R.-XXXFR T. R., po ulici K. J., kde bol hliadkou PMJ OPP KR PZ Prešov zastavený
a kontrolovaný pričom následne vykonanou dychovou skúškou prístrojom G. XXXX R. Č.. G., v čase o
18:36 hod. na zistenie požitia alkoholu mu bolo namerané množstvo 1,23 mg/l (miligramu etanolu na
liter vydychovaného vzduchu), čo je v prepočte 2,56 promile,

t e d a

- vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej

by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.
Z a t o m u s ú d u k l a d á

Podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, za prevahy
dvoch poľahčujúcich okolnosti uvedených v § 36 písmeno l), písmeno j) Trestného zákona a nezistení
priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona a podľa § 56 odsek 1 Trestného zákona
peňažný trest 1.500,- (jedentisícpäťsto) Eur.

Podľa § 56 odsek 3 Trestného zákona ukladá obvinenému povinnosť zaplatiť uložený peňažný trest v
desiatich po sebe idúcich mesačných splátkach po 150 (jedenstopäťdesiat),- Eur.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť
úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových
vozidiel v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.x

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného T. A., ako aj ďalej
uvedenými listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovné:

Obžalovaný T. A. sa k spáchaniu skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku priznal a na
hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo
spáchania predmetného skutku. Súd tak po splnení zákonných podmienok podľa § 257 ods. 7 Trestného

poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a následne už nevykonal dokazovanie v rozsahu v akom
sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku a vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.
Obžalovaný pri výsluchu uviedol, že si je vedomý toho čo vykonal a že spáchaný skutok ľutuje. Ďalej
uviedol, že je slobodný a bezdetný, no popri svojej práci sa stará o svojich rodičov, ktorý sú osobami
vyššieho veku (matka má 74 rokov a otec 76 rokov) a približne štyrikrát do mesiaca ich vozí k lekárom na

vyšetrenia. Obžalovaný má mladšieho brata, ktorý býva v Prešove, je držiteľom vodičského oprávnenia
a vlastní motorové vozidlo, no jeho pracovné povinnosti a jeho vlastný rodinný život mu znemožňujú
pravidelne voziť rodičov na vyšetrenia k lekárom. Obžalovaný k výkonu svojho aktuálneho zamestnania
vodičské oprávnenie nevyužíva.

Podľa evidenčnej karty vodiča je obžalovaný T. A. držiteľom vodičského oprávnenia od roku 1990. V
evidenčnej karte vodiča má obžalovaný zaznamenaný jeden priestupok proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky, kedy v roku 2010 prekročil rýchlosť jazdy, za čo mu bola udelená pokuta vo výške
10 Eur.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný T. A. sa do času, kedy súd rozhodoval na hlavnom
pojednávaní o predmetnom skutku nedopustil žiadneho trestného činu, a teda odpis z registra trestov
je bez záznamu.

Vykonaným dokazovaním a priznaním viny obžalovaného dospel súd k jednoznač-nému záveru, že

skutokuvedenývovýrokovejčastitohtorozsudkusastalajetrestnýmčinom.Ohľadneposúdeniaotázky,
kto uvedený skutok spáchal, súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného T. A..

Podľa súdu je nepochybné, že obžalovaný T. A. vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si
privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo

spôsobiť značnú škodu na majetku.

Obžalovaný týmto svojím konaním po objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu trestného činu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku spáchaného činu, tam mal súd za to, že obžalovaný konal v nepriamom
úmysle, keďže vedel, že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad,
že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.Ako poľahčujúcu okolnosť u obžalovaného T. A. súd vyhodnotil jeho priznanie a oľutovanie svojho
konania (§ 36 písm. l) Trestného zákona) a skutočnosť, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny
život (§ 36 písm. j) Trestného zákona). Priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 Trestného zákona súd

nezistil žiadne.

Za prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, umožňuje zákon
uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody v trvaní až na jeden rok.

Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností u obžalovaného, za použitia § 38 ods. 2, ods. 3, ods.
8 Trestného zákona súd upravil trestnú sadzbu trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona tak, že znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby
o jednu tretinu a ukladal mu trest v rozmedzí trestnej sadzby od nula až do ôsmych mesiacov odňatia
slobody.

Aplikujúc vyššie citované ustanovenie § 34 ods. 4 Trestného zákona, súd pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery dôsledne skúmal spôsob spáchania činu, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a osobitne spôsobený
následok.

V predmetnej veci, po tom čo bola súdu predložená obžaloba na obvineného T. A., rozhodol súd
trestným rozkazom, proti ktorému podal prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov odpor. Na hlavnom
pojednávaní namietal prokurátor dĺžku udeleného zákazu činnosti, ktorý bol odsúdenému uložený
trestným rozkazom v trvaní 30 (tridsať) mesiacov. Prokurátor namietal nedostatočnú dĺžku trestu zákazu
činnosti s poukazom na množstvo nameraného alkoholu v dychu obžalovaného (1,23 mg/l miligramu

etanolu na liter vydychovaného vzduchu, čo je v prepočte 2,56 promile).

Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje
prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu
životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok

generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).

Individuálna prevencia teda spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných, potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných

členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že
konanie, za ktoré bol uložený trest je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu.

V nadväznosti na uložený trest, súd nemohol prehliadnuť skutočnosť, že obžalovaný T. A. je držiteľom

vodičského oprávnenia už tridsať rokov a za tento čas ma obžalovaný len jeden záznam v evidenčnej
karte vodiča, kedy prekročil povolenú rýchlosť jazdy a porušil tak § 16 ods. 4 zák. č. 8/2009 (zákon o
cestnej premávke). Za uvedený priestupok mu bola uložená pokuta vo výške 10 Eur. Výška uloženej
pokuty, ktorá predstavuje najnižšiu možnú pokutu v rámci správneho konania podľa súdu preukazuje,
že miera závažnosti spáchaného priestupku bola minimálna. Súd berúc do úvahy osobné pomery

obžalovaného (doposiaľ nebol súdne trestaný a v minulosti bol priestupkovo riešený na úseku dopravy
pre drobný priestupok) mal za to, že účel trestu je možné v danom prípade dosiahnuť uložením
peňažného trestu vo výške 1.500 Eur za súčasného určenia, že v prípade že by výkon tohto trestu bol
úmyselne zmarený, určil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov a zároveň i trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov v trvaní 30 (tridsiatich) mesiacov. Uvedené je

podľa názoru súdu dostatočne primerané pre dosiahnutie výchovného účelu trestu a jednak ako trest
primeraný z hľadiska generálnej prevencie.

Obžalovaný T. A., bol zamestnaný ako mestský policajt a jeho povinnosťou v práci, ale aj mimo nej,
bolo zákon chrániť. Preto súd skonštatoval, že v čase, keď sa obžalovaný dopustil predmetného skutku

jednoznačne pochybil a zlyhal. Toto jeho pochybenie však neostalo bez následkov a jeho pracovný
pomer v mestskej polícii bol ukončený. Strata zamestnania je sama o sebe pre obžalovaného, ktorý je v
pokročilejšom veku, určitým druhom trestu, aj keď nie trestom v zmysle Trestného zákona. S ohľadomna to, že obžalovaný bol prepustený zo zamestnania súd rozdelil uložený peňažný trest do desiatich po
sebe idúcich mesačných splátok.

Trest zákazu činnosti uložený trestným rozkazom v trvaní 30 (tridsiatich) mesiacov, ktorého
nedostatočné trvanie namietal prokurátor na hlavnom pojednávaní, súd považuje za primeraný k
spáchanému skutku a k osobe páchateľa a to z dôvodu, že už trest zákazu činnosti uložený trestným
rozkazom zohľadňoval skutočnosť, že obžalovaný T. A. je vlastníkom vodičského oprávnenia tridsať
rokov a za ten čas sa dopustil len jedného menej závažného priestupku a preto súd ani na hlavnom

pojednávaní nezmenil dĺžku trvania trestu zákazu činnosti. Okrem toho, súd nedisponuje žiadnou
„tabuľkou“ alebo „stupnicou“, podľa ktorej by mal určiť dĺžku trestu zákazu činnosti v závislosti od
množstva nameraného etanolu na liter vydychovaného vzduchu resp. od množstva alkoholu v krvi
páchateľa trestného činu, ale určuje dĺžku trestu zákazu činnosti v súlade s ustanovením § 34 ods. 4
Trestného zákona. Súd zároveň poznamenáva, že spodná hranica pre uloženie trestu zákazu činnosti
je jeden rok. Súd, však obžalovanému uložil trest zákazu činnosti o jeden a pol roka dlhší, ako je spodná

hranica vymedzená Trestným zákonom a preto trest zákazu činnosti v trvaní 30 (tridsiatich) mesiacov
považuje za maximálne primeraný.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia
na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba

rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného
v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť

výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa
odvolania výslovne vzdať.