Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/75/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514205063
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2514205063.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: Mgr. Michal Novotný ako predseda senátu a JUDr.

Božena Husárová a JUDr. Róbert Foltán ako členovia senátu v sporovej veci žalobkyne: BTL Slovakia,
s.r.o., IČO: 36 404 772, K cintorínu 84, Žilina, zastúpeného: Advokátska kancelária Hagara-Hagarová,
s.r.o., Žilina, proti žalovanému: MUDr. T. C., nar. XX. S. XXXX, N. XXXX/X, I., zastúpenému: JUDr.
Martin Kubovič, LLM, MSc., advokát, Sereď, o 5.000 € s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Piešťany č. k. 4 Cb 165/2014-174 z 21. decembra 2018 takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok s a p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi s a p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe a I. zaviazal žalovaného a zaplatiť
žalobkyni 5.000 € z titulu kúpnej ceny podľa zmluvy z 11. decembra 2012 s 9,25 % ročným úrokom z
omeškania od 29. marca 2013 a paušálnou náhradou 40 € a II. a III. priznal žalobkyni a svedkovi nárok
na náhradu trov konania a svedočného.

2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za dokázaný tento s k u t k o v ý s t a v :

3. Na základe cenovej ponuky žalobkyne pre žalovaného z 3. októbra 2012 žalobkyňa a žalovaný
uzavreli 11. decembra 2012 kúpnu zmluvu, ktorou sa žalobkyňa zaviazala dodať žalovanému 4 ks
zdravotníckeho vybavenia: 1 ks digitálny farebný ultrazvuk DC7, 1 ks 4D sonda k DC7, 1 ks digitálna
konvexná sonda DC a 1 ks tlačiareň video P-93 za celkovú cenu 27.300 € vrátane DPH, z čoho cena 4D
sondy bola 5.000 €. V zmluve bolo dohodnuté, že kúpna cena bude financovaná leasingom. Predmet
kúpy žalobkyňa 11. decembra 2012 aj dodala žalovanému. Žalovaný však pri prehliadke 4D sondy zistil,
že táto je už používaná, čo u žalobkyne reklamoval. Žalobkyňa sa zaviazala dodať mu novú 4D sondu

a do tohto dodania mu ponechala v užívaní dodanú - používanú sondu.

4. Dňa 21. decembra 2012 podpísali žalovaný a UniCredit Leasing Slovakia, a.s., ako leasingový
prenajímateľ leasingovú zmluvu č. 1890015, podľa ktorej leasingový prenajímateľ mal na účely
financovania a leasingovania žalovanému nadobudnúť do vlastníctva predmet leasingu - gynekologický
ultrazvuk BTL - DC 7 s príslušenstvom (sonda a tlačiareň) v cene 22.300 € s DPH. V ten istý deň
podpísali žalobkyňa ako predávajúci a UniCredit Leasing Slovakia, a.s., ako kupujúci kúpnu zmluvu,

ktorou žalobkyňa previedla na leasingového prenajímateľa gynekologický ultrazvuk s príslušenstvom,
pričom vlastnícke právo k nej nadobúdal leasingový prenajímateľ odovzdaním predmetu leasingu. V
ten istý deň žalovaný, žalobkyňa a leasingový prenajímateľ podpísali preberací protokol, podľa ktorého
prevzali gynekologický ultrazvuk DC7 so sondou (výr. č. 5141) a tlačiarňou P-93. Žalobkyňa zároveňleasingovému prenajímateľovi vyúčtovala cenu týchto troch vecí v sume 22.300 €, ktorú jej leasingový
prenajímateľ zaplatil 4. januára 2013.

5. Dňa 6. februára 2013 žalobkyňa žalovanému dodala novú 4D sondu namiesto pôvodnej reklamovanej
a žalovaný ju prevzal. Faktúrou č. 2013010 splatnou 28. marca 2013 žalobkyňa žalovanému vyúčtovala
cenu tejto sondy 5.000 € s DPH. Cena novej sondy nebola prefinancovaná leasingovou spoločnosťou.
Žalovaný listom zo 16. decembra 2013 žalobkyni nesúhlasil s touto pohľadávkou z dôvodu, že dodaný
prístroj nebol nový a nebol mu dodaný softvér 4D power, a preto požiadal o korekciu ceny.

6. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie p r á v n e uzavrel, že zmluvou z 11. decembra
2012vznikolmedzižalobkyňouažalovanýprávnyvzťahzkúpnejzmluvy.Žalobkyňadodalažalovanému
dohodnutý tovar (4D sondu) s vadou (používanú), vadu však napravila dodaním náhradného tovaru
- novej sondy. Podľa § 447 a 448 Obch. zák. tak žalovaný bol povinný zaplatiť cenu tejto dodanej
sondy v sume 5.000 €, ktorá zostala neuhradená ako rozdiel medzi cenou pôvodne objednanej dodávky

(ultrazvuk, 4D sonda, konvexná sonda, tlačiareň) 27.300 € a sumou prefinancovanou leasingom (za
ultrazvuk, konvexnú sondu, tlačiareň) 22.300 €. Nezaplatením tejto ceny včas sa žalovaný dostal do
omeškania, takže žalobkyni podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. v spojení s § 1 nariadenia vlády č. 21/2013
Z. z. vznikol nárok aj na úrok z omeškania a podľa § 369c Obch. zák. v spojení s § 2 cit. nariadenia aj
na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

7. Včas podaným o d v o l a n í m sa žalovaný domáha zmeny tohto rozsudku tak, že sa žaloba
zamietne. Úvodom namietol, že bol žalovaný ako podnikateľ, zaviazaný je však ako fyzická osoba.
Odôvodnenie rozsudku je nedostatočné, jeho úvahy sú zhrnuté v jednom bode, sú založené na
nesprávnych skutkových zisteniach a nesprávnych právnych záveroch, v dôsledku čoho porušuje jeho

právo podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Súd nereagoval na kľúčové argumenty
žalovaného, napr. argument o nedostatku vážnosti vôle pri uzavretí kúpnej zmluvy z 11. decembra 2012.
Rozsudok je teda nepreskúmateľný. Žalovaný nebol vo vzťahu so žalobkyňou, len s UniCredit Leasing
Slovakia, a.s., s ktorou mal riadne uzavretú zmluvu. Žalobkyňa mala cenu fakturovať tejto spoločnosti,
ktorá predala predmety žalovanému. Strany pri podpise kúpnej zmluvy 11. decembra 2012 nemohli mať

vážnu vôľu, keďže obe vedeli, že predmet sa bude realizovať cez leasing. Ak by žalobkyňa dodala sondu
včas, bola by financovaná cez leasing, keďže vedela, že žalovaný ju inak kupovať nechce. Nesprávny
je záver, že žalovaný nerozporoval kúpnu cenu, keďže od počiatku popieral samotnú existenciu kúpnej
zmluvy. Ak súd uznal platnosť zmluvy, kúpna cena mala byť určená posudkom, keďže cena bola určená
za celok a nie je zrejmé, ako sa určila cena práve za 4D sondu. Žalobkyňa sama nevie, na čo má nárok,

keďže v záverečnej reči pripustila nárok z bezdôvodného obohatenia.

8. Žalobkyňa vo v y j a d r e n í navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Označenie žalovaného ako
fyzickej osoby nevadí. Odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje všetky rozhodné skutočnosti a
riadne právne závery. Žalovaný v odpore priznal, že 4D sondu kúpil od žalobcu, vyplýva to aj z kúpnej

zmluvy medzi nimi, ktorej predmetom boli 4 ks zdravotníckej techniky. Kúpna zmluva s leasingovým
prenajímateľom bola uzavretá len na 3 ks zdravotníckych predmetov. 4D sonda bola dodaná neskôr,
celková cena bola 27.300 €, v leasingovej zmluve bolo dohodnutých preplatenie 22.300 €, zvyšných
5.000€jecenasondy.Medzižalobkyňoualeasingovýmprenajímateľomnebolakúpnazmluvanasondu.
Uplatnenie nároku žalobkyne z bezdôvodného obohatenia bolo len eventualitou pre prípad, že by súd

považoval kúpnu zmluvu za neplatnú.

9. Žalovaný v o d v o l a c e j r e p l i k e zdôraznil, že namieta nesprávne právne posúdenie
vykonaných dôkazov. Nemal vôľu kúpiť vybavenie od žalobkyne, ale chcel kúpu realizovať cez
leasingovú spoločnosť. Žaloba žalobkyne je nesprávna, zavádza súd svojimi vyjadreniami, pritom

žalovaný len pravdivo opisuje rozhodné skutočnosti. Podstatné je, že súd sa nevyrovnal s námietkou
neplatnosti kúpnych zmlúv.

10.Odvolacísúdpreskúmalnapadnutýrozsudokvcelomrozsahu(§379C.s.p.),akoajpredchádzajúce
konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani

dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario). Po jeho
preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti
(§ 380 C. s. p.), dospel k záveru, že o d v o l a n i en i e j e d ô v o d n é .11. Odvolací súd úvodom nezdieľa názor žalovaného, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný
pre nedostatočné odôvodnenie. Je pravdou, že vlastné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie
je stručné a je vtesnané v podstate do dvoch odsekov 26 a 27, jednotlivé skutkové zistenia sú však

podrobnejšie rozpísané v ods. 10 až 21. Podľa názoru odvolacieho súdu tak súd prvej inštancie vo
svojom rozsudku dostatočne objasnil, že považuje kúpnu zmluvu medzi žalobkyňou a žalovanou za
platnú, že tovar bol dodaný a žalovaný tak má zaplatiť jeho cenu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku
ako celok teda vyhovuje náležitostiam § 220 ods. 2 C. s. p., keďže z neho možno zistiť tak skutkové, ako
aj právne závery súdu prvej, ktoré ho viedli k vyhoveniu žalobe. Zároveň možno súhlasiť so žalovaným

v tom, že súd prvej inštancie sa jeho námietkou nevážnosti vôle výslovne nezaoberal. Z ustanovenia
§ 387 ods. 3 C. s. p. však vyplýva, že odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi n e v y s p o r i a d a l
v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Toto ustanovenie je pritom zaradené v paragrafe, ktorý
upravuje podmienky potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie. Z toho možno vyvodiť, že jeho použitie
prichádza do úvahy práve pri potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie. Z toho zasa ale logicky vyplýva,

že sama okolnosť, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozsudku s určitým podstatným argumentom
nevyrovnal, neprekáža potvrdeniu tohto rozsudku, teda nie je bez ďalšieho dôvodom porušenia práva
stranynaspravodlivésúdnekonanievzmysle§389ods.1C.s.p.Vtakomprípademusítotopochybenie
napraviť odvolací súd tým, že sa sám s týmto podstatným argumentom vyrovná.

12. Žalovaný v odvolací najskôr namietal, že bol žalovaný ako podnikateľ, hoci v rozsudku je zaviazaný
ako fyzická osoba. Podľa § 2 ods. 2, ale aj § 9 Obchodného zákonníka je však podnikateľom buď
fyzická osoba alebo právnická osoba. Obchodným menom fyzickej osoby ako podnikateľa je jej meno
a priezvisko, prípadne aj dodatok. Z citovaných ustanovení však vyplýva, že podnikateľom je samotná
fyzická osoba, teda človek, ktorého spôsobilosť na práva a povinnosti vzniká narodením a končí smrťou,

prípadne vyhlásením za mŕtveho (§ 7 ods. 1 a 2 Obč. zák.). Fyzická osoba je stále tým istým právnym
subjektom, a to bez ohľadu na to, či vystupuje v obchodných vzťahoch ako podnikateľ, alebo v iných
vzťahoch ako nepodnikateľ (prov. v tomto smere judikát R 122/1999). Takisto nie je rozhodné, či je
označená obchodným menom a IČO-m alebo menom a priezviskom a dátumom narodenia. Vo všetkých
týchto prípadoch ide stále o tú istú fyzickú osobu. Ustanovenie § 220 ods. 1 C. s. p. vyžaduje, aby

rozsudok obsahoval presné označenie strán. Presným označením fyzickej osoby môže byť tak jej
označenie menom a priezviskom spolu s dátumom narodenia a adresou pobytu, ako aj označenie
obchodným menom a identifikačným číslom. V oboch prípadoch to nič nemení na identite žalovaného.
Vytýkané označenie žalovaného jeho menom, priezviskom a dátumom narodenia tak nespôsobuje
žiaden nedostatok napadnutého rozsudku.

13. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 C. s. p. záväzný s k u t k
o v ý s t a v reprodukovaný v odsekoch 3 až 5 tohto rozsudku. Skutkový stav takto zistený súdom
prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z v y k o n a n ý c h
d ô k a z o v h o d n o t e n ý c h v o v z á j o m n e j s ú v i s l o s t i v súlade s § 191

C. s. p. Súd prvej inštancie v ods. 10 až 21 a 26 a 27 svojho rozsudku dostatočne podrobne opísal,
z ktorých dôkazných prostriedkov jednotlivé skutkové zistenia urobil. Zistenia urobené z jednotlivých
dôkazov neodporujú obsahu listín založených v spise, ani obsahu výsluchov strán a svedkov tak, ako sú
zachytené v zápisniciach o pojednávaní. Hodnotenie jednotlivých dôkazov potom zodpovedá pravidlám
logického myslenia a všeobecnej skúsenosti. Námietka odvolateľa, že „nebol v zmluvnom vzťahu so

žalobkyňou“ (pokiaľ ju možno považovať za námietku skutkovú), je celkom jasne vyvrátená obsahom
kúpnych zmlúv z 2. októbra 2012 (č. l. 145) a z 11. decembra 2012 (č. l. 25), ktoré sú podpísané
zástupcom žalobkyne a žalovaným osobne.

14. Súd prvej inštancie správne právne uzavrel, že medzi žalobkyňou - podnikateľkou podľa § 2 ods.

2 písm. a) Obch. zák. a žalovaným - podnikateľom podľa § 2 ods. 2 písm. c) Obch. zák. bola 11.
decembra 2012 podpísaná zmluva, ktorá svojím obsahom je kúpnou zmluvou. Keďže táto kúpna zmluva
sa týkala podnikateľskej činnosti oboch strán (žalobkyňa dodáva zdravotnícke prístroje a žalovaný je
lekár, ktorý ich chcel využívať vo svojej lekárskej praxi), spravovala sa podľa § 261 ods. 1 Obch. zák.
treťou časťou Obchodného zákonníka, teda § 409 a nasl. Podľa odvolacieho súdu z časovej postupnosti

krokov vyplýva, že táto kúpna zmluva nahradila pôvodnú kúpnu zmluvu z 2. októbra 2012, ktorá sa týkala
všetkých prístrojov a príslušenstva uvedených aj v zmluve z 11. decembra 2012 a obsahovala naviac
jednu položku (,,19“ TET“) a iný spôsob financovania („bankovým prevodom“). Z obsahu tejto kúpnejzmluvy z 11.12.2012 totiž vyplýva, že ňou strany opätovne upravili svoj vzájomný vzťah týkajúci sa kúpy
vymedzených zdravotníckych prístrojov.

15. Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkou žalovaného, že kúpna zmluva z 11. decembra 2012 je
neplatná pre nevážnosť vôle. Z § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že právny úkon sa musí
urobiť slobodne a vážne, inak je neplatný. Definičným znakom právneho úkonu podľa § 34 Obč. zák.
je okrem prejavu vôľa, teda psychický vzťah konajúceho človeka k zamýšľaného následku. V súvislosti
so zisťovaním existencie vôle, t.j. so zisťovaním, či pri určitom prejave vôle ten, kto vôľu prejavil, ju aj

skutočne mal, možno vychádzať z toho, že spravidla prejav skutočne vôli zodpovedá. Na existenciu vôle
inak pri jej prejave treba usudzovať predovšetkým na základe objektívnych skutočností, teda okolností,
za ktorých bola vôľa prejavená, pričom osobitný zreteľ sa kladie na dobromyseľnosť adresáta úkonu.
Spravidla sa n e p r i h l i a d a n a m o t í v (vnútornú pohnútku) prejavenej vôle. Nevážnosť
právneho úkonu predpokladá, že je z o k o l n o s t í z r e j m é , že konajúci subjekt nechcel svojím
prejavom vôle spôsobiť právne účinky. Pokiaľ ide o pomer vôle a prejavu, na existenciu vôle sa usudzuje

predovšetkým z objektívnych skutočností, teda predovšetkým z okolností, za ktorých bol prejav vôle
urobený. Ak prejav vôle posúdený podľa týchto zásad nevzbudí pochybnosti o tom, že je primeraným
prejavom skutočnej vôle, predpokladá sa, že n í m je (porov. rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 Cdo 33/2008,
1 Cdo 113/2008, 7 Cdo 12/2012). Osobitne vo vzťahu k podpisu pripravenej písomnej zmluvy judikatúra
uzavrela, že konajúca osoba je povinná venovať n á l e ž i t ú p o z o r n o s ť obsahu listiny,

ktorú podpisuje, a nemôže sa následne dovolávať toho, že listina ním podpísaná nevyjadruje jeho vôľu,
ak tejto listine nevenoval pozornosť (rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 179/2011). Ako už bolo uvedené,
dôkazné bremeno ohľadom nevážnosti vôle zaťažuje toho, kto sa konania bez vážnosti dovoláva (porov.
cit. rozhodnutia 1 Cdo 33/2008 a 3 Cdo 144/2010).

16. Žalovaný počas konania nenavrhol žiadne konkrétne dokazovanie na konkrétne okolnosti, z ktorých
by malo vyplývať, že žalobkyňa mohla považovať jeho vôľu za nevážnu. Takým dôvodom podľa
odvolacieho súdu v žiadnom prípade nemôže byť to, že žalovaný voči žalobkyni prejavil, že chce
financovať nadobudnutie zdravotníckych prístrojov cez leasing. Žalovaný totiž sám zdôrazňuje, že
nie je právnik a nepozná právo. Podobne nie je zrejmé, že by žalobkyňa bola dostatočne zbehlá v

komplikovaných právnych otázkach. Preto z toho, že žalovaný chcel nadobudnúť zdravotnícke prístroje
na leasing, nemohlo byť ani jednej strane dostatočne zrejmé, akými konkrétnymi právnymi inštitútmi k
takémuto nadobudnutiu malo dôjsť. Koniec koncov, sama povaha leasingu je pomerne komplikovaná,
keďže nie je typovo upravená v zákone a je teda závislá od konkrétneho znenia leasingovej zmluvy.
Právne môže mať leasing podobu nájmu s následnou kúpu prenajatej veci (porov. aj § 489 a nasl.

Obch. zák.), ale môže ísť aj o úverovú zmluvu spojenú so zabezpečovaním prevodom vlastníckeho
práva na leasingového prenajímateľa (§ 553 a nasl. Obč. zák.), a možné sú aj iné právne konštrukcie.
Nie je vylúčený ani spätný leasing ako forma úverového financovania, teda že sám vlastník predá vec
leasingovej spoločnosti, ktorá mu ju následne dá do užívania.

17. V prerokúvanej veci zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že strany uzavreli 2. októbra 2012
prvú kúpnu zmluvu, ktorou sa žalobkyňa zaviazala dodať žalovanému určitú zdravotnícku techniku s
tým, že kúpna cena bude platená bankovým prevodom. Je zrejmé, že práve na základe tejto kúpnej
zmluvy začala žalobkyňa konať a už 11. decembra 2012 dodala žalovanému celkovo 4 ks techniky (1
ks digitálny farebný ultrazvuk DC7, 1 ks 4D sonda k DC7, 1 ks digitálna konvexná sonda DC a 1 ks

tlačiareň video P-93). V ten istý deň, teda deň, kedy už boli tieto prístroje žalovanému dodané, bola
podpísanánovákúpnazmluva,ktorousapôvodnázmluvazmenilatak,žepredmetomkúpybudúlentieto
štyri kusy techniky za cenu 27.300 €, a tiež tak, že „kúpna cena“ bude zaplatená cez leasing. Žalovaný
pritom nedokázal, že by už v tento deň bola uzavretá leasingová zmluva. Z uvedeného je ale zrejmé, že
predmet kúpy bol dodaný priamo žalovanému (nie leasingovej spoločnosti) v čase, kedy vôbec nebolo

zrejmé, aká leasingová zmluva bude uzavretá (s akým obsahom) a kedy. Za daných okolností tak podľa
odvolacieho súdu žalobkyňa nemohla vychádzať z toho, že žalovaný svoj súhlas s kúpnou zmluvou
nemyslí vážne, pretože všetky vonkajšie znaky svedčili v prospech toho, že žalovaný skutočne kupuje
tieto prístroje pre seba a kúpnu cenu len „bude financovať“ cez leasing. Samotná leasingová zmluva
potom bola podpísaná až následne 21. decembra 2012, teda o 10 dní po podpísaní kúpnej zmluvy medzi

žalobkyňou a žalovaným a dodaní objednanej techniky žalovanému, čo ale nemôže spôsobovať spätne
nevážnosť kúpnej zmluvy uzavretej predtým.18. Odvolací súd tak prejav žalovaného v zmysle citovaných judikatórnych záverov nepovažuje za
nevážny v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák., keď navyše žalovaný svoj prejav urobil pod listinu v písomnej
forme, kedy mal s náležitou starostlivosťou venovať pozornosť obsahu tejto listiny. Kúpna zmluva z

11. decembra 2012 teda nie je neplatná pre nedostatok vážnosti vôle podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., a
nebol zistený ani iný dôvod jej neplatnosti. Z tejto zmluvy tak žalobkyni podľa § 411 Obch. zák. vznikla
povinnosť dodať žalovanému tovar, čo sa stalo súčasne s uzavretím zmluvy, a to tovar bez vád (§ 420
ods. 1 Obch. zák.). Zo zisteného skutkového stavu potom vyplýva, že jedna časť tovaru (4D sonda)
mala určité vady, ktoré žalovaný ihneď žalobkyni vytkol a žiadal ich odstránenie dodaním náhradného

tovaru (§ 436 ods. 1 písm. a/ Obch. zák.), na čo žalobkyňa pristúpila. Vadný tovar (4D sondu) však
ponechala žalovanému v užívaní až do dodania tovaru bez vád. Žalovanému dodaním tovaru podľa §
447 a § 448 ods. 1 Obch. zák. vznikla povinnosť zaplatiť za tovar kúpnu cenu dohodnutú v zmluve, teda
v prerokúvanej veci 27.300 €, ktorej financovanie malo byť podľa zmluvy zabezpečené cez leasing.

19. Na tento účel žalobkyňa, žalovaný a UniCredit Leasing Slovakia, a.s., 21. decembra 2012 podpísali

viacero zmlúv a listín, medzi nimi aj kúpnu zmluvu medzi žalobkyňou a UniCredit Leasing Slovakia,
a.s. Na rozdiel od názoru žalovaného je podľa odvolacieho súdu skôr sporná povaha tejto kúpnej
zmluvy, keďže žalobkyňa v danom čase predávala UniCredit Leasing Slovakia, a.s., tovar, ktorý už
predtým predala žalovanému. Odvolaciemu súdu však neušlo, že v kúpnej zmluve medzi žalobkyňou a
žalovaným bolo z 11.12.2012 dohodnuté, že „vlastnícke právo k všetkým Predmety plnenia prejde na

kupujúceho okamžikom úplnej úhrady dohodnutej kúpnej ceny“. Táto tzv. výhrada vlastníctva v zmysle §
445 Obch. zák. znamenala, že žalovaný sa mal stať vlastníkom veci až úplným zaplatením kúpnej ceny
zadodanézdravotníckeprístroje,kčomuvšakk21.decembru2012nespornenedošlo.Ktomutodátumu
bola tak žalobkyňa naďalej vlastníčkou všetkých dodaných prístrojov, a tak bola oprávnená previesť toto
vlastníctvonaleasingovéhoprenajímateľa,ktorýsazasavleasingovejzmluvevočižalovanémuzaviazať

previesť ho na neho po doplatení leasingových splátok. Súčasne bol 11. decembra 2012 podpísaný
aj trojstranný preberací protokol medzi žalobkyňou, UniCredit Leasing Slovakia, a.s., a žalovaným, z
ktorého vyplýva, že okamihom jeho podpisu sa UniCredit Leasing Slovakia, a.s., stala vlastníčkou tých
predmetov, ktoré sú v ňom označené, teda len ultrazvuku, konvexnej sondy a tlačiarne. Naopak, z jeho
obsahu (a rovnako obsahu kúpnej zmluvy a leasingovej zmluvy) je zrejmé, že leasingová spoločnosť

nekupovala od žalobkyne a nedala žalovanému do užívania 4D sondu, keďže tá v danom okamihu bola
vadná a jej náhrada ešte nebola žalobkyňou dodaná.

20. Podľa odvolacieho súdu nie je podstatné sa podrobne zaoberať presnou právnou povahou tejto
právnej konštrukcie. Jej podstatným dôsledkom však je, že UniCredit Leasing Slovakia, a.s., týmto

spôsobom uhradila namiesto žalovaného časť kúpnej ceny za zdravotnícke prístroje, ktoré mu dodala
žalobkyňa, v sume 22.300 €. V tomto rozsahu tak záväzok žalovaného zanikol plnením tejto leasingovej
spoločnosti. Žalovaný však na základe kúpnej zmluvy z 11. decembra 2012 nemal žalobkyni zaplatiť
kúpnucenu22.300€,ale27.300€.Aktedažalovanýzabezpečilfinancovaniekúpnejcenycezleasingdo
výšky 22.300 €, zvyšných 5.000 € týmto spôsobom nezabezpečil. Nezaplatenie tejto sumy z jeho strany

sa mohlo v zmysle § 439 ods. 4 Obch. zák. považovať za oprávnené do času, kedy mu žalobkyňa dodala
novú 4D sondu bez vád, teda než odstránila vady tovaru v súlade s jeho voľbou podľa § 436 ods. 1
písm. a) Obch. zák. Podľa zisteného skutkového stavu však žalobkyňa riadnu sondu dodala žalovanému
6. februára 2013, pričom zo isteného skutkového stavu nevyplýva (a žalovaný ani nedokázal), že
by táto sonda naďalej vykazovala ním namietané vady. Najneskôr 6. februára 2013 tak zaniklo právo

žalovaného zadržiavať zaplatenie zvyšnej časti kúpnej ceny a mal ju žalobkyni zaplatiť buď sám alebo
prostredníctvom leasingu. Žalovaný však za konania riadne nevysvetlil, prečo nemohol aj zvyšok kúpnej
ceny (5.000 €) financovať prostredníctvom leasingu. Len v odpore neurčito uviedol, že by mu nová
žiadosť o leasing spôsobilá „nemalé ťažkosti“ bez toho, aby podrobnejšie vysvetlil ich charakter a vplyv
na leasingové financovanie.

21. Dôsledkom uvedených skutočnosti teda je, že časť kúpnej ceny 27.300 €, na ktorej zaplatenie bol
žalovaný podľa § 447 a § 448 Obch. zák. povinný z kúpnej zmluvy so žalobkyňou z 11. decembra 2012,
v rozsahu 5.000 € zostala nezaplatená. V tejto súvislosti nie je podstatné, či týchto 5.000 € bola cena
sondy, ako to uzavrel súd prvej inštancie, alebo nie, ako to namietal žalovaný. Rozhodné je, že žalovaný

sa zaviazal zaplatiť žalobkyni za dodané zdravotnícke prístroje sumu 27.300 € a prostredníctvom
leasingu financoval len zaplatenie 22.300 €. Nezaplatených teda zostalo 5.000 €, a preto je ich žalovaný
povinný doplatiť. Z uvedených dôvodov nie je podstatné ani zisťovanie bezdôvodného obohatenia,
keďže medzi žalobkyňou a žalovaným stále existuje platný a nesplnený záväzok žalovaného z kúpnejzmluvy na doplatenie kúpnej ceny. Skúmanie bezdôvodného obohatenia by prichádzalo do úvahy len
v prípade, že by táto zmluva niektorým zo zákonom predpokladaných spôsobov zanikla. Takýto zánik
však súd prvej inštancie nezistil a ani žalovaný v odvolaní nič v tomto smere nenamietal, v dôsledku

čoho sa ním odvolací súd takisto nemôže zaoberať (§ 380 ods. 1 Obch. zák.).

22. Zo všetkých uvedených dôvodov tak súd prvej inštancie vo výsledku rozhodol správne, keď
žalovaného zaviazal zaplatiť sumu 5.000 € s úrokom z omeškania a paušálnou náhradou (proti ktorým
žalovaný v odvolaní žiadne odvolacie dôvody v zmysle § 380 ods. 1 C.s.p. neuplatnil). Odvolací súd tak

jeho vecne správny rozsudok podľa § 387 ods. 1 a 3. C.s.p. potvrdil (výrok I).

23. V odvolacom konaní plne úspešnej žalobkyni odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.
1 C.s.p. priznal aj nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému
(výrok II).

24. Rozhodnutie prijal senát jednomyseľne (3 : 0).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C. s.
p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.