Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. september 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10Cb/16/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816208281
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Tengely

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7816208281.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Marian Tengely, v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia

Slovenska, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: Buildtech, s.r.o.,
Páterova 93, 048 01 Rožňava, IČO: 36 588 814, zastúpenému: JUDr. Juraj Lukáč, advokát, Námestie
svätého Egídia 11/6, 058 01 Poprad, IČO: 42421152, o zaplatenie 447,13 Eur istiny s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobcovi 173,60 Eur istiny v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .

III. P r i z n á v a žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 20 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného
zaplatiť 447,13 Eur istiny, 1,40 Eur úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním a 26,50 Eur trov
konania. Žalobca odvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu na základe ustanovenia § 4 ods. 1 a §
10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. Povinnosť žalovaného platiť úhrady za služby verejnosti odvodzoval
od § 3 písm. b), § 6 ods. 5 a § 7 zákona č. 340/2012 Z.z. Kontrolou úhrad žalobca zistil, že žalovaný

nezaplatil úhrady v zmysle citovaného zákona a preto podľa § 10 ods. 2 citovaného zákona písomnou
výzvou zo dňa 13.4.2016 odoslanou hromadným elektronickým podacím hárkom vyzval žalovaného na
zaplatenie omeškanej úhrady a zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Nakoľko
žalovaný nezaplatil úhradu v lehote 30 dní od doručenia výzvy, vznikla mu povinnosť podľa § 10 ods. 3
citovaného zákona zaplatiť pokutu vo výške 33 Eur.

2. Žalobca k námietkam žalovaného uvedeným v odpore a v písomnom vyjadrení zdôraznil, že vzťah

strán sporu je potrebné posudzovať podľa režimu Obchodného zákonníka s poukazom na § 261 ods.
2 Obchodného zákonníka, pričom poukázal na rozhodovaciu prax súdov napr. Okresného súdu Nové
Zámky sp.zn. 15Cb/254/2015 a navrhol námietku premlčania posúdiť v zmysle režimu Obchodného
zákonníka. Žalobca postupoval v súlade s § 10 ods. 2 citovaného zákona a keďže žalovaný nezaplatil
úhrady, tak podľa § 10 ods. 5 citovaného zákona si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie úhrady,
poštových sadzieb a pokuty. Poukázal na ustanovenie § 101 a 102 Občianskeho zákonníka a mal zato,
že začatie plynutia premlčacej doby nastalo v deň po uplynutí 30 dňovej lehoty po doručení výzvy

žalovanému. Skutočná splatnosť úhrad za služby začala plynúť až uplynutím 30 dňovej doby a preto
žalobca trval na tom, že žiadna časť uplatneného nároku nie je premlčaná. V prípade, že by súd bol
iného názoru, navrhol otázku premlčania posudzovať podľa Obchodného zákonníka.3. Žalobca k námietkam ohľadom opodstatnenosti výšky poštových sadzieb v súvislosti s odoslaním
výzvy mal nato, že preukázal opodstatnenosť výšky sumy predložením potvrdenia tarifnej ceny za
úhradu zásielky.

4. K námietke žalovaného o nedodržanie šesťdesiatdňovej lehoty na uplatnenie nároku žalobca
zdôraznil, že podľa § 10 ods. 2 citovaného zákona má povinnosť vyzvať na zaplatenie úhrady do 60
dní od zistenia omeškania a nie odo dňa jeho vzniku. Zákonodarca zvolil subjektívny moment zistenia
omeškania, od ktorého má žalobca povinnosť vyzvať dlžníka na zaplatenie úhrady do 60 dní. Zdôraznil,

že eviduje 1,37 milióna platiteľov úhrad a preto kontrolu úhrad nevykonáva každý mesiac pri každom
individuálnom platiteľovi zvlášť, pretože by išlo o mimoriadne nákladný a hospodársky neefektívny
postup.

5. Súd v konaní vydal platobný rozkaz 10Cb/16/2016-9 zo dňa 21.11.2016, voči ktorému podal odpor
žalovaný a v prvom rade namietol premlčanie nároku uplatneného žalobcom za obdobie od 04/2008 do

10/2013, nakoľko žaloba bola podaná v novembri 2016. Namietol premlčanie časti uplatneného nároku
vo výške 273,78 Eur podľa § 100 a 101 Občianskeho zákonníka. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu o použití
štvorročnej premlčacej doby a režimu Obchodného zákonníka z dôvodu, že neboli naplnené podmienky
podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, nakoľko žalobca nie je podnikateľským subjektom a
žalovaný sa nezaoberá predmetom činnosti, ktorý by súvisel s celoplošným digitálnym vysielaním.

Vo veci sa jedná o zaplatenie koncesionárskych poplatkov, čo nesúvisí s podnikateľskou činnosťou
žalovaného a preto sa nejedná o obchodnoprávny záväzkový vzťah. Žalobca mal k dispozícii všetky
potrebné údaje za obdobie od 04/2008 do 10/2013 a mohol si uplatniť svoje práva, pričom tak neurobil.
Podaním žaloby dňa 11.11.2016 mu tak uplynula zákonom vymedzená doba bez toho, aby si bol
uplatnil svoje právo a preto považoval žalovaný svoju námietku premlčania za dôvodnú. Nesúhlasil ani

s argumentáciou žalobcu o začatí plynutia premlčacej doby a poukázal na ustanovenie § 10 ods. 1
zákona č. 340/2012 Z.z., z ktorého vyplýva, že platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7 je v omeškaní
so zaplatením úhrady. Teda nezaplatením úhrady sa platiteľ dostáva do omeškania a začína plynúť
objektívna premlčacia doba na splnenie záväzku. Plynutie subjektívnej premlčacej doby nemôže skončiť
neskôr ako doba s objektívne určeným začiatkom, ale môže skončiť najneskoršie s ňou. Zaslanie výzvy

žalobcom môže byť nanajvýš počiatkom pre plynutie subjektívnej premlčacej doby a nie základom pre
plynutie objektívnej premlčacej doby. Premlčanie úhrad začne plynúť splatnosťou jednotlivej úhrady
a preto nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že by premlčanie začalo plynúť až doručením výzvy žalobcu,
nakoľko by sa tak počiatok plynutia lehôt nepostavil na objektívnej skutočnosti, ale na subjektívnej vôli
inštitúcie, čím by bol hrubo narušený princíp právnej istoty, nakoľko by si tak doručenou výzvou podľa

§ 10 citovaného zákona žalobca mohol uplatňovať platby aj staršie viac ako tri, pätnásť alebo dvadsať
rokov.

6. Žalovaný ďalej namietal opodstatnenosť výšky uplatňovaných poštových sadzieb, nakoľko žalobca
neuniesol dôkazné bremeno v tom, že uplatnená výška poštových sadzieb je premrštená a zjavne

neprimeraná. Poukázal na rozhodnutia súdov v obdobnej veci a to Okresného súdu Topoľčany
8Rob/47/2014, alebo Okresného súdu Martin 17Cb/104/2015, pri ktorých boli zaviazaní žalovaní uhradiť
poštové poplatky vo výške 1,10 Eur. Navrhol súdu vyhodnotiť dôkaz aj z pohľadu predraženosti služieb,
nakoľko Slovenská pošta a.s. účtuje uvedenú výšku za odoslanie doporučených listov v I. triede a nie
obyčajných listov v II. triede, keď za obyčajný list v II. triede sa platí 0,50 centov. Žalobca nepredložil

podmienky, za akých mu je poštovým podnikom dohodnuté, že bude za služby zasielania listov II.
triedy uhrádzať poplatky a preto považoval nárok žalobcu na zaplatenie 1,40 Eur za nedôvodný a
premrštený. Poukázal na ustanovenie § 29 ods. 1 zákona č. 324/2011 Z.z. o poštových službách,
kde je uvedená tarifa upravujúca poštové sadzby, ako aj podmienky, za akých sa uplatňujú. Žalobca
nepreukázal za akých podmienok sa dohodol s poštovým podnikom, v akej výške mu bude účtovať

úhradu za doporučenú zásielku. Žalovaný naviac namietal skutočnosť, že žalobca v konaní nepreukázal
riadne doručenú výzvu podľa § 10 zákona č. 340/2012 Z.z., nakoľko poštový hárok predložený žalobcom
nie je dôkazom o doručení zásielky. Preto neboli splnené podmienky na postup podľa § 10 citovaného
zákona.

7. Žalovaný namietal aj to, že žalobca preukázateľne a nepochybne porušil svoju zákonnú povinnosť
podľa § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. a to povinnosť písomne vyzvať do 60 dní platiteľa, že je v
omeškaní so zaplatením úhrady. Žalobca totiž výzvu na zaplatenie nedoplatku vyhotovil až 13.4.2016 a
teda nie do 60 dní, odkedy eviduje omeškanie žalovaného. Ak by si žalobca riadne plnil svoje povinnosti,tak výzvu by zaslal žalovanému už v mesiaci 06/2008 a ďalšiemu omeškaniu žalovaného by sa mohlo
predísť a dlžná suma by nenarástla do obludných rozmerov. Žalobca nesplnením povinnosti podľa § 10
ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. v priamej príčinnej súvislosti s týmto konaním spôsobil škodu. Žalovaný

preto vzniesol proti uplatnenému nároku žalobcu v rámci svojej obrany do výšky žalobcom uplatnenej
sumy započítaciu námietku vo výške nároku na náhradu škody, ktorú žalobca žalovanému porušením
právnej povinnosti spôsobil. Zákonodarca totiž neukladal žalobcovi možnosti oznámenia nedoplatku, ale
povinnosť oznámenia nedoplatku. Táto povinnosť však pri nesplnení nebola sankcionovaná žiadnym
spôsobom a preto by išlo o zjavný rozpor s dobrými mravmi a s ústavnými princípmi spravodlivosti.

8. Žalovaný mal zato, že žalobca si uplatnil premlčaný nárok na náhradu koncesionárskych poplatkov,
neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia týkajúce sa opodstatnenosti výšky sumy na zaplatenie
poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady a porušil zákonnú povinnosť
vyplývajúcu z § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z., čím sa ako veriteľ dostal do omeškania a spôsobil
žalovanému škodu spočívajúcu v upretí práva na postup podľa § 10 ods. 6 zákona č. 340/2012 Z.z.

Žalovaný preto navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu a priznať náhradu trov konania. Žalovanému
vznikla škoda nedodržaním právnej povinnosti žalobcu, nakoľko ak by žalobca konal riadne a v súlade
so zákonom, žalovaný by uhradil nedoplatky, ak by bol na ich úhradu vyzvaný včas. Žalovaný potvrdil,
že doteraz neuhradil poplatky, ktoré boli predmetom konania.

9. Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

10. Z Prehľadu predpisov a platieb za obdobie 04/2008 až 04/2016 súd zistil, aký bol mesačný predpis
a to 4,64 Eur, pričom za mesiac 05/2010 bola účtovaná suma 18,58 Eur. Zároveň boli účtované náklady
za poštovné za mesiac 04/2015 vo výške 1,15 Eur a za 04/2016 vo výške 1,40 Eur.

11. Z výzvy na zaplatenie nedoplatku úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS zo dňa 13.4.2016
vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky k 30.4.2016 vo výške 415,53 Eur
vrátane poštových sadzieb 1,40 Eur, najneskôr v lehote do 30 dní od doručenia výzvy s poučením, že
ak v určenej lehote nebude vykonaná úhrada, nedoplatok bude uplatnený súdnou cestou.

12. Z rozpisu zásielok podacieho hárku č. EPH006765985 vyplýva, že dňa 20.4.2016 bola daná na
poštovú prepravu zásielka pre žalovaného pod podacím číslom 8836588814, druh zásielky D, VR, v
hodnote 1,40 Eur.

13. Z potvrdenia tarifnej ceny za úradnú zásielku zo dňa 27.10.2016 od Slovenskej pošty, a.s. vyplýva,
že tarifná cena za úradnú zásielku od 1.1.2016 do 30.9.2016 predstavovala 1,40 Eur, od 1.10.2016 cenu
1,55 Eur a od 1.10.2016 pri podaní cez elektronický podací hárok cenu 1,45 Eur.

14. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná

tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti bolo potrebné žalobu zamietnuť z
dôvodu vznesenej námietky premlčania.

15. Žalobca si uplatnil celkovú pohľadávku vo výške 447,13 Eur, z čoho istina predstavovala 414,13 Eur
a pokuta vo výške 33,00 Eur a ďalej si uplatňoval zaplatenú poštovú sadzbu vo výške 1,40 Eur.

16. Podľa § 1 zákona 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení ku dňu vydania výzvy na
zaplatenie nedoplatku tento zákon upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti
poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska 1) v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho

vysielania (ďalej len "úhrada").

17.Vzmyslevyššieuvedenéhozákonnéhoustanoveniajemožnékonštatovať,ževzťahmedzižalobcom
a žalovaným nie je možné podradiť ani pod spotrebiteľský vzťah, ani pod obchodnoprávny vzťah
v zmysle § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, nakoľko žalovaný v uvedenom právnom vzťahu

nevystupuje ako zmluvný partner so žalobcom z titulu záväzkovo právneho vzťahu, ale v súlade s § 3
písm. b) zákona 340/2012 Z.z. vystupuje ako zamestnávateľ, ktorý je povinný platiť úhrady.18. Jedná sa teda o osobitný právny vzťah upravený špeciálnym zákonom č. 340/2012 a tento vzťah v
žiadnom prípade nie je možné posudzovať ako obchodnoprávny vzťah.

19. Žalovaný vzniesol námietku premlčania na časť uplatnenej sumy a to za uplatnené platby od 04/2008
až do 10/2013, nakoľko žalobca podal žalobu na súde až 11.11.2016.

20. Súd dospel k záveru, že uplatnená námietka premlčania je v celom rozsahu dôvodná, nakoľko
žalovaný sa dostal do omeškania neplatením úhrad za služby poskytované žalobcom, pričom jeho

povinnosť vyplývala z ustanovenia § 3 písm. b) v spojení s § 6 ods. 5 písm. a), prípadne b) podľa počtu
zamestnancov, vyššie citovaného zákona.

21. Podľa § 7 ods. 1,2,3 zákona č. 340/2012 (1) Povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a
zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. (2) Úhrada sa

platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa
príslušného kalendárneho mesiaca. (3) Úhradu možno zaplatiť jednorazovo za štvrťrok, polrok alebo
rok; platiteľ je povinný zaplatiť úhradu do posledného dňa prvého kalendárneho mesiaca obdobia, za
ktoré sa táto úhrada platí.

22. Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia teda vyplýva, akým spôsobom sa má platiť úhrada,
pričom podľa § 10 ods. 1 vyššie citovaného zákona platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7 je v
omeškaní so zaplatením úhrady. Tým, že žalovaný neplatil úhrady od mesiaca apríl 2008 až do apríla
2016, uplynutím toho ktorého kalendárneho mesiaca sa dostal do omeškania so zaplatením úhrady.

23. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd dospel k záveru, že úhrady za obdobie apríl 2008
až október 2013 boli premlčané, nakoľko uplynula trojročná premlčacia doba.

24. Podľa § 100 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka: (1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak

sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (2) Premlčiavajú sa všetky
majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva
sa nepremlčiavajú skôr, než zabezpečená pohľadávka. (3) Nepremlčiavajú sa takisto práva z vkladov
na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

25. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

26. Súd konštatuje, že na právny vzťah medzi stranami sporu je potrebné použiť ohľadom otázky
premlčaniaObčianskyzákonník,nakoľkosanejednáoobchodnoprávnyvzťah.Všeobecnoupremlčacou

dobou je v tomto prípade trojročná premlčacia doba, ktorá začala plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo
vykonať po prvý raz a teda po splatnosti každej jednotlivej mesačnej úhrady.

27. Keďže žaloba bola podaná dňa 11.11.2016, premlčané boli všetky splatné úhrady tri roky pred
podaním žaloby, teda od apríla 2008 do októbra 2013 a preto v tejto časti bolo potrebné žalobu zamietnuť

pre premlčanie nároku.

28. Podľa § 10 ods. 1 až 6 zákona 340/2012 Z.z. (1) Platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v
omeškaní so zaplatením úhrady. (2) Ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením
úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a

na zaplatenie poštových sadzieb 23) súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. (3) Ak platiteľ
podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa
odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur. (4) Ak platiteľ podľa § 3 písm.
b) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je
povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu: a) 33 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm.

a), b) 66 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. b), c) 100 eur, ak nezaplatil úhradu podľa §
6 ods. 5 písm. c), d) 133 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. d), e) 166 eur, ak nezaplatil
úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. e). (5) Nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty
podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde. (6) Vyberateľúhradyniejepovinnýpostupovaťpodľaodseku5,aktakrozhodnegenerálnyriaditeľRozhlasuatelevízie
Slovenska a: a) je zrejmé, že vzhľadom na majetkové pomery platiteľa vymáhanie nebude viesť ani k
čiastočnému uspokojeniu nároku, b) vymáhanie je spojené s nadmernými ťažkosťami, pričom je zrejmé,

že ďalšie vymáhanie nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu nároku, alebo c) s ohľadom na výšku
vymáhanej sumy a predpokladané náklady na jej vymoženie by bolo vymáhanie nehospodárne.

29. Žalobca nesúhlasil s premlčaním nároku na vymáhanie úhrady s poukazom na ustanovenie § 10 ods.
2vyššiecitovanéhozákonaamalzato,žeskutočnásplatnosťúhradzaslužbyzačalaplynúťažuplynutím

tridsaťdňovej lehoty od doručenia výzvy. Zároveň povinnosť vyzvať platiteľa, ktorý je v omeškaní je v
zákone určená do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti a nie od splatnosti jednotlivej úhrady.

30. Súd je toho názoru, že splatnosť jednotlivej mesačnej úhrady je určená v zmysle § 7 ods. 2, prípadne
ods. 3 vyššie citovaného zákona a podľa § 10 ods. 1 je platiteľ v omeškaní, ak nezaplatí úhradu.
Povinnosť žalobcu uvedená v § 10 ods. 2 nemení začiatok omeškania platiteľa úhrady a teda neposunie

ani plynutie premlčacej doby. Platenie úhrady totiž nie je podmienené písomnou výzvou žalobcu, aby
žalovanýplatil.Povinnosťplatiteľaúhradyatedaajžalovanéhojeupravenápriamovzákoneč.340/2012
Z.z. a nie je potrebné, aby žalobca musel písomne vyzývať žalovaného na platenie. Zákonná úprava v
§ 10 ods. 2 ukladá povinnosť žalobcovi konať, ak zistí, že je platiteľ v omeškaní a ustanovenia odsekov
3 a 4 zároveň upravujú sankcie pri omeškaní platiteľa úhrad podľa toho, či sa jedná o fyzickú alebo

právnickú osobu. Žalobca sa teda nesprávne domnieval, že sa mu nárok nepremlčí a že k premlčaniu
môže dôjsť až po tom, ako písomne vyzve žalovaného na zaplatenie úhrady.

31. Nárok žalobcu na zaplatenie pokuty žalovaným sa opiera o ustanovenie § 10 ods. 4, písm. a) zákona
č. 340/2012 Z.z. Žalobca v konaní preukázal, že vyzval žalovaného na zaplatenie nedoplatku úhrady za

služby listom zo dňa 13.4.2016, pričom žalovaný v lehote do 30 dní od doručenia výzvy pokutu neuhradil
a nezaplatil ani úhrady po splatnosti. Preto bol žalovaný zaviazaný pokutu vo výške 33 Eur zaplatiť.

32. Žalovaný namietal v rámci svojej obrany, že žalobca nepreukázal, že by mu doručil výzvu, pričom
za dôkaz nepovažoval predložený podací hárok.

33. Súd poukazuje na ustanovenie § 11 ods. 1,2 zákona č. 340/2012 Z.z., podľa ktorého: (1) Výzva
vyberateľa úhrady podľa tohto zákona sa platiteľovi doručuje na adresu na doručovanie písomností
uvedenú v písomnom oznámení podľa § 9 ods. 7. Ak tejto adresy niet, výzva sa doručuje na adresu
trvalého pobytu, sídla alebo miesta podnikania platiteľa. (2) Ak nebol platiteľ zastihnutý na adrese podľa

odseku 1, uloží sa výzva na pošte a platiteľ sa vhodným spôsobom upovedomí o jej uložení na pošte.
Výzva sa považuje za doručenú prevzatím výzvy platiteľom, vrátením výzvy vyberateľovi úhrady po
uplynutí odbernej lehoty, vrátením výzvy vyberateľovi úhrady ako nedoručiteľnej alebo bezdôvodným
odmietnutím prevzatia výzvy platiteľom.

34. Žalobca si teda splnil svoju zákonnú povinnosť a doručoval na sídlo žalovaného výzvu a preto v
tejto časti námietka žalovaného nebola dôvodná. Naviac súd konštatuje, že žalovaný prevzal výzvu
najneskôr dňa 29.11.2016, keď mu bola doručená žaloba spolu s listinnými dôkazmi a teda najneskôr
v uvedený deň sa dozvedel o tom, že má dlh na úhradách. Ak by dlh zaplatil v lehote 30 dní, nemusel
by platiť pokutu.

35. Žalovaný namietal aj uplatnenú výšku poštovného vo výške 1,40 Eur a trval na tom, že žalobcovi
mohol vzniknúť nárok maximálne vo výške 0,50 Eur.

36. V súlade s § 10 ods. 2 žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s

odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. Žalobca si uplatňoval náhradu vo výške 1,40 Eur a ako dôkaz
preložil podací hárok č. EPH 006765985 zo dňa 20.4.2016, z ktorého vyplýva, že odosielal zásielku
pre žalovaného v hodnote 1,40 Eur ako doporučenú zásielku do vlastných rúk. Z potvrdenia Slovenskej
pošty, a.s. zo dňa 27.10.2016 vyplýva, že v období od 1.1.2016 do 30.9.2016 bola cena za úradnú
zásielku vo výške 1,40 Eur za 1 kus. Súd teda konštatuje, že žalobca preukázal listinnými dôkazmi

skutočne vynaložené náklady, ktoré sú v súlade s Cenníkom Slovenskej pošty a.s. v uvedenom období a
žalovanýsvojetvrdenianepreukázalžiadnymlistinnýmdôkazom,žebysadzbanebolasprávna.Pretosa
na jeho námietku neprihliadlo. Ani skutočnosť, že v iných prvostupňových konaniach mala byť žalobcovi
priznaná náhrada za poštovné vo výške 1,10 Eur nie je dôkazom o tom, že by si žalobca v tomtokonkrétnom prípade nesprávne uplatnil poštovú sadzbu, nakoľko žalovaný nepredložil dôkaz, v akom
období v iných konaniach mala byť zasielaná zásielka a aký bol platný cenník.

37. Žalovaný v rámci procesnej obrany vzniesol započítaciu námietku čo do výšky žalovanej sumy z
titulu, že si uplatňoval voči žalobcovi náhradu škody, pričom škoda mala byť spôsobená tým, že žalobca
si riadne neplnil svoje povinnosti a až 13.6.2016 vyhotovil výzvu na zaplatenie nedoplatku. Nesplnil si
teda zákonnú povinnosť uvedenú v § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z., nakoľko mal zistiť skôr, že
žalovaný je v omeškaní. Ak by vyzval žalovaného skôr, nemusel vzniknúť tak vysoký dlh.

38. Súd dospel k záveru, že započítacia námietka žalovaného je v celom rozsahu bezdôvodná a preto
na ňu neprihliadol. Žalovaný totiž jednoznačne neplatil úhrady za obdobie od apríla 2008 až do apríla
2016, aj keď mu táto povinnosť vyplývala priamo zo zákona č. 340/2012 Z.z. Tým, že žalobca nezistil
skôr, že je žalovaný v omeškaní, nemohla vzniknúť žalovanému škoda.

39. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

40. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie
škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.

41. Žalovaný v konaní nepreukázal, aká škoda mu mala vzniknúť, výšku určil len započítacou námietkou
a vôbec nepreukazoval príčinnú súvislosť medzi konaním žalobcu a vznikom škody. Žalobca po tom,
ako zistil, že žalovaný je v omeškaní, písomne ho vyzval na zaplatenie úhrady a poštových sadzieb v
súlade s § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. Skutočnosť, že žalobca zistil neskoro, že žalovaný je v

omeškaní, bola sankcionovaná tým, že sa časť nároku premlčala a teda žalovaný ho nemusí uhradiť.
Žalovanému však nemohla vzniknúť škoda tým, že ho žalobca neskôr vyzval na plnenie, keď samotný
žalovaný si neplnil svoju zákonnú povinnosť. Povinnosťou žalovaného v zmysle zákona č. 340/2012 Z.z.
nebolo plniť len na základe výzvy, ale plniť v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 7 tohto zákona.
Preto súd na započítaciu námietku žalobcu neprihliadol.

42. Súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 173,60 Eur, ktorá suma pozostávala z úhrad za obdobie
od 11/2013 do 04/2016, teda za tridsať mesiacov po 4,64 Eur, spolu 139,20 Eur, 33,00 Eur pokuta podľa
§ 10 ods. 4 písm. a) citovaného zákona a sumu 1,40 Eur poštových sadzieb.

43. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1,2 Civilného
sporovéhoporiadku.Žalobcasipôvodneuplatnilnárokvovýške448,53Eur,pričomsúdpriznalžalobcovi
173,60 Eur. Žalobca bol úspešný na cca 40 % a žalovaný bol úspešný na cca 60 %. Súd preto priznal
žalovanémupomernúčasťtrovkonaniavovýške20%,čopredstavujepomernýúspechmedzipriznanou
sumou a sumou, ktorú súd zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku

odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej nštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti

rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami

mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže

oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.