Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. október 2020

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5Csp/201/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217206151
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2020:8217206151.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobkyne: C..

C. T., L.. XX.XX.XXXX, J. Ť. XXX/XX, XXX XX J., právne zastúpenej advokátskou kanceláriou: Sidor a
partneri, s.r.o., so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného advokátskou
kanceláriou: JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516,
o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 580,69 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v sume 580,69 Eur s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 580,69 Eur od 16.05.2017 do zaplatenia, všetko v lehote do

15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Poplatok dojednaný v zmluve o revolvingovom úvere č. 8300044194 zo dňa 16.01.2012 v znení:
„Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť
a po splnení nižšie uvedených podmienok, službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch
akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi
Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako úver/revolving) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za

poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 Eur a b) za
poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 Eur
v prípade ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je Veriteľ oprávnený na základe vlastného
uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne
oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto
Dohody o poskytnutí služby.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

IV. Žalobkyni priznáva voči žalovanému 100 % nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) 30.10.2017 sa žalobkyňa
domáhala voči žalovanému vydania jej bezdôvodného obohatenia v sume 580,69 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy počnúc od 25.04.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobkyňa svoju žalobu argumentačne odôvodnila tým, že 16.01.2012 uzavrela v postavení

spotrebiteľa so žalovaným, ako dodávateľom, zmluvou o revolvingovom úvere č. 8300044194 (ďalej len
„úverová zmluva“), na základe ktorej jej bol poskytnutý spotrebný úver v sume 1 500,- Eur, ktorú sumu sa
zaviazala žalobkyňa vrátiť v 42-och mesačných splátkach po 80,37 Eur, pri dojednanej RPMN vo výške
cit. „60,49 %“, pri ročnej úrokovej sadzbe 70,01 % tak, že celková čiastka, ktorú mala z úverovej zmluvyžalobkyňa žalobcovi zaplatiť, predstavovala sumu 3 375,54 Eur. Podľa čl. 7 úverovej zmluvy sa ohľadne
ďalších dojednaní zmluvné strany odvolali na cit. „… úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach
Zmluvy o revolvingovom úvere …“, uvedené na zadnej strane úverovej zmluvy. Podľa žalobkyne

úverová zmluva neobsahuje všetky zákonné náležitosti a preto ju treba považovať za bezúročnú a bez
poplatkov s tým, že uviedla, že v danom prípade sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú, požívajúcu ochranu
spotrebiteľského práva. Podľa žalobkyne v úverovej zmluve zo 16.01.2012 je nesprávne uvedená ročná
percentuálna miera nákladov (RPMN), predpokladom výpočtu ktorej je aj suma poskytnutého úveru,
pričom žalobkyni nebol reálne poskytnutý úver v sume 1 500,- Eur, tak ako je to deklarované jednako

v žiadosti žalobkyne o poskytnutie jej úveru a jednako aj v schválení tejto žiadosti žalovaným, z ktorej
sumy výpočet RPMN reálne vychádzal, ale žalobkyni bol fakticky žalovaným poskytnutý úver iba v
sume 1284,25 Eur, pretože suma úveru 1 500,- Eur bola krátená o poplatok vo výške 215,75 Eur za
službu, označenú v úverovej zmluve ako cit. „Dohoda o poskytnutí služby“ (ďalej len „Dohoda“), ktorá
spočívala v možnosti povolenia odkladu splátok úveru, pričom poplatok za túto službu bol splatným
dňompodpísaniapredmetnejDohody,ktorábolasúčasťouúverovejzmluvyatovzájomnýmzapočítaním

nároku žalovaného na zaplatenie tohto poplatku oproti nároku žalobkyne na poskytnutie jej schválenej
sumy úveru. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na neoprávnenosť zahrnutia nákladov spotrebiteľa
spojených s úverom do celkovej sumy úveru, ktorá je jedným z predpokladov na výpočet RPMN,
ktorá skutočnosť má tak v konečnom dôsledku nepochybne vplyv na nesprávny výpočet RPMN v
neprospech spotrebiteľa a ktorý údaj je tak nielenže nesprávnym, ale aj pre spotrebiteľa zavádzajúcim.

Podľa žalobkyne, zahrnutie do výpočtu RPMN sumy úveru 1 500,- Eur, ktorý jej však v skutočnosti v
takejto výške poskytnutý žalovaným nebol, okrem toho, že úver jej nebol poskytnutý v úverovej zmluve
dojednanej výške, znamená aj to, že poplatok za službu v zmysle Dohody, ktorý bol už odpočítaný zo
sumy úveru, žalovaná duplicitne zaplatila aj v sume rozpočítaných splátok úveru a tiež to znamená
podľa žalobkyne aj to, že úročená bola aj suma reálne (fakticky) žalobkyni neposkytnutého úveru. V tejto

súvislosti žalobkyňa argumentačne poukázala aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove cit. „sp. zn.
18 Co 109/201“ podľa ktorého cit. „Poskytovanie úveru za stavu, že si z neho ešte pred jeho poskytnutím
dodávateľ zinkasuje nejakú jeho časť je v rozpore s ratio legis právnej úpravy úveru. Takéto úverovanie
odporuje aj spotrebiteľskému právu, pretože sa spotrebiteľovi poskytuje úver na jeho ekonomické
využitie v krátenej výške a úroky sa pritom počítali aj z neposkytnutých peňažných prostriedkov.“ Okrem

toho podľa žalobkyne v úverovej zmluve zo 16.01.2012 je uvedená RPMN zmätočne a nejasne pretože
v bode 5. a bode 6. je uvedená v rôznom číselnom vyjadrení a teda nejednozančne, čo mohlo žalobkyňu
ako spotrebiteľa uviesť do zmätku či do zmluvného vzťahu so žalovaným vstúpiť alebo nie. Žalobkyňa
v žalobe tiež uviedla, že v úverovej zmluve dojednaný úrok vo výške 70,01 % je v rozpore s dobrými
mravmi a preto dojednanie tohto úroku považuje za neplatné dojednanie, pričom v tejto súvislosti

žalobkyňa poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 M Cdo 1/2009
z 31.07.2009 podľa ktorého aj keď výška úrokov nie je zákonne limitovaná a je ponechaná výlučne na
dohodu zmluvných strán, predsa len nie je neobmedzená, ale musí byť v súlade s dobrými mravmi s
tým, že dohoda, ktorá by bola v rozpore s dobrými mravmi je absolútne neplatnou. Súčasne žalobkyňa
v nadväznosti na uvedené poukázala, že v zmysle údajov zverejnených Národnou bankou Slovenskej

republiky v mesiaci január 2012, t.j. v rozhodnom čase uzavretia úverovej zmluvy, bola pre obdobné
úvery určená priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby vo výške 12,11 %, takže v úverovej zmluve
dojednanáúrokovásadzbaviacakošesťnásobneprevyšujetútopriemernúúrokovúsadzbupožadovanú
priobdobnýchspotrebiteľskýchúveroch.Žalobkyňapoukázalaajnaďalšiujudikatúrusúdov,podľaktorej
bolo judikované, že v rozpore s dobrými mravmi je dojednanie takého úroku, ktorého výška výrazne

presahuje úrokovú mieru v dobe jeho dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším
úrokovým sadzbám, ktoré uplatňujú banky pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek v rozhodnom čase
s tým, že za takýto výrazný netolerovateľný presah sa považuje prevýšenie dojednaných úrokov nie
až o 100 % oproti priemerným úrokom (Krajský súd v Prešove sp. zn. 3 Co 114/2014 z 05.11.2014),
ale už aj prevýšenie o 50 % oproti priemerným úrokom (Krajský súd v Prešove sp. zn. 20 Co 3/2015).

Vzhľadom na uvedené považuje žalobkyňa dojednanie úroku vo výške 70,01 % v úverovej zmluve zo
16.01.2012 za neplatné dojednanie a teda v tom dôsledku v úverovej zmluve absentuje jej podstatná
náležitosť a to dohoda o úrokovej sadzbe, z ktorého dôvodu je úverová zmluva neplatná a teda zmluvné
strany sú povinné v režime bezdôvodného obohatenia vydať si iba to, čo si navzájom plnili. Ďalej
podľa žalobkyne úverová zmluva zo 16.01.2012 neobsahuje ani rozpis jednotlivých splátok úveru na

sumu istiny, úrokov a iných poplatkov a to, v akom rozsahu sa bude splátka pripisovať na jednotlivé
tieto položky, ktorá náležitosť je podľa žalobkyne, aj s poukazom na judikatúru súdov, podstatnou aj z
dôvodu napríklad v prípadoch, kedy má dlžník záujem splatiť úver predčasne, pričom cit. „… v takom
prípade veritelia úplne bežne vyčísľujú zostatok istiny na splatenie tak, že do toho času uhradené splátkyzapočítavajú takmer výlučne na úroky a poplatky úveru za účelom toho, aby bol dlžník nútený splatiť čo
najvyššiu zostávajúcu výšku istiny úveru.“ Napokon podľa žalobkyne v úverovej zmluve zo 16.01.2012
absentuje aj údaj o termíne konečnej splatnosti úveru a údaj o dobe trvania zmluvy. Pokiaľ ide o termín

konečnej splatnosti úveru, tento podľa žalobkyne je nemožné zamieňať s údajom o počte splátok
úveru, pretože sa jedná o zákonom požadované dve samostatné náležitosti úverovej zmluvy, pričom
termín konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presným dátumom označujúcim deň, mesiac a rok. Zo
všetkých uvedených dôvodov je podľa žalobkyne potrebné považovať úverovú zmluvu zo 16.01.2012
za bezúročnú a bezpoplatkov, z ktorého dôvodu žalobkyňa mala podľa svojho názoru povinnosť splatiť

žalovanému len ním, jej poskytnutú istinu úveru, ktorá jej bola poskytnutá v sume 1 284,25 Eur a keďže
celkové náklady za úver boli určené až sumou 3375,54 Eur, ktorú sumu žalobkyňa mala žalovanému
zaplatiť a to poslednou splátkou vo výške 630,69 Eur dňa 24.11.2014 zaplatenou jej započítaním z
ďalšieho úveru poskytnutého žalovaným žalobkyni z úverovej zmluvy č. 85000092110 z 24.11.2014, tak
žalovaný sa na úkor žalobkyne teda mal obohatiť sumou 2 091,29 Eur (3 375,54 - 1 284,25), z ktorej
sumy bezdôvodného obohatenia si žalobkyňa nárokuje zaplatenie sumy 580,69 Eur cit. „… z ktorej

je už odpočítaná 50,54 Eur zľava, ktorú žalovaný poskytol žalobcovi po splatení úveru.“ a to s 5 %
úrokomzomeškaniaročneztejtosumyod25.04.2017dozaplatenia,pričom25.04.2017cit.„…jedňom,
keď žalovaný už vedel, že sa bezdôvodne obohatil na žalobcovi a mal dostatok času obohatenie vrátiť
na účet žalobcu….“ Okrem toho sa žalobkyňa v žalobe vyjadrila aj k Dohode spočívajúcej v odklade
splátok, ktorú Dohodu považuje žalobkyňa za v rozpore s dobrými mravmi, za ktorú žalovaný zinkasoval

poplatok v sume 215,75 Eur, ktorého výška nebola žiadnym spôsobom odôvodnená napr. odkazom
na sadzobník poplatkov a pod. a nebola ani individuálne dojednaná, pretože Dohoda je formulárovým
typom zmluvy. Žalobkyňa uzavrela, že obsah Dohody bol fiktívnym plnením žalovaného, ktoré neslúžilo
jej záujmom ako spotrebiteľa, ale slúžilo záujmom žalovaného (veriteľa), o ktoré žalobkyňa ani nemala
záujem, pričom za toto plnenie žalobkyňa zaplatila žalovanému poplatok v čase, kedy žiadnu službu

resp. plnenie reálne nevyužila. Žalobkyňa teda takéto dojednanie považuje za neprijateľnú zmluvnú
podmienku a teda neplatné zmluvné dojednanie.

3. Prílohou žaloby boli: žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru z 09.01.2012; oznámenie
žalovaného o schválení úveru zo 16.01.2012 a rozhodcovská zmluva zo 16.01.2012; splátkový kalendár

úveru vystavený žalovaným k úveru žalobkyne zo 16.01.2012; oznámenie žalovaného adresované
žalobkyni k úverovej zmluve z 09.12.2014; list právneho zástupcu žalobkyne z 25.04.2017 adresovaný
žalovanémuoznačenýako„Úverovázmluva-predsporovávýzva“;odpoveďžalovanéhonapredsporovú
výzvu zo 16.05.2017; oznámenie žalovaného adresované žalobkyni o schválení úveru č. 8500092110
z 24.11.2014 spolu so stanoviskom žalovaného k tejto úverovej zmluve zo 16.05.2017.

4. Žaloba s prílohami bola žalovanému doručená na vyjadrenie 23.11.2017, pričom žalovaný sa vyjadril
podaním doručeným okresnému súdu 06.12.2017, v ktorom poprel tvrdenia žalobkyne o nesprávnom
výpočte RPMN v úverovej zmluve zo 16.01.2012 s tým, že uviedol, že tvrdenie žalobkyne podľa ktorého
by sa do výpočtu RPMN mala započítať nie len reálne (fakticky) vyplatená suma úveru, ale aj poplatok

za Dohodu o možnosti odkladu splátok, by bol podľa žalovaného v rozpore so zákonom č. 129/2010
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), pričom žalovaný poukázal na znenie
§ 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k cit. „09.11.2012“, podľa ktorého
do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom

úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej
služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, pričom podľa
žalovaného sa v danej veci o takýto prípad nejednalo, pretože uzavretie Dohody nebolo podmienkou
uzavretia úverovej zmluvy a preto ani poplatok za túto Dohodu žalovaným nebol započítaný do výpočtu
RPMN, čo má vyplývať aj zo žalovaným predloženého explicitného výpočtu RPMN pre daný úver,

vstupným údajom pre výpočet ktorého bola výška úveru v sume 1 284,25 Eur, tj. suma bez poplatku
za Dohodu. Okrem toho žalovaný poprel tvrdenia žalobkyne, žeby jej nebol poskytnutý úver v sme
1500,- Eur, pričom v tejto súvislosti žalovaný uviedol, že poskytnutím úveru s nerozumie iba vyplatenie
jeho sumy veriteľom dlžníkovi, ale sa ním rozumie aj započítanie, kedy veriteľ napr. vyplatí úverované
finančné prostriedky tretej osobe na splnenie záväzku dlžníka voči tejto osobe, t.j. na splnenie záväzku,

ktorý má dlžník voči svojmu veriteľovi, takže podľa žalovaného, to že na účet žalobkyne boli poukázané
finančné prostriedky v nižšej sume ako 1500,- Eur neznamená, že jej bol úver poskytnutý v nižšej
sume ako mal byť v zmysle úverovej zmluvy, ale to znamená iba to, že žalobkyňa sa so žalovaným
dohodli o započítaní jeho časti na poplatok za Dohodu o povolení odkladu splátok. Žalovaný svojimtvrdením poprel aj tvrdenia žalobkyne o zmätočnosti uvedenia RPMN v úverovej zmluve, ktorú malo
podľa žalobkyne spôsobiť to, že v bodoch 5. a 6. úverovej zmluvy je táto hodnota uvedená rozdielne,
pričom žalovaný uviedol, že v bode 5. úverovej zmluvy je iba žiadosť klienta (dlžníka) o poskytnutie mu

úveru, kde je uvedená iba predpokladaná RPMN pre úver, s tým, že podľa čl. 2 ods. 2.1. zmluvných
dojednaní veriteľ môže po posúdení pomerov dlžníka žiadajúceho o úver prehodnotiť podmienky úveru,
ktoré sú uvedené v bode 6. úverovej zmluvy s tým, že cit. „… výška úrokovej sadzby a RPMN nebude
vyššia než v prípade úveru požadovaného Dlžníkom v bode 5. Žiadosti ...“ Okrem toho žalovaný uviedol,
že údaj o RPMN nie je údaj na ktorom by sa strany mohli dohodnúť, ale je to údaj, ktorý je vypočítaný

a má byť vypočítaný v čase uzavretia úverovej zmluvy a nie v čase podania žiadosti o úver, kedy
ešte nie je známy jeden zo vstupných údajov tohto výpočtu a to je údaj o vyplatení úveru, ktorý je
známy až po schválení úveru, preto sa údaj o „predpokladanej RPMN“ v bode 5. a údaj o RPMN v
bode 6. úverovej zmluvy môžu odlišovať. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobkyne o dojednaní
nezákonných úrokov v úverovej zmluve zo 16.01.2012 s tým, že uviedol, že keďže v čase jej uzavretia
nebola účinnou druhá veta § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej sa na všetky právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ mali vždy prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, tak podľa žalovaného sa na tento zmluvný
vzťah mali použiť výhradne ustanovenia Obchodného zákonníka, ktorý ako jediný v rozhodnom čase
právne reguloval inštitút úverovej zmluvy. Podľa žalovaného v zmysle Obchodného zákonníka ak výška
úroku nebola dohodnutá zákonne, tak dlžník mal platiť úrok v najvyššej prípustnej výške, čo teda

neznamenalo, žeby dohoda o nezákonnom úroku spôsobovala neplatnosť tohto dojednania ako celku,
ale len v rozsahu tento zákonný úrok prevyšujúcom. Žalovaný taktiež uviedol, že podľa v rozhodnom
čase uzavretia úverovej zmluvy účinného § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, výška odplaty za úver
nesmela podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú za spotrebiteľský úver na finančnom trhu
v obdobných prípadoch, pričom pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa zohľadňoval aj spôsob a

miera zabezpečenia záväzku spotrebiteľa, ktorá je podľa žalovaného iná v prípade poskytovania úverov
bankami, ktoré okrem úroku majú z úveru aj iný príjem spočívajúci napr. v poplatkoch za vedenie účtu,
za spracovanie platieb a pod., zatiaľ čo žalovaný je nebankovým subjektom, čo podľa neho žalobkyňa
nezohľadňuje, pričom žalovaný poukázal, že priemerná RPMN za spotrebiteľské úvery v rozhodnom
čase bola 45,66 %, takže žalovaným ako nebankovým subjektom určený úrok v tomto smere túto odplatu

podstatne neprevyšoval, pretože o takéto podstatné prevýšenie by sa jednalo v prípade odklonu od
priemernej odplaty o 25 - 27%. v súvislosti s tvrdením žalobkyne, že v zmluve o úvere nie je rozpísaná
splátka úveru na splátku istiny, úrokov, prípadne iného jej príslušenstva, žalovaný uvádza, že túto
požiadavku v čase uzavretia úverovej zmluvy účinný zákon o spotrebiteľských úveroch nevyžadoval
a táto požiadavka podľa žalovaného by mala reálne opodstatnenie iba vtedy, ak by bol úver úročený

viacerými rôznymi úrokovými sadzbami s tým, že ak by mala byť táto náležitosť súčasťou úverovej
zmluvy, tak potom by zákonodarca duplicitne neupravil možnosť spotrebiteľa kedykoľvek vyžiadať si
od veriteľa amortizačnú tabuľku. Napokon žalovaný vyjadril nesúhlasný postoj aj k tvrdeniu žalobkyne
o absencii termínu konečnej splatnosti úveru v úverovej zmluve ako aj údaja o dobe trvania zmluvy,
pretože podľa žalovaného sa termín konečnej splatnosti úveru zhoduje s termínom (dátumom) splatnosti

poslednej splátky úveru, ktorý je uvedený v oznámení žalovaného o schválení úveru a pokiaľ ide o dobu
trvania úverového vzťahu, tak z čl. 9 ods. 9.1. zmluvných dojednaní vyplýva, že zmluva je uzavretá
na dobu neurčitú. Žalovaný argumentačne vyvracal aj tvrdenie žalobkyne o neprijateľnosti Dohody a
poplatku za jej dojednanie s tým, že v tomto smere žalobkyňa okrem svojho tvrdenia toto žiadnym
relevantným spôsobom neodôvodnila. Žalovaný tiež záverom uviedol, že zo žalobkyňou uvádzaných

skutočností žiadna nezakladá jej právo na vydanie bezdôvodného obohatenia s tým, že zmluva o
úvere je zmluvou odplatnou a teda je povinnosťou dlžníka okrem istiny zaplatiť veriteľovi aj úroky
(odplatu), ktorej skutočnosti si žalobkyňa pri podpise úverovej zmluvy bola vedomá a zo žiadneho
zákonného ustanovenia nevyplýva, že by mala vrátiť len istinu. Okrem toho žalovaný uplatnil námietku
premlčania žalovaného nároku žalobkyne a to z dôvodu podľa neho uplynutia dvojročnej subjektívnej

premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá začala podľa neho plynúť od 24.11.2014,
kedy na zaplatenie úveru žalobkyňa učinila poslednú splátku. Na základe uvedeného sa žalovaný
domáha, aby súd žalobu žalobkyne zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania. Prílohou
vyjadreniažalovanéhoboliokrem žiadostižalobkyneoposkytnutierevolvingovéhoúveruz09.01.2012a
oznámeniažalovanéhooschváleníúveruzo16.01.2012ajvýpočetRPMNkúverovejzmluve;informácie

o údajoch novoposkytnutých úveroch za tretí štvrťrok 2011 a inšpekčný záznam o kontrole vykonanej u
žalovaného Slovenskou obchodnou inšpekciou 31.05.2011.5. Podaním doručeným okresnému súdu 29.12.2017 žalobkyňa zaujala stanovisko (replika) k vyjadreniu
žalovaného, pričom pokiaľ ide o výpočet RPMN zotrvala na svojom skoršom stanovisku, pričom
zdôraznila, že aj zákon o spotrebiteľských úveroch v jeho znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej

zmluvy, konkrétne v jeho § 2 písm. d), l), i) a g) má za to, resp. pod celkovou výškou úveru rozumie
celkovú sumu finančných prostriedkov reálne poskytnutých na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy,
pričom celkovými nákladmi za jej poskytnutie sú všetky náklady vrátane poplatkov akéhokoľvek druhu.
Preto podľa žalobkyne sú tvrdenia žalovaného jednako, že žalobkyni riadne poskytol úver vo výške
uvedenej v úverovej zmluve a jednako jeho tvrdenia, že na základe tejto sumy správne vypočítal RPMN

sú zavádzajúce, pričom v tejto spojitosti žalobkyňa ilustračne poukázala na rozhodnutie Súdneho
dvora EÚ vo veci Radlinger a spol. proti FINWAY a.s. z 21.04.2016, podľa ktorého sa za sumu
poskytnutého úveru nepovažujú náklady, ktoré si veriteľ účtuje za jeho poskytnutie a ktoré neboli
spotrebiteľovi reálne vyplatené. V dôsledku, že žalovaný nesprávne zadefinoval sumu úveru, podľa
žalobkyne, bola nesprávne vypočítaná aj RPMN, ktorej výpočet závisí od sumy resp. od celkovej výšky
úveru, ktorou sumou mala byť v danom prípade iba suma 1 284,25 Eur, ktorá bola žalovaným reálne

vyplatená žalobkyni, pričom s týmto vstupným údajom o výške úveru by podľa žalobkyne správne
vypočítaná RPMN bola vo výške 97,66 % a nie 70,38 % (žalobkyňa predložila výpočet RPMN podľa
interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN z portálu finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa
MF SR - FINinfo), ako to v úverovej zmluve uviedol žalovaný. Okrem toho žalobkyňa zdôraznila, že
žalovaný jej nielenže reálne neposkytol úver v sume dojednanej v úverovej zmluve, ale si zo sumy

úveru zúčtoval aj poplatok za službu o ktorej v čase jej údajného dojednania ani nebolo zrejmé, či ju
žalobkyňa aj reálne využije a naviac Dohodu o tejto službe žalovaný v zmluve nijako nezvýraznil, aby
bolo žalobkyni (spotrebiteľke) zrejmé, že sa okrem úverovej zmluvy jedná o ďalší právny úkon, ale
žalovaný vytvoril dojem, ako keby so žalobkyňou uzavrel iba jeden právny úkon, ktoré konanie je podľa
žalobkyne v rozpore s dobrými mravmi a teda podľa § 39 Občianskeho zákonníka sa v prípade Dohody

jedná z toho dôvodu o neplatné dojednanie. Súčasne žalobkyňa podotkla, že v prípade žalovaným
deklarovanej Dohody bolo už viackrát súdmi právoplatne rozhodnuté, že toto dojednanie je neplatné, v
ktorom dôsledku by mal mať žalovaný povinnosť zdržať sa jej používania v spotrebiteľských zmluvách,
čoho sa žalovaný však ani v tomto prípade nezdržal. V tejto spojitosti podľa žalobkyne o nesprávnom
výpočte RPMN žalovaným svedčí aj fakt, že podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch

je povinnosťou veriteľa zahrnúť do jej výpočtu aj náklady na Dohodu, uzavretie ktorej je podmienkou
poskytnutia úveru, čo je podľa žalobkyne nepochybne aj tento jej prípad, pretože už aj cit. „… zo štruktúry
samotnej zmluvy, ktorá vo svojom formulárovom vyhotovení v bode 8. vôbec nevytvára priestor pre
prípadné odmietnutie služby spotrebiteľom a upravuje službu ako imanentnú súčasť právneho vzťahu
bez alternatívy“, je teda zrejmé, že v skutočnosti uzavretie Dohody bolo podmienku pre poskytnutie

úveru žalobkyni. Podľa žalobkyne kvôli transparentnosti, žalovanému nič nebránilo, aby túto službu
upravenú v Dohode, žalobkyni ponúkol s časovým odstupom po uzavretí úverovej zmluvy. K otázke
zmätočnosti RPMN v bodoch 5. a 6. úverovej zmluvy, žalobkyňa doplnila, že v prípade zmeny jej výšky
v oprosti návrhu sa musí jednať o nový návrh na uzavretie zmluvy, na uzavretie ktorej sa vyžadujú dva
úplne obsahovo zhodné jednostranné právne úkony oboch zmluvných strán. V súvislosti s tvrdením

žalovaného a výhradnej aplikácii Obchodného zákonníka na úpravu výšky úrokovej sadzby v čase
uzavretia dotknutej úverovej zmluvy, žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3 Ncdo 14/2014 z 21.04.2015, podľa ktorého sa právna úprava tretej vety § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníkaoprednostnejaplikáciiobčiansko-právnejnormotvorbynaspotrebiteľskévzťahy,použijeajna
právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. V ostatnom pokiaľ ide o výšku úrokovej sadzby žalobkyňa

zotrvala na svojom skoršom vyjadrení v žalobe, avšak svoju argumentáciu rozšírila o tvrdenie, že v
úverovej zmluve zo 16.01.2012 bola nesprávne uvedená aj hodnota priemernej RPMN, pretože podľa
údajov zverejnených Ministerstvom financií SR za 3. štvrťrok 2011 bola priemerná hodnota RPMN pri
úvere v sume 1 500,- Eur so splatnosťou 1 - 5 rokov vo výške 31,22 %, pričom žalobca v úverovej
zmluve zo 16.01.2012 uviedol, že priemerná RPMN je až 45,66 %, ktorý údaj je tak podľa žalobkyne

nesprávny a zákonom taktiež sankcionovaný bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Pokiaľ ide o
ďalšie, podľa žalobkyne absentujúce náležitosti úverovej zmluvy zo 16.01.2012 a to je rozpis vnútornej
skladby jednotlivých splátok, doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru, tu žalobkyňa
zotrvala na svojich skorších vyjadreniach, pričom navyše s odvolaním sa na judikatúru súdov uviedla,
že pokiaľ ide o rozpis vnútornej skladby jednotlivých splátok a termín konečnej splatnosti úveru tak

nepostačuje, aby tieto náležitosti boli uvedené len v oznámení veriteľa (žalovaného) o prijatí žiadosti
spotrebiteľa o úver, pretože akceptáciu, ktorá obsahuje nové podmienky, ktoré neboli predtým súčasťou
návrhu na uzavretie zmluvy, je treba považovať za nový návrh na uzavretie zmluvy, pretože predstavuje
nový jednostranný prejav vôle účastníka zmluvy, takže tento by sa mohol stať súčasťou zmluvy ažpo jeho akceptovaní zo strany spotrebiteľa (žalobkyne), čo sa v danom prípade nestalo. Pokiaľ ide
o Dohodu, žalobkyňa naviac uviedla, že táto bola už opakovane súdmi deklarovaná ako nezákonná
a aj napriek tomu, ju žalovaný naďalej používa v zmluvných vzťahoch so spotrebiteľmi. Na záver

žalobkyňa v súvislosti s argumentom žalovaného, že žiadna právna norma neukladá dlžníkovi, aby
pri úvere vrátil veriteľovi iba istinu, odkázala žalovaného na znenie zákona spotrebiteľských úveroch
s tým, že žalovaný jednako ako subjekt podnikajúci v oblasti poskytovania úverov a jednako, aj
ako v početných súdnych sporoch strana sporu, by mal mať vedomosť o tom, že ním formulárovo
predpripravené úverové zmluvy nezodpovedajú požiadavkám zákona o spotrebiteľských úveroch na

jej náležitosti s nedostatkom ktorých tento zákon spája bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, ktoré
príslušenstvo istiny by veriteľovi inak prináležalo. Preto podľa žalobkyne ak súd prejudiciálne ustáli
bezpoplatkovosť a bezúročnosť úverovej zmluvy, potom je zrejmé, že žalovaný prijatím plnenia od
žalobkyne nad rámec istiny sa bezdôvodne obohatil, ktoré obohatenie je povinný jej vydať z dôvodu
jeho objektívnej zodpovednosti za spôsobený nezákonný stav. Napokon v súvislosti so žalovaným
uplatnenou námietkou uplynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného

obohatenia, žalobkyňa uviedla, že žalovaný bez relevantného dôkazu iba uviedol, že žalobkyňa musela
mať vedomosť, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil už 24.11.2014, kedy na zaplatenie
úveru žalobkyňa učinila poslednú splátku, avšak túto jej vedomosť v tomto okamihu nijako nepreukázal,
pričom podľa žalobkyne sa o bezdôvodnom obohatení na svoj úkor dozvedela, až po porade so
svojim právnym zástupcom, ktorý skontroloval náležitosti úverovej zmluvy a konštatoval ich nedostatky,

z ktorého dôvodu ho žalobkyňa 24.10.2017 splnomocnila, aby ju vo veci vymoženia tohto bezdôvodného
obohatenia od žalovaného zastupoval a od ktorého dátumu udelenia splnomocnenia, je podľa žalobkyne
potrebné počítať subjektívnu premlčaciu lehotu, pretože až týmto dňom sa o bezdôvodnom obohatení
preukázateľne dozvedela. Podľa žalobkyne totižto plynutie subjektívnej premlčacej lehoty na vydanie
bezdôvodného obohatenia sa odvíja od okamihu, kedy oprávnená osoba nadobudla vedomosť o vzniku

a dôvodoch bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jej úkor obohatil a nie od okamihu, kedy to
táto oprávnená osoba mohla toto len predpokladať, resp. by sa o tom mohla len domnievať, resp. by
sa mohla o tom dozvedieť, pričom uvedené má podporovať aj záver Ústavného súdu SR v rozhodnutí
sp. zn. III. ÚS 413/2013 z 03.09.2013, podľa ktorého cit. „… pre začiatok behu subjektívnej premlčacej
doby … sa vyžaduje skutočná, a nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom , že na jeho úkor

bol získaný majetkový prospech, a o tom kto ho získal. Nie je rozhodujúce , že oprávnený sa mohol
o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti.“, pričom k takejto vedomosti dochádza vtedy,
kedy oprávnený zistí také skutkové okolnosti, ktoré mu umožnia uplatniť svoj nárok žalobou na súde. Z
uvedených dôvodov žalobkyňa navrhovala, aby súd jej žalobe v celom rozsahu vyhovel.

6. K vyjadreniu (replika) žalobkyne, ktoré bolo právnej zástupkyni žalovaného doručené 12.01.2018 sa
žalovaný už nevyjadril.

7. Na výzvu okresného súdu, aby žalobkyňa uviedla dôvody na základe ktorých ustálila ňou
od žalovaného požadovanú sumu 580,69 Eur a aby ustálila aj dátum, od ktorého požaduje od

žalovaného úrok z omeškania, žalobkyňa reagovala prostredníctvom svojho právneho zástupcu
podaním doručeným okresnému súdu 19.10.2020 v ktorom uviedla, že cit. „... na Zmluvu jednotlivými
plneniami poukázala sumu vo výške 2.745 EUR. Poslednou splátkou v podobe započítania zaplatila
630,69 EUR, teda celkovo na Zmluvu poukázala žalovanému úhrady vo výške 3.325,69 EUR. Žalobkyni
by teda (s prihliadnutím na aplikáciu fikcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru vyplývajúceho zo

Zmluvy)patrilobezdôvodnéobohatenievcelkovejvýške2.041,44EUR(3.325,69EUR-1.284,25EUR).“
a po odpočítaní žalovaným jej vráteného plnenia v sume 50,54 Eur cit. „... by žalobkyňa mohla reálne
uplatňovať sumu 1.990,90 EUR (2.041,44 EUR - 50,54 EUR )“, avšak žalobkyňa si cit. „ ... z dôvodu
právnej opatrnosti uplatnila plnenia v rámci 3 ročnej objektívnej premlčacej doby, t.j. len sumu 580,69
EUR...“ V súvislosti s ustálením dátumu od ktorého žalobkyňa požaduje priznanie úroku z omeškania,

žalobkyňa uviedla, že cit. „... nedisponuje dôkazom o doručení predsporovej výzvy žalovanému, súdu
však predkladá odpoveď žalovaného z dňa 16.05.2017 v obsahu ktorej žalovaný vyjadril svoj negatívny
postoj k doriešeniu danej veci k spokojnosti oboch strán mimosúdnou cestou. Uvedená odpoveď
žalovaného je podľa názoru žalobkyne nespochybniteľným dôkazom o tom, že žalovaný predsporovú
výzvu žalobkyne obdŕžal, v opačnom prípade by nebolo možné, aby na obsah predsporovej výzvy

reagoval akýmkoľvek spôsobom.“

8. Na pojednávanie nariadené na 22.10.2020 sa nedostavila žalobkyňa ani jej právny zástupca, ktorí
svoju neúčasť ospravedlnili písomným podaním doručeným okresnému súdu 27.08.2020 z dôvoduhospodárnosti konania a so súhlasom konať a rozhodnúť v ich neprítomnosti, keďže cit. „… žalovaný
neuplatnil na súde žiadne argumenty, ktoré by relevantne nárok žalobcu v tejto veci spochybňovali.“ Na
pojednávanie sa nedostavil ani žalovaný a jeho právna zástupkyňa, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili

písomným podaním doručeným okresnému súdu 31.08.2020 z dôvodu hospodárnosti konania a so
súhlasom konať a rozhodnúť v ich neprítomnosti. Vzhľadom na uvedené okresný súd po splnení
zákonných podmienok, postupom podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“) vec prejednal a vo veci rozhodol v neprítomnosti sporových strán a ich právnych zástupcov.

9.Okresnýsúdvykonaldokazovanievyjadreniamisporovýchstránanimipriloženýmilistinnýmidôkazmi,
tak ako sú uvedené vyššie v tomto rozhodnutí a zistil tento skutkový stav.

10. Zo žiadosti žalobkyne o poskytnutie úveru vyplýva, že žalobkyňa 09.01.2012 žiadala žalovaného o
poskytnutie úveru vo výške 1 500,- Eur, ktorý by splácala v 42-och mesačných splátkach po 80,37 Eur
vždy k 14. dňu v mesiaci s tým, že celkovú čiastku, ktorú bude musieť zaplatiť, t.j. istina spolu s úrokmi

z úveru, bude 3 375,54 Eur a to pri priemernej RPMN 45,66%, pri RPMN za úver vo výške 70,01 % a pri
ročnej úrokovej sadzbe úveru vo výške 70,01% a taktiež žalobkyňa požiadala o priznanie revolvingu v
sume 790,84 Eur, s tým, že ročná úroková sadzba revolvingu bude 76,21%, takže pri RPMN revolvingu
63,32% by žalobkyňa musela za poskytnutý revolving zaplatiť celkovo sumu 1 928,88 Eur.

11. Z oznámenia žalovaného (veriteľa) o schválení úveru zo 16.01.2012 vyplýva, že žalovaný oznamuje
žalobkyni schválenie poskytnutého úveru vo výške 1 500,- Eur, ktorý bude splácať v 42-och mesačných
splátkach po 80,37 Eur so splatnosťou prvej splátky 14.02.2012 a so splatnosťou poslednej splátky
14.07.2015 s tým, že splátky mali byť splatné vždy k 14. dňu v mesiaci a to pri priemernej hodnote
RPMN vo výške 45,66 %, pri RPMN úveru 70,38 % a pri ročnej úrokovej sadzbe úveru vo výške 70,01

%, celková čiastka, ktorú bude musieť žalobkyňa za úver zaplatiť (t.j. istina spolu s úrokmi z úveru)
bol 3 375,54 Eur. Súčasne žalovaný oznámil žalobkyni, že jej bola schválená výška revolvingu v sume
902,92 Eur, ktorý by mala splácať v splátkach po 80,37 Eur a to pri RPMN revolvingu 60,49 %, pri ročnej
úrokovej sadzbe revolvingu 76,21 %, pričom celková dlžná čiastka, ktorú bude musieť žalobkyňa pri
každom revolvingu zaplatiť bola 1 928,88 Eur. Žalovaný tiež žalobkyni oznámil, že odplata za poskytnutie

jej služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1 písm. a) Dohody o poskytnutí služby bude v sume 215,75 Eur.

12. Podľa bodu 8.1. Dohody o poskytnutí služby (ďalej aj len „Dohoda“), je jej predmetom cit. „…
záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok,
službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu

poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako úver/
revolving) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti
odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 Eur a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti
odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 Eur v prípade ak bude Dlžníkovi revolving
poskytnutý. Odplatu je Veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu

Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú
výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.“

13. Podľa bodu 8.4. tejto Dohody cit. „Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná
dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru

podľa článku 2.3 Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na
zaplatenieodplatypodľaods.8.1písm.a)tejtoDohodyoposkytnutíslužby(resp.zníženejvýškyodplaty)
a to ku dňu poskytnutia úveru Dlžníkovi podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Odplata
za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu Dlžníkovi.
Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi

na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/ Zmluvy
oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1 písm. b), tejto Dohody
o poskytnutí služby (resp. zníženej výške odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku
4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet Dlžníka uvedený v článku
2 Žiadosti/Zmluvy.“

14. V oznámení z 09.12.2014 adresovanom žalobkyni k úverovej zmluve č. 8300044194 žalovaný
oznamuje žalobkyni, že keďže úver splatila pred stanovenou lehotou jeho splatnosti, tak jej na jej účet
žalovaný vracia nespotrebované úroky v sume 50,54 Eur a súčasne v ďalšom liste taktiež z 09.12.2014označenom ako „Oznámenie“ žalovaný ďakuje žalobkyni, že využila jeho produkt a keďže v súlade s
úverovou zmluvou č. 8300044194 žalobkyňa uhradila všetky svoje záväzky voči žalovanému, žalovaný
konštatoval, že považuje zmluvný vzťah medzi ním a žalobkyňou za ukončený.

15. Listom z 25.04.2017 označeným ako „Úverová zmluva - predsporová výzva“ právny zástupca
žalobkyne oznamuje žalovanému, že úverová zmluva č. 8300044194, ktorú žalovaný uzavrel so
žalobkyňou 16.01.2012 nemá všetky zákonné náležitosti a tiež že obsahuje neprijateľné zmluvné
dojednania, v ktorom dôsledku je potrebné považovať ju za bezúročnú a bezpolatkov, preto tiež vyzval

žalovaného, aby navrhol ďalší postup na urovnanie so žalobkyňou v lehote 14 dní od doručenia výzvy.

16. Listom zo 16.05.2017 žalovaný reagoval na predsporovú výzvu právneho zástupcu žalobkyne s tým,
že mu oznámil, že zo žalovanému predloženého plnomocenstva nevyplýva, žeby bol právny zástupca
oprávnený konať v mene žalobkyne s tým, že cit. „Vami zaslanú výzvu považujeme za neurčitú a po
vecnej stránke za nedôvodnú, avšak vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je možné s Vami

akokoľvek bližšie komunikovať.“

17. V oznámení z 24.11.2014 adresovanom žalobkyni ju žalovaný informuje, že jej bol schválený úver
č. 8500092110 v sume 1 500,- Eur s tým, že žalovaný vyhovel žiadosti žalobkyne a časť z tohto úveru v
sume 630,69 Eur započítal na splatenie jej záväzkov z úverovej zmluvy č. 8300044194 zo 16.01.2012,

takže po odpočítané tejto sumy a sumy poplatku za poskytnutie úveru vo výške 150,- Eur bol žalobkyni
24.11.2014 vyplatený úver z tejto novej úverovej zmluvy v sume 719,31 Eur (1 500 - 630,69 - 150).

18. Z inšpekčného záznamu Slovenskej obchodnej inšpekcie vyplýva, že 31.05.2011 bola u žalovaného
vykonaná kontrola ohľadom dodržiavania ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, mimo iné aj

so záverom, že cit. „Hodnota RPMN v zmluvách bola uvedená správne.“

19. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení účinnom ku dňu uzavretia
úverovej zmluvy (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.“

20. Podľa § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.“
21. Podľa § 53 ods. 2 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom

zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.“

22. Podľa § 53 ods. 3 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.“

23. Podľa 53 ods. 4 pís, a), e) OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s
ktorýmisanemalmožnosťoboznámiťpreduzavretímzmluvy;umožňujúdodávateľovi,abyspotrebiteľovi
nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od
nej odstúpi.“

24. Podľa § 53 ods. 5 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“25. Podľa § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov

sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.“

26. Podľa § 53a ods. 1 OZ „Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá
sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom

neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.“

27. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.“

28. Podľa § 40 ods. 1 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.“

29. Podľa § 44 ods. 1 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie
návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú
prijatie návrhu.“

30. Podľa § 44 ods. 2 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky,

výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím
návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede
nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.“

31. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“) v znení účinnom v rozhodnom čase „Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.“

32. Podľa § 1 ods. 8 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase
„Ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných
predpisov.“

33. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase

„Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania; veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.“

34. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Na

účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.“

35. Podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „ Na účely

tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky
náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v
súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov;
do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskomúvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej
služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.“

36. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.“

37. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Zmluva o

spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok. “

38. Podľa § 9 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak zmluva

o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú obsahuje dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ povinný poskytnúť
spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.“

39. Podľa § 9 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Spotrebiteľ

sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.“

40.Podľa§11ods.1zákonaospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomvrozhodnomčase„Poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.“

41. Podľa § 19 ods. 1,2 a 5 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase

„Ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného
v prílohe č. 2. Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za
nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov
okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez

ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom
sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov
na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli
zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve

uzavretej so spotrebiteľom. Ak je to potrebné, môžu sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov
použiť dodatočné predpoklady uvedené v prílohe č. 2.“

42. Podľa § 23 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Kontrolu
dodržiavania povinností ustanovených týmto zákonom vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia, ak

osobitný zákon neustanovuje inak; toto ustanovenie sa nevzťahuje na vedenie registra veriteľov.“

43. Podľa § 23 ods. 2 písm. bb), bod 4. zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
rozhodnom čase „Ak orgán kontroly podľa odseku 1 zistí nedostatky v činnosti veriteľa alebo finančného
agenta spočívajúce v nedodržiavaní alebo v obchádzaní ustanovení tohto zákona, je oprávnený

podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov veriteľovi alebo
finančnému agentovi uložiť pokutu do 70 000 eur a pri opakovanom alebo závažnom nedostatku až do
výšky 140 000 eur veriteľovi, ak pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov nepostupuje podľa §
19.“

44. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) „Spotrebiteľský
spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci
so spotrebiteľskou zmluvou.“45. Podľa § 298 ods. 1 CSP „Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd

uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.“

46. Podľa § 298 ods. 2 CSP „Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.“

47. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ „Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.“

48. Podľa § 457 OZ „Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.“

49. Podľa § 100 ods. 1 OZ „Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.“

50. Podľa § 107 ods. 1, 2 a 3 OZ „Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí
za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a

ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci
neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd
na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.“

51. Podľa § 563 OZ „Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v

rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.“

52. Podľa § 216 ods. 1 a 2 CSP „Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd môže prekročiť žalobný
návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.“

53. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd v prvom rade za preukázané, že medzi žalobkyňou
a žalovaným nepochybne existuje občianskoprávny záväzkový vzťah spotrebiteľského charakteru a
to titulom nimi uzavretej úverovej zmluvy zo 16.01.2012, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, pretože
žalovaný ako právnická osoba poskytol žalobkyni ako fyzickej osobe úver v rámci predmetu svojho

podnikania, pričom žalobkyňa nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti, t.j. úver jej bol poskytnutý za iným účelom, ako za účelom výkonu zamestnania, povolania
alebo podnikania. Žalovaný nepopieral postavenie žalobkyne v zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľa,
ani spotrebiteľský charakter úveru. Preto nemôžu byť pochybnosti o použití ustanovení Občianskeho
zákonníka na posúdenie náležitostí celej úverovej zmluvy, vrátane podmienok, za ktorých bol úver

poskytnutý,akoajprávnychpredpisov,ktoréupravujúprávnevzťahyspotrebiteľskéhocharakteru(zákon
o spotrebiteľských úveroch).

54. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha voči žalovanému vydania jej bezdôvodného obohatenia a
to titulom vrátenia jej sumy, o ktorú sumu mala žalobkyňa preplatiť žalovaným jej poskytnutú sumu istiny

úveru aj o sumu úrokov a poplatkov a to na tom základe, že úverovú zmluvu zo 16.01.2012, ktorá bola
právnym podkladom pre poskytnutie úveru žalobkyni, je podľa žalobkyne kvôli absencii jej obligatórnych
zákonných náležitostí potrebné považovať za bezúročnú a bezpoplatkov. Z uvedeného dôvodu skôr, ako
by bol okresný súd ustálil dôvodnosť a výšku žalobkyňou žalovanej sumy, sa okresný súd musel, ako sotázkou predbežnou, zaoberať tým, či úverová zmluva uzavretá 16.01.2012 medzi sporovými stranami
má alebo nemá všetky zákonné náležitostí v súlade s cit. zákonom o spotrebiteľských úveroch a teda či
jej (ne)svedčí bezpoplatkovosť a bezúročnosť, podľa tvrdenia žalobkyne.

55. Najsamprv však okresný súd, pred preskúmaním zákonných náležitostí dotknutej úverovej zmluvy
musel „zadefinovať“ typ úveru na jej základe poskytnutý. Keďže dotknutá úverová zmluva je označená
ako revolvingová, je podľa okresného súdu nevyhnutným uviesť základné znaky revolvingu, ktorý je
úver, ktorý umožňuje klientovi čerpať poskytnuté finančné prostriedky opakovane. Môže byť poskytnutý

aj formou kreditnej karty, pri ktorých je klientovi poskytnutý úverový rámec a ak klient vyčerpá časť
alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, resp. jeho časť povinnou
minimálnou splátkou hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý úverový rámec, resp.
jeho časť, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zaplatenými splátkami zvyšuje. Vzhľadom na uvedené
okresný súd dospel k záveru, že predložená úverová zmluva zo 16.01.2012, aj napriek jej označeniu ako
revolvingová, nie je v skutočnosti zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru, pretože nenapĺňa jeho

podstatné znaky. Okresný súd podľa obsahu zmluvy posúdil túto ako zmluvu úverovú, na základe ktorej
bol žalobkyni poskytnutý klasický spotrebný úver v sume 1 284,25 Eur, keďže splácanie jednotlivých
súm žalobkyňou nemalo za následok automatické zvyšovanie úverového rámca. O uvedenom svedči aj
dojednanie o výške mesačnej splátky, počte splátok, jednorázové poskytnutie finančných prostriedkov
na účet a pod., čo pri revolvingu nie je možným. Aj keď v dotknutej úverovej zmluve boli dojednania

okrem spotrebného úveru aj ohľadne revolvingu, tak zo žiadneho z predložených dôkazov nevyplýva,
že by žalobkyňa čerpala aj revolving. V tomto smere, pokiaľ ide o označenie úverovej zmluvy a
tomu zodpovedajúcemu jej obsahu, možno uvažovať aj o zámernom klamaní spotrebiteľa, pretože je
nepochybné, že priemerný spotrebiteľ nemôže mať prehľad o náležitostiach zmlúv jednotlivých typov
úverov, zvlášť pri tak neprehľadných zmluvách a množstve údajov v nej uvedených v spodnej časti

(dopísaných rukou), ako boli okresnému súdu predložené v tomto prípade.

56. Prv, ako okresný súd začal skúmať zákonné náležitosti úverovej zmluvy zo 16.01.2012, okresný
súd preskúmal žalobkyňou taktiež napádané zmluvné dojednanie v bode 8. označené ako cit. „Dohoda
o poskytnutí služby“ (ďalej len „Dohoda“), nachádzajúce sa v listine (ako jej súčasť) označenej ako

cit. „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“, pričom vykonaným
dokazovaním hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti okresný súd dospel k záveru, že
poplatok 215,75 Eur, ktorý dojednal žalovaný so žalobkyňou ako spotrebiteľkou, spočívajúci v možnosti
odkladu splatnosti maximálne troch akýkoľvek splátok úveru, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Z
vykonaného dokazovania (z predloženej úverovej zmluvy), ako aj z rozhodovacej činnosti okresného

súdu je zrejmé, že žalovaný (veriteľ) pri poskytnutí úveru okamžite stiahne spotrebiteľovi, ako aj v
danom prípade žalobkyni stiahol poplatok za vyššie uvedenú službu a to bez ohľadu na to, či žalobkyňa
službu spočívajúcu v odklade splátok využila alebo nie. Takáto dohoda podľa názoru okresného
súdu spôsobuje hrubú nerovnováhu práv a povinností účastníkov zmluvného vzťahu v neprospech
spotrebiteľa (žalobkyne). Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ
zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Uvedené zmluvné dojednanie
nie je možné kvalifikovať ani ako individuálne dojednané, pretože za také sa považuje iba dojednanie,
ktoré si vyhradí (požiada oň) sám spotrebiteľ, avšak v danom prípade z predložených listín nevyplýva,
že by si uzavretie predmetnej Dohody výslovne vymienila žalobkyňa, t.j. aby bola uzavretá z jej iniciatívy

a vzhľadom na charakter tejto Dohody, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou textu vopred predtlačeného
formulára žiadosti vypĺňanej žalobkyňou o poskytnutie jej úveru, t.j. Dohoda bola súčasťou typovej
spotrebiteľskej úverovej zmluvy zo 16.01.2012, a to iba ako jeden z bodov jej textu (bod 8.), nemožno
mať ani za to, že žalobkyňa mala reálnu možnosť akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť jej obsah. Žalovaný
síce uviedol, že žalobkyňa sa mohla rozhodnúť tú časť typovej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá pojednávala

o tzv. „Dohode o poskytnutí služby“ nepodpísať, avšak v tejto súvislosti je nutné podotknúť, že táto
Dohoda bola žalobkyni predložená súčasne s typovou žiadosťou o zmluvou o úver, a teda žalobkyňa
mohla ľahko nadobudnúť dojem, že ide iba o jednu zmluvu, ktorú musí podpísať ak má záujem o
úver, tobôž ak označenie tohto typového formulára, ktorého bola predmetná Dohoda súčasťou v jeho
bode 8., bola v záhlaví označená iba ako cit.: „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva

o revolvingovom úvere“, t.j. v záhlaví nie je ani len zmienka o tom, že sa má jednať aj o tzv. „Dohodu
o poskytnutí služby.“ V danom prípade bola teda žalobkyňa (spotrebiteľ) povinná zaplatiť za službu,
o ktorej ešte nevedela či ju v budúcnosti využije alebo nie. Požadovanie úhrady administratívneho
poplatku je bez pochýb neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľasplnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané. Pri poplatkoch
zo spotrebiteľského úveru je totiž nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a
v jeho záujme. Na podporu dôvodov a argumentácie možno poukázať aj na rozhodnutie Vrchného

krajinského súdu v Karlsruhe sp. zn. AZ17U 192/2010 z 03.05.2010, v ktorom sa konštatuje, že poplatky
za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné: „Ak banka od spotrebiteľov
požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov
a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene... Preverenie úverovej spoľahlivosti
(bonity) a výšky úrokovej miery, ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri

poskytovaní úveru Vrchní krajinský súd odmietol a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka
vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ
dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne
zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa,
pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné
protiplnenie.“ (napr. rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/42/2012 z 11.09.2013, Krajského

súdu v Prešove sp. zn. 5Co/219/2013 z 21.08.2014, rozhodnutie Okresného súdu Bardejov sp. zn. 3
Csp 22/2016 z 23.10.2017 spod.).

57. Žalobkyňa si tak podpisom uvedenej úverovej zmluvy zo 16.01.2012, resp. presnejšie žiadosti o
jej uzavretie, ktorá jej bola predložená na podpis na vopred pripravenom formulári a ktorej súčasťou

bola aj Dohoda, ako ďalší právny úkon, nepochybne zhoršila svoje postavenie, pretože sama nemala
žiadny dosah na jej obsah a ako spotrebiteľ ak chcela úver, mohla len podpísať aj dojednanie o
Dohode, zrejme s dôverou, že žalovaný voči nej postupuje s odbornou starostlivosťou a podpisuje
iba listiny nevyhnutné k získaniu úveru. V okolnostiach veci je nie zanedbateľnou aj skutočnosť, že
predmetnú žiadosť o poskytnutie úveru navyše žalobkyňa nevypisovala v čase svojej vyššej bdelosti,

ale na začiatku zmluvného vzťahu, teda v čase, keď spotrebitelia, často pod vplyvom finančnej núdze,
pri uzatváraní zmluvy opomenú zachovať náležitú obozretnosť. Navyše znenie úverovej zmluvy zostavil
sám veriteľ (žalovaný) vo vopred pripravenej formulárovej podobe, pričom jednostranne tak určil jej
dojednania, avšak aby zmluva uzavretá so spotrebiteľom bola právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, pričom slobodná vôľa

vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená, avšak v danom prípade vzhľadom na uvedený spôsob dojednania Dohody, ktorá
tak bola v konečnom dôsledku podmienkou pre uzatvorenie úverovej zmluvy a teda pre získanie úveru,
toto dojednanie spôsobilo hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech
spotrebiteľa (žalobkyne).

58. Navyše okresný súd podotýka, že dojednanie uvedeného poplatku v zmienenej Dohode, bolo
už viac krát právoplatne judikované (vyhlásené) za neprijateľné, a preto má žalovaný v zmysle §
53a ods. 1 Občianskeho zákonníka povinnosť zdržať sa používania takejto neprijateľnej podmienky
alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Pokiaľ žalovaný takúto

povinnosť nerešpektuje a takúto neprijateľnú podmienku naďalej používa, okresnému súdu neostáva iná
možnosť ako opätovne vyhlásiť zmluvnú podmienku za neprijateľnú, tak ako to je uvedené vo výroku II.
tohto rozhodnutia, pretože iný postoj okresného súdu by znamenal akceptovanie žalovaným vyvolaného
protiprávneho stavu.

59. Následne, za účelom overenia dôvodnosti žalobkyňou požadovaného vydania bezdôvodného
obohatenia, ktoré žalobkyňa požaduje v príčinnej súvislosti s ňou tvrdenou absenciou zákonných
náležitostí úverovej zmluvy zo 16.01.2012, absenciu ktorých zákon sankcionuje bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou úveru, o ktorú sumu príslušenstva mala žalobkyňa jej poskytnutý úver preplatiť,
čím poskytla žalovanému plnenie bez právneho dôvodu, bez toho, aby k tomu bola povinná, okresný

súd skúmal danosť zákonných náležitostí tejto úverovej zmluvy v zmysle účinného znenia zákona o
spotrebiteľských úveroch v čase jej uzavretia.

60. V tejto súvislosti okresný súd podotýka, že úverová zmluva zo 16.01.2012 neobsahuje obligatórne
náležitosti podľa v rozhodnom čase účinného znenia cit. § 9 ods. 2 písm. f), i), j) a k) zákona

o spotrebiteľských úveroch a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere; úrokovú sadzbu
zodpovedajúcu dobrým mravom; správnu ročnú percentuálnu mieru nákladov a jej výpočet na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a výšku, počet a termíny splátokistiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
61. Pokiaľ ide o náležitosť podľa cit. § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch a to uvedenie

celkovej doby trvania úverového vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným, podľa okresného súdu túto
náležitosťsinemožnozamieňaťsúdajomodátumekonečnejsplatnostispotrebiteľskéhoúveru(vdanom
prípade 14.07.2015), a to už aj z dôvodu, že ak by zákonodarca mal v úmysle stotožniť tieto dva
pojmy, neuvádzal by ich v zákonnom znení osve, ako aj z dôvodu, že neuvedením tejto skutočnosti
sa úverová zmluva stáva pre spotrebiteľa málo transparentná a výpovedná, keďže spotrebiteľ by mal

mať poskytnuté prehľadné informácie o úvere bez potreby použitia kalkulačky (t.j. napr. bez toho aby
bol nútený odpočítavať si od konečného dátumu splatnosti počiatočný dátum splatnosti a pod., pozn.),
pričom treba mať stále na zreteli, že žalovaný (dodávateľ) poskytuje úverové služby neurčitému počtu
klientov na rôznej úrovni vyspelosti, pričom aj spotrebiteľ s priemernými schopnosťami by mal mať
reálnu predstavu o dobe, počas ktorej bude zaťažený bremenom splácania svojho finančného záväzku
pochádzajúceho z úverového vzťahu. Okrem toho, podľa okresného súdu údaj o dobe trvania úverovej

zmluvy nie je možné stotožňovať ani s údajom o počte splátok (42 splátok), ktorými mala žalobkyňa
jej poskytnutý úver žalovanému splatiť a to v uvedenom kontexte podľa okresného súdu už aj len z
dôvodu, že aj v tomto prípade, ak by tomu tak bolo (t.j. žeby tieto pojmy bolo možné stotožniť, pozn.),
tak zákonodarca by logicky nevyžadoval uvedenie oboch týchto parametrov úveru v úverovej zmluve
osve [počet splátok - cit. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch; doba trvania - cit.

§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch], ale uspokojil by sa iba s uvedením jedného
z nich. Avšak práve v záujme ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľsko -
dodávateľskomvzťahu,vzáujmeneponechaťspotrebiteľa,abysisámprácnezdodávateľomuvedených
údajov úveru sám vypočítaval jeho iné parametre, zákonodarca vyslovene vyžaduje, aby v úverovej
zmluve bola uvedená tak doba trvania úverového vzťahu ako aj počet splátok. V tomto smere podľa

okresného súdu sa nejedná len o vec výkladu aplikovanej právnej normy, ale ide o explicitne (jasne a
presne)formulovanýzákonnýimperatívohľadnenáležitostiúverovejzmluvy,ktoréhoporušeniejetaktiež
explicitne sankcionované zákonnom predvídaným spôsobom a to bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou
úveru. A ak by aj bol žalovaný (dodávateľ) toho názoru, že sa jedná o vec výkladu cit. § 9 ods. 2 písm. f) a
k)zákonaospotrebiteľskýchúveroch(okresnýsúdtentonázornezdieľa,pozn.),takajvtomtoprípadeby

platilo, a to opäť v záujme ochrany spotrebiteľa, v spotrebiteľských vzťahoch univerzálne zákonodarcom
v cit. § 54 ods. 2 OZ proklamované výkladové pravidlo, podľa ktorého v prípade pochybností o obsahu
úverových zmlúv je vždy uprednostnený výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. Okresný súd je tiež názoru,
že zodpovednosť žalovaného za nerešpektovanie zákonného imperatívu na explicitný obsah úverovej
zmluvy, podľa ktorého musí byť v nej uvedený nie len údaj o počte splátok [§ 9 ods. 2 písm. k)

zákona o spotrebiteľských úveroch], ale aj údaj o dobe trvania úverového vzťahu [§ 9 ods. 2 písm. f)
zákona o spotrebiteľských úveroch], by nebolo možné prenášať ani na plecia spotrebiteľa (žalobkyne)
s odvolávaním sa na jeho/jej matematické zručnosti a vyspelosť, pretože žalovaný (dodávateľ), ktorý
podniká v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov musí mať na zreteli nielen rôznorodosť svojej
klientely z hľadiska jej zručnosti a vyspelosti, ale aj okolnosti za ktorých spotrebitelia o úver žiadajú,

potrebujú a chcú, pričom často krát za týchto okolností aj seba viac vyspelý spotrebiteľ stráca ostražitosť
a pozornosť k tomu, aby svojim „zodpovedným“ prístupom mal ešte nahrádzať povinnosti dodávateľa a
prácne hľadať, domýšľať si, či vypočítavať si parametre úveru, ktorých umiestnenie v úverovej zmluve,
zákonodarca majúc už všetko toto na zreteli, už explicitne (obligatórne) zákonne vyžaduje a aj zákonom
predvídaným spôsobom sankcionuje.

62. Na tomto mieste okresný súd uvádza, že keďže absencia, čo už i len jednej zákonnej náležitosti
v úverovej zmluve v zmysle cit. § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, odôvodňuje
legitímne prijať záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, by už nebolo azda ani potrebným
zaoberať sa ďalšími dôvodmi, pre ktoré okresný súd dotknutý úverový vzťah medzi žalobkyňou a
žalovaným za taký vyhodnotil, avšak z dôvodu presvedčivosti svojho odôvodnenia sa okresný súd

venoval aj ďalším žalobkyňou namietaným dôvodom.
63. Okresný súd sa na prvý pohľad nestotožňuje s tvrdením žalobkyne o absencii zákonnej náležitosti
podľa cit. § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorou je uvedenie termínu konečnej
splatnosti úveru, ktorý by v zmysle zákonnej dikcie mal byť uvedený presným označením dňa, mesiaca
a roku konečnej splatnosti úveru, pretože sa jedná o údaj ktorý je absolútne identický s dátumom v

poradí poslednej splátky úveru a ktorý údaj je v oznámení žalovaného (dodávateľa) o schválení úveru
uvedený dňom 14.07.2015, avšak dojednanie ohľadom tohto parametra v dotknutej úverovej zmluve
považuje okresný súd za neplatné z dôvodu, že tento údaj, ako už bolo uvedené, je uvedený iba v
akceptácii žalovaného, t.j. v oznámení žalovaného (dodávateľa) o schválení úveru, avšak bez toho,aby tento údaj bol už aj v návrhu žalobkyne na uzavretie úverovej zmluvy, t.j. v jej žiadosti, v ktorom
dôsledku, podľa okresného súdu s poukazom na cit. § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je vyjadrenie
žalovaného k návrhu žalobkyne na uzavretie úverovej zmluvy potrebné považovať za nový návrh, ktorý

by žalobkyňa pre účinné uzavretie úverovej zmluvy musela písomne akceptovať, k čomu však v tomto
prípade nepochybne nedošlo. Inými slovami, keďže v danom prípade nedošlo k účinnému prekrytiu
akceptácie žalovaného s návrhom žalobkyne na uzavretie úverovej zmluvy vo všetkých jej podstatných
zákonných bodoch a to bez dodatkov, výhrad, obmedzení či iných zmien, okresný súd uzavrel, že v
danom prípade nedošlo k platnému dojednaniu ohľadom termínu splatnosti úveru, ktorá náležitosť tak

v konečnom dôsledku z tohto dôvodu v úverovej zmluve absentuje.
64. Ďalej je okresný súd názoru, že v úverovej zmluve dohodnutý úrok z úveru vo výške 70,01 % ročne,
nemožnopovažovaťzaúrok,ktorýbybolvsúladedobrýmimravmiatojednakozdôvodu,žekvôlitomuto
úroku, suma o ktorú mala žalobkyňa jej poskytnutý úver (1 500,- Eur) preplatiť a to sumou 1 659,79 Eur
[3 375,54 - celkové náklady za úver (-) 1 500 - poskytnutá istina úveru (-) 215,75 - poplatok za Dohodu],
predstavuje viac ako 100 % navýšenie oproti žalobkyni poskytnutej sume istiny úveru (1 500,- Eur) a

jednako už aj z dôvodu, že v čase, keď bol žalobkyni úver žalovaným poskytnutý, banky poskytovali
v obdobných prípadoch úvery priemerne pri úrokovej sadzbe 12,11 %, t.j. v danom prípade dojednaný
úrok prevyšuje ten priemerný o viac ako päťnásobok, t.j. dojednaný úrok vysoko prevyšuje sadzby
úrokov pri úveroch poskytovaných v čase uzavretia dotknutej úverovej zmluvy medzi klientmi a bankami.
Takéto navýšenie na viac ako päťnásobok neodôvodňuje ani skutočnosť, že žalovaný je nebankovou

spoločnosťou a že zvyčajne sa stáva veriteľom klientov, ktorí nepochodia so žiadosťami o poskytnutie
úveru v bankách, najmä z dôvodu nesplnenia podmienok jeho poskytnutia. Žalovaný totižto vystupuje
ako dodávateľ - poskytovateľ spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom (viď výpis z Obchodného
registra), čo predpokladá, že v rámci predmetu tejto svojej činnosti je znalým právnych predpisov
upravujúcich poskytovanie úverov spotrebiteľovi ohľadne náležitostí právnych úkonov a že bude konať

s odbornou starostlivosťou a dodržiavať tieto požadované náležitosti právneho úkonu a nebude konať v
rozpore s dobrými mravmi (tzv. prezumcia znalosti práva). V danom prípade v súlade s judikatúrou (napr.
Krajský súd v Prešove sp. zn. 8Co/112/2014 z 18.12.2014) je možné síce konštatovať, že úrok, ktorý
by aj prevyšoval jeho priemernú výšku v rozhodnom čase, by síce mohol byť akceptovateľný, ale len
za predpokladu, žeby dodávateľ preukázal, z akého dôvodu navrhol úrok v určitej výške a či konkrétne

okolnosti prípadu a situácia spotrebiteľa boli takého charakteru (napríklad také rizikové), že vyžadovali
stanovenie určitej úrokovej sadzby, avšak pokiaľ v tomto smere nebudú preukázané žiadne okolnosti
odôvodňujúce iný záver a teda žalobca žiadne takéto okolnosti netvrdí, možno mať za to, že úver s
úrokovou sadzbou v dôsledku ktorej odplata za úver prevyšuje poskytnutú istinu úveru o viac ako 100 %
je v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené, okresný súd aj v tomto prípade, keďže žalovaný

netvrdil, ani nepreukázal v okolnostiach veci potrebu, resp. dôvodnosť stanovenia úrokovej sadzby až
70,01 % ročne, považuje tento úrok za dojednaný v rozpore s dobrými mravmi, t.j. jeho dojednanie v tejto
výške je neprijateľnou podmienkou a teda neplatné, preto má okresný súd za to, že v úverovej zmluve
absentuje jeho uvedenie tak, ako to požaduje cit. § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch
(napr. Krajský súd v Trenčíne sp. zn. 17Co/313/2010 mal za úroky nezodpovedajúce dobrým mravom

úroky vo výške 24 % ročne, Krajský súd v Prešove sp. zn. 3Co/67/2008 úroky nad 25 %, Najvyšší súd
SR sp. zn. 1MCdo/1/2009 úroky vo výške 60 % a ďalšie napr. Najvyšší súd SR sp. zn. 5Cdo/26/2011;
Krajský súd v Prešove sp. zn. 8Co/116/2014 a pod.). Úrok z úveru je jedným z podstatných znakov
definujúcich úverovú zmluvu a keďže okresný súd má za to, že dojednanie o ňom v danom prípade
absentuje, t.j. absentuje dojednanie o podstatnej náležitosti úverovej zmluvy, ktorej časť od jej zvyšnej

časti nie je možné oddeliť, možno uzavrieť, že zmluva o úvere uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným
je neplatná pre jej rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ s poukazom na § 3 ods. 1 OZ, a aj preto
medzi jej účastníkmi nastáva režim bezdôvodného obohatenia podľa cit. § 451 a nasl. OZ, takže aj z
tohto dôvodu je namieste, aby si účastníci vrátili navzájom poskytnuté plnenia v zmysle § 457 OZ bez
akýchkoľvek úrokov a poplatkov.

65. V úverovej zmluve absentuje aj správny údaj podľa cit. § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských
úveroch a to v súvislosti s tam uvedenou ročnou percentuálnou mierou nákladov (ďalej len „RPMN“),
ktorá vyjadruje reálnu cenu spotrebiteľského úveru a je kľúčovým ukazovateľom pre porovnanie
výhodnosti úverov od rôznych úverových inštitúcií. Je to teda pre spotrebiteľa najdôležitejší ukazovateľ
ceny úveru, pretože okrem úrokovej miery v sebe zahŕňa aj ďalšie iné poplatky súvisiace s úverom ako

napr. poplatok za vybavenie účtu, poistenie úveru, ak je podmienkou pre získanie výhodnejšieho úroku,
a iné, prepočítané na jeden kalendárny rok. Inými slovami RPMN vyjadruje celkové náklady, ktoré musí
spotrebiteľ zaplatiť za požičanú sumu, keďže zohľadňuje nielen úrok, ale aj ostatné poplatky súvisiace
s úverom. Keďže RPMN zohľadňuje aj úrok z úveru, ako jeden z jeho nákladov, tak už aj len vzhľadomna vyššie uvedené o nesprávnosti, resp. o neprijateľnosti dojednaného úroku, ktorý sa tiež zhmotňuje
v RPMN, možno tiež uzavrieť, že ani na jeho základe vypočítaná RPMN, tak nie je správna a teda
je v neprospech spotrebiteľa, ktorému ani ohľadom skutočnej výšky RPMN neboli poskytnuté jasné a

omyl nevyvolávajúce informácie o úvere. Pokiaľ ide o RPMN v tomto smere okresný súd podotýka, že
žalobná argumentácia žalobkyne bola vnútorne rozporuplná, pretože na jednej strane žalobkyňa tvrdila,
že RPMN v úverovej zmluve zo 16.01.2012 je nesprávna, pretože pri jej výpočte žalovaný (dodávateľ)
vychádzal zo sumy úveru 1 500,- Eur, ktorá však v tejto výške žalobkyni reálne poskytnutá nebola a
teda že žalovaný mal pri tomto výpočte vychádzať iba zo sumy fakticky jej poskytnutej istiny úveru, t.j.

zo sumy 1 284,25 Eur (po odpočítaní poplatku za Dohodu), avšak vzápätí žalobkyňa poukazujúc na
znenie cit. § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch tvrdila, že žalovaný mal pri výpočte RPMN
vychádzať zo sumy úveru 1 500,- Eur, tj. vrátane poplatku za Dohodu (náklady za doplnkovej služby),
pretože jej uzavretie bolo podmienkou pre uzavretie úverovej zmluvy. Tak či onak, okresný súd má za
to, že v danom prípade v úverovej zmluve nie sú v súlade s dikciou cit. § 9 ods. 2 písm. j) zákona o
spotrebiteľských úveroch prehľadne uvedené všetky potrebné údaje, žalovaným (dodávateľom) použité

pre výpočet RPMN (napr. žalovaný v oznámení o schválení úveru zmieňuje pokiaľ ide o výšku úveru iba
sumu 1 500,- Eur, avšak v okresnému súdu 06.12.2017 zaslanom výpočte RPMN žalovaný pokiaľ ide o
sumu úveru vychádza už zo sumy 1 284,25 Eur) a v tomto smere je úverová zmluva nepreskúmateľnou.
Okresnýsúdužuviedol,ženiejeúlohouspotrebiteľahľadaťa„pátrať“vúverovejzmluve,čitátoobsahuje
všetky potrebné údaje pre výpočet RPMN, o ktorých spotrebiteľ napokon ani len nemá vedomosť, ktoré

všetky údaje to sú (teda nevie ani ktoré má hľadať) a aj preto spotrebiteľ má mať prehľadne a na jednom
mieste sprístupnené všetky tieto vstupné údaje k výpočtu RPMN použité. S poukazom na cit. § 9 ods. 2
písm. j), § 19 ods. 1,2 a 5 a § 23 ods. 1 a 2 písm. bb), bod 4. zákona o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v rozhodnom čase, má okresný súd za to, že zákon o spotrebiteľských úveroch v rozhodnom
čase uzavretia úverovej zmluvy vyžadoval, aby v úverovej zmluve boli uvedené nie len predpoklady na

výpočet RPMN, ale aj samotný jej výpočet, pretože, ako sa z citovaných noriem javí, výpočet RPMN nie
je len internou záležitosťou dodávateľa (veriteľa), ktorý by mal v úverovej zmluve uviesť už len výsledok
tohto svojho výpočtu, ale tento výpočet má byť transparentným (prehľadným) s komplexným uvedením
vstupných premenných na jej výpočet použitých (aby aj spotrebiteľ vedel ktoré z množstva údajov
uvedených v úverovej zmluve sú práve tými, ktoré sú pre výpočet RPMN dôležité), tak aby tento výpočet

bol odkontrolovateľným nie len samotným spotrebiteľom v čase uzavretia úverovej zmluvy, ale hlavne a
predovšetkým, aby bol odkontrolovateľným aj hocikedy spätne kontrolným orgánom za účelom zistenia,
ako a či dodávateľ (veriteľ) v ktoromkoľvek čase postupoval pri výpočte RPMN v súlade so zákonom. Ak
by totižto tomu tak nebolo a platí bolo by, že zákonu by bolo dané zadosť, ak by údaje použité pre výpočet
RPMN, bez jej výpočtu, boli uvedené v úverovej zmluve a to na jej rôznych miestach, za ktoré údaje

možno považovať výšku úveru, výšku splátky, jej periodicitu a počet, výšku úrokovej sadzby a poplatkov,
a ktoré údaje sú v zmysle cit. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch obligatórnymi náležitosťami
úverovej zmluvy už podľa písmen f), g), i) a k) tohto ustanovenia, tak potom by zákonodarca logicky
nevyžadoval výpočet RPMN a tieto k výpočtu RPMN použité údaje duplicitne aj podľa písmena j) cit. § 9
ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase a už vôbec by neuvádzal v

prílohe tohto zákona aj vzorec resp. rovnicu tohto výpočtu RPMN s odkazom na jeho aplikáciu podľa cit.
§ 19 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase. Samozrejme podľa
okresného súdu, aj v tomto prípade platí pri pochybnostiach o obsahu úverových zmlúv, všeobecné
výkladové pravidlo uprednostňujúce výklad pre spotrebiteľa priaznivejší.
66. Okrem toho okresný súd tiež aj na tomto mieste konštatuje, že výška RPMN bola iná v návrhu

(žiadosti) žalobkyne na uzavretie zmluvy a to vo výške 70,01 % a iná v akceptácii (odpovedi) žalovaného
na tento návrh a to vo výške 70,38 % [aj napriek tomu, že podľa čl. 2 ods. 2.1. zmluvných dojednaní
veriteľ môže po posúdení pomerov dlžníka žiadajúceho o úver prehodnotiť podmienky úveru, ktoré sú
uvedené v bode 6. úverovej zmluvy s tým, že cit. „… výška úrokovej sadzby a RPMN nebude vyššia
než v prípade úveru požadovaného Dlžníkom v bode 5. Žiadosti ...“, pozn.], takže s poukazom na cit.

§ 44 ods. 2 OZ je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobkyne na uzavretie úverovej zmluvy potrebné
považovať za nový návrh, ktorý by žalobkyňa pre účinné uzavretie úverovej zmluvy musela písomne
akceptovať, k čomu však v tomto prípade nedošlo. Inými slovami, keďže v danom prípade nedošlo k
účinnému prekrytiu akceptácie žalovaného s návrhom (ofertou) žalobkyne na uzavretie úverovej zmluvy
ohľadom RPMN a to bez dodatkov, výhrad, obmedzení či iných zmien, okresný súd uzavrel, že v danom

prípadenedošlokplatnémudojednaniuRPMN,ktoránáležitosťtakvkonečnomdôsledkuztohtodôvodu
v úverovej zmluve absentuje.67. Ďalej úverová zmluva neobsahuje uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov a to, v akom poradí a sume sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia podľa cit. § 9 ods. 2 písm.

k) zákona o spotrebiteľských úveroch. V predmetnej úverovej zmluve je uvedená len výška celkovej
mesačnej splátky, z ktorej však nevyplýva, koľko z tejto splátky bude započítaných na splátku úveru,
koľko na splátku úroku a koľko na prípadnú splátku poplatkov. Zo zmluvy má byť zrejmá okrem iného
výška splátky istiny, výška splátky úrokov a výška splátky poplatkov, pričom uvedená skutočnosť má
byť v zmysle návestia cit. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch bezprostredne súčasťou a

náležitosťouúverovejzmluvyaniezamortizačnejtabuľky,akojetomuvtomtoprípade.Podľaokresného
súdu, požiadavka uvádzať v úverovej zmluve, ako jej podstatnú náležitosť, aj rozpis resp. skladu každej
jednej splátky úveru na sumu istiny, úroku a poplatku, je plne legitímnou a súhlasnou s cit. § 9 ods.
2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože už aj z jeho samotného znenia vyplýva, že
úvodné uvádzacie slovné spojenie cit. „výšku, počet a termíny splátok ...“ sa významovo aj gramaticky
viaže resp. vzťahuje na každú z v tomto ustanovení zmienenú veličinu t.j. na istinu, úrok aj poplatky,

čo v rozmenenom na drobné znamená, že podľa cit. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských
úveroch, má úverová zmluva obsahovať (i) „výšku, počet a termíny splátok istiny“ (ii) „výšku, počet a
termínysplátokúrokov“a(iii)„výšku,početatermínysplátokinýchpoplatkov“,ktorúzákonnúpožiadavku
úverová zmluva zo 16.01.2012 nespĺňa. Podľa okresného súdu, v tomto prípade nie je možné zamieňať
požiadavku uvádzať priamo v úverovej zmluve presnú vnútornú skladbu (vnútorné členenie) každej

splátky na istinu, úrok a poplatky s požiadavkou podľa ktorej, veriteľ (žalovaný) poskytne spotrebiteľovi
(žalobkyňa) kedykoľvek počas trvania úverového vzťahu na požiadanie a bezplatne amortizačnú tabuľku
s týmto rozpisom, pretože ak by to bolo možné zamieňať, tak potom by opäť zákonodarca v cit. § 9 ods.
2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch, neuvádzal osve popri § 9 ods. 2 písm. k) tohto zákona ako
podstatnú náležitosť úverovej zmluvy aj poučenie o práve spotrebiteľa vyžiadať si od veriteľa výpis z účtu

vo forme amortizačnej tabuľky, ale zákonodarca by uviedol len jednu z týchto požiadaviek ako podstatnú
náležitosť úverovej zmluvy. Inými slovami, absenciu jednej z uvedených zákonných náležitostí úverovej
zmluvyniejemožnénahrádzaťresp.ospravedlňovaťďalšouresp.inoujejzákonnounáležitosťou.Pokiaľ
ide o uvedenú náležitosť úverovej zmluvy okresný súd v tomto podporne poukazuje na rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20 Co/50/2015 z 31.03.2016, ako aj na jeho najnovšiu judikatúru sp.

zn. 2 Co 82/2018 z 12.12.2018, v ktorých sa Krajský súd v Prešove vysporiadal aj s otázkou nepriameho
účinku smernice.
68. Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí sp. zn. 2 Co 82/2018 z 12.12.2018 taktiež uviedol
cit.: „Primárnemu účelu právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 9 ods. písm. k) predmetného zákona však
zodpovedá len taký výklad, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny

splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom
dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto
nemôže učiniť zadosť zmluva uvádzajúca uvedenie celkovej výšky mesačnej splátky, neobsahujúca
aj vyčíslenie čiastkových súm reprezentujúcich jednotlivé čiastkové položky, čo je napriek odchylnosti
takejtoúpravyspotrebiteľskýchúverovodúpravyúverovvšeobecneprávedôkazomzvýšenejpozornosti

venovanej ochrane spotrebiteľa.
Pre všetky spotrebiteľské spory, v ktorých sa rieši otázka, či má zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahovať splátky v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov alebo nie, ako aj
otázka, kedy sa považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, je skutočnosť, že Smernica
Rady 93/13/EHS zakotvuje tzv. úplnú harmonizáciu úplne irelevantná, pretože Slovenská republika

pri implementácii smernice do Zákona o spotrebiteľských úveroch povinnosť tzv. úplnej harmonizácie
porušila. To, že Súdny dvor Európskej únie vo veci C-42/2015 potvrdil, že smernica sa má vykladať tak,
že členské štáty nesmeli zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa
odchyľujú od ustanovení tejto smernice je bezvýznamné, pretože v tomto konkrétnom prípade išlo o
vnútroštátne právo nad rámec smernice, ak vo svojej vnútroštátnej právnej úprave vyžaduje v zmluve

o spotrebiteľskom úvere uvádzať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ak by
slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje smernica, ktorá navyše obsahuje požiadavku
tzv. úplnej harmonizácie, je zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako používa smernica. Avšak
slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov
a iných poplatkov“.

V takomto prípade dochádza ku kolízii obsahového znenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a
Smernice Rady 93/13/EHS, ktoré má za následok sprísnenú požiadavku slovenského zákonodarcu
na uvedenie členenia splátok spotrebiteľa v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a to konkrétne na istinu,
úroky a poplatky. Priama aplikácia ustanovení smernice však prichádza do úvahy len subsidiárne akoultima ratio vtedy, ak eurokonformný výklad problematického vnútroštátneho ustanovenia nie je možný.
Priama aplikácia ustanovenia smernice však nesmie mať za následok uloženie povinnosti fyzickej alebo
právnickej osobe, to znamená, že smernica nikdy nemôže mať horizontálny ani obrátený vertikálny

priamy účinok. V tejto súvislosti odvolací súd zároveň dodáva, že ak by vykladal vnútroštátne právo
eurokonformne, pridržiaval sa obsahového znenia smernice a od dodávateľa nevyžadoval členenie
splátky na istinu, úroky a poplatky, upustil by tak od zákonnej požiadavky, čo by malo za následok
výkladvnútroštátnehoprávacontralegemaprekročenielimitovuplatnenianepriamehoúčinkusmernice,
pričom takýto postup je neprípustný. V neposlednom rade je potrebné si uvedomiť, že Súdny dvor

Európskej únie vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený
poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s vyššie uvedeným Súdny dvor Európskej únie aj vo
veci C-42/15 poskytol výlučne výklad Smernice a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval
k výkladu Zákona o spotrebiteľských úveroch.“

69. Vzhľadom na uvedené okresný súd dospel k jednoznačnému záveru o dôvodnosti uplatneného

nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, spočívajúceho v sume o ktorú žalobkyňa preplatila sumu
jej reálne poskytnutého úveru (1 284,25 Eur) o sumu pripadajúcu na jej príslušenstvo, k úhrade ktorého
nebola žalobkyňa povinná, keďže v zmysle cit. § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských
úveroch, je potrebné pre absenciu vyššie uvedených zákonných náležitostí považovať úverovú zmluvu
zo 16.01.2012 za bezúročnú a bezpoplatkovú. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia na strane

žalovaného, z vykonaného dokazovania (z úplného znenia všetkých článkov úverovej zmluvy zo
16.01.2012) je zrejmé, že žalobkyni bol reálne poskytnutý úver v sume 1 284,25 Eur (po odpočítaní
poplatku 215,75 Eur za neplatne dojednanú Dohodu od sumy 1 500,- Eur, pozn.), podľa ktorej mala
žalobkyňa zaplatiť celkovo za úver (t.j. istina + náklady) sumu 3 375,54 Eur, ktorú sumu žalobkyňa celú
žalovanému aj uhradila, keďže v liste z 09.12.2014 žalovaný (dodávateľ) oznámil žalobkyni (spotrebiteľ),

že uhradila všetky svoje záväzky z úverovej zmluvy č. 8300044194, preto možno mať za to, že žalovaný
sanaúkoržalobkyneobohatilažosumu2091,29Eur(3375,54-1284,25),zktorejsumybezdôvodného
obohatenia si žalobkyňa nárokuje zaplatenie iba sumy 580,69 Eur, ktorú sumu tak okresný súd v súlade
s cit. § 216 ods. 1 a 2 CSP v záujme nerozhodnúť ultra petitum, žalobkyni priznal, tak ak to je uvedené
vo výroku I. tohto rozhodnutia.

70. Uvedený nárok žalobkyne na vydanie jej bezdôvodného obohatenia, okresný súd nepovažoval
za premlčaný, tak ako to namietal žalovaný, podľa ktorého v danom prípade žalobkyni už uplynula
od splatenia poslednej splátky úveru, t.j. od 24.11.2014 subjektívna dvojročná premlčacia lehota.
V prípade vydania bezdôvodného obohatenia sa tento nárok premlčuje tak v objektívnej 10 alebo

3 - ročnej lehote, ktorá plynie od okamihu, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo, ako aj v 2-
ročnej subjektívnej premlčacej lehote, ktorá plynie od okamihu kedy sa ten, na úkor koho došlo k
bezdôvodnému obohateniu dozvie, že dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na
jeho úkor obohatil. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu lehotu, mal okresný súd za to, že zo strany
žalovaného išlo o úmyselne bezdôvodné obohatenie, pretože žalovaný ako nebankový subjekt má

dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznať a
dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov a to aj vzhľadom na bohatú judikatúru
súdov ohľadom jeho úverových zmlúv, vzhľadom na ktorú žalovaný mohol objektívne predpokladať,
že neuvedením všetkých podstatných náležitostí úverovej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nastane
zákonom predpokladaná sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a pre prípad, že to tak urobí bol

s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený (tzv. nepriamy úmysel). Konanie žalovaného tak možno
hodnotiť ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu minimálne
s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Keďže zákonodarca pri úmyselnom bezdôvodnom
obohatení počíta s 10-ročnou objektívnou premlčacou lehotou, ktorá sa počíta odo dňa keď k nemu
došlo, v zmysle § 107 ods. 2 OZ je dôvodný právny záver, že nedošlo k premlčaniu nároku žalobkyne

na vydanie bezdôvodného obohatenia v objektívnej 10-ročnej premlčacej lehote, keďže ku dňu podania
žaloby (30.10.2017) odo dňa splatenia úveru (24.11.2014) neuplynula 10-ročná (dokonca ani 3- ročná)
objektívna premlčacia lehota (rozsudok KS v Prešove sp.zn. 7 Co 84/2011, sp.zn. 3 Co 41/2012, 5 Co
134/2012)anavyšežalovanýpremlčaniežalobkyňouuplatnenéhonárokuzdôvoduuplynutiaobjektívnej
premlčacej lehoty ani nenamietal. Pokiaľ ide o subjektívnu 2-ročnú premlčaciu lehotu, okresný súd sa na

tomto mieste stotožňuje s obrannou argumentáciou žalobkyne, že v tomto prípade pre ustálenie počiatku
jej plynutia nepostačuje iba púha možnosť vedomosti, resp. domnienka oprávneného (žalobkyne) o
tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohatenou a kto sa na jeho úkor obohatil, ale je
nevyhnutným preukázanie reálnej vedomosti oprávneného o týchto skutočnostiach, pričom v danomprípade, okresný súd uveril tvrdeniu žalobkyne, že reálne sa o tom, že úverová zmluva zo 16.01.2012
má zákonné nedostatky, z ktorého dôvodu je bezúročnou a bezpoplatkovou, ktoré príslušenstvo tak
nebol povinná žalovanému zaplatiť, žalobkyňa dozvedela až po porade so svojim právnym zástupcom,

ktorémuzaúčelomjejzastupovaniavtejtoveci(t.j.vovecivymoženiabezdôvodnéhoobohatenia)udelila
splnomocnenie 24.10.2017, od ktorého dátumu do podania žaloby neuplynula 2-ročná subjektívna
premlčacia lehota. Tvrdenia žalobkyne boli pre okresný súd uveriteľnými z dôvodu, že ak by žalobkyňa
sama bola vedela, aké náležitosti má mať úverová zmluva, tak z dôvodu ich absencie by úverovú
zmluvu ani nepodpísala, avšak keďže žalobkyňa touto vedomosťou nedisponovala a to dokonca ani

k 24.11.2014, z ktorého dôvodu zaplatila aj poslednú splátku úveru, hoci už k tomu nebola povinnou,
okresný súd uveril, že takúto vedomosť žalobkyňa (spotrebiteľ) reálne a objektívne nadobudla až po
porade s osobou právne znalou, t.j. so svojim právnym zástupcom. Od spotrebiteľa totižto nemožno
spravodlivo očakávať, že ak sa dozvie hoci aj z médií všeobecné informácie napr. o náležitostiach
úverových zmlúv, že ich bude vedieť správne vyhodnotiť aj pre svoj prípad, pretože takéto vedomosti
môžu byť pre spotrebiteľa len podnetom k tomu, aby navštívil advokáta, resp. osoby veci znalej, takže

neinformovanosť spotrebiteľa mu nemôže byť na ujmu.
71. Podľa prvej vety § 517 ods. 1 OZ „Dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.“

72. Podľa § 517 ods. 2 OZ „Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“
73. Podľa § 563 OZ „Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.“
74. Podľa § 216 ods. 1 a 2 CSP „Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd môže prekročiť žalobný
návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu

medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.“
75. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, žalobkyňa jeho priznanie od 25.04.2017 odôvodnila tým, že
týmto dňom zaslala žalovanému prostredníctvom svojho právneho zástupcu výzvu na vydanie jej
bezdôvodného obohatenia, avšak na výzvu okresného súdu, aby preukázala doručenie tejto výzvy
žalovanému, žalobkyňa uviedla, že jej doručenie je možné dedukovať z odpovede žalovaného na túto

výzvu zo 16.05.2017. Na tomto mieste okresný súd uvádza, že z odpovede žalovaného zo 16.05.2017
je síce zrejmé, že ňou žalovaný reagoval na výzvu žalobkyne z 25.04.2017, avšak z jej obsahu
nevyplýva, kedy sa táto jej výzva dostala do dispozičnej sféry žalovaného, tj. kedy sa žalovaný reálne
dozvedel, že žalobkyňa si voči nemu uplatňuje žalovaný nárok a vyzvala ho na toto plnenie a túto
skutočnosť žalobkyňa ani napriek výzve okresného súdu hodnoverne nepreukázala. Preto okresný súd

z predložených dôkazov ustálil, že žalovaný vedel o nároku žalobkyne a o svojej povinnosti plniť najskôr
16.05.2017, kedy písal svoju odpoveď na výzvu žalobkyne, ktorou ho vyzvala na plnenie a od tohto
dátum žalobkyni priznal ňou uplatnený úrok z omeškania a to podľa v súlade s v tom čase účinnými
právnymi predpismi vo výške 5 % ročne z rozhodnutím prisúdenej sumy 580,69 Eur do zaplatenia. V
prevyšujúcej časti, t.j. v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 580,69 Eur

už od dňa 25.04.2017, okresný súd žalobu žalobkyne zamietol.
76. Podľa § 232 ods. 3 CSP „Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“
77. Okresný súd v danom prípade vzhliadol potrebu prihliadnuť na mimoriadnu situáciu v súvislosti s
následkami pandémie nebezpečnej nákazlivej choroby, preto okresný súd považuje za odôvodnené v

tejto situácii, využijúc jemu zákonom dané oprávnenie predĺžiť lehotu na priznané plnenie, a z tohto
dôvodu okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni jej prisúdenú čiastku v lehote 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.
78. Podľa § 255 ods. 1 CSP „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“

79. Podľa § 255 ods. 2 CSP „Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

80.Podľa§262ods.1CSP„Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.“

81. Podľa § 262 ods. 2 CSP „O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.“82. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto okresný súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov
konania a to podľa § 255 CSP, v zmysle ktorého tak v konaní plne úspešnej žalobkyni priznal voči

neúspešnému žalovanému 100 % nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania. O výške
náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným

skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi

stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, akodvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa

odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia

predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.