Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. január 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5Csp/101/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118255982
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:6118255982.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej

veci žalobcu : Q. Y., B..Č.. XXXXXX/XXXX, Y.. X.XX.XXXX, N. B. XXX/XX, XXX XX P. W., zast.
advokátom : JUDr. Dávid Nagy, Kukučinova 8, 940 02 Nové Zámky , proti žalovanému: V. J., C..B..W..,
Q.:XXXXXXXX,V.XXXX/XX,XXXXXG.N.,zast.advokátomJUDr.Mgr.PetromRochovskýmsosídlom
Korzo B. Bartóka 789/3, Dunajská Streda, o zaplatenie 17360 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v
samostatnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca si žalobou, v rámci upomínacieho konania - návrh na vydanie platobného rozkazu
adresovaného W. C. E. E., žiadal o vydanie platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie pohľadávky 17.360,-€ s príslušenstvom na tom právnom základe, že medzi ním a žalovaným
boli uzavreté dve zmluvy o pôžičke na sumu 14.000,-€, zmluvou o pôžičke zo dňa 13.12.2013 a na
sumu 15.000,-€, na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 31.3.2014, ktoré obe pôžičky žalovaný uhradil už

v čase podania žaloby zaplatil, okrem dohodnutého úroku z pôžičky. Dodatkom k zmluve číslo 1 zo dňa
27.04.2015 sa mali dohodnúť, že dohodnuté úroky z požičanej sumy spolu vo výške 8960 eura, žalovaný
uhradído30.05.2016adodatkomkzmluvečíslo2zodňa31.05.2015dohodli,žeúrokyzpožičanejsumy
spolu vo výške 8400 eura, žalovaný uhradí do 07.11.2016. Žalovaný mal porušiť podmienky dojednané v
dodatkoch , keď ani v jednom prípade úroky z pôžičiek nezaplatil. Žalobca neuznal obranu žalovaného v
písomnom odpore, zmluvy o pôžičke považoval za platené, na základe, ktorých došlo k plneniu zo strany
žalovaného, ktorý zaplatil požičanú istinu, okrem riadneho úroku z poskytnutej pôžičky. Zmluvy uzatváral

so žalovaným, ako s podnikateľom, z dôvodu, ktorého nebolo možné aplikovať ustanovenia zákona číslo
129/2010Zb. o spotrebiteľských úveroch, pričom úroku z poskytnutej pôžičky bol predmetom dohody,
pričom zákon nestanovuje hornú hranicu dojednaných úrokov, okrem všeobecného ustanovenia § 3
Občianskeho zákona, ktorých výška nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

2. Proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote podal odpor žalovaný, považujúc dojednané úroky
v zmluvách o pôžičke v rozpore s dobrým mravmi a zmluvu o pôžičke za neplatný právny úkon s

poukazomnaustanovení§3a39Občianskehozákona,stým,žežalobcovimoholvzniknúťlennárokna
zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákona, keď poskytnutá pôžička
v oboch prípadoch bola žalovaným riadne zaplatená, v dôsledku čoho došlo k zániku nároku žalobcu na
zaplatenia príslušenstva pohľadávky, ktorými sú aj dojednané úroky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskehozákonníka. Rovnako namietal skutočnosť, že zmluvu o pôžičke uzatváral v tiesni, keď v rozhodnom čase
ako podnikateľ v poľnohospodárstve a práve v čase nevyspytateľného obdobia, bol nútený sa obrátiť na
žalobcuzaúčelomposkytnutiapreklenovacejpôžičky,naúčelzabezpečenia poľnohospodárskejvýroby.

Súčasne oznámil, že odstupuje od zmluvy o pôžičke .V písomnom vyjadrení sa k žalobe dňa 15.11.2018
žalovaný poukazujúc na ustanovenia § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 39 a § 517 Občianskeho
zákonníka, majúc za to, že žalobcovi zanikol nárok na zaplatení úrokov po úhrade istiny a v tým nemá
dlžník právny titul, mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať , tým niet dôvodu ani na to, aby
veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom.

V opačnom prípade má za to, že dlžník by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia
povinnosti a plnenia, ak veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu dlžník na
výzvu nevrátil. Mal za to, že v prípade omeškania sa dlžníka so zaplatením dlhu sa spája povinnosť
zaplatiť sankciu, ktorým je úrok z omeškania. Dohodnuté dodatky k zmluvám o pôžičke považoval
žalovanýuzavretévrozporesozákonomspoukazomna§39Občianskehozákona,ktorýmimalžalobca
obchádzať zákon tým, že vylučujú záväzkové pravidlá zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami

osebe neodporujú výslovnému zákazu zákona, ale svojimi dôsledkami odporujú zákonu. Toto konanie
považoval z a „ in fraudem legis“, lebo zámerne sleduje dosiahnutie právnou normou nepredvídaného a
nežiaduceho výsledku. Dodatky k zmluvám považoval od počiatku za absolútne neplatné právne úkony .
Poukázal v tomto smere na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky G. XObo
XXX/XXXX (B. XX/XXXXú, podľa ktorého veriteľovi partia dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých

prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba
úroky z omeškania. Súčasne poukázal na aktuálne rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
čisto IV. U S 476/2012 - 14 zo dňa 18. 9. 2012. S poukazom na § 100 a 101 Občianskeho zákonníka
namietal premlčanie uplatneného nároku.

3. Súd o veci vykonal dokazovanie v a oboznámením sa s dodatkami k zmluve o pôžičke zo dňa
27.4.2015, a 31.5.2015, zmluvami o pôžičke zo dňa 13.12. 2013 a 27.04.2015, písomnými vyjadreniami
strán sporu na základe, ktorých skutočností súd zistil nasledovný skutkový stav veci:

4. Medzi stranami sporu žalobcom, fyzickou osobou, ako veriteľom a žalovaným, právnickou osobou,

ako dlžníkom, boli uzavreté zmluvy o pôžičke v zmysle Občianskeho zákona podľa § 657 a ďaľš. a to dňa
13.12.2013 na sumu 14.000,-€ s úrokom z pôžičky vo výške 4% mesačne so splatnosťou najneskôr do
17.01. 2014. K predmetnej zmluve o pôžičke bol spísaný dodatok dňa 27.04. 2015, ktorým mal žalovaný
dohodnúť nedoplatok na riadnom úroku vo výške 4 percentá mesačne ku dňu podpísania dodatku v
celkovej sume 8960 eura, čo predstavovalo 16 mesiacov, najneskôr do 30. mája 2016. Dňa 31.3.2013

uzatvorili strany sporu pôžičku ktorou žalobca poskytol žalovanému 15.000,-€ s úrokom 4% mesačne,
s dobou splatnosti do 31. 5. 2014. K tejto zmluve o pôžičke bol spísaný dodatok dňa 31.5.2015, ktorým
mal žalovaný dohodnúť úrok vo výške 4% mesačne ku dňu podpísania dodatku v celkovej výške 8400
eura, 14 mesiacov krát 600 eura, splatné najneskôr do 7. 11. 2016.

5. Podľa § 2 ods.3 Obč. zák., účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti
upraviťdohodouodchylneodzákona,aktozákonvýslovnenezakazujeaakzpovahyustanovenízákona
nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

6. Podľa § 503 ods. 1 Obch. zák. záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité

peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok,
sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

7. Podľa § 657 Obč. zák. zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä

peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

8. Podľa § 658 ods.1 Obč. zák. pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

9. Žalobca sa domáhal zaplatenia dohodnutého zmluvného úroku 4 % mesačne aj po zosplatnení dlhu,

keď v prípade pôžičky uzavretej dňa 13.12.2013, bol dlh splatný ku dňu 17.01.2014, a v prípade zmluvy
o pôžičke uzavretej dňa 31.03.2014, splatný ku dňu 31.05.2014 a to za obdobie po splatnosti dlhu. Z
dodatkov nebolo zrejmé, či došlo aj k predĺženiu doby splatnosti dlhu, oproti pôvodne dohodnutému
termínu. Súd preto dobu trvania zmlúv o pôžičke posudzoval na základe dojednaní v zmluvách opôžičke. Potom podľa názoru súdu žalobcovi takýto úrok po zosplatnetní nepatrí. Tento záver vyplýva
predovšetkým z ustanovenie § 503 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého je záväzok vrátiť úrok splatný „spolu
so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky“. Citované ustanovenia podľa názoru súdu vychádzajúc

zo zásady, že veriteľ má nárok na úroky ako zmluvnú odplatu za užívanie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o úvere, za čas, počas ktorého dlžník užíva peňažné prostriedky v súlade so zmluvou.
V momente, kedy užívanie peňažných prostriedkov zo strany dlžníka je v rozpore so zmluvou (lebo ich
nevrátil v lehote splatnosti, či už dohodnutej v zmluve alebo v dôsledku predčasného zosplatnenia), ide
o omeškanie upravené osobitnými predpismi, na ktoré sa viažu iné (zákonné) nároky, a tieto možno

zmluvne upraviť (modifikovať) len v tom rozsahu, v akom to zákon pripúšťa. Opačný výklad by podľa
názoru súdu viedol k neprimeranému a nedôvodnému zvýhodneniu veriteľov poskytujúcich peňažné
prostriedky na základe zmluvy o úvere (§ 497 a nasl. Obch. zák.) alebo zmluvy o pôžičke (§ 657 a
nasl. Občianskeho zákonníka) oproti všetkým iným veriteľom peňažných prostriedkov. Podľa § 369 ods.
1 Obch. zák., ale aj podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. je totiž maximálna sadzba úrokov z omeškania v
občianskoprávnych vzťahoch (a tým aj vo vzťahoch so spotrebiteľom, porov. § 369 ods. 1 tretiu vetu

Obch. zák.) kogentná a nemožno sa od nej dohodou odchýliť (porov. judikát R 5/2000). Tým, že by sa
veriteľovi dovolilo žiadať za dobu omeškania popri úrokoch z omeškania aj zmluvné úroky, by sa táto
kogentnosť v podstate obchádzala. Takáto možnosť by bola pritom dostupná len veriteľom úverov a
pôžičiek, keďže len tieto umožňujú dohodu o úroku na dobu užívania peňažných prostriedkov. Žalobcovi
takbypatrilúroklenzaobdobiedokonečnejsplatnostijednotlivýchpôžičiekdo17.01.2014a31.05.2014.

(porovnaj obdobné rozhodnutie KS Trnava č.sp.zn.XXCo/XXX/XXXX P. Z. XX.XX.XXXX/.

10. Podľa § 100 ods.1 Obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

11. Podľa § 101 Obč. zák., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

12. Podľa § 558 Obč. zák., ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,

predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,
len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

13. Uznanie dlhu je jedným zo spôsobov zabezpečenia záväzku, ktorý zabezpečovaciu funkciu plní tým,
že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v dobe, ktorý možno urobiť až po tom, čo dlh vznikol.

Uznaniedlhujejednostrannýprávnyúkondlžníkaadresovanýveriteľovi.Okremvšeobecnýchnáležitostí
predpísaných pre právne úkony (§ 34 a nasl. OZ) je k jeho platnosti treba písomná forma, vyjadrenie
prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výška. V danom prípade však úmysel účastníkov
smeroval k uzavretiu Dodatku k zmluve o pôžičke. Pokiaľ by mali byť uvedené Dodatky interpretované
ako uznanie dlhu, musel by v nich byť obsiahnutý jasný prejav vôle uznávajúceho dlžníka smerujúci k

uznaniu dlhu. Tieto náležitosti uvedené dodatky nespĺňali, lebo žalovaný v nej síce potvrdzuje dohodu so
žalobcom o existencii nezaplatenia riadnych úrokov, pričom každý dodatok bol vypracovaný žalobcom,,
nevyjadruje však vôľu uznať túto čiastku ako svoj dlh voči žalobcom.

14. Premlčanie definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul

bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu
práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho
k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno
oprávnenému priznať. Novelou zákona o ochrane spotrebiteľa, zákon poskytol zvýšenú ochranu slabšej
strane tým, že súd z úradnej povinnosti musí prihliadnuť na premlčanie. Ak zistí, že pohľadávka je

premlčaná, nemôže ju priznať.

15. S poukazom na ustanovenie § 101 Obč. zák. prvý krát mohol žalobca uplatniť žalobou nárok na
zaplatenie úrokov z úveru v prípade pôžičky zo dňa 13.12.2013, po jej splatnosti, po dátume 17.1.2014,
teda 18.1.2014.Trojročná premlčacia doba uplynula ku dňu 18.01.2018.V prípade druhej pôžičky,

uzavretej dňa 31.03.2014, splatná do 31.05.2014, mohol prvýkrát uplatniť nárok dňom 01.06.2014,
trojročná premlčacia doba uplynula ku dňu 01.06.2017.Žaloba bola podaná dňa 26.07.2018.Nakoľko
súd Dodatky k zmluvám o pôžičke nepovažoval za uznávací prejav žalovaného, ani v časti nároku na
zaplatenie riadneho úroku do zosplatnenia dlhov, považujúc ich za neplatné právne úkony z dôvoduuvedené v ods.9 odôvodnenia rozsudku, žalobcovi v čase podania žaloby už uplynula premlčacia doba
na jeho uplatnenie, ktorú námietku premlčania vzniesol žalovaný, na ktorú súd bol povinný prihliadnuť
a nárok ani v tejto časti nepriznal, v dôsledku jeho premlčania.

16..Podľa § 255 ods.1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

17.Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

18.Vzhľadom na úspešnosť žalovaného v konaní súd mu priznal náhradu trov v plnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)