Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. apríl 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/89/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200535
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020200535.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Kralevich capital group s.r.o., so sídlom Súmračná
20, 821 02 Bratislava, IČO: 50 626 001, právne zastúpený: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., advokátska
kancelária, so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť
Bratislava - Ružinov, Mierová 21, 827 05 Bratislava 212, IČO: 36 833 533, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. SÚ/CS 17339/2019/7/LBR zo dňa 20.11.2019 a opatrenia žalovaného č. SU/

CS 17339/2019/6/LBR zo dňa 20.11.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 12.02.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu

súdu dňa 12.02.2020, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SÚ/CS
17339/2019/7/LBRzodňa20.11.2019(ďalejlen„napadnutérozhodnutie“)aopatreniažalovanéhoč.SU/
CS 17339/2019/6/LBR zo dňa 20.11.2019 (ďalej len „napadnuté opatrenie“). Napadnutým rozhodnutím
žalovaný oznámil žalobcovi, že na základe vykonaného stavebného dohľadu dňa 19.11.2019 začína
podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov a § 88a stavebného zákona z vlastného podnetu konanie o

dodatočnom povolení stavby: „Zázemie súkromnej pláže“, lokalita Zlaté piesky, Bratislava (ďalej len
„stavba“) na pozemkoch registra „C“ parc. číslo XXXX/XXX, XXXX/XX,XXXX/XX, XXXX/XX, k. ú. I., ktorú
uskutočnil žalobca ako stavebník. Žalovaný ďalej napadnutým rozhodnutím vyzval žalobcu, aby mu v
prípade záujmu o dodatočné povolenie predmetnej stavby, najneskôr v termíne do 90 dní od doručenia
tohto rozhodnutia predložil žiadosť o dodatočné povolenie stavby a doložil v napadnutom rozhodnutí
uvedené doklady. Žalovaný súčasne napadnutým rozhodnutím prerušil stavebné konanie podľa § 29

ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
Napadnutým opatrením žalovaný ako orgán štátneho stavebného dohľadu v zmysle § 102 ods. 5 písm.
a) stavebného zákona žalobcu ako stavebníka vyzval, aby s okamžitou platnosťou zastavil stavebné
práce na stavbe.

2. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").

3. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.4. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

5. Podľa § 5 ods. 5 SSP, konanie pred správnym súdom možno začať len na základe návrhu.

6. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

7. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za

následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

8. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

9. Skúmanie procesných podmienok je základnou povinnosťou správneho súdu pred tým ako začne vo

veci samej konať. V preskúmavanej veci je kľúčovou otázka prípustnosti preskúmateľnosti napadnutého
rozhodnutia a napadnutého opatrenia žalovaného. V správnom súdnictve je právo na prístup k
súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby
determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v
zásadepreskúmavajúvšetkyrozhodnutiaaleboopatreniaorgánovverejnejsprávy,ktorýmisazakladajú,

menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu
byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo
dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce,
ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne
postupoval správny orgán podľa zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (správny poriadok) alebo

podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo
opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie
alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava
Slovenskejrepublikyalebopríslušnámedzinárodnázmluvaoľudskýchprávachazákladnýchslobodách.
V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno

uplatniť. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde.

10. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým vyzval žalobcu na predloženie žiadosti o dodatočné
povolenie stavby a potrebných dokladov a prerušil stavebné konanie nie je podľa názoru krajského súdu
rozhodnutím orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, ktoré by zakladalo, menilo, rušilo alebo

deklarovalo práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu alebo sa ich priamo dotýkalo.
Napadnuté opatrenie žalovaného taktiež nezakladá, nemení, neruší ani nedeklaruje práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu ani sa ich priamo nedotýka. Napadnuté rozhodnutie je
rozhodnutie procesnej povahy, týkajúce sa ďalšieho postupu správneho orgánu v konaní. Žalovaný
napadnutým rozhodnutím vyzval žalobcu na predloženie žiadosti o dodatočné povolenie stavby a

potrebných dokladov a prerušil stavebné konanie. Krajský súd má za to, že týmto rozhodnutím
nezasiahol do práv, právom chránených záujmov alebo povinností účastníkov administratívneho
konania. Napadnuté rozhodnutie žalovaného preto samo osebe nemôže mať za následok ujmu na
subjektívnych právach žalobcu a je zo súdneho preskúmania v správnom súdnictve vylúčené podľa
§ 7 písm. e) SSP. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 2Sž-o/KS 33/2006, v ktorom sa riešila podobná právna otázka. Predmetom
prieskumu bolo rozhodnutie stavebného úradu, ktorým odkázal účastníka na súd, územné konanie
prerušil a v súlade s § 137 ods. 3 stavebného zákona mu určil lehotu 30 dní na predloženie dôkazu,
že na súd podal návrh na rozhodnutie o námietke. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR rozhodnutie
žalovanéhosprávnehoorgánu,ktorýmbolokonanieprerušenévzmysle§29ods.1správnehoporiadku,

je rozhodnutím o predbežnej otázke a uplatní sa vtedy, keď sa v konaní vyskytne prekážka, v dôsledku
čoho určitý čas nemožno v konaní pokračovať. Jedná sa o rozhodnutie procesnej povahy a je vecou
vedenia konania, a preto s odkazom na § 248 písm. a) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) (vtedy účinného) súdy takéto rozhodnutianepreskúmavajú. Správny súd ďalej poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6Sžo/208/2015 zo dňa 24.08.2016, ktoré vychádzalo z rovnakého právneho názoru ohľadne
prieskumu rozhodnutia žalovaného, ktorým rozhodol podľa § 88a ods. 3, § 117 a § 140 stavebného

zákona a podľa § 29 správneho poriadku o prerušení konania o dodatočnom povolení stavby do
právoplatného rozhodnutia súdu vo veci námietok účastníkov stavebného konania a účastníkom
stavebného konania zároveň uložil, aby v lehote 60 dní predložili stavebnému úradu doklad o tom, že
bol na súd podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Najvyšší súd vyslovil, že takéto rozhodnutie je
rozhodnutím o predbežnej otázke, ktoré je rozhodnutím procesnej povahy a je vecou vedenia konania.

Preto súdy takéto rozhodnutia nepreskúmavajú.

11. Vzhľadom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky správny súd konštatuje,
že žalobou napadnuté rozhodnutie je rozhodnutie o predbežnej otázke, keď podľa názoru stavebného
úradu sa v konaní vyskytla prekážka - potreba predloženia dokladov účastníkom konania, v dôsledku
čoho určitý čas nemožno v konaní pokračovať. Jedná sa o rozhodnutie procesnej povahy a je vecou

vedenia konania. Napadnutým rozhodnutím žalobcovi nemohla byť spôsobená žiadna ujma na jeho
subjektívnych právach ako účastníkovi stavebného konania.

12. Napadnutým opatrením žalovaný vyzval žalobcu na zastavenie stavebných prác na stavbe. Táto
výzva bola realizovaná v súlade s ust. § 102 ods. 5 písm. a) stavebného zákona, podľa ktorého ak

orgán štátneho stavebného dohľadu zistí nepovolenú stavbu, oznámi to stavebnému úradu; ak ide o
rozostavanú stavbu, bezodkladne vyzve stavebníka, aby zastavil práce na stavbe; Výzva na zastavenie
stavebných prác na stavbe nie je spôsobilá zasiahnuť do práv a povinností žalobcu ako stavebníka,
nakoľko sa nejedná o rozhodnutie stavebného úradu o zastavení stavebných prác podľa § 102 ods. 2
stavebného zákona. Na základe výzvy by stavebný úrad mohol rozhodnúť o zastavení stavebných prác.

Výzva sama osebe však do práv žalobcu zasiahnuť nemôže. Napadnuté opatrenie teda nemôže byť
spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnom konaní.

13. Keďže správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie a napadnuté opatrenie žalovaného
zákon zo súdneho preskúmania vylučuje v zmysle § 7 písm. e) SSP, postupoval podľa § 98 ods. 1 písm.

g) SSP a žalobu odmietol ako neprípustnú.

14. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.

15. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body

možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.