Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. jún 2020

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 14Pc/17/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5319202749
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Janíková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2020:5319202749.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca sudkyňou Mgr. Lenkou Janíkovou v právnej veci navrhovateľky - manželky: S.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.
r. o., so sídlom Ul. 17. novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, proti osobe, ktorá je podľa
návrhu povinná platiť výživné (ďalej len manžel): Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom JG., právne zastúpený
HADBÁBNY & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Prielohy 1012/1C, 010 07, Žilina, IČO: 47
249 722, o manželské výživné, takto

r o z h o d o l :

I. Manžel je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumou 200 € mesačne, počnúc dňom 15.
10. 2019, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.

II. Dlžné výživné za obdobie od 15. 10. 2019 do 30. 06. 2020 v sume 1709,68 € sa povoľuje manželovi
splácať v splátkach po 150 € mesačne, splatných spolu s bežným výživným k rukám navrhovateľky tak,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku.

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu prostredníctvom právneho zástupcu dňa 15.10.2019
domáhala uloženia povinnosti manželovi platiť manželské výživné vo výške 200 € a náhrady trov

konania.

2. V návrhu uviedla, že problémy v manželstve začali vznikať od roku 2014, keď začali spoločne
podnikať. V podnikaní sa im nie vždy darilo a práve nervozita a napätie z podnikania sa prenášali do
ich manželstva. Manžel začal byť viac konfliktnejší a viac sa začali hádať. O to horšia bola situácia, keď
bol manžel opitý, vtedy býval ešte agresívnejší. Mala depresie, ktoré boli spôsobené dlhmi z podnikania
ako aj z hádok, ktoré manžel vyvolával. Neraz tieto hádky prešli do fyzického útoku na jej osobu. Manžel

jej v tomto ťažkom období, kedy mala depresie, vôbec nepomáhal, len zhoršoval situáciu a nebol jej
oporou.Všetkovyvrcholilovapríli2019,kedyjuvyhodilzospoločnejdomácnosti.Zbaliljejveciazaviezol
ju do Čadce, kde ju vysadil a povedal jej, že jej má plné zuby a nechce s ňou ďalej žiť. Od tohto
obdobia s manželom v spoločnej domácnosti nežijú. Z manželstva pochádza plnoletá dcéra F.. Počas
manželstva si zobrala 3 úvery na výstavbu ich rodinného domu v L., ktoré spláca sama mesačne spolu
vo výške 480 €. Keďže ju manžel vyhodil zo spoločného domu, býva v dome svojej matky v Q.j. Životná
úroveň jej manžela viacnásobne prevyšuje jej životnú úroveň, keď ona nemôže vyžiť zo svojho príjmu,

nakoľko uhrádza úvery, ktoré si zobrala na výstavbu ich rodinného domu. Manžel jej momentálne ničím
neprispieva.3. Manžel sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu prostredníctvom právneho zástupcu dňa
19.02.2020, v ktorom uviedol, že je pravda, že s manželkou v súčasnosti spolu nežijú ako manželia v
spoločnej domácnosti. Tento stav trvá od 20.04.2019, kedy sa manželka dobrovoľne odsťahovala zo

spoločnej domácnosti do Q.. Po nezhodách, ktoré sa zväčšovali od roku 2018 a naďalej rástli, najmä z
dôvoduvykonávanianeúspešnejspoločnejpodnikateľskejčinnosti,aktorámuselanásledneajzaniknúť,
zanikol aj náš vzťah. Nie je pravda, že úvery si vzala z dôvodu výstavby ich rodinného domu v L.. Vie
síce, o ktoré úvery má ísť, i keď ich vo svojom návrhu nerozpisuje, avšak o žiadnej splátke vo výške 480
€, ktorú údajne mesačne platí, nemá vedomosť. Ma vedomosť iba o tom, že si vzala úver vo VÚB, a.s.,

a to výlučne z dôvodu nevyhnutnej potreby ich prežitia a preklenutia ich spoločnej nepriaznivej finančnej
situácie, ktorá nastala po zániku spoločnej podnikateľskej činnosti, pričom im zanechala rozsiahle
záväzky. Na mesačnú splátku tohto úveru vo VÚB, a.s., ktorú má manželka, pokiaľ vie, vo výške 405 €,
jej pravidelne prispieval a naďalej stále prispieva sumou vo výške 200 € až 250 € v závislosti podľa jeho
finančných možností v danom kalendárnom mesiaci. Na splácanie manželkinho ďalšieho úveru, ktorý
si vzala od Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. (ďalej len PSS) na výstavbu spoločného rodinného domu od

začiatku pravidelne mesačne platí celú sumu splátky iba on. Táto mesačná splátka úveru je v súčasnej
dobe vo výške 320 €. Navyše platí pravidelne mesačne aj vlastný úver poskytnutý od PSS, ktorý si, ako
aj manželka, vzal na výstavbu spoločného rodinného domu. Mesačne na tento úver pravidelne spláca
splátku vo výške 185 €. Na manželkin a jeho úver, ktorý si takto každý jednotlivo vzali na výstavbu
rodinného domu, platí spoločnosti PSS iba on mesačne sumu spolu vo výške 505 €. Ich spoločná

dcéra, F. je v súčasnosti už plnoletá, takže osobnú starostlivosť manželky ako matky si už značný čas
nevyžaduje. Keďže ešte stále študuje, pravidelne dcére dobrovoľne poskytuje mesačne sumu vo výške
od 150 € až do 350 €, v závislosti od jeho finančných možností v danom kalendárnom mesiaci, a to od
augusta 2019. Nevie o tom, či dcére tiež nejakou sumou pravidelne mesačne prispieva manželka. Jeho
vyživovaciu povinnosť voči manželke nie je možné odvodzovať ani z dôvodu jej starostlivosti o spoločnú

domácnosť a rozsahu tejto starostlivosti, keďže v spoločnej domácnosti už spolu takmer rok nežijú. Ak
jej príjem nepostačuje na pokrytie jej výdavkov, je na mieste, aby sa snažila účelne zvýšiť svoj príjem.
Návrh žiada zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

4. Navrhovateľka v replike uviedla, že manžel jej v minulosti neprispieval žiadnou sumou vo výške 200

€ a túto jej začal posielať až po tom, čo podala tento návrh. Od 11/2019 jej prispieva sumou 200 €
mesačne. Príjem manžela je podstatne vyšší minimálne trojnásobne, pokiaľ vychádza z tvrdení, ktoré
uviedol v SMS správe, pričom jeho životný štandard je na omnoho vyššej úrovni, keďže zostal bývať
v ich spoločnom rodinnom dome a ona sa musela presťahovať do rodičovského domu, pričom manžel
využíva nehnuteľnosť, ktorú spoločne nadobudli za trvania BSM. Ich plnoletá dcéra síce študuje na

strednej škole v R., ale vyžaduje jej starostlivosť. Keď nie je v škole, prichádza k nej domov, balí jej
veci na internát, nabalí jej stravu, operie, ožehlí, všetko tak, ako sa patrí. Jej úverové zaťaženie, kde
platí niektoré zo spoločných úverov, je taktiež vysoké a s prihliadnutím na jej mzdu nemôže ona všetky
tieto prostriedky uhrádzať sama. Manžel jej ešte provokatívne zasiela SMS správy s tým, ako si varí
guláš alebo kapustnicu na ich spoločnej záhrade a de facto sa jej vysmieva. Sumu vo výške 200 €, ktorú

posiela, nepovažuje ako sumu manželského výživného, ale považuje to za splátku na úvery, ktoré boli
zobraté za trvania manželstva.

5. Manžel v duplike uviedol, že dňa 16.10.2019 manželka podala návrh o rozvod manželstva, konanie
je vedené pod sp. zn. 17Pc/15/2019 na X. Manželka sa zo spoločnej domácnosti rozhodla sama

dobrovoľne odsťahovať do rodičovského domu, ktorý bol prázdny. Nijako ju z domu nevyhadzoval,
ani ju k tomu nijakým spôsobom nenútil ani netlačil. Manželke nijako nebráni, aby sa vrátila späť do
ich domu. Manželka sa po celý čas mohla a stále sa, samozrejme, môže do spoločnej domácnosti
vrátiť, čím by ušetrila na cestovné do práce, aj na stravu, či náklady na bývanie. Myslí si, že dcéra je
už dostatočne samostatná, o čom svedčí aj skutočnosť, že má vážny vzťah a priateľa, s ktorým trávi

väčšinu jej času. To znamená, že plnoletá dcéra osobnú starostlivosť matky nevyhnutne nevyžaduje ani
nepotrebuje. Od začiatku, od kedy si vzala úvery, jej platí, resp. jej posiela pravidelne peniaze na tieto
jej záväzky voči bankám. Manželka zo svojho príjmu na tieto záväzky neplatí nič. Vie, že je schopná
prestať splátky úverov platiť, preto tým na neho psychicky manželka tlačí, navyše už sa mu vyjadrila, že
ak jej nebude platiť navyše sumu, ktorej sa domáha v tomto konaní, prestane uhrádzať splátky úverov,

ktoré má a na ktoré jej posiela peniaze a peniaze si nechá pre seba, pričom tým priamo ohrozí ich
nehnuteľnosť prípadnou exekúciou. Manželke naďalej pravidelne mesačne posiela peniaze na plnenie
jej splátok úverov. I keď môže na prvý pohľad jeho mzda (cca 2150 € v čistom) pôsobiť nadštandardne,
skutočnosť je taká, že po odpočítaní všetkých výdavkov spojených so spoločnou nehnuteľnosťou, jehoa manželkiných záväzkov, výdavkov na dcéru, je jeho mzda v porovnateľnej výške ako manželkina. To
znamená, že i keď sa to nezdá, ale reálne je jeho životná úroveň rovnaká s manželkinou.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi
týkajúcimisaúčastníkovkonania(najmäpríjmovavýdavkov)arozhodolpodľanasledovnýchustanovení
zákonov:

7. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z

manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

8. Podľa § 71 ods. 2 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu
povinnosť detí voči rodičom.

9. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

10. Podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

11. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a končí sa smrťou niektorého z
manželov. Zaniká tiež právoplatnosťou súdneho rozhodnutia o rozvode manželstva, resp. o neplatnosti
manželstva. Požiadavka, aby životná úroveň manželov bola v zásade rovnaká, je odôvodnená ich
rovnakým postavením v rodine a vyplýva aj z ich rovnakých práv a povinností v manželstve. Zásada
rovnakej životnej úrovne však neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi vyvodzovanú iba z

ich zárobkov. Pre rozhodnutie súdu o výživnom medzi manželmi, kde pri určení súd prihliadne na
odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného,
nestačí zistiť len osobné, rodinné a majetkové pomery manželov vrátane ich príjmov, ale treba zistiť
aj konkrétnu mieru potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom každého z
manželov, prípadne inými závažnými okolnosťami.

12. Uplatňovanie výživného medzi manželmi je možné aj v prípadoch, keď sú napríklad obaja manželia
zárobkovo činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, avšak vzniká disproporcia v ich celkovej
životnej úrovni.

13.Vprvomradesúdkonštatuje,ženezistilrozporpriznaniavýživnéhovtomtokonanísdobrýmimravmi.
Dobré mravy sú meradlom hodnotenia konkrétnej situácie zodpovedajúcej všeobecne uznávaným
pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti. Manžel vo
svojom vyjadrení (č. l. 61) poukazuje na ustanovenie zákona o rodine, podľa ktorého výživné nemožno
priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi, avšak bližšie neuviedol, v čom konkrétne vidí rozpor

s dobrými mravmi. V konaní nevyšli najavo žiadne okolnosti, ktoré by nasvedčovali takému správaniu
navrhovateľky, ktoré by bolo dôvodné hodnotiť ako správanie v rozpore s dobrými mravmi.

14. Účastníci tohto konania sú manželia, ich manželstvo bolo uzavreté dňa 01.01.2000 (sobášny
list na č. l. 9). Z manželstva pochádza plnoletá dcéra Lívia. Aktuálne prebieha na X. pod sp. zn.

17Pc/15/2019 konanie o rozvod manželstva, pričom v čase rozhodovania o nároku navrhovateľky bol
vytýčený termín pojednávania. V danom prípade neobstojí argumentácia manžela, že vzhľadom na
prebiehajúce rozvodové konanie bude určenie výživného na manželku irelevantné, nakoľko aj v prípade,
ak by už manželstvo bolo rozvedené, súd by pristúpil k určeniu výživného za obdobie od podania návrhu
do právoplatnosti rozvodu.

15. Manželia nežijú od apríla 2019 v spoločnej domácnosti, kedy navrhovateľka opustila ich spoločný
rodinný dom. Manželia mali rôzny pohľad na zánik spoločnej domácnosti. Manželka tvrdila, že ju manželvyhodil, zbalil jej veci a odviezol ju do U. Manžel tvrdí, že manželka sa dobrovoľne odsťahovala, on ju
len odviezol do U., kedykoľvek sa môže vrátiť späť.

16. K uvedenej skutočnosti súd vypočul účastníkov, pričom dospel k záveru, že hoci manžel „fyzicky
nedotiahol“ manželku do auta, ktorým ju odviezol do U., pod vplyvom predchádzajúcich skúsenosti
s manželom zvolila odchod ako jediné vhodné riešenie, avšak toto opustenie spoločnej domácnosti
nemožno považovať za dobrovoľné. Manžel sa aj sám v rámci rozvodového konania vyjadril, že v
minulosti (od polovice r. 2015) obaja manželia požívali alkohol, bol v tomto období konfliktnejší a viac sa

hádavali. V tomto období býval občas zo zúfalstva a pod vplyvom alkoholu aj agresívny. Nikdy nemal v
úmysle ublížiť manželke zámerne. Všetko to vyvrcholilo v apríli 2019, kedy v rámci hádky vzal cestovný
kufor a začal baliť manželke osobné veci. Hoci pre agresívne správanie manželka trestné oznámenie
nikdy nepodala, jedenkrát skončil manžel v CPZ-ke a bol na 10 dní vylúčený zo spoločnej domácnosti.
Manželka v rámci aj len začínajúcej hádky zvykla na neho volať políciu.

17. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v odseku 16 možno konštatovať, že za daných okolností ďalšie
spolužitie manželov nebolo možné a za týchto okolností nie je v záujme manželky ani návrat do ich
spoločného rodinného domu, hoci manžel prezentoval postoj, že sa môže manželka kedykoľvek vrátiť.

18. Manželke preto vznikli náklady súvisiace so založením si novej domácnosti v Q.. Hoci mala možnosť

pracovať v C. za 1.300 € v čistom, je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, ktorá je všeobecne známa, že
cena nájmu v C. a okolí je vysoká, preto nemožno manželke vyčítať, že uprednostnila prácu v U., síce
za nižšiu mzdu, ale tým pádom aj s nižšími výdavkami na bývanie.

19. Pokiaľ sa týka starostlivosti o spoločnú plnoletú dcéru, tu súd musí dať za pravdu manželovi, že dieťa

je už plnoleté (hoci chodí na strednú školu), takže nie je možné hovoriť o osobnej starostlivosti, aj keď
matka sa o dcéru stará (varí, perie, chystá jej veci na internát a pod.), avšak takáto starostlivosť o deti je
prirodzená rodičovská starostlivosť, ktorú rodičia zvyknú preukazovať svojim deťom, pokiaľ s nimi žijú
v spoločnej domácnosti (častokrát aj v situáciách, kedy deti už aj pracujú). Obaja rodičia sa podieľajú
na výžive dcéry, otec posiela výživné na jej účet, matka (nakoľko žije s dcérou v spoločnej domácnosti),

dáva jej peniaze podľa potreby v hotovosti.

20. Vo vzťahu k úverom, ktoré manželia majú, z konania vyplynulo, že navrhovateľka má 3 úvery vo VÚB
a.s. (viď. č. l. 32-34). Tieto boli brané na zabezpečenie vybavenia domácnosti, ale aj na zabezpečenie
finančnej existencie domácnosti/na preklenutie zlého finančného obdobia. Tieto tri úvery predstavujú

mesačnú splátku spolu vo výške 428,11 €. Manželia tiež majú úvery v PSS, kde jeden úver brala
manželka (mesačná splátka predstavuje sumu 320 €) a jeden manžel (mesačná splátka predstavuje
sumu 185 €), brali ich z dôvodu výstavby ich spoločného rodinného domu. Tieto dva úvery v PSS spláca
manžel. Na úvery, ktoré má manželka vo VÚB prispieva manželke sumou 200 € mesačne, a to od
11/2019.

21. Manželka pracuje v E. pričom za obdobie 05-09/2019 bol jej čistý príjem v priemere v sume 963,70 €.
Nakoľko sa vrátila do svojho rodného mesta, dostala v prvej výplate bonus 500 €. V 03/2020 mala čistý
príjem 845,15 € a v 04/2020 obdobne ako v predchádzajúcom mesiaci, t.j. cca 850 €. Príjem manželky
je tak v priemere na úrovni cca 880 € mesačne.

22. K svojim výdavkom uviedla, že býva v staršom rodinnom dome, aby ušetrila za plyn, kúpila si nejaké
drevo. Pokiaľ sa týka SIPA pôvodne mala 112,64 €, teraz jej to zdvihli na 116 €. Za cestovné platí 15 až
20 €, dobíja si kartu, záleží to od toho, koľko má služieb. Za vitamíny platí asi 20 € mesačne, nakoľko
pracuje na internom oddelení, ktoré je infekčné, potrebuje si posilňovať imunitu. Má už len výdavky

na stravu, ošatenie, hygienické potreby (cca 200 €), za telefón platí 30 € v priemere. Pokiaľ sa týka
nákupu potravín, nakupuje potraviny pre obe, a to znamená pre ňu aj pre dcéru. Keď chodia na nejaký
väčší nákup, tak je to suma aj 60 - 70 €. Pokiaľ sa týka plnoletej dcéry, tak tejto prispeje podľa toho, čo
potrebuje, raz jej dá 20 €, raz jej dá 30 €. Na výživu dcéry tak vynakladá cca 100 € mesačne.

23. Výdavky manželky tak súd ustálil cca vo výške 860 - 910 € mesačne. Od tejto sumy odrátal
200 €, ktorou sumou prispieva manžel na úvery, ktoré síce brala manželka, ale boli brané za účelom
uspokojenia potrieb rodiny. Manželka má tak mesačné výdavky cca 660 - 710 €.24. Manžel bol v období 07-11/2019 práceneschopný a poberal dávky nemocenského poistenie v
priemere mesačne vo výške 1035 € (viď č. l. 19). Od 11/2019 pracuje v spoločnosti W.. (viď č. l. 110),
pričom jeho mzda bola odstupňovaná podľa mesiacov, pričom v čase rozhodovania súdu je jeho príjem

3.000 € brutto, čo v čistom predstavuje sumu 2.100 € mesačne. Vo výške mzdy je zohľadnená aj práca
nadčas.

25. K svojím mesačným výdavkom uviedol, že platí úver v PSS, kde mal splátku pôvodne 210 €, teraz
platí 185 €. Za manželku takisto spláca úver v PSS, pôvodne išlo o sumu 410 €, teraz je to suma 320 €.

Manželke dobrovoľne prispieva sumou 200 €, dcére na výživné od 150 do 250 € podľa jeho možností
(podľa dokladov doložených manželom v priemere prispieva na dcéru sumou 187,50 € mesačne). Za
elektriku platí 105 €, za vodu a kanalizáciu 40 €, za komunálne odpady to vychádza nejakých 240 €
ročne. Na vitamíny a lieky vynakladá finančné prostriedky v sume okolo 50 až 60 € mesačne. Na stravu,
ošatenie, hygienu či kultúru vynakladá cca 300- 400 € a náklady na bývanie predstavujú 135,79 €. Pokiaľ
sa týka jednorazových výdavkov vyplatil všetky dlhy a exekúcie, ktoré súviseli s nezaplatenými daňami

za nehnuteľnosť (dve po cca 700 € a tretia bola vyplatená z nasporených finančných prostriedkov, kde
si sumu strhol exekútor). Realizoval tiež platby za nedoplatky za vodu, to boli dvakrát tá suma 400 a
404 € (viď č. l. 146 a 147, platby boli zrealizované v máji 2019), bol tam nedoplatok za elektrinu, to bolo
451,77 € (č. l. 148) a následne tie tri platby, kde je poznámka „s.r.o.“, tak sa týkali spoločnej firmy (č. l.
149-151). V januári 2020 platil daň za dom, čo bolo platba okolo 480 € (č. l. 144).

26. Výdavky manžela tak súd ustálil cca vo výške 1500 € mesačne (vrátane sumy 200 €, ktorú posiela
manželke na úvery vo VÚB).

27. Súd vyhodnocoval pomery na strane navrhovateľky a manžela komplexne, teda zohľadnil nielen

výškupríjmovavýdavkovzhľadiskaichvyčíslenia,alezobraldoúvahyzdravotnýstavobochúčastníkov,
spôsob ich života, bytové pomery, aká je na jednej či druhej strane objektívna možnosť zvýšenia svojho
príjmu, ako aj to, čo si ktorý z nich za svojej situácie môže nad rámec bežných nutných potrieb dovoliť
uhradiť. Toto všetko je potrebné posúdiť pre vyvodenie záveru o tom, či je nutné priznať navrhovateľke
výživné na dorovnanie životnej úrovne, ktorá má byť v zásade rovnaká, čo však neznamená mechanickú

rovnosť,kedysadávajúdopomerulen„čísla“nastranepríjmovavýdavkov.Podľavšetkýchtýchtokritérií
po zhodnotení zistení súd dospel k záveru, že životná úroveň navrhovateľky v porovnaní s úrovňou
manžela je nižšia, a preto je potrebné túto nerovnosť vykompenzovať.

28. Manželka pracuje na oddelení, ktoré je považované za infekčné, preto potrebuje užívať vitamíny na

posilnenie imunity. Manžel má diagnostikovanú Pankreatitídu a Crohnovu chorobu, s čím súvisia tiež
výdavky na lieky. U oboch manželov súd tieto výdavky zohľadnil. Zdravotný stav manželov však možno
vyhodnotiť ako dobrý vo vzťahu k výkonu zárobkovej činnosti, t. j. ani jeden z manželov netrpí takým
ochorením, ktoré by spôsobovalo, že nie je schopný pracovať a dosahovať príjem.

29. Pokiaľ sa týka bytových pomerov, manžel je na tom lepšie, nakoľko zostal bývať v spoločnej
nehnuteľnosti, ide o novostavbu rodinného domu, pričom manželka bola nútená zabezpečiť si po
odchode zo spoločnej domácnosti bývanie, pričom býva v staršom rodinnom dome.

30. Na margo poznámky právneho zástupcu manželky, že manžel by mal mať nadčasové hodiny

vyplatené a nie zahrnuté do mzdy, keďže v jeho prípade ide o klasickú pracovnú zmluvu, tu súd dáva
manželovinazváženie,čibysiprípadnepríjemnevedelzvýšiťajtakýmtospôsobom.Vpracovnejzmluve
máuvedenýdruhpráce„Projektmanagervstavebníctve“.Vustanovení§121ods.2Zákonníkaprácesú
uvedené typy zamestnancov, u ktorých je možné dohodnúť, že práca nadčas sa zohľadní vo výške mzdy.
Či manžel spadá pod kategóriu týchto „zamestnancov“, a teda či by práca nadčas mala byť zohľadnená

vo výške mzdy, alebo by mala byť vyplácaná osobitne, sa súd osobitne nezaoberal a v tomto smere
ani nevykonával dokazovanie, nakoľko na rozhodnutie o návrhu navrhovateľky považoval za dostatočné
vykonané dokazovanie tak, ako vyplýva zo súdneho spisu.

31. Čo sa týka ostatného životného štandardu, v konaní nebolo sporné, že ani jeden z manželov

sa nevenuje finančne náročnej záľube, u žiadneho z manželov nemožno konštatovať nadštandardné
výdavky.32. Po zohľadnení a vyhodnotení vyššie uvedených hľadísk súd dospel k záveru, že výživné žiadané
navrhovateľkou je primerané, je dôvodné v celom rozsahu vzhľadom na zistené výrazné rozdiely v
životnej úrovni účastníkov, kedy životná úroveň manželky je nižšia ako životná úroveň manžela, ktorý

má vyššie príjmy. Pokiaľ sa týka sumy 200 €, ktorú manžel mesačne zasiela manželke, ide o finančné
prostriedky na záväzky voči bankám, čo uviedol samotný manžel vo svojom vyjadrení a súd túto
sumu zohľadnil v jeho výdavkoch. Výživné v sume 200 € je adekvátne pre dorovnanie životnej úrovne
navrhovateľky, aby mala dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenia svojich osobných potrieb
nad rámec nutných výdavkov.

33. Súd určil vyživovaciu povinnosť manžela voči navrhovateľke počnúc dňom podania návrhu na súd,
t. j. odo dňa 15.10.2019. Výživné je splatné mesačne vopred, preto splatné výživné za obdobie od
15.10.2019 do 30.06.2020 predstavuje sumu 1709,68 € (t. j. alikvotná čiastka za 10/2019 je 109,68 € a 8
mesiacov x 200 € = 1600 €). Vzhľadom na výšku dlžného výživného, ako aj s poukazom na skutočnosť,
že manžel nemá úspory, umožnil mu súd nedoplatok na výživnom zaplatiť v mesačných splátkach po

150 € splatných spolu s bežným výživným.

34. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

35. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

36. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

37. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

38. Navrhovateľka ako aj manžel požiadali o priznanie náhrady trov konania.

39. Rozhodovanie o trovách konania v civilnom mimosporovom konaní nie je založené na zásade
úspechu strán v konaní. V konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku nemá nárok na
náhradu trov konania žiaden z účastníkov, okrem prípadu, ak s ohľadom na okolnosti prípadu považuje
súd priznanie nároku na náhradu trov konania za spravodlivé. Súd existenciu takýchto okolností

nekonštatoval.

40. Súd skúmal, či v predmetnom konaní je spravodlivé priznať niektorému z účastníkov konania
náhradu trov konania. Navrhovateľka ani manžel dôvod, pre ktorý si uplatnili nárok na náhradu trov
konania bližšie nešpecifikovali. Len samotná skutočnosť, že navrhovateľka iniciovala konanie voči

manželovi a bola v ňom úspešná, nemôže súd považovať za okolnosť hodnú osobitého zreteľa pre
priznanie nároku na náhradu trov konania. V končenom dôsledku konanie v tejto veci nevybočilo z
rámca ostatných bežných konaní vo veci výživného plnoletých osôb, a to tak z hľadiska hmotného ako
i procesného práva, preto nebol dôvod na priznanie náhrady trov konania žiadnemu z jeho účastníkov.

41. Súd tiež dopĺňa, že z príslušných ustanovení CMP upravujúcich konania vo veciach výživného
plnoletých osôb nevyplýva účastníkom konania povinnosť dať sa zastupovať zástupcom. Preto
vzhľadom na túto skutočnosť bolo slobodnou voľbou navrhovateľky (a rovnako aj manžela), jej vlastným
rozhodnutím, či si zvolí zástupcu alebo nie.

42. Súd s ohľadom na uvedené skutočnosti rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania v súlade s
§ 52 CMP nepriznal žiadnemu z účastníkov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.
Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku,

na Okresnom súde Čadca.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
vecisatýka,čosanímsleduje,podpisaspisovúznačkutohtokonania)uvedie,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon
rozhodnutia.