Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. marec 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/107/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314222887
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4314222887.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň

JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobkyne: U. U., nar. XX. XX.
XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom G., U. XXXX/XX, právni nástupcovia po zomrelej: X./
E. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., U. XXXX/XX a 2./ Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., U. XXXX/
XX, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa
27.11.2017, č. k. 15C/108/2014-94, takto

r o z h o d o l :

V odvolacom konaní, ako so žalobcami, pokračuje s právnymi nástupcami žalobkyne v 1. rade E. U.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom G., U. XXXX/XX a v 2. rade Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., U. XXXX/XX.

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovia v 1. a 2. rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8,
Bratislava, sp. zn. SR 04975/14 zo dňa 21.10.2014. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobkyňa

má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým,
žežalobkyňa-právnapredchodkyňažalobcovv1.a2.radeakodlžníčkaažalovanýakoveriteľuzatvorili
dňa 20.03.2012 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 500 eur s
tým že táto sa zaviazala zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o poplatok vo výške 484 eur. Celkovo tak
žalobkyňa mala zaplatiť žalovanému 984 eur a to v 12. mesačných splátkach po 82 eur, počnúc dňom
22.04.2012.ZrozsudkuStálehorozhodcovskéhosúduzodňa21.10.2014sp.zn.SR04975/14súdzistil,
že žalobkyni bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 112 eur, známy úrok vo výške 172,20

eura, známy úrok z omeškania vo výške 28,69 eura, poplatok vo výške 329,12 eura, úrok vo výške 32%
ročne zo sumy 112 eur od 12.07.2014 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy
441,12 eura do zaplatenia. Okrem toho bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo
výške 312 eur, trovy mediačného konania vo výške 180,65 eura, poplatok za upomienky vo výške 60
eur, ako aj trovy rozhodcovského konania vo výške 289,33 eura. Po právnej stránke svoje rozhodnutie
odôvodnil ust. § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, 2, § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, §
41 ods. 1, 2, § 45 ods. 1, 3, § 46 ods. 1, 2, § 73 ods. 1, 2, 3 zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní, ust. § 497 OZ ako aj § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. a/, b/ a § 9 ods. 1 a 2 zák. č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov ako aj § 11
ods. 1 písm. b/ uvedeného zákona a § 52 ods. 1, 3, 4 OZ a § 544 ods. 1, 2 OZ. Považoval za nesporné, že
medzi stranami sporu vznikol spotrebiteľskoprávny vzťah, nakoľko žalovaný ako právnická osoba, ktorýposkytuje úvery, poskytol žalobkyni - fyzickej osobe finančné prostriedky z titulu úverovej zmluvy. Súd
následne preskúmal, či uzavretá úverová zmluva obsahuje zákonné náležitosti, ktoré vyžaduje § 9 ods. 2
zák. č. 129/2010 Z. z., pričom zistil, že v úverovej zmluve nie je uvedená RPMN, úroková sadzba úveru,

termín konečnej splatnosti ako aj termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov. Vzhľadom na absenciu
takýchto zákonných náležitostí, ktoré vyžadujú ust. § 9 ods. 2 písm. i/, f/, j/ a k/ zák. č. 129/2010 Z. z., súd
považoval takýto úver za bezúročný a bezpoplatkový a to v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010
Z. z. Pokiaľ ide o prílohu k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX - štandardné informácie o spotrebiteľskom
úvere a ktoré mali tvoriť prílohu úverovej zmluve podľa názoru súdu nebolo v konaní preukázané,

že žalobkyňa bola oboznámená s obsahom takejto prílohy, nakoľko tá neobsahuje jej podpis, pričom
vyššie uvedené údaje, ktoré vyžaduje § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. musia byť obsiahnuté priamo v
úverovejzmluveanepostačuje,keďsúuvedenévosobitnejprílohekzmluveoúvere.Súdtiežpreskúmal
rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola uzavretá medzi stranami sporu a zistil, že tá bola pripravená na vopred
formulovanom tlačive, ktoré vypracoval žalovaným s tým, že sa tam dopĺňali len určité údaje o osobe
žalobcu a úverovej zmluvy, na ktorú sa mala takáto rozhodcovská dohoda vzťahovať. S účinnosťou od

01.01.2015 bol zavedený do právneho poriadku zák. č. 335/2014 Z. z. o rozhodcovsko - spotrebiteľskom
konaní, z ktorého prechodných ustanovení vyplýva, že rozhodcovská zmluva, ktorá bola uzavretá pred
účinnosťou tohto právneho predpisu sa podľa § 73 ods. 3 zákona spravuje predpismi účinnými v čase
jej uzavretia, avšak rozhodcovské konanie ako aj predmetný rozhodcovský rozsudok sa budú spravovať
ustanoveniami zákona č. 335/2014 Z. z. Medzi stranami sporu bolo sporné, či rozhodcovská zmluva

bola uzatvorená platne, alebo nie, a či teda rozhodcovský súd mal právomoc rozhodnúť o nároku,
ktorý si v rozhodcovskom konaní uplatnil žalovaný voči žalobkyni. V rozhodcovskej zmluve sa strany
sporu dohodli, že spory, ktoré súvisia so zmluvou o úvere budú riešené cestou príslušného súdu v
súdnom konaní, alebo v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Výber súdu, ktorý bude
prejednávať vec a rozhodovať o nej spočíva na tej zmluvnej strane, ktorá podáva žalobný návrh, ktorý

z takto formulovanej rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že v prípade, ak by podával návrh na začatie
rozhodcovského konania žalovaný, ako dodávateľ, tak žalobkyňa ako slabšia zmluvná strana, teda
spotrebiteľ,bolanútenápodrobiťsarozhodcovskémukonaniu,pričomust.§53ods.4OZ,ktoréupravuje
aj problematiku rozhodcovskej zmluvy sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa tak, aby bola zabezpečená
ochrana jeho práv. Spotrebiteľ mal tak iluzórnu a domnelú možnosť voľby pri výbere súdu, ktorý bude

prejednávaťsporyvyplývajúcezuzavretejzmluvyoúvere.Súdtakdospelknázoru,žežalovanýpredložil
účelovo žalovanému rozhodcovskú doložku spotrebiteľovi, ktorý nepozná pravidlá rozhodcovského
konania,nevenujerozhodcovskejzmluvedostatočnúpozornosťazneužívataknevedomosťspotrebiteľa
pri vyjednávaní podmienok zmluvného vzťahu s tým, že takéto konanie je potom v rozpore s dobrými
mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ a nemôže na tom nič meniť ani skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola

uzavretá na samostatnom liste papiera a spotrebiteľ mal možnosť odstúpiť od uzavretia takejto zmluvy
do 10 dní. Žalovaný tak neuniesol dôkazné bremeno, že by so spotrebiteľom individuálne dojednal
takúto rozhodcovskú zmluvu. Súd preto ex offo skúmal túto rozhodcovskú zmluvu a dospel k záveru,
že má charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, v dôsledku čoho je
neplatná. Súd preto zrušil rozhodcovský rozsudok podľa § 45 ods. 1 písm. e/ zák. č. 335/2014 Z. z. a to z

dôvodu, že rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať o nároku, ktorý si uplatnil v rozhodcovskom
konaní žalovaný voči žalobkyni. Pre zrušenie rozhodcovského rozsudku bol naplnený aj dôvod podľa
§ 45 ods. 1 písm. i/ zák. č. 335/2014 Z. z., pretože rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s predpismi
na ochranu spotrebiteľa a tiež nesprávne posúdil úverovú zmluvu a poskytnutý úver, pretože ten z
vyššie uvedených dôvodov považoval súd za bezúročný a bezpoplatkový. Z uvedených dôvodov preto

žalovanému vznikol nárok len na zaplatenie finančných prostriedkov, ktoré poskytol žalobkyni ako úver,
nie však na dohodnuté úroky a iné. Rozhodcovský súd mal preskúmať, či si žalobca neuplatňuje nároky
z neprijateľných zmluvných podmienok, resp. z neplatných dojednaní, ako je napr. zmluvná pokuta,
ktorej výška (312 eur) je podľa názoru súdu neprimerane vysoká (ide o sankciu v rozsahu 62,40% z
poskytnutého úveru) a mohla byť tak neplatná pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ, resp. by

mohla byť znížená podľa § 545a OZ. Rozhodcovský súd tak vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci, pretože nárok posúdil z titulu platne uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, hoci išlo
o zmluvu o úvere, ktorá je bezúročná a bez poplatkov, v zmysle § 11 ods. 1 takéhoto právneho predpisu.
Preto tu existuje dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku aj v zmysle § 45 ods. 1 písm. l/ zák.
č. 335/2014 Z. z. Pokiaľ išlo o obranu žalovaného, že súdu bráni v konaní prekážka litispendencie s

prihliadnutím na konanie 7CSr/3/2015, tak takéto konanie bolo v čase rozhodovania súdu právoplatne
zastavené uznesením zo dňa 16.06.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11.07.2017 a preto súdu
nebránila žiadna prekážka, aby rozhodol vo veci samej. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1
CSP a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%.2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný a domáhal sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako odvolacie

dôvody uviedol ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP. V prvom rade uviedol, že súd prvej inštancie
rozsudok nedostatočne odôvodnil, čím mu odňal možnosť konať pred súdom. Okrem toho je toho
názoru, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že tvrdenia súdu týkajúce sa rozporu
rozhodcovského rozsudku so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa sú

nedôvodné. Vzhľadom k skutočnosti, že žalobcovi nemožno priznať postavenie spotrebiteľa, nakoľko
nie je naplnený zákonný predpoklad, keďže finančné prostriedky použil za účelom povolania a teda
nemožno uplatňovať predpisy podľa zákona o ochrane spotrebiteľa ani zákona o spotrebiteľských
úveroch.Jenepochybné,žerozhodcovskázmluvajetzv.nevýhradnourozhodcovskouzmluvou,nakoľko
umožňujekaždejstranedomáhaťsaochranysvojichprávbuďprostredníctvomrozhodcovskéhokonania
alebo súdneho konania. Z toho jasne vyplýva, že nie je daná výlučnosť rozhodcovského súdu a žalovaný

sa má možnosť v prípade nespokojnosti obrátiť na všeobecný súd. Odmieta akékoľvek argumenty
žalobcu, ktoré majú evokovať stav, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná. Je preto
presvedčený, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne v zmysle platných právnych predpisov
a nemožno mať teda žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Čo sa týka samotnej zmluvy o úvere k
tejto uviedol, že v danom prípade nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny

úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa zmluvou o úvere zaviazal k úhrade 12. splátok vo výške 82
eur, pričom v štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere, ktoré tvoria prílohu
a neoddeliteľnú súčasť zmluvy, je jasne určitá a zrozumiteľne uvedený termín konečnej splatnosti s
dátumom 14.02.2014. Preto nie je možné považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko
obsahuje náležitosti podľa zák. č. 129/2010 Z. z., v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/. Výška RPMN je vo

výške 304,1% ako je to uvedené na prednej strane zmluvy o úvere, pričom v štandardných európskych
informáciách o spotrebiteľskom úvere je uvedené, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na
poskytnutý úver platný ku dňu podpísania zmluvy o úvere je vo výške 46,12%. Čo sa týka výšky odplaty
za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, v tomto smere dôkazné bremeno nesie žalobca,
ktorý musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne (podstatne)

vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektami poskytujúcimi financovanie z
vlastných zdrojov. Poukázal na rozsudok Súdneho dvoru C-42/15.

3. Právny nástupcovia žalobkyne sa k odvolaniu nevyjadrili.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len
„CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a v
zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 363 a
nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383

CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie správne
zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. CSP ak nie je stanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

7. Odvolací súd predtým, ako pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci sa zaoberal skutočnosťou,
že žalobkyňa v priebehu konania po rozhodnutí súdu prvej inštancie zomrela. Z obsahu spisu bolo
jednoznačne zistené, že táto zomrela dňa 25.04.2018 (č. l. 131 spisu), pričom rozsudok súdu prvej
inštancie bol vyhlásený dňa 27.01.2017.

8. Podľa § 63 ods. 1 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd
posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.9. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje
s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo
povinnosť, o ktorú v konaní ide a to len čo sa skončí konanie o dedičstve (ods. 2).

10. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak s tým, že na odvolacie konania
sa nepoužijú ustanovenia o pristúpení subjektov (ods. 2).

11. Nová úprava procesného práva prikazuje súdu v prípade úmrtia strany sporu (ktorá je fyzickou
osobou)aztohoplynúcejstratyprocesnejsubjektivity(§7OZaporovnajtiež §61CSP),akknimdošlo
pred právoplatným skončením konania rozhodnúť o tom, že v konaní bude pokračovať s dedičmi strany
(pokiaľ nejde o prípad, v ktorom úmrtím strany stráca ďalšie konanie zmysel a má dôjsť k jeho staveniu).
Keďže v danej veci ide nepochybne o majetkový spor a žalobkyňa zomrela počas odvolacieho konania
skôr, ako sa toto konanie skončilo, odvolací súd rozhodol, že v odvolacom konaní bude pokračovať s

dedičmi pôvodnej žalobkyne, ktorými sú E.
12. Po tom, čo si súd vyriešil procesné nástupníctvo po zomrelej žalobkyne, pristúpil k vecnému
prejednaniu sporu a dospel k záveru, ako bolo vyššie uvedené, že rozsudok je potrebné ako vecne
správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14.Podľaods.2citovanéhoustanovenia,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňuje sodôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

15. Ustanovenie § 387 ods. 2 CSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho
súdu. Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v

odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí
vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 220 ods. 2 CSP, ale obmedzí sa len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na
zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako
neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na

všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.

16. Odvolací súd v zmysle § 380 ods. 1 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, sa plne
stotožnilsrozhodnutímsúduprvejinštancie,nakoľkobolajehoargumentáciavecnesprávna,objektívna,
presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Prieskumná činnosť

odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto
preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania,
z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému
rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré
účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní

fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu. Ustanovenie § 380 ods. 2 CSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný
rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom
dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa
prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že

pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

17. V danej veci odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu
predchádzalo, nezistil žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

18. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom žalovanou, súc viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania žalovanej, preskúmal v danej veci tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré
mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočnédokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom
opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania

aprávnepredpisy,ktoréaplikovalnaprejednávanýprípadazktorýchvyvodilsvojeprávnezávery.Prijaté
právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká
aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím
ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaná sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu
prvéhostupňanestotožňuje,neznamená,žejehozdôvodnenienezodpovedápožiadavkám,ktorénatúto

časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd prvého stupňa totiž zrozumiteľným
spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré určil, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi zmluvnými stranami,
je neplatná. Odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto
dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje.

19. S účinnosťou od 01. 01. 2015 bol prijatý nový zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 73 ods. 1, 3 (prechodné
ustanovenia) stanovil, že ak nie je ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský
spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom
konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1.

januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Z uvedeného vyplýva, že konania
o zrušenie rozhodcovského rozsudku neskončené do 31. 12. 2014 sa nedokončia podľa zákona č.
244/2002 Z.z., ale sa dokončia podľa nového špeciálneho zákona č. 335/2015Z.z. a iba rozhodcovskú
zmluvu bude súd posudzovať podľa predpisov účinných v čase jej uzavretia.

20. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc
vec prejednať a rozhodnúť, sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci
rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to
či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Iba platná rozhodcovská zmluva môže
totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna

neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý.

21. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok, keď dospel k záveru,
že rozhodcovská zmluva je neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy, boli porušené všeobecne
záväzné právne prepisy na ochranu spotrebiteľa. V danej veci preto správne súd prvej inštancie podrobil

prieskumnej činnosti predovšetkým rozhodcovskú zmluvu uzavretú dňa 20.03.2012, t.j. v deň, keď bola
uzavretá aj zmluva o úvere. Súd prvej inštancie podrobným spôsobom v napadnutom rozsudku uviedol
dôvody, pre ktoré predmetnú zmluvu vyhodnotil ako neplatný právny úkon, ktorý nebol uzavretý v súlade
s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie v
plnom rozsahu stotožnil a na tieto dôvody ďalej poukazuje.

22. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd, vzhľadom aj na ďalšie námietky odvolateľa uvádza,
že v ustanovení § 47 Zákona o rozhodcovskom konaní č. 335/2014 Z. z. je upravený ďalší postup
súdu v prípade, že rozhodne o zrušení rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovská zmluva sa tak stáva
bezpredmetnou a vec bude prejednaná a rozhodnutá v občianskom súdnom konaní, v rámci ktorého

budepovinnosťousúduprvéhostupňapodrobiťzmluvnépodmienkyobsiahnutévspotrebiteľskejzmluve
tzv. súdnej kontrole a to v zmysle, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech navrhovateľa ako spotrebiteľa.

23. Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci je otázka, či Rozhodcovská zmluva k úverovej zmluve

zo dňa 20.03.2012, na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc, je platná. V zmluve sa
účastníci vzťahu dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek
zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:

a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde
b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu.Podľa takto dojednanej rozhodcovskej zmluvy, spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní, avšak
výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalujúcej strane. Odvolací súd sa stotožnil so
záverom súdu prvej inštancie v tom smere, že ide o formulárovú zmluvu, ktorej možnosť žalobkyňa

ovplyvniť nemala. Bolo preto povinnosťou žalovaného, postup podľa tejto rozhodcovskej zmluvy
žalobkyni vysvetliť a oboznámiť ju s ňou. Odvolací súd dodáva, že už samotná forma, v akej je
rozhodcovská zmluva napísaná, a to drobným, ťažko čitateľným husto popísaným textom, sama
o sebe podstate sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní. Z pohľadu
spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu

vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojim konaním. Spotrebiteľ má byť chránený
pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený
celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami. Napriek tomu, že
predmetnározhodcovskázmluvajeuzavretásamostatne(neoddeliteľnevšaksúvisísúverovouzmluvou
č. XXXXXXXXX, preto ju možno považovať aj za rozhodcovskú doložku k tejto zmluve), pre platnosť
rozhodcovskej zmluvy je podstatné, aby v nej bola podchytená vôľa oboch zmluvných strán uzavrieť

takúto zmluvu. Z vyjadrenia žalobkyne, ako aj z jej následného správania, však vyplýva, že predmetnú
rozhodcovskú zmluvu uzavrieť nemienila a nechcela, nakoľko jej sama ani neporozumela, čo v
konečnom dôsledku preukázala aj tým, že podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

24. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je svojim obsahom najbližšie problémovej

rozhodcovskej zmluve. Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany
a nie z pohľadu dodávateľa. Ak by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula
neprijateľná, ak nie je alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil, alebo
odsunul. Spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy,
ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v

tom bránila, bude v zmysle citovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Pokiaľ ide o tzv.
nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s
pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov
plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje
svoje práva, tak využíva, pre neho transparentný štátny súd. Odvolací súd pritom nepochybuje o tom,

že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne
rozhodcovské konanie využil, pretože inak by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Je
na úvahu, či spotrebiteľa by napadla myšlienka namietať neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy. Tu je
nutné objektívne posúdenie rozhodcovskej zmluvy a nie je rozhodujúca vôľa účastníka zmluvného
vzťahu a v tomto zmysle ani jeho aktivita. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná

(§ 53 ods. 5 OZ) a je povinnosťou nielen súdu, ale rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť
všetky právne dôsledky, a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.
Neuniklo pozornosti odvolaciemu súdu, že rozhodca iba zriedkavo pristupuje k posúdeniu platného
založeniavlastnejprávomoci,resp.tútoibaformalistickyskonštatujeakodanú.Ajtotokonaniejeprávom
nerešpektovania práv spotrebiteľov a absencia nestrannosti a nezaujatosti rozhodcu. Akceptovateľnosť

rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach je treba zvoliť osobitným vyjednaním a nie
nanútením arbitráže spotrebiteľovi. Na individuálne dojednanie je však potrebné rešpektovať a zachovať
proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Predkladanie rozhodcovských doložiek
spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť
tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom

na tomto nič nemení ani vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera.
Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom predkladaní zmluvných
podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý, odvolací súd neprijíma a odsudzuje ho ako
konanie hraničiace so zlým úmyslom v zmluvných vzťahoch. Je neakceptovateľné, aby porušovateľ
práva presúval zodpovednosť na slabšieho a je vylúčené, aby za takýchto okolností súd akceptoval

rozhodcovskú zmluvu.

25. Nepochybne je v danej veci možné konštatovať, že ide o vopred, dodávateľom naformulované
zmluvné klauzuly, a je zrejmé, že spotrebiteľ nemôže takúto formulárovú zmluvu meniť. Na strane
žalovaného je dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ, žalobkyňa, si individuálne vyjednala

rozhodcovské konanie. V tomto smere neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy, podporujúce
záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy. Nie žalobkyňa má dokázať, že nedošlo k
individuálnemu vyjednaniu, ale žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno túto situáciu preukázať.
Ak by si žalobkyňa individuálne vyjednala rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo platiť, že siindividuálne vyjednala aj podmienky arbitráže. Žalovaný si dôkazné bremeno o individuálnom vyjednaní
rozhodcovskej doložky nesplnil. Ak spotrebiteľ mal vyjednať na základe rozhodcovskej zmluvy súkromný
proces, mal by nepochybne tieto pravidlá poznať. V spise však nie sú o tom žiadne dôkazy. Odvolací súd

sa preto nestotožnil s tým, že rozhodcovská zmluva bola medzi stranami sporu individuálne dojednaná.
Žalovaný s odbornou starostlivosťou musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má
poznať aj dôsledky ich používania. Za situácie, že rozhodcovská zmluva, uzavretá medzi stranami sporu
v deň uzavretia aj úverovej zmluvy, je absolútne neplatným právnym úkonom, účinky ktorej neplatnosti
nastávajú od začiatku, nebolo možné na základe neplatného právneho úkonu vydať rozhodcovský

rozsudok, nakoľko rozhodcovský súd nemal oprávnenie na vydanie rozhodnutia v dôsledku neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy.

26. Keďže odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ustálil, že k zrušeniu
rozhodcovskéhorozsudkudošlozdôvoduneplatnostirozhodcovskejzmluvy, ďalšienámietkyžalovanej,
týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci, považoval za bezpredmetné.

27. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej a v časti
náhrady trov konania ako vecne správny s poukazom aj na dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí
súdu prvého stupňa v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

28. Len záverom odvolací súd podotýka, že žalovaný sa odvoláva na skutočnosť, že na prednej strane
zmluvy je uvedené, že úver bol poskytnutú za účelom povolania a preto nie je možné považovať zmluvu
za spotrebiteľskú. Podotýka, že táto skutočnosť predloženej zmluvy o úvere preukázaná nebola, pretože
v zmluve na prednej strane zmluvy je síce prehlásenie, že dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú

poskytnuté na výkon a to buď zamestnania, povolania, podnikania alebo na iný účel, avšak za týmto
účelom nie je zaškrtnutá ani jedna z týchto možností a preto nie je možné konštatovať, že by bol úver
poskytnutý za účelom povolania.

29. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2, v spojení s ust. §

255 ods. 1 CSP a úspešným žalobcom vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov
konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).