Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. október 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/239/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 602899966
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:602899966.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu
a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobkyne: C. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX I., právne zastúpená JUDr. Janou Čepčekovou, advokátkou, Námestie
Slobody 2, Humenné, proti žalovanému: X.. K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, D., právne
zastúpený JUDr. Jozefom Pirkovským, advokátom, Hlavná 19, Prešov o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník, č.k.
4C/247/2002-631 zo dňa 25.03.2015, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov tak, že určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu patrí investícia do prístavby

k rodinnému domu č. XXX/X, Ul. N., I. a výplata spoločnosti združenia žalovaného. Bezpodielové
spoluvlastníctvo strán sporu vyporiadal tak, že žalovaný je povinný na finančné vyrovnanie žalobkyni
zaplatiť sumu 15.000,- Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Náhradu trov konania stranám sporu
nepriznal. Uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť štátu za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov 450,- Eur na účet Okresného súdu Svidník do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť štátu za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu

266,50 Eur na účet Okresného súdu Svidník do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania spojenú so znaleckým dokazovaním v sume 331,94
Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Uložil žalobkyni zaplatiť štátu náhradu trov konania spojenú so
znaleckýmdokazovanímvsume121,76EurnaúčetOkresnéhosúduSvidníkdo15dníodprávoplatnosti
rozsudku. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania spojenú so znaleckým
dokazovaním v sume 121,76 Eur na účet Okresného súdu Svidník do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, stanovisko účastníkov konania, obsah
pripojeného spisu Okresného súdu Svidník, sp. zn. 5C/39/1999 o rozvode manželstva strán sporu, ďalej
na vykonané znalecké posudky v konaní, a to znalecký posudok č. XX/XXXX/I., I.. s.r.o., znaleckou
organizáciou v odbore ekonomika a riadenie podnikov zo dňa 22.12.2016 za účelom stanovenia hodnoty
majetku združenia žalovaného a E. J. I. ku dňu 07.05.1999, ďalej znalecký posudok č. XX/XXXX znalca

X.. N. C., Q. námestie 5, J., týkajúci sa stanovenia všeobecnej hodnoty prístavby rodinného domu,
nachádzajúceho sa na Ul. N. č. XXX/X I.. následne citoval ust. § 143, § 149, § 150 Občianskeho
zákonníka a uviedol, že vykonaným dokazovaním považoval za preukázané, že strany sporu nadobudli
počas trvania manželstva do bezpodielového spoluvlastníctva hnuteľné veci, ktoré vzájomne počas
konania vyporiadali, a ktoré netvorili predmet vyporiadania. Po úprave žaloby, predmet vyporiadania
tvorili investície do prístavby rodinného domu vo I., ul. N. XXX/X. Podľa znaleckého posudku č. XX/

XXXX znalca X.. N. C., hodnota prístavby predstavovala sumu 17.791,94 Eur, pričom podiel každého zo
strán sporu predstavuje 8.895,97 Eur. Predmet vyporiadania tvorila aj výplata zo spoločnosti združeniažalovaného, kde podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX/SKA SK O. s.r.o., znalecká organizácia v
odbore ekonomika a riadenie podnikov, vyplýva, že všeobecná hodnota podniku združenia X.. J. a E. J.
- I. ku dňu 07.05.1999 na základe predložených dokladov je v zápornej výške - 25.830,25 Eur. Súd prvej

inštancie sa stotožnil s upravenou žalobou a bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu vyporiadal tak,
že žalovanému uložil povinnosť na finančné vyrovnanie zaplatiť žalobkyni 15.000,- Eur, ktorá pozostáva
z položky investície do prístavby k rodinnému domu vo I., ul. N. XXX/X v rozsahu 1 vo výške 8.895,97 Eur
a zápornou všeobecnou hodnotou podniku združenia X.. J. a E. J. - I. v zápornej výške - 25.830,25 Eur
aj napriek tomu, že všeobecná hodnota podniku je záporná, nemôže zostať bez povšimnutia skutočnosť

vyporiadaniapodľazásady,žepodielyobochmanželovsúrovnaké,pričomvdanejvecitotovyporiadanie
súd zohľadnil doplatkom do žalobkyňou uplatňovanej sumy 15.000,- Eur v rozsahu 6.104,03 Eur (15.000
- 8.895,97 = 6.104,03 Eur) zo zápornej všeobecnej hodnoty podniku z pohľadu už citovanej zásady
pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. K takémuto rozhodnutiu súd prvej inštancie
dospel z titulu vykonaného znaleckého dokazovania časti 1. I. U. fyzických osôb, čl. 1.1. majetková
metóda stanovenia hodnoty podniku, bodu 1.1 neobežný majetok (napr. F. T., O. - XX, C. liaz, J. WB

XX R, automobilový príves, J. Sk o7J a iné), odseku bodu 1.1.1.1. strojové zariadenie, kde je výsledná
všeobecná hodnota 8.679,35 Eur, odseku bodu 1.1.1.2. elektrotechnické zariadenie, kde je výsledná
všeobecná hodnota 9. 730,86 Eur, odseku 1.1.1.3. dopravné prostriedky kde je všeobecná hodnota
76.640,91 Eur, odseku 1.1.1.4. bytové zariadenia - dlhodobý majetok HIM nadobudnutý do 07.05.1995
a HIM do 31.12.1999 a HIM do 31.12.2000, kde je všeobecná hodnota 1.971,35 Eur, bodu 1.1.2. obežný

majetok, odseku 1.1.2.1. zásoby, kde evidencie stavu zásob v jednotlivých skladoch sú centrálny sklad
11.100,77 Eur, sklad H. materiálu 3.825,30 Eur, sklad servisu 1.631,03 Eur. Zo znaleckého posudku
vyplýva, že hodnotené zásoby materiálu na skladoch sa na účely stanovenia hodnoty považujú za
použiteľné v podnikateľskej činnosti hodnoteného podniku. Aj napriek zápornej všeobecnej hodnote
podniku, súd prvej inštancie považoval za potrebné z pohľadu už citovanej časti znaleckého posudku

doplniť, že výplata v rozsahu 6.104,03 Eur je primeraná, neobežný a obežný majetok slúži žalovanému
ako fyzickej osobe ďalej v podnikateľských aktivitách. Súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové
spoluvlastníctvo strán sporu v zmysle ust. § 149 ods. 3 a § 150 Občianskeho zákonníka. Na plnenie z
titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu súd určil lehotu 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

3. O trovách konania strán sporu súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal vzhľadom na predmet konania, ktorý
tvorí vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov s tým, že vo veci došlo k úprave žaloby a
strany sporu prejavili záujem o spoluprácu na niektorých názorových rozdieloch vo veci sa dohodnúť, a

preto každá sporová strana znáša trovy konania samostatne. Súd prvej inštancie uložil stranách sporu
povinnosť zaplatiť štátu poplatok z vyporiadaných vecí žalobkyni vo výške 450,- Eur, žalovanému vo
výške 266,50 Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Svidník. Ďalej
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania spolu so znaleckým dokazovaním
v sume 331,94 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo veci bolo vykonané znalecké dokazovanie

SK O. s.r.o., P. XX, T., IČO: XX M. 543, kde bolo priznané znalečné, pričom zo zálohy SK 1/07 vo
výške 331,94 Eur zloženej žalobkyňou bol vyplatený preddavok. Každá zo strán sporu znáša trovy
znaleckého dokazovania v rovnakom pomere 1. V prevyšujúcej časti znalečného vo výške 121,76 bola
suma vyplatená z rozpočtových prostriedkov súdu, a preto súd prvej inštancie uložil každému zo strán
sporu podieľať sa zaplatiť trovy štátu výške 121,74 Eur na účet súdu do 15 dní od právoplatnosti

rozsudku.

4. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca žalovaného. Uplatnil
odvolacie dôvody v súlade s ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f) Občianskeho súdneho poriadku,
ako aj inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie, nesprávne skutkové

zistenia, vrátane nesprávneho právneho posúdenia. Samostatným podaním doplnil dôvody podaného
odvolania s tým, že uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, vyvodené závery súdu sú
zjavne neodôvodnené, arbitrárne, neospravedlniteľné, neudržateľné a majú za následok nezákonnosť
rozhodnutia.Odôvodnenierozhodnutienespĺňanáležitostiodôvodneniarozhodnutia,ktorévyžadujeust.
§ 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Poukázal na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR v

súvislosti s náležitým odôvodnením rozhodnutia všeobecného súdu, ako aj iné rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
Právna zástupkyňa žalobkyne sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.5. Podľa ust. § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od
1. 7. 2016 (ďalej len „Civilného sporového poriadku“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj

na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon
použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

Podľa čl. 2 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ochrana ohrozených alebo porušených práv a
právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,
aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

Podľa čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento
zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom

na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

Citované ustanovenie § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, je vyjadrením princípu okamžitej
aplikability ustanovení Civilného sporového poriadku aj na konania začaté za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 so zachovaním účinkov procesných

úkonov vykonaných za účinnosti pôvodného Občianskeho súdneho poriadku, t.j. princípom justifikácie
účinkov procesných úkonov (ods. 2 citovaného ustanovenia), ktorý znamená, že následky úkonov sa
majú uznávať i vtedy, ak novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta. Uvedený princíp je
kompatibilný s princípom okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového poriadku.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Civilného
sporového poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 379, § 380 a § 383 Civilného sporového poriadku, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho
nesprávne vyložil.

7. Civilné sporové konanie je jednou zo záruk zákonnosti, pod ktorou treba rozumieť právnu istotu pri
aplikácii práva súdom, a to v rozsahu zabezpečujúcom naplnenie spravodlivej ochrany subjektívnych
práv strán sporu v súlade s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou SR (čl. 46 a nasl. Ústavy
SR), ako aj v súlade s právom na spravodlivý súdny proces zaručeným čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ktorým je SR viazaná. Náležité odôvodnenie rozhodnutia súdu je
súčasťou práva strany sporu na súdnu ochranu zaručeného Ústavou SR.

8. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, najmä odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, ako aj uplatnenými odvolacími námietkami žalovaným, odvolací súd zistil, že

súd prvej inštancie síce na zistený skutkový stav správne citoval ustanovenia týkajúce sa vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, avšak nesprávne postupoval, ak náležite nevysporiadal
majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
nespĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia rozhodnutia vyplývajúce z ust. § 220 Civilného sporového
poriadku, ani predchádzajúcej právnej úpravy vyplývajúcej z ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016, na ktorú skutočnosť dôvodne poukázal právny
zástupca žalovaného. Je nesporné, že predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov bola hodnota prístavby rodinného domu, ktorá bola stanovená znaleckým posudkom
č. XX/XXXX X.. C. vo výške 17.791,94 Eur, a preto pri zachovaní zásady, že podiely obochmanželov sú rovnaké, vyplývajúcej z ust. § 150 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie v
tejto časti správne ustálil, že podiel každého zo strán sporu predstavuje 8.895,97 Eur. Nesprávne
však súd prvej inštancie ďalej postupoval, ak z uplatneného nároku žalobkyne na zaplatenie

sumy 15.000,- Eur hodnotu predstavujúcu podiel prístavby na každého zo strán sporu odpočítal,
a tým stanovil pre žalobkyňu doplatok vo výške 6.104,03 Eur z titulu finančného vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov z podnikateľskej činnosti žalovaného. Takýto spôsob
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie je v súlade so zákonom, lebo nemožno
vychádzať z hodnoty podniku ako súboru hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania

združenia, nakoľko takéto ocenenie nevyčísľuje výšku majetkových nárokov podnikajúceho manžela
voči združeniu. Ak podniká jeden z manželov v združení s treťou osobou, môže byť predmetom
vyporiadania len to, čo by tomuto manželovi patrilo v prípade, že by jeho účasť v združení bola
ukončená v okamihu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré v danom prípade zaniklo
právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva k 07.05.1999, a to v konaní vedenom na Okresnom
súde Svidník, pod sp. zn. 5C/39/1999. Namietané nesprávne skutkové zistenia, vrátane nesprávneho

právneho posúdenia, ako aj náležité neodôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré zakladá inú vadu
konania mali za následok dôvodnosť podaného odvolania žalovaným.

9. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b), c)
Civilného sporového poriadku a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

(§ 391 ods. 1 CSP).
Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia bolo porušenie procesných práv strán sporu, t.j. práva na
náležité odôvodnenie rozhodnutia súdu, ako aj s tým spojené právo na spravodlivý proces, ktoré zahŕňa
i povinnosť súdu vysporiadať sa so všetkým, čo v priebehu konania vyšlo najavo, a čo strany sporu
tvrdia, resp. tvrdili, ak to má vzťah k prejednávanej veci. Pokiaľ súd túto zákonnú povinnosť nesplní,

a to tým, že sa so zistenými skutočnosťami alebo tvrdenými námietkami nezaoberá vôbec, alebo sa
s nimi vysporiada nedostatočným spôsobom, má to za následok vadu konania predstavujúcu zásah
do ústavou zaručeného práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení
s právom na spravodlivý súdny proces zaručeným čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, ktorým je SR viazaná. Navyše dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia bol aj

nedostatočne zistený skutkový stav vo vzťahu k stanoveniu hodnoty majetkového práva žalovaného z
jeho podnikateľskej činnosti patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu a nesprávne
právne posúdenie uplatneného nároku súdom prvej inštancie, ktorý k vyporiadaniu bezpodielového
spoluvlastníctva strán sporu pristúpil matematickým výpočtom odvíjajúcim sa od výšky uplatneného
nároku žalobkyňou.

10. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej
postupovať (§ 391 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie za účelom zistenia hodnoty

majetkového práva žalovaného z titulu podnikateľskej činnosti, na ktorý by mal nárok v prípade jeho
vyporiadania z obchodnej spoločnosti. Pri vyporiadaní je preto oprávnený každý z manželov požadovať,
aby bolo uhradené čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť čo zo spoločného
majetku bolo vynaložené na jeho ostatný majetok (§ 150 Občianskeho zákonníka). Majetkom je súhrn
majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok iných práv a hodnôt oceniteľných peniazmi) patriacich k určitému

subjektu. Za majetok bývalého manžela je treba považovať aj jeho podnik, a preto je podnikajúci manžel
povinný nahradiť prostriedky vynaložené zo spoločného majetku na jeho podnik, aj keď tieto prostriedky
v rámci podnikania investoval do cudzej veci. Je potrebné prihliadať aj na to, že investícia slúžila
na zárobkovú činnosť rozmnožujúcu spoločný majetok manželov, a preto nemožno od podnikajúceho
manžela požadovať, aby vrátil do bezpodielového spoluvlastníctva manželov celú jej výšku, bez ohľadu

na stav aktív a pasív jeho podnikania. Pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželova
majú investície význam v tom, že prípadná pohľadávka, ktorá vznikla na základe takejto investície
voči tretej osobe, je súčasťou nehmotnej zložky podnikania podnikajúceho manžela a musí sa na ňu
prihliadať pri stanovení ceny jeho podniku ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Odvolací súd je toho názoru, že sa jedná o odbornú otázku, na ktorú bude potrebné nariadiť znalca, za

účelom zistenia hodnoty majetkového práva z podnikania žalovaného, na ktorý by mal žalovaný nárok z
titulu vyporiadania ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Po doplnení dokazovania
súdom prvej inštancie, je potrebné písomné vyhotovenie rozhodnutia odôvodniť v súlade s náležitosťami
vyplývajúcimi z ust. § 220 Civilného sporového poriadku, čo je v súlade s právom strán sporu naspravodlivýproceszaručenýmÚstavouSRvsúladesDohovoromoochraneľudskýchprávazákladných
slobôd.

11.Podľa§396ods.1,3Civilnéhosporovéhoporiadku,ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvej
inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.