Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. október 2020

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 3P/19/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819200720
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kurjaková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2020:5819200720.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Monikou Kurjakovou, v právnej veci navrhovateľky/manželky/

matky: T. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX proti odporcovi/manželovi/otcovi: S. O., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom F., v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: S. O., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, maloleté
dieťa v tomto konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, Námestie A. Bernoláka 381/4, Námestovo, IČO: 30 794
536, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo T. O., rod. P., nar. XX.X.XXXX a S. O., nar. XX.X.XXXX uzavreté dňa XX.X.XXXX

v A., zapísané v knihe manželstiev P. R. A., vo zväzku X, ročník XXXX, strana XXX, pod por. č. X, r
o z v á d z a.

II. Maloletý S. O., nar. XX.X.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky s
tým, že maloleté dieťaťa budú zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia.

III. Otec maloletého dieťaťa S. O., nar. XX.X.XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu mal. S. O.,

nar. XX.X.XXXX sumou po 100 Eur mesačne, vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred
k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

IV. Styk otca s maloletým dieťaťom sa n e u p r a v u j e.

V. Vo zvyšnej časti súd návrh matky z a m i e t a.

VI. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.1.2020 navrhovateľka žiadala, aby súd rozviedol jej
manželstvo s odporcom a mal. dieťa pochádzajúce z ich manželstva - mal. S., nar. XX.X.XXXX na čas
po rozvode zveril do jej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazal prispievať na jeho výživu sumou po
200 Eur mesačne k jej rukám.

2. V návrhu na rozvod manželstva navrhovateľka uvádzala, že s odporcom uzavrela manželstvo dňa
10.4.2015 pred P. R. A.. U obidvoch účastníkov ide o prvé manželstvo. Z manželstva sa im dňa

XX.XX.XXXX narodil syn S., pričom spoločné posledné bydlisko bolo v F.. Zoznámili sa v roku 2013.
Manželstvo uzavreli po 2 rokoch známosti, pričom okrem menších nedorozumení bolo ich manželstvo
harmonické až do roku 2017. K vážnemu narušeniu manželských vzťahov došlo v roku 2017, keď
odporca často začal požívať alkoholické nápoje a nedával jej peniaze na vedenie domácnosti a často sazdržiaval mimo. So zreteľom na ich maloletého syna mala záujem udržať manželstvo za predpokladu,
že odporca prestane požívať alkoholické nápoje, čo sa napriek viacnásobným upozorneniam nestalo.
Nadobudla pocit, že mu ich manželstvo vyhovuje len z dôvodov, že má kde bývať a má kto zaňho platiť

účty. Jej vzťah k nemu za posledný rok úplne ochladol, odporca sa zdržiaval mimo domu a trávil čas viac
s kamarátmi v bare ako s rodinou .Do práce nechodil. Ona aj chodila prosiť jeho šéfa nech ho vezme
späť do práce, ale znovu to bolo len chvíľku a nešiel a ostal v bare. Bývali v spoločnej domácnosti 3
roky a to v drevenici jej starých rodičov, ale keďže k nim chodili aj policajti lebo často bol agresívny,
tak sa musela presťahovať. Teraz ona s maloletým synom žije v podnájme, ale odporca jej v noci

chodil klopať, kričať a bol pod vplyvom alkoholu. Nakoľko manželské spolužitie prerušili už koncom roka
2017 ona nevidí žiadnu nádej na jeho obnovenie a preto sa chce s odporcom rozviesť a mal. syna chce
naďalej vychovávať v pokojnom prostredí.

3. Odporca sa k podanému návrhu nevyjadril. Tomuto tak návrh ako aj procesné poučenia a predvolanie
na termín pojednávania (čl. 31, 57) boli doručované oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej

stránke súdu z dôvodu, že po vykonaní lustrácií a zisťovaní jeho pobytu, ako aj po oboznámení
sa so správou obce F. (čl. 23, 28), po pokuse doručiť mu zásielku cestou OO PZ S. (čl. 20), ako aj
dopytovaním u jeho matky (čl. 29,30) bolo zistené, že odporca má evidovanú ako adresu trvalého
pobytu obec F. bez uvedenia súpisného čísla (čl. 36), tento sa však dlhodobo zdržiava v spoločnej
domácnosti svojich rodičov matky P. O., rod. Y. a otca S. O., nar. X.X.XXXX na adrese F. č. XXX, podľa

vyjadrenia jeho matky má so synom problémy z dôvodu, že tento požíva alkoholické nápoje, pričom
ona ho informovala, že má preberať súdne zásielky, viac však pre to urobiť nevie.

4. V danej veci tak súd o návrhu navrhovateľky rozhodol na pojednávaní dňa 21.10.2020, a to v
neprítomnosti odporcu s poukazom na ust. 180 CSP v spojení s ustn. § 106 ods. 3 CSP.

5.Navrhovateľka napojednávaní zotrvala napodanomnávrhu,pričomďalejvypovedala,žemanželstvo
s odporcom uzavreli po 2 ročnej známosti a toto manželstvo bolo harmonické až do roku 2017. Ako
hlavnú príčinu rozvratu ich manželstva vidí alkohol. Odporca si rád vypil už predtým ako sa zobrali.
Zobrala si ho preto, lebo s ním čakala dieťa, ale tento počas manželstva stále požíval alkoholické nápoje

až sa to stalo neúnosne v roku 2017. Odporca bol agresívny. Bývali v požičanej drevenici jej starej mamy,
pričom odporca pod vplyvom alkoholu rozbíjal zariadenie v dome a policajti k nim chodili už ako na klavír.
Jej rodičia jej povedali, že sa musí rozhodnúť sama, či chce s ním zostať žiť, ale bolo to už neúnosné
a ona sa rozhodla, že od neho odíde, čo sa aj stalo koncom roka 2017, čo bolo tiež po jednom takomto
jeho správaní sa, kedy museli v dome zasahovať policajti. Odporca ju udrel len raz, vtedy musel mať v

sebe aspoň 10 promile, inak bol voči nej agresívny slovne. Ona odišla vo februári 2018 a išla spolu so
synom bývať do A. do B., ide o bytový dom. Potom bývala v S., kde býva aj teraz v prenajatom byte
spolu so synom. V byte býva teraz už aj spolu s priateľom. Iné deti zatiaľ nemá. V spoločnej domácnosti
s priateľom žije zatiaľ len 3 mesiace, ale vážnejší vzťah majú vyše roka. Ona obnovenie manželstva
vylučuje. K odporcovi nič necíti. Syna mu dáva, ale len kvôli tomu, aby bol pokoj a aby sa jej nechodil

vyhrážať domov. Pokiaľ vie, tak odporca pracuje niekde v C. v lese. Toto vie od jeho kamarátov a od
malého, pretože ona syna len zavedie k jeho rodičom, keď jej odporca zavolá, pričom je to individuálne
podľa toho ako to jemu vyhovuje. Keď bola pre COVID zatvorená škôlka, tak si syna striedali, týždeň
ho mal on, týždeň ona. Na výživu na syna jej odporca neprispieva. Neplatil jej nikdy ako sa rozišli.
Keď žili spolu tak jej prispieval na domácnosť, ale bolo to minimum, zvyšok prepil. Synovi neprispieva

ani tým, žeby mu kupoval nejaké veci, hračky. Veci nosí po deťoch jeho sestier, keď je u neho. Ona s
odporcom nekomunikuje. Informácie, ktoré o ňom má sú len od syna a od odporcových kamarátov.
Nekomunikuje ani s jeho rodičmi. Čo sa týka výživného, ona trvá na sume 200 Eur mesačne, pričom
náklady na dieťa a domácnosť má nasledovné. Syn navštevuje škôlku, platí mu 10 Eur mesačne za
stravu. Náklady má spojené s tým, že ho vozí každý deň do F. do škôlky, pretože deti pozná a má tam

kolektív, z ktorého ho ona nechce trhať, ide o sumu okolo 100 Eur mesačne, keďže tam chodí dva krát
denne. Býva často chorý. Chodieva na alergológiu k P.. O., spreje neberie. Kupuje mu vitamíny vo výške
20 Eur mesačne. Keď býva chorý, tak aj lieky. V takom období má náklady 50-60 Eur mesačne. Strava
na malého ju stojí 50-60 Eur mesačne, plus nejaké sladkosti. Oblečenie vo výške cca 16 Eur mesačne.
Ešte mu kupuje hračky, keď niečo chce. Ona nevie koľko otec maloletého zarobí. Keď žili v spoločnej

domácnosti, pracoval na živnosť u F. P. ako vzduchotechnik, kde zarobil okolo 1 200 Eur mesačne,
niekedy 500 Eur, niekedy 800 Eur, podľa toho ako chodil do roboty, ako sa mu zachcelo, pretože keď
mal ísť v nedeľu do roboty, tak boli za ním chlapi v krčme, aby išiel s nimi do roboty. Museli sa mu chodiť
doprosovať. Ona pracuje ako predavačka u H. E., D. v jeho predajni N., kde za obdobie od 2/2020 do8/2020 zarobila v čistom 2.182 Eur. V hrubom zarobí 580 Eur , za nájom platí 280 Eur, spláca spotrebný
úver 50 Eur mesačne, tento si brala, lebo mala istú dobu obchod, kde predávala veci a tieto peniaze
potom použila na rozbehnutie obchodu. Toto však už nerobí. Má výdavky aj na auto- leasing 50 Eur

mesačne. Keď jej peniaze nevyjdú tak jej pomáha priateľ. Tento mesiac (október) mal otec syna asi
týždeň. Styk upraviť nechce.

6. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že odporúča súdu, aby návrhu navrhovateľky vyhovel,
pričom výšku výživného ponecháva na úvahu súdu.

7. V danom prípade súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom navrhovateľky - matky maloletého,
ako aj oboznámením sa s listinnými dokladmi predloženými navrhovateľkou, a to s rodným listami mal.
dieťaťa, sobášnym listom, potvrdením o príjme navrhovateľky (čl. 59), pričom zistil nasledovný skutkový
a právny stav:

8. Navrhovateľka a odporca sú manželia, ktorí manželstvo uzatvorili dňa XX.X.XXXX v A., u oboch
účastníkov ide o manželstvo prvé. Túto skutočnosť mal súd preukázanú zo sobášneho listu z čl. 3 spisu.
Zo vzťahu a manželstva účastníkov pochádza jedno dieťa a to mal. S., nar. XX.X.XXXX. Manželia nežijú
v spoločnej domácnosti od 2/2018, kedy navrhovateľka spolu so synom opustila poslednú spoločnú
domácnosť, ktorú viedli s odporcom v dome jej starých rodičov, táto v súčasnosti žije spolu so synom

ako aj s priateľom v prenajatom byte v S., odporca žije u svojich rodičov v F.. Navrhovateľka v podanom
návrhu ako aj vo svojej výpovedi na pojednávaní vylúčila obnovenie manželského spolužitia s odporcom
z dôvodu straty akejkoľvek dôvery voči nemu, ako aj voči hrubému a arogantnému správaniu sa odporcu
voči nej v dôsledku jeho požívania alkoholických nápojov.
V konaní bolo ďalej zistené, že maloletý S. pochádzajúci z manželstva vyššie uvedených účastníkov

- rodičov maloletých detí je v súčasnosti vo veku rokov a žije spolu s matkou, tento navštevuje MŠ v
F.. Navrhovateľka- matka pracuje ako predavačka od 27.2.2020 u H. E., D. v jeho predajni N., kde na
základe pracovnej zmluvy zarobí v hrubom sumu 580 eur mesačne, za obdobie od 2/2020 do 8/2020 v
čistom spolu s nadčasmi zarobila sumu 2172,55 Eur (čl. 59). Pokiaľ ide o náklady navrhovateľky- matky
súd pri ich hodnotení na účely výšky výživného vychádzal z jej výpovede na pojednávaní, nakoľko

matka súdu tieto nezdokladovala, napriek tomu, že na to bola súdom vyzvaná (napr. čl. 37). Pokiaľ ide
o odporcu- otca tak súd pri hodnotení jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov vyhádzal
rovnako z výpovede navrhovateľky, nakoľko odporca sa na pojednávanie nedostavil.

9. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. v platnom a účinnom znení /ďalej len „Zákon o rodine/, manželia sú

si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať
svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

10. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

11. Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine (1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť
svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
(2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o
rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

(3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností
manželov podľa § 18 a 19.

12. Na základe vyššie zisteného skutkového a právneho stavu veci súd manželstvo navrhovateľky a
odporcu ako nefunkčné rozviedol, nakoľko mal za to, že manželstvo účastníkov konania neslúži svojmu

účelu a cieľu, ktorým je tak spoločné zdieľanie vzájomných pocitov, potrieb, vzájomná podpora, dôvera
ako aj spoločná výchova mal. dieťaťa pochádzajúceho z tohto manželstva. Toto všetko u účastníkov
absentuje jednak z dôvodu, že títo od 2/2018 nežijú v spoločnej domácnosti ako aj z dôvodu, že
navrhovateľka obnovenie manželského spolužitia absolútne vylučuje. Ako už bolo spomenuté vyššie,
cieľom manželstva je zároveň aj spoločná výchova maloletých detí, pričom v tomto prípade absentuje

aj tento cieľ manželstva, keďže rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, odporca sa o výchovu a potreby
mal. detí síce zaujíma, aj keď len tým, že sa so synom stretáva podľa svojho uváženia. Vzhľadom k
nefunkčnosti manželstva, súd toto manželstvo rozviedol, pričom príčinou rozvratu manželstva podľa
názoru súdu je nezodpovedný postoj odporcu k tomuto inštitútu, ako aj vo vzťahu k manželke a mal.synovi (odporca mal možnosť dostaviť sa na pojednávanie, podľa vyjadrenia jeho matky mal vedomosť
o existencii tohto konania), rovnako ako aj požívanie alkoholických nápojov z jeho strany pod vplyvom
ktorých bol voči navrhovateľke agresívny a vulgárny.

13. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

14. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

15. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

16. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom a účinnom znení (ďalej len „Zákon o
rodine“) (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa.

17. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa
sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

20. Pokiaľ ide o úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému, v tomto prípade

súd zveril maloletého syna do osobnej starostlivosti navrhovateľky- matky v osobnej starostlivosti ktorej
sa tento aj nachádza a ktorá starostlivosť o neho bez zistenia nedostatkov vykonávala od jeho
narodenia, s tým, že právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia mal., a teda
aj odporca - otec, keďže súd nemal preukázané, žeby konanie tohto ohľadne jeho právnych úkonov bolo
v rozpore so záujmom mal., rovnako súd nezistil, žeby odporca - otec bol pozbavený svojich rod. práv.

21. O výške výživného súd rozhodol tak, že odporcu -otca zaviazal prispievať na výživu syna výživným
v sume po 100 eur mesačne, a teda nie tak ako navrhovateľka- matka navrhovala v sume po 200
Eur mesačne, vo zvyšnej časti teda návrh navrhovateľky zamietol ako nedôvodný, a to z nasledovných
dôvodov:

22. Po výpovedi matky mal súd za to, že súdom určená suma vo výške 100 Eur mesačne vzhľadom na
matkou tvrdené výdavky, ako aj vzhľadom na vek maloletého dieťaťa zohľadňuje náklady mal. na jeho
stravu, hygienu, a to tak v škôlke ako aj v domácnosti, kde súd zároveň prihliadol aj na výdavky matkysúvisiace s cestou do škôlky z S. do F. a späť, keďže je v záujme mal., aby navštevoval predprimárne
vzdelávanie v škôlke práve tam kde sa cíti dobre, kde dlhodobo pozná okolitý kolektív, aj keď s tým
môžu byť spojené zvýšené náklady matky na jeho dopravu do takéhoto miesta. Pri určovaní možností

a schopností odporcu - otca súd vychádzal z tvrdení navrhovateľky- matky, ktorá uvádzala, že v čase
keď s odporcom- otcom žili v spoločnej domácnosti, tak jeho príjem sa pohyboval v sume od 500,- do
1200,- Eur mesačne v čistom.
Súd zároveň neupravoval styk otca so synom, nakoľko z výpovede matky vyplýva, že maloletý sa s
otcom stretáva a na tomto sa zatiaľ dokážu dohodnúť.

23. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V danom
prípade súd nemal za to, žeby boli splnené podmienky ustanovené v ust. § 55 Civilného mimosporového
poriadku,ateda,žebybolomožnépriznaťnáhradutrovkonaniaaj vtedy,ak jetosohľadomna okolnosti
prípadu spravodlivé.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania - § 364 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania - § 365 ods. 1 až 3 CSP.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že

prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Toto rozhodnutie je v časti o výživnom vykonateľné doručením (§ 44 Civilného mimosporového
poriadku ).

Podľa § 376 Civilného mimosporového poriadku, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá
povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať

a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,b) prikázaním pohľadávky
c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov,

e) predajom nehnuteľnosti,
f) predajom podniku,
g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v

spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri

neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k

maloletému.