Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marián Blaha

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/63/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117261250
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6117261250.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána

Blahu, členiek senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu
TJ system s.r.o., so sídlom Sládkovičova 29, 974 03 Banská Bystrica, IČO: 36 650 137, zast. Advokátska
kancelária MESSINGER & Partners, s.r.o., so sídlom Skuteckého 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
36 860 000 proti žalovanému z11 s.r.o., so sídlom Mlynská 198, 977 75 Jasenie, IČO: 46 934 383,
zast. Advokátska kancelária Patajová Pataj s.r.o., so sídlom J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 36 867 519 o zaplatenie 12.783,92 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu
Okresného súdu Brezno č. k. 7Cb 16/2018-261 zo dňa 28. mája 2020 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Brezno č. k. 7Cb 16/2018-261 zo dňa 28. mája 2020 opravuje v
záhlaví tak, že sídlo žalobcu správne znie: „Sládkovičova 29, 974 03 Banská Bystrica“ a PSČ pri sídle
žalovaného správne znie: „977 75“.

II. Rozhodnutie Okresného súdu Brezno č. k. 7Cb 16/2018-261 zo dňa 28. mája 2020 potvrdzuje.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie v prvej výrokovej vete zaviazal žalovaného zaplatiť

žalobcovi sumu 12 783,92 Eur spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 12 783,92 Eur od
12.8.2017 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 19 081,87 Eur od 15.6.2017 do
11.8.2017apaušálnunáhradunákladovvovýške40,-Eur,tovšetkovlehote3dníodjehoprávoplatnosti.
V druhej výrokovej vete priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca si svojim návrhom zo dňa 15.12.2017
uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 12.783,92 Eur s príslušenstvom z titulu zaplatenia

zostatku ceny diela podľa faktúry č. 170100018 splatnej dňa 14.06.2017, ktorou vyúčtoval žalovanému
vyhotovenie a dodávku diela. Žalobca tvrdil, že sa so žalovaným dohodli na vykonaní diela na základe
ústne uzavretej zmluvy, a to na základe telefonickej a e-mailovej objednávky žalovaného zo dňa
24.04.2017 a na základe jeho cenovej ponuky s dokumentáciou vyhotovil žalobca a dodal žalovanému
hliníkové, oceľové a nerezové výrobky určené na zostavenie a vzájomnú kombináciu, pričom cena diela
bola dohodnutá vo výške 31.082,87 Eur s DPH. Žalovaný uhradil žalobcovi zálohu za vykonanie diela
vo výške 12.000,- Eur a po vyhotovení a odovzdaní diela doúčtoval žalobca žalovanému dohodnutý

zostatok ceny diela vo výške 19.081,87 Eur, z ktorého bola žalovaným uhradená jej časť vo výške
6.297,92 Eur dňa 11.8.2017. Z vyúčtovaného zostatku ceny diela podľa fa č. 170100018 ostala
neuhradená časť ceny diela vo výške 12.783,92 Eur.3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v odpore proti vydanému platobnému rozkazu
žalovanýuviedolakodôvodneuhradeniazostatkusplatnejfaktúryvadydodanéhodiela,ktorýchrozsaha
charakteroznámilžalobcovilistomzodňa29.06.2017stým,žepresnebudevedieťvadycharakterizovať

a opísať až dodatočne. V uvedenom liste upozorňoval žalobcu, že dodané výrobky slúžia na výstavu,
ktorá sa mala uskutočniť v dňoch 24.07. - 30.07.2017 v USA pre zmluvného partnera žalovaného,
pričom záväzok žalovaného dodať jeho zmluvnému partnerovi v USA zmontovaný systém Terlife bude
splnený až v mieste dodania, t. j. v USA. Túto montáž je v USA možné vykonať len od 20.07. -
23.07.2017 a definitívnu kontrolu kvality dodaných výrobkov od žalobcu môže vykonať len zmluvný

partner v USA v období od 20.07. - 02.08.2017. V liste ďalej oznámil, že z bežnej vizuálnej kontroly
priebežne vykonávanej žalovaným bolo zistené, že dodané komponenty trpia minimálne evidentnými
estetickými vadami spočívajúcimi v nekvalitnom povrchovom spracovaní a je tiež možné predpokladať,
že niektoré komponenty trpia aj konštrukčnými vadami spočívajúcimi v nedodržaní rozmerov uvedených
v projektovej dokumentácii dodanej žalovaným. Do času, kým zmluvný partner žalovaného nebude
mať možnosť riadne posúdiť množstvo a charakter vád nie je možné plnenie a zaplatenie žalobcovho

nároku na vyúčtovanú cenu diela. V liste ďalej uviedol, že v lehote do 11.08.2017 si uplatní nároky
z vád dodaného tovaru. Podľa tvrdenia žalovaného v odpore následne pri osobnom stretnutí žalobcu
a žalovaného žalobca prejavil ochotu vady odstrániť, avšak nedošlo k dohode o tom, ktoré vady sú
odstrániteľné a ktoré neodstrániteľné a nedošlo k jednoznačnej dohode, ktoré vady bránia riadnemu
užívaniu diela alebo nie. Zároveň bolo žalobcovi oznámené, že predmet diela sa nachádza na území

USA. Následne listom zo dňa 16.08.2017 si uplatnil žalovaný voči žalobcovi nárok z vád dodaného
tovaru a dlžnú sumu 12.783,- Eur bol ochotný zložiť do notárskej alebo advokátskej úschovy po dohode
o podmienkach úschovy a identifikoval vady prostredníctvom fotodokumentácie a opisu jednotlivých
skrytých vád. V tomto liste uviedol, že sumu 6.297,95 Eur uhradil z dôvodu, že tovar netrpel žiadnymi
vadami v rozsahu ním zaplatenej sumy a zostávajúcu časť 12.783,92 Eur bol ochotný uhradiť po

odstránení vád, na ktoré poukázal v priloženej fotodokumentácii, pričom sa jednalo o vady týkajúce sa
2 druhov hliníkových nosníkov a hliníkových stojek.

4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v odpore poukázal žalovaný na svoj list zo dňa
04.12.2017, ktorým oznámil žalobcovi, že sa mu nepodarilo zabezpečiť transport vadných výrobkov

od vlastníka zo Spojených štátov amerických (ďalej aj „USA“). Najneskorší termín, kedy mu mali byť
dodané uviedol ako deň 26.04.2018. V liste oznámil, že od uvedeného dátumu 04.12.2017 výrobky nie
sú na území SR a v prípade, ak do 26.04.2018 nebudú vadné výrobky odovzdané žalobcovi za účelom
odstránenia vytýkaných vád, žalovaný pristúpi k úhrade zostatku faktúry zo dňa 14.06.2017 bez toho,
aby toto plnenie malo vplyv na ďalšiu existenciu nárokov z vád dodaného diela.

5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný si uplatnil nárok zo zodpovednosti
za vady podľa § 563 ods. 2 v spojení s § 436 Obchodného zákonníka (ďalej aj ObZ.) odstránením
vád opravou dodaného tovaru pri tých vadách, ktoré sú opraviteľné a pri tých vadách, ktoré sú
neodstrániteľné, požadoval dodanie náhradného tovaru za vadný tovar. Žalovaný poukázal aj na to, že

žalobca pri výrobe komponentov pre žalovaného spracoval aj tovar, ktorý mu dodal žalovaný a v prípade
neodstránenia vád si bude uplatňovať nárok na náhradu škody z titulu znehodnotenia tohto tovaru.

6.Zodôvodnenianapadnutéhorozhodnutiavyplýva,žežalovanývovyjadrenízodňa23.05.2018uviedol
súdu, že dal vypracovať súkromný znalecký posudok, ktorého cieľom bude presné určenie charakteru

vád diela dodaného žalobcom, prípadne vyčíslenie nákladov spojených s odstránením vád.

7. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že z dôvodu nezaslania žalovaným
deklarovaného znaleckého posudku okresný súd vytýčil pojednávanie a dospel k záveru, že medzi
stranami sporu nie je rozpor v množstve dodaného tovaru, v dohodnutej cene, ale spor sa týka vád

dodaného tovaru o ktorých žalobca tvrdil, že vady ním dodané dielo nemá, resp. tvrdil, že vady neuplatnil
žalovaný u žalobcu zákonným spôsobom, keďže tieto vady žalovaný nezistil bez zbytočného odkladu a
nárok zo zodpovednosti za vady uplatnil neskoro, resp. vôbec. Okresný súd sa preto zameral na zistenie,
či žalobcom dodané dielo má vady a či na základe tejto skutočnosti vzniklo žalovanému právo nezaplatiť
vyúčtovanú cenu za dodané dielo v rozsahu vadných výrobkov.

8. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca poprel tvrdenia žalovaného o vadách
diela a tvrdil, že ním vyrobené a dodané dielo vyhotovil podľa výkresovej dokumentácie dodanej
žalovaným, žalovaný nepreukázal, že by dielo nebolo zhotovené v kvalite, resp. v rozmeroch, ktoréuviedol žalovaný vo svojej dokumentácii, ktorú dodal žalobcovi za účelom výroby. Okresný súd ustálil, že
hlavným dôvodom sporu malo byť rozdielne tvrdenie strán ohľadne charakteru vád, ktoré sa mali týkať
len rozmerov jednotlivých kompomentov, ktoré mali brániť ich zmontovaniu a využitiu na daný účel a

nedostatkov v povrchovej úprave, pričom sa malo jednať o montážny systém pre výstavy na území USA.
Sporná ostala aj tá skutočnosť, ktoré tvrdené vady žalovaným sú odstrániteľné a ktoré neodstrániteľné,
pričom samotné výrobky sa nachádzali na území Spojených štátov amerických. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný navrhol vykonanie dôkazu znaleckým dokazovaním,
z ktorého malo vyplynúť, či dodané komponenty od žalobcu majú vady a či sú odstrániteľné alebo

neodstrániteľné. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva aj to, že súkromný znalecký posudok
žalovaný nepredložil z dôvodu neprimerane vysokej ceny, ktorú žalovanému navrhol ním oslovený
znalec.

9. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na základe návrhu žalovaného súd nariadil
znalecké dokazovanie za účelom odpovedi na odborné otázky zaslané žalobcom, ako aj žalovaným.

Za znalca bol ustanovený Ing. Róbert Kulla, znalec z odboru strojárstvo, odvetvie stroje a zariadenia
na všeobecné účely a odhad hodnoty strojových zariadení. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
vyplýva, že ustanovený znalec sa pokúšal ohliadnuť výrobky dodané žalobcom a vyzýval právneho
zástupcu žalovaného na poskytnutie súčinnosti a na umožnenie ohliadky predmetu diela u žalovaného.
Tento mu oznámil, že ohliadku nie je možné vykonať z dôvodu úrazu a nadväzujúcich operácií osoby

konajúcej za žalovaného. Vzhľadom na neposkytnutie súčinnosti zo strany žalovaného okresný súd
predĺžil znalcovi na jeho žiadosť lehotu na vyhotovenie znaleckého posudku do 31.01.2020.

10. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dňa 09.01.2020 znalec oznámil súdu,
že požiadal zástupcu žalovaného o sprostredkovanie ohliadky sporných výrobkov, pričom mu bolo

oznámené, že ohliadku nie je možné vykonať, pretože výrobky sa nenachádzajúcu na území SR a nie
je ani známe, kedy sa na Slovensku budú nachádzať. Z uvedeného dôvodu znalec okresnému súdu
oznámil, že bez vykonania ohliadky nemôže vykonať znalecké dokazovanie. Z obsahu napadnutého
rozhodnutia vyplýva, že okresný súd následne uznesením č. k. 7Cb 16/2018-241 zo dňa 31.01.2020
zrušil rozhodnutie okresného súdu zo dňa 10.06.2019, ktorým bol do konania ustanovený znalec a

nariadené znalecké dokazovanie a rozhodol o vrátení preddavku na trovy znaleckého dokazovania.

11. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že strany sporu po zrušení znaleckého
dokazovania zotrvali na svojich tvrdeniach, keď žalobca spochybňoval tvrdenie žalovaného o existencii
vád, resp. o spôsobe a lehote uplatnenia zodpovednosti za vady a žalovaný na druhej strane tvrdil, že

preukázal existenciu vád a to listom zo dňa 16.08.2017. Okresný súd konštatoval, že sa nestotožnil s
tvrdenímžalovanéhoouplatnenízodpovednostizavadyzostranyžalovanéholistomzodňa16.08.2017,
ktorými mal zároveň aj preukázať existenciu vád a to z dôvodu, že právny zástupca žalovaného v
priebehu rokovaní medzi žalobcom a žalovaným o existencii vád a o spôsobe ich odstránenia oznámil
žalobcovi, že v prípade, že sa do presného termínu nepodarí umožniť žalobcovi ohliadnuť predmet

plnenia, resp. že sa mu nepodarí na územie SR doviezť späť vadné výrobky z územia USA, uhradí
zostatok vyúčtovanej faktúry v žalovanej sume. Okresný súd konštatoval, že sám žalovaný navrhol
vykonanie znaleckého dokazovania, pričom súd sa stotožnil s jeho záverom, že na posúdenie existencie
vád a určenie, či sa jedná o odstrániteľné a neodstrániteľné vady je potrebné vykonať znalecké
dokazovanie, ktoré aj nariadil. Vykonanie dôkazu však podľa okresného súdu zmaril sám žalovaný, keď

neposkytol znalcovi súčinnosť a nezabezpečil na územie SR dovoz výrobkov dodaných od žalobcu.
Okresný súd uviedol, že sám žalovaný vo svojom vyjadrení oznámil súdu, že na posúdenie charakteru
vád dodaných výrobkov od žalobcu nestačí iba odborné posúdenie, ale je potrebné vykonať znalecké
dokazovanie.

12. Okresný súd dospel k záveru, že žalobca poprel tvrdenia žalovaného o existencii vád, ktoré
majú povahu odstrániteľných, ako aj neodstrániteľných nedostatkov a pokiaľ žalovaný chcel preukázať
existenciu týchto vád a ich charakter (odstrániteľné, resp. neodstrániteľné), mal zabezpečiť znalcovi
súčinnosť, ktorý dôkaz by bol slúžil na preukázanie tvrdenia žalovaného, že žalobcom dodané výrobky
sú vadné. Dospel k záveru, že z dôvodu, že žalovaný túto skutočnosť nepreukázal a žalobca tvrdenie

žalovaného poprel, potom sa žalovanému nepodarilo preukázať existenciu a charakter vád, ktoré mali
mať výrobky dodané žalobcom.13. Okresný súd zdôraznil, že ani napriek výzve súdu žalovaný nepredložil žiaden ďalší dôkaz na
preukázanie svojich tvrdení, t. j. že vady, ktoré vytýka výrobkom od žalobcu sú odstrániteľné alebo
neodstrániteľné a práve od charakteru vád vytýkaných žalovaným voči žalobcovi sa odvíja aj správna

kvalifikácia nároku zo zodpovednosti za vady podľa Obchodného zákonníka.

14. Okresný súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi bola uzavretá v ústnej forme zmluva o dielo,
pričom medzi účastníkmi nebol sporný predmet plnenia ani jeho cena, ako ani termín plnenia, sporná
ostala kvalita dodaných výrobkov.

15. Sporná nebola ani skutočnosť, že žalobca dodal žalovanému dielo v dohodnutej lehote a žalovaný
si bol dielo prevziať priamo v areáli zhotoviteľa ním určeným motorovým vozidlom, pričom odovzdanie
diela sa neuskutočnilo len raz, ale sa odovzdávalo postupne dva alebo trikrát podľa toho, ako výrobky
žalobca vyrobil.

16. K uzavretiu zmluvy došlo v ústnej forme tak, že žalobca zaslal žalovanému návrh cenovej ponuky,
ktorú žalovaný akceptoval a následne žalovaný zaslal žalobcovi výkresovú dokumentáciu, podľa ktorej
mal žalobca dielo zhotoviť. Žalovaný tvrdil, že dielo nebolo podľa tejto projektovej dokumentácie
zhotovené, pričom žalobca na druhej strane uvádzal, že odchýlky, aké sa na diele nachádzali, resp.
vady povrchovej úpravy je možné odstrániť, pričom niektoré vady aj odstránil, ale ku konečnej kvalifikácii

vád, ktoré na predmete diela boli medzi účastníkmi nedošlo a nedošlo ani k určeniu týchto vád na
odstrániteľné a neodstrániteľné ani potom, ako bolo nariadené znalecké dokazovanie, pretože žalovaný
neposkytol súčinnosť znalcovi a ani výrobky na ohliadku.

17. Okresný súd dospel k záveru, že na ustálenie predpokladu vzniku zodpovednosti za vady žalobcu
bolo nutné zistiť druh vád vytýkaných žalovaným z dôvodu, že žalobca existenciu vád odmietal, resp.
tvrdil, že ide o vady, ktoré sú odstrániteľné a ktoré by boli odstránené, pokiaľ by mu ich žalovaný vrátil
na opravu. Strany sporu nepopreli, že niektoré výrobky vrátil žalovaný žalobcovi na opravu, tento ich
opravilavrátilspäťžalovanému.Privýrobkochuvedenýchžalovanýmvlistezodňa16.08.2017oktorých

žalovaný tvrdil, že sú vadné aj na základe priloženej fotodokumentácie, nepovažoval okresný súd túto
fotodokumentáciu za dostatočný dôkaz o existencii vád, resp. o tom, že ide o vady odstrániteľné a
neodstrániteľné. Práve za týmto účelom nariadil znalecké dokazovanie, ktoré navrhol samotný žalovaný
na posúdenie odstrániteľnosti alebo neodstrániteľnosti vád. Žalovaný neposkytol znalcovi súčinnosť, a
preto neustál podľa okresného súdu uvedený dôkaz, znalecké dokazovanie vykonané nebolo a žalovaný

svojou nečinnosťou prišiel o dôkaz o existencii a druhu vád o ktorých tvrdil, že žalobcom dodané výrobky
majú a že práve v dôsledku vadného plnenia vzniklo žalovanému právo neuhradiť vyúčtovanú cenu diela
v rozsahu vád diela až do ich odstránenia podľa § 439 ods. 4 ObZ.

18. Z dôvodu, že žalovaný nepreukázal existenciu vád, pričom ich existenciou sa bránil voči zaplateniu

uplatneného nároku, okresný súd obranu žalovaného neakceptoval a zaviazal ho na zaplatenie zostatku
ceny diela, ktorá sporná medzi stranami nebola a jej časť zo strany žalovaného aj uhradená bola.
Konštatoval, že nebola medzi stranami sporná ani lehota, v ktorej mal žalovaný povinnosť zaplatiť cenu
za dodané dielo. Uplatnenému nároku preto vyhovel v celom rozsahu.

19. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie žalovaný z dôvodov podľa
§ 362 ods. 1 písm. f) CSP (správne malo byť uvedené § 365 ods. 1 písm. f)). V ňom uvádzal, že
od prvého úkonu sa v konaní bránil tvrdením, že žalobcom zhotovené a dodané dielo má vady, ktoré
sú neodstrániteľné a ktorých hodnotu spolu s cenou veci dodaných na zhotovenie diela žalovaným
je nevyhnutné odpočítať od dohodnutej ceny diela ako nárok na zľavu z ceny diela z dôvodu jeho

vád. Uvádzal, že v konaní bolo preukázané, že dielo dodané žalobcom tvorilo subdodávku diela
dodávaného žalovaným jeho objednávateľovi, pričom miestom dodania tohto diela zhotovovaného
žalovaným boli Spojené štáty americké. Komponenty zhotovené žalobcom ako majetok obchodného
partnera žalovaného zostali a do dnešného dňa sa nachádzajú v USA. Žalovaný preto ako „nevlastník“
vecí dodaných žalobcom nemá reálnu možnosť zabezpečiť dostupnosť týchto vecí či už pre žalobcu,

súd alebo znalca.

20. V odvolaní žalovaný tvrdil, že preukázal uplatňovanie nárokov z vád v súlade s Obchodným
zákonníkom. Uviedol, že okresný súd vyhovel nároku žalobcu z dôvodu, že žalovaný zapríčinilnemožnosť zhotovenia ním navrhnutého znaleckého posudku a z tohto dôvodu neuniesol dôkazné
bremeno k ním tvrdeným neodstrániteľným vadám vecí dodaných od žalobcu.

21. Žalovaný v odvolaní potvrdil, že nebol schopný zabezpečiť transport uvedených vecí zhotovených
žalobcom na územie SR v čase, keď mal veci prezrieť súdny znalec. Zdôrazňoval však, že v čase, keď
ichmalsúdomustanovenýznalecohliadnuť,tietoveciužnebolivovlastníctvežalovaného,nenachádzali
sa v jeho dispozícii a žalovaný nemal reálnu možnosť akokoľvek ovplyvniť ich predloženie alebo
nepredloženie súdnemu znalcovi. Táto skutočnosť však podľa žalovaného nemohla súdu brániť v tom,

aby z ostatných vykonaných dôkazov mohol zodpovedať otázku existencie vád namietaných žalovaným
a ich charakteru. Tvrdil, že z predloženej fotodokumentácie nespochybnenej ani žalobcom vyplýva, že
dielo bolo vyhotovené s vadami. Žiadna zo strán nepoprela ani skutočnosť, že žalovaný časť vadných
a chybne zhotovených výrobkov vrátil žalobcovi na opravu, tento niektoré aj opravil a po ich oprave
vrátil späť žalovanému.

22. Žalovaný tvrdil, že žalobca sa proti tvrdeniu o existencii vád nebránil výslovným popieraním ich
existencie, ale argumentoval tým, že a) pri zhotovení diela postupoval podľa projektovej dokumentácie
predloženej od žalovaného, ktorá vopred predurčovala použitie technológie neumožňujúcej vykonanie
diela bez prípadných odchýlok v rozmeroch podľa projektovej dokumentácie od žalovaného, b) prípadné
vady tvrdené žalovaným neovplyvňujú funkčnosť diela, c) vady diela nemohol žalobca posúdiť a

prípadne odstrániť, pretože mu žalovaný nesprístupnil dodané dielo.

23. Žalovaný tvrdil, že vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti dielo má vady, pričom sporný ostal
rozsah a charakter vád, ktorý podľa okresného súdu nebol dostatočne preukázaný. Vytýkal okresnému
súdu, že predloženú fotodokumentáciu nepovažoval za dostatočný dôkaz napriek tomu, že jasne

preukazuje, že dielo nebolo zhotovené bezchybne a bez akýchkoľvek vád. Poukázal aj na výpoveď
svedka S. navrhnutého žalobcom, ktorý potvrdil, že žalobca nevyhotovil objednané dielo v súlade s
projektovou dokumentáciou od žalovaného a z ktorej vyplýva, že žalobca nebol schopný dielo zhotoviť v
požadovanej kvalite. Žalobca podľa výpovede tohto svedka nepoužil formu nevyhnutnú na to, aby zvary
jednotlivých komponentov spojovacích dielov vykazovali parametre zadané v projektovej dokumentácii.

24. Žalovaný namietal voči rozhodnutiu okresného súdu, že neskúmal, či žalobca upozornil žalovaného
na údajnú nevhodnosť ním predloženej projektovej dokumentácie a žalobca túto skutočnosť ani žiadnym
spôsobom nepreukazoval. Ak považoval žalobca projektovú dokumentáciu za chybnú, porušil povinnosť
podľa § 551 ods. 1 ObZ, na základe čoho vzniká zodpovednosť žalobcu za existujúce vady diela

spôsobené údajne nevhodnou projektovou dokumentáciou od žalovaného.

25. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu o tom, že preukázané vady diela nemajú vplyv na jeho
funkčnosť. Poukazoval na účel a miesto použitia daného diela, a to amerického stredozápadu, kedy
každá čo i len minimálna nepresnosť v jednom spoji celej konštrukcie môže mať v súčte viacerých

takýchto nedostatkov fatálne následky.

26. Nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že ním zhotovené dielo mu nebolo sprístupnené za účelom
vykonania ohliadky potom, čo boli uplatnené nároky z vád zhotoveného diela. Na základe vzájomnej

mailovej komunikácie mohol žalobca kedykoľvek v priebehu 10., 18. a 19. týždňa roku 2018 vykonať
ohliadku jednotlivých komponentov, čo žalobca nevyužil.
27. Podľa žalovaného sa súd nedostatočne vysporiadal s predloženými dôkazmi, niektoré z nich
nedostatočne posúdil a dospel k nesprávnym zisteniam v otázke existencie vád a ich charakteru. Na
základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie a žalobu v celom rozsahu

zamietol.

28. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 07.07.2020. S tvrdeniami žalovaného
v odvolaní nesúhlasil. Zopakoval, že žalovaný dielo využíva od mája 2017, kedy ho riadne prevzal a ku
dňu podania vyjadrenia k odvolaniu žalovaného žalobcovi dielo na prípadné odstránenie vytýkaných vád

nedodal. Žalovaný dielo len zdokumentoval fotodokumentáciou, ktorá je nedôveryhodná. Aj prípadný
znalecký posudok by už nebol aktuálny, pretože by sa robil po dvoch rokoch od riadneho používania a
sústavného prepravovania a opotrebovávania diela.29. Poukázal na to, že predmetom konania je zaplatenie dlžnej sumy za dodanie tovaru, ktorá nie je
sporná a nie je sporný ani predmet plnenia podľa zmluvy o dielo. Uviedol, že k splneniu záväzku žalobcu
ako zhotoviteľa diela došlo riadnym odovzdaním a prevzatím diela v mieste jeho vykonania a sídla

žalobcu ako zhotoviteľa, kde si ho žalovaný ako objednávateľ podľa § 537 ods. 2 ObZ riadne prevzal.

30. Žalobca zopakoval, že žalovaný mal povinnosť predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku
čo najskôr po odovzdaní predmetu diela, ktoré bolo po jeho odovzdaní podľa informácií od žalovaného
zložené u žalovaného v sídle spoločnosti. Pretože k ohliadke diela zo strany žalovaného a k uplatneniu

vád došlo až po troch mesiacoch po odovzdaní diela a po jeho vyexpedovaní do USA, žalobca uplatnil
námietku nesplnenia včasnej povinnosti zo strany žalovaného oznámiť vady tovaru. Žalobca tvrdil, že
žalovaný mal priestor, aby dodané dielo riadne prezrel a zariadil jeho prehliadku ešte pred odoslaním
klientovi do USA. Túto povinnosť však objednávateľ, t.j. žalovaný opomenul.

31. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného v odvolaní, že žalobca sa proti tvrdeniu žalovaného o

existencii vád nebránil výslovným popieraním ich existencie a poukázal na to, že žalobca predmetné
vady nikdy neuznal a ani nepoprel, pretože nikdy neboli zo strany žalovaného relevantnými dôkazmi
preukázané. Žalobca bol ochotný riešiť prípadný problém tak, že prípadné preukázané vady diela by
odstránil. Tento jeho prístup však neznamená, že by žalobca vady uznal, resp. ich nepoprel.

32. Pretože žalovaným nebola preukázaná existencia vád diela, považoval žalobca napadnuté
rozhodnutie za správne. Okresný súd vykonal všetky dôkazy v potrebnom rozsahu na zistenie
rozhodujúcich skutočností a na ich základe dospel k správnym skutkovým zisteniam a došlo aj k
správnemu právnemu vyhodnoteniu veci. Konanie nemá ani inú vadu, ktorá by mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.

33. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 Civilný sporový
poriadok (CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý
verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne

vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

34. Z obsahu spisu vyplýva, že na základe mailom dodanej výkresovej dokumentácie od žalovaného
zo dňa 24.04.2017 vypracoval žalobca pre žalovaného cenovú ponuku dňa 26.04.2017 na zhotovenie
požadovaného diela, ktorá bola zo strany žalovaného akceptovaná, na základe čoho dodal žalobca pre

žalovaného ako objednávateľa požadované dielo, ktoré bolo žalovaným prevzaté v areáli žalobcu ako
zhotoviteľa motorovým vozidlom zabezpečeným žalovaným v máji 2017, a to postupne podľa výroby
požadovaných komponentov na dva alebo trikrát. Predmetom diela bola výroba a dodanie hliníkových,
oceľových a nerezových výrobkov určených na zostavenie a vzájomnú kombináciu modulov systému
Terlife.

35. Podľa zhodného tvrdenia strán sporu došlo k dohode o cene za dodané výrobky vo výške 31.082,87
Eur. Spôsob objednania, dodanie, ako ani dohodnutá cena predmetných výrobkov sporná v konaní
nebola.

36. V priebehu vykonávania diela vystavil žalobca na ťarchu žalovaného zálohovú faktúru č. 170800001
na sumu 18.088,71 Eur. Žalovaný uhradil časť vyúčtovanej zálohy vo výške 12.000,- Eur. Po zhotovení
a dodaní diela vyúčtoval žalobca na ťarchu žalovaného dohodnutú cenu diela faktúrou č. 170100018 na
neuhradený zostatok dohodnutej ceny diela vo výške 19.081,87 Eur, z ktorej sumy už bola odpočítaná
aj vyplatená záloha vo výške 12.000,- Eur. Celková vyúčtovaná cena diela potom predstavuje sumu

31.082,87 Eur. Z takto vyúčtovanej sumy uhradil žalovaný jej časť vo výške 6.297,92 Eur dňa 11.08.2017
a neuhradený ostal zostatok ceny diela vo výške 12.783,92 Eur, ktorá je predmetom tohto konania.
Uvedené skutočnosti sporné medzi stranami sporu neboli.

37. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný listom zo dňa 29.06.2017 upozornil žalobcu, že ním dodané

výrobky slúžia na zostavenie a vzájomnú kombináciu modulov systému Terlife určených žalovaným na
dodanie na výstavu EAA AIRVENTURE OSHKOSH 2017, ktorá sa uskutoční v dňoch 24. - 30.7.2017 v
meste Oshkosh, štát Wisconsin v USA pre zmluvného partnera žalovaného. Ďalej informoval žalobcu,
že záväzok žalovaného dodať jeho zmluvnému partnerovi v Spojených štátoch zmontovaný systémmodulov Terlife bude splnený v mieste dodania, ktorým je mesto Oshkosh v štáte Wisconsin v USA.
Podľa Zmluvy, na základe ktorej žalovaný vykonal túto dodávku Terlife pre odberateľa v Spojených
štátoch, je možné montáž vykonať len v období od 20.7. do 23.7.2017. Je zrejmé, že reálnu a definitívnu

kontrolu kvality dodaného tovaru zo strany žalobcu bude môcť vykonať len zmluvný partner žalovaného
v štáte Wisconsin v USA, a to v období od 20.7. do 2.8.2017, keď sa bude reálne montovať systém
Terlife. Ďalej uviedol, že z bežnej vizuálnej kontroly priebežne vykonávanej žalovaným, ktorá v žiadnom
prípade nemôže postačovať na identifikáciu všetkých vád dodaných komponentov, bolo zistené, že
dodané komponenty zo strany žalobcu trpia minimálne evidentnými estetickými vadami spočívajúcimi

v nedostatočnom, resp. nekvalitnom povrchovom spracovaní. V liste žalovaný tvrdil, že je tiež možné
predpokladať, že niektoré dodané komponenty zo strany žalobcu trpia aj konštrukčnými vadami
spočívajúcimi v nedodržaní rozmerov uvedených žalovaným v ním dodanej projektovej dokumentácii.
Uviedol aj, že pokiaľ žalobcom dodaný tovar zmluvný partner žalovaného neprezrie a nebude mať
možnosť reálne posúdiť množstvo a charakter vád, nie je možné aby plnil a zaplatil žalobcovi zostatok
vyúčtovanej ceny diela. Žalovaný v liste oznámil, že v lehote do 11.8.2017 si zákonom predpokladaným

spôsobom komplexne uplatní nároky z vád dodaného diela.

38. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalovaný si listom zo dňa 16.08.2017 uplatnil voči žalobcovi
nárok z vád dodaného tovaru a žalobcovi súčasne oznámil, že dlžnú sumu vo výške 12 783,- Eur je
po dosiahnutí dohody o podmienkach úschovy ochotný zložiť do notárskej alebo advokátskej úschovy,

pričom identifikoval vady prostredníctvom fotodokumentácie a opisu jednotlivých skrytých vád, ktoré
majú vplyv na funkčnosť dodaného diela.

39. V liste zo dňa 16.08.2017 žalovaný uviedol, že uhradil časť Faktúry č. 170100018 vo výške 6
297,95 Eur preto, že tento tovar netrpel žiadnymi vadami, resp. klient žiadne vady na výrobkoch,

ktorých cena predstavuje 6 297,95 Eur, nezistil a zostávajúcu sumu 12 783,92 Eur oznámil, že je
pripravený okamžite uhradiť, pokiaľ vady zo strany žalobcu budú odstránené, pričom išlo o vady, na ktoré
poukázal v priloženej fotodokumentácii, ktorá tvorila prílohu uplatnenia nárokov z vád tovaru a uviedol,
že uplatňovaný nárok sa týka vád výrobkov dodaných žalobcom, a to:
a) CA-HKS-SK01, Al nosník krátky 120x80x1818 mm v počte 72 kusov,

b) CA-HKS-SK02, Al nosník dlhý 120x80x3718 mm v počte 22 kusov,
c) CA-HKS-SK03, Al stojka 80x80x2700 mm v počte 23 kusov.

40. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný v liste zo dňa 04.12.2017 oznámil žalobcovi, že sa mu
nepodarilo zabezpečiť transport vadných výrobkov dodaných žalobcom od ich aktuálneho vlastníka

zo Spojených štátov amerických. Deň 26.04.2018 oznámil ako najneskorší dátum, kedy by mali byť
dodané. Žalovaný oznámil, že v čase od 04.12.2017 výrobky nie sú na území Slovenskej republiky,
preto ich nemôžu prehliadnuť spoločne avšak v prípade, že do 26.04.2018 nebudú vadné výrobky
odovzdané žalobcovi za účelom odstránenia vytýkaných vád dodaného tovaru, žalovaný pristúpi k
úhrade neuhradeného zostatku faktúry zo dňa 14.06.2017, pričom takéto plnenie nebude mať žiadny

vplyv na ďalšiu existenciu nárokov z vád dodaného diela.

41. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný vo svojom podaní zo dňa 23.10.2019 (správne malo byť
uvedené 23.01.2019) na č.l. 127 prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že medzi stranami
sporu existujú zásadné rozdiely na kvalitu žalobcom dodaných komponentov a pretože vo vzťahu ku

kvalite dodaného diela a jeho súladu s odovzdanou projektovou dokumentáciou sa jedná o posúdenie
odbornej otázky, na posúdenie ktorej nepostačuje postup podľa § 206 CSP, navrhol, aby súd určil znalca
na odpovedanie ním formulovaných otázok. Nevyhnutnosť ustanovenia znalca na posúdenie odborných
otázok zopakoval právny zástupca žalovaného aj na pojednávaní dňa 07.02.2019 na str. 2, ako aj na
str. 5 zápisnice z pojednávania.

42. Z obsahu spisu vyplýva aj to, že okresný súd na návrh žalovaného nariadil znalecké dokazovanie a
ustanovil znalca z odboru Strojárstvo, odvetvie stroje a zariadenia na všeobecné účely a odhad hodnoty
strojových zariadení Ing. K. F. uznesením č.k. 7Cb/16/2018-201 zo dňa 10.06.2019, ktorého úlohou bolo
vykonať znalecké dokazovanie za účelom zistenia a odpovedania na otázky formulované žalobcom a

žalovaným.

43. Z obsahu spisu vyplýva aj to, že ustanovený znalec oznámil súdu dňa 03.10.2019 (v spise na
čl. 214), že k zodpovedaniu otázok uložených v uznesení o ustanovení znalca je potrebné vykonaťohliadku výrobkov, ktoré sú predmetom sporu. Ďalej v tomto oznámení uviedol, že kvalita fotografickej
dokumentácie v spise nie je dostatočná na posúdenie opísaných vád. Uviedol aj to, že výkresová
dokumentácia, ktorá je súčasťou spisu, neobsahuje výkres zostavy, ani fotodokumentácia neobsahuje

snímky celej zostavy. Dňa 31.10.2019 znalec požiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého
posudku z dôvodu oznámenia právneho zástupcu žalovaného o nemožnosti vykonania ohliadky z
dôvodu ťažkého úrazu a nadväzujúcich operácií osoby, ktorá celý projekt za žalovaného zastrešuje a
vykonanie ohliadky je možné vykonať až po uzdravení uvedenej osoby. Na základe žiadosti znalca súd
predĺžil lehotu na vypracovanie posudku do 31.01.2020 uznesením v spise na čl. 228. Dňa 09.01.2020

ustanovený znalec oznámil súdu, že od konateľa žalovaného mu bolo oznámené, že ohliadku sporných
výrobkov nie je možné vykonať, pretože výrobky sa nenachádzajú na území Slovenskej republiky a
nie je známe, kedy sa na tomto území budú nachádzať. Zároveň oznámil súdu, že bez vykonania
ohliadky nie je možné odpovedať na položené otázky a nemôže vo veci vykonať znalecký posudok. Na
základe uvedeného okresný súd uznesením č.k. 7Cb/16/2018-241 zo dňa 31.01.2020 zrušil uznesenie
o nariadení znaleckého dokazovania.

44.Podľa§536ods.1zák.č.513/1991Zb.(ďalejaj„ObZ)zmluvouodielosazaväzujezhotoviteľvykonať
určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

45.Podľa§560ods.1ObZdielomávady,akvykonaniedielanezodpovedávýsledkuurčenémuvzmluve.

46. Podľa § 564 ObZ pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený
požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť
alebo odovzdať zhotoviteľovi.

47. Podľa § 439 ods.4 ObZ do doby odstránenia vád nie je kupujúci povinný platiť časť kúpnej ceny,
ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli odstránené.

48. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd
prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne posúdil, keď

vydalnapadnutýrozsudok,ktorýmžalobevcelomrozsahuvyhovel.Vkonanísúduprvejinštancienezistil
odvolací súd žiadne vady a súd sa dostatočne vysporiadal s námietkami žalovaného. Odvolací súd
dospel k záveru, že súd prvej inštancie neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom, preto sa
stotožňuje s jeho záverom o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi ním uplatnený nárok. Vzhľadom
na obsah a rozsah žalovaným podaného odvolania odvolací súd dodáva k veci nasledovné.

49. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd preskúmal v rozsahu a z dôvodov
uvedených žalovaným v odvolaní, pričom rozsahom a dôvodmi uvedenými v odvolaní je odvolací súd
viazaný v zmysle § 379 ods. 1 a 380 ods. 1 CSP.

50. Súd prvej inštancie v konaní správne konštatoval existenciu zmluvného vzťahu medzi stranami
sporu, keď dospel k záveru o uzavretí zmluvy o dielo na základe návrhu žalovaného a akceptácie
cenovej ponuky vypracovanej zo strany žalobcu, predmetom ktorej bola povinnosť zhotovenia výrobkov
slúžiacich na zostavenie a vzájomnú kombináciu modulov systému Terlife. Súd prvej inštancie správne
konštatoval aj dohodu o rozsahu, predmete a cene plnenia, ktoré sporné medzi stranami sporu neboli.

Súd prvej inštancie správne vyhodnotil zistený skutkový stav, keď dospel k záveru o vykonaní diela a
jeho odovzdaní žalovanému v máji 2017 a vzniku nároku žalobcu na zaplatenie neuhradeného zostatku
ceny diela.

51. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že spornou skutočnosťou medzi stranami sporu ostalo

posúdenie kvality dodaného plnenia, keď žalovaný v konaní namietal vady dodaného plnenia ním
uplatnené dňa 16.08.2017, pričom tvrdil, že vady týchto výrobkov sú jednak odstrániteľné, ako aj
neodstrániteľné. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj skutočnosť, že žalobca poprel tvrdenia
žalovaného o existencii, ako aj o charaktere vád, keď vychádzal z tvrdenia žalobcu, že žalovaný, resp.
jeho odberateľ výrobky užíva bez toho, aby zaplatil vyúčtovanú cenu ako aj z tvrdenia, že pokiaľ by

boli výrobky vadné, nebolo by možné ich používať. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkovú
situáciu a tvrdenia strán keď dospel k záveru, že žalobca popieral tvrdenia žalovaného, že mu dodal
vadné výrobky a pokiaľ žalovaný chcel preukázať existenciu vád a ich charakter, t.j. či sa jedná ovady odstrániteľné alebo neodstrániteľné, mal predložiť dôkaz o jeho tvrdení a zabezpečiť súčinnosť
vyžadovanú znalcom (bod 28. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia).

52. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal
jehotvrdeniaoexistenciiacharakterevád,jejehozáversprávny,čomuzodpovedáajvýroknapadnutého
rozhodnutia. S takýmto skutkovým a právnym zhodnotením odvolací súd súhlasí a odvolanie
žalovaného posúdil ako nedôvodné.

53. Nad rámec dôvodov, ktoré uviedol súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí odvolací súd
zdôrazňuje, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie neuhradeného zostatku ceny diela, pričom
existencia zmluvného vzťahu, predmet plnenia, cena diela, ako aj odovzdanie a prevzatie diela sporné
medzi stranami sporu nebolo. Pokiaľ žalovaný uplatnil výhrady voči uplatnenému nároku z dôvodu jeho
tvrdenia o existencii vád a ich povahe, bolo jeho povinnosťou preukázať svoje tvrdenia. Ak žalovaný
tvrdil, že žalobcom dodané dielo má vady a poukazoval aj na charakter týchto vád, bolo dôkaznou

povinnosťou žalovaného, pokiaľ jeho výhrady voči uplatnenému nároku mali byť úspešné, aby toto
svoje tvrdenie preukázal. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalovaný svoje dôkazné
bremeno neuniesol, pretože neposkytol nevyhnutnú súčinnosť znalcovi, v dôsledku čoho nemohol byť
vypracovaný znalecký posudok, ktorý by tvrdenie žalovaného o vadách a ich charaktere potvrdil. K
jednotlivým výhradám žalovaného uvedených v odvolaní uvádza odvolací súd nasledovné.

54. K neposkytnutiu súčinnosti znalcovi žalovaný v odvolaní namietal, že nie je vlastníkom dodaného
diela, ktoré bolo vyrobené žalobcom, nakoľko toto dielo bolo následne dodané odberateľovi žalovaného
a teda tvorilo subdodávku a v čase vykonávania znaleckého posudku sa dielo nachádzalo v zahraničí,
pričom žalovaný, ktorý nie je vlastníkom týchto vecí nemá žiadny dosah zabezpečiť predloženie

uvedených komponentov znalcovi na posúdenie existencie a charakteru tvrdených vád. Odvolací súd
konštatuje, že napriek skutočnosti, že žalovaný nie je vlastníkom týchto vecí a teda nebol spôsobilý
zabezpečiť znalcovi súčinnosť, nezbavuje táto skutková situácia žalovaného procesnej zodpovednosti
zauneseniedôkaznéhobremena.Žalovanýsimalbyťvedomý,ževprípadenímnavrhovanéhospôsobu
dokazovania znaleckým posúdením, pokiaľ nie je spôsobilý predložiť predmet diela na posúdenie

znalcovi, môže byť týmto neposkytnutím súčinnosti zmarený práve žalovaným navrhovaný dôkaz -
znalecké dokazovanie. Na tvrdenia žalovaného, že nemohol zabezpečiť znalcovi predmet diela preto z
procesného hľadiska odvolací súd prihliadnuť nemohol.

55. V odvolaní žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že napriek neposkytnutiu súčinnosti a

nevyhotoveniu znaleckého posudku táto skutočnosť nemohla brániť okresnému súdu, aby z ostatných
vykonaných dôkazov mohol zodpovedať na otázku o existencii vád a ich charaktere. Podľa žalovaného
z ním predloženej fotodokumentácie vyplýva, že dielo bolo vyhotovené s vadami, pričom nebolo sporné,
že konkrétne časti žalobcom vyrobených výrobkov žalobca aj opravil a naspäť ich vrátil žalovanému. S
takýmto konštatovaním odvolací súd nesúhlasí.

56. Odvolací súd zdôrazňuje, že bol to samotný žalovaný, ktorý vo svojom podaní zo dňa 23.10.2019
(správne 23.01.2019 -v spise na čl. 127 a 128), ako aj následne na pojednávaní dňa 07.02.2019
na viacerých miestach navrhol vykonanie dokazovania znaleckým posudkom za účelom zistenia ním
tvrdených vád a posúdenia ich charakteru. Bol to žalovaný, ktorý uviedol, že na preukázanie jeho

tvrdení o existencii a charaktere vád je nevyhnutné znalecké dokazovanie a nepostačuje ani odborné
posúdenie. Na druhej strane, v prípade absencie znaleckého dokazovania spôsobené neposkytnutím
súčinnosti zo strany žalovaného, vytýka žalovaný okresnému súdu, že z iných dôkazov súd sám
neposúdil existenciu vád a ich charakter. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie, ako nakoniec
aj s vyjadrením žalovaného, je toho názoru, že existencia žalobcom tvrdených vád a ich charakter

mala byť predmetom znaleckého posúdenia, pričom znalecký posudok nebol zhotovený z dôvodov na
strane žalovaného. Odvolací súd zdôrazňuje, že ak odkazuje žalovaný na dostatočné iné dôkazy, ktoré
majú preukazovať jeho tvrdenie o existencii vád, o ich rozsahu a ich charaktere, a to na na ním
predloženú fotodokumentáciu, tento záver nie je v súlade s obsahom súdneho spisu, pretože znalec vo
vyjadrení súdu dňa 03.10.2019 v spise na čl. 214 jednoznačne uviedol, že kvalita fotodokumentácie v

spise sa nachádzajúca nie je dostatočná na posúdenie opísaných vád. Pokiaľ teda znalec konštatoval
nedostatočnosť predloženej fotodokumentácie, potom nie je objektívne možné a logické, aby súd
na základe takto nedostatočnej fotodokumentácie mal sám dospieť k záveru potvrdzujúcom tvrdenia
žalovaného o existencii vád, ich rozsahu, ako aj ich charaktere. Súd prvej inštancie preto postupovalsprávne, keď dospel k záveru o nepreukázaní tvrdenia žalovaného o existencii vád, ich rozsahu, ako
aj ich charaktere.

57. V odvolaní žalovaný ďalej namietal, že žalobca výslovne nepoprel tvrdenia žalovaného o existencii
vád a ich charaktere. S takýmto záverom odvolací súd nesúhlasí.

58. Ako uviedol súd prvej inštancie, spornou medzi stranami sporu bola práve otázka existencie vád,
ich rozsahu, ako aj ich charakteru. Pokiaľ by nebola sporná táto okolnosť, potom by spor medzi

stranami sporu nebol. Žalobca namietal v priebehu konania tvrdenia žalovaného o existencii vád, keď
uvádzal, že postupoval podľa projektovej dokumentácie predloženej žalovaným. Tvrdil, že dielo nemá
vady, pretože nedostatky vytýkané žalovaným neovplyvňujú jeho funkčnosť, nakoľko žalovaný, resp.
jeho subdodávateľ dielo užíva a tvrdil aj nemožnosť posúdenia charakteru vád, keďže žalovaný dielo
nesprístupnil za účelom ohliadky. Z obsahu týchto skutkových tvrdení žalobcu jednoznačne vyplýva
popretie tvrdenia žalovaného o existencii vád, ich rozsahu, ako aj charaktere. Odvolací súd preto

neprihliadol ani na tú časť odvolania žalovaného, kde uvádzal nepopretie jeho tvrdení o vadách zo strany
žalobcu.

59. Vo vzťahu k prejednaniu odvolania je irelevantná aj tá časť odvolania žalovaného, kde poukazoval
na skutočnosť, že v určitej časti žalobca prevzal od žalovaného vykonané dielo, vykonal v časti jeho

opravu a následne ho odovzdal spätne žalovanému. Odvolací súd zdôrazňuje, že konateľ žalovaného
na pojednávaní dňa 07.02.2019 výslovne uviedol, že predmet konania sa týka tých reklamovaných
výrobkov, ktoré sú predmetom reklamácie a uplatnenia zodpovednosti za vady, ktoré boli žalovaným
popísané v uplatnení zodpovednosti za vady v podaní zo dňa 16.08.2017. Tvrdenie žalovaného v
odvolaní o reklamovaní časti výrobkov a ich opravy zo strany žalobcu a spätnom vrátení žalovanému je

preto pre posúdenie uplatneného nároku žalobcu irelevantné.

60. Pokiaľ žalovaný v odvolaní odkazoval na výpoveď svedka S., ktorý mal potvrdiť, že žalobca
nevykonal dielo v súlade s predloženou dokumentáciou, na tieto otázky mal odpovedať znalec v
znaleckom posudku, t.j. okrem iného, či dielo vykonané žalobcom bolo v súlade s predloženou

projektovou dokumentáciou. Ako bolo uvedené, uvedený znalecký posudok vypracovaný nebol pre
neposkytnutie súčinnosti zo strany žalovaného. To isté konštatovanie sa týka aj výhrady žalovaného
v odvolaní o tom, že žalobca neupozornil žalovaného na nevhodnosť projektovej dokumentácie,
pretože prípadná nevhodnosť projektovej dokumentácie mala byť predmetom znaleckého posudku,
ktorý vypracovaný nebol z dôvodov na strane žalovaného.

61. Z dôvodu nevypracovania znaleckého posudku je preto irelevantné namietanie žalovaného v
odvolaní, keď nesúhlasil s tvrdením žalobcu o tom, že žalovaným namietané vady nemajú vplyv na
funkčnosť diela. Ako už bolo viackrát uvedené, otázka existencie vád, ich rozsahu, ako aj ich charakteru
mala byť predmetom znaleckého dokazovania a výhrady žalovaného v odvolaní sú opätovne tvrdením

žalovaného bez preukázania príslušným dôkazným prostriedkom.

62. Pokiaľ žalovaný namietal tvrdenie žalobcu, že tomuto nebolo sprístupnené dielo za účelom ohliadky
a odkazoval, že žalobca mal kedykoľvek možnosť v priebehu 10., 18. a 19. týždňa roku 2018 predmetné
dielo ohliadnuť, je toto tvrdenie irelevantné, pretože ak mal žalovaný k dispozícii v uvedenom období

predmetné dielo, mohol si splniť svoju procesnú povinnosť, ktorú pôvodne uvádzal súdu, a to zabezpečiť
vypracovanie súkromného znaleckého posudku, ktorým mohol preukazovať svoje tvrdenie o existencii
vád, ich rozsahu, ako aj ich charaktere.

63. Žalovaný v ním podanom odvolaní neuviedol žiadne také právne a skutkové okolnosti, ktoré by boli

spôsobilé zmeniť skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.

64. Podľa odvolacieho súdu napadnuté rozhodnutie, ktorým okresný súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie dlžnej sumy a neprihliadol na tvrdenia žalovaného o existencii vád z dôvodu neunesenia
dôkazného bremena, je správne. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil

v zmysle § 387 ods. 1 CSP.65. Podľa § 224 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) súd kedykoľvek aj bez návrhu
opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné
uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

66. Žalobca označil PSČ žalovaného v žalobe v súlade s výpisom z obchodného registra nasledovne:
„977 75“. V záhlaví napadnutého rozhodnutia je PSČ žalovaného uvedené nasledovne: „ 976 75“. V
záhlaví napadnutého rozhodnutia je uvedená adresa žalobcu nasledovne: „ČSA 19, 974 01, Banská
Bystrica“. Z výpisu z obchodného registra ako verejného registra vyplýva, že od 07.09.2019, t.j. už v

čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia, bola zapísaná v obchodnom registri adresa sídla žalobcu
iná, a to: „Sládkovičova 29, 974 03 Banská Bystrica“. Keďže pri vyhotovení napadnutého rozhodnutia
okresného súdu došlo pri uvedení adresy sídla žalobcu a pri označení PSČ žalovaného k chybe v písaní
a k zrejmej nesprávnosti, odvolací súd v zmysle § 224 s použitím § 378 ods. 1 CSP uvedené údaje v
napadnutom rozhodnutí opravil v súlade s ich zápisom v obchodnom registri.

67. Žalovaný podal odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, t.j. napadol aj druhú
výrokovúvetuonáhradetrovkonania,ktorouokresnýsúdpriznalžalobcoviichnáhraduvrozsahu100%.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že pri rozhodovaní o náhrade trov prvostupňového
konania okresný súd vychádzal z ust. § 255 CSP, t.j. podľa pomeru úspešnosti strán sporu v konaní.
Pretože súd prvej inštancie správne zaviazal žalovaného na zaplatenie celej uplatnenej sumy, bol

žalobca v konaní úspešný v celom rozsahu a napadnuté rozhodnutie v druhej výrokovej vete o náhrade
trov konania je správne. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie aj v druhej výrokovej vete potvrdil
ako vecne správne.

68. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a §

262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok na ich voči
žalovanému v rozsahu 100%.

69. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.