Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. august 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoE/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415209835
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erik Németh
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4415209835.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr.
Pavla Pileka a JUDr. Lenky Kostolanskej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., sídlo
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou: Advocate s.r.o., sídlo
Pribinova 25, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 865 141, proti povinnému: E. M., nar. XX.XX.XXXX, trvalý
pobyt L. Y. XXXX/XX A, O. K., o vymoženie peňažného plnenia vo výške 703,17 eura s príslušenstvom,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Er/601/2015 - 24 z 15.
augusta 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Er/601/2015 - 24 z 15. augusta 2018
p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky ako súd prvej inštancie a exekučný súd, uznesením označeným v záhlaví,
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Súd prvej inštancie uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami § 243d ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d),
§ 44 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok), § 35, § 45 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

3. Súd prvej inštancie uznesenie v podstate odôvodnil tým, že súdny exekútor požiadal o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného, ktorým sa domáhal vykonania
exekúcie na vymoženie sumy 703,17 eur s príslušenstvom a trov exekúcie na podklade exekučného
titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu so spisovou značkou SR 2770/06 zo dňa 24.07.2006,

zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761, Karloveské rameno
8, Bratislava, ktorý mal nadobudnúť vykonateľnosť dňa 24.08.2006. Z odôvodnenia predloženého
rozhodcovského rozsudku súd prvej inštancie zistil, že jeho vydaniu predchádzala zmluva o úvere
uzatvorená medzi účastníkmi dňa 22.12.2005, na základe ktorej sa oprávnený ako veriteľ zaviazal
poskytnúť povinnému ako dlžníkovi úver. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku súd prvej inštancie
ďalej zistil, že súčasťou zmluvy o úvere, časti Všeobecné podmienky poskytnutia úveru v bode 17. je

rozhodcovská doložka. Podľa nej sa účastníci konania dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy
o úvere, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
Stálom rozhodcovskom súde. Úlohou exekučného súdu pred rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora
je posúdiť žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul so zákonom
(pričom sa nemá na mysli len Exekučný poriadok). Jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný
súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v

rozhodcovskom konaní. Ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie,ktoréjeobjektívnenemožné,právomnedovolenéaleboodporujedobrýmmravom,súdpríslušnýna výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné
konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 odseku 1 písm. b) alebo
c) ZRK. Pre takéto posúdenie však musí mať súd k dispozícii predovšetkým zmluvu o úvere so všetkými

jej neoddeliteľnými prílohami, listinu obsahujúcu rozhodcovskú doložku o tom, že riešenie sporov,
ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní.
Oprávnený ani na výzvu súdu tieto listiny nepredložil, preto súd nemohol učiniť záver, či rozhodcovský
rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Záujem na takomto preukázaní musí mať vždy

oprávnený, ktorý navrhuje vykonať exekúciu na podklade tohto exekučného titulu, preto podľa právneho
názoru súdu oprávnený musí ku každému návrhu na vykonanie exekúcie predložiť listiny, z ktorých
je možné preskúmať hmotnoprávny vzťah, z ktorého vychádza plnenie priznané v rozhodcovskom
rozsudku. Podstatná pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu je i rozhodcovská doložka obzvlášť
pri plneniach priznaných zo spotrebiteľských úverov, z ktorého vychádza aj plnenie v predmetnom
rozhodcovskom rozsudku. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského

rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď po tom, ako sa oboznámi s právnymi
a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo prípadnú nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Vzhľadom
k tomu, že oprávnený zostal nečinný, súd prvej inštancie nemal k dispozícii žiadne listiny, ktorými by
mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp. posúdiť či exekučný

titul zaväzuje povinného na plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej
inštancie preto dospel k záveru, že v dôsledku nepreskúmateľnosti exekučného titulu z pohľadu toho, v
akom rozsahu zaväzuje na plnenie odporujúce zákonu alebo dobrým mravom, za súčasnej nečinnosti
oprávneného, nemá inú možnosť ako zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
celosti. Súd prvej inštancie podporne poukázal aj na obdobný právny názor v uznesení Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. 3CoE/229/2010 z 27.05.2010. Súd prvej inštancie preto rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku jeho uznesenia.

4. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu včas podaným odvolaním oprávnený ako
odvolateľ.

5.Oprávnenýv odvolanínamietalnesprávneprávneposúdenievecianesprávneskutkovézisteniasúdu
prvej inštancie. Mal za to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov a v jeho nadväznosti
zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Poukázal na ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku, ako aj na ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
Zdôraznil, že exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonávanie exekúcie z predložených
podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky, pričom formálne preskúmavanie
exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak
ako ich vyžaduje § 34 zákona o rozhodcovskom konaní a preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje

súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, ktorými sú dovolenosť, možnosť
a súlad s dobrými mravmi. Poukázal na to, že exekučný súd v rámci preskúmavania exekučného
titulu po materiálnej stránke nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko ustanovenie,
o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, upravuje podmienku zastavenia exekučného konania
vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku a nie vo vzťahu k rozhodcovskému konaniu. Preto mal za to,

že exekučný súd nemôže v rámci exekučného konania zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku
samotného exekučného titulu. Podľa jeho názoru sa musí súd obmedziť len na také dôvody zastavenia
exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Nemôže sa teda jednať o dôvody právneho
posúdenia veci. V prípade, ak súd na zistený skutkový stav veci aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2
spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného

konania práv, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní alebo OSP, a to hlavne právo na
prejednanie veci pred príslušným súdom. Ďalej zdôraznil, že postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom
ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách
o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa ust. § 40 cit. právneho predpisu) exekučným konaním,
čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. K nesprávnym skutkovým

zisteniam veci súdom prvej inštancie uviedol, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu
podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho
úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci
všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tietoskutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nesprávne zisteného skutkového stavu
veci. V zmysle čl. 2 zmluvy je následne daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu rozhodnúť
spor medzi stranami, pričom Stály rozhodcovský súd postupuje v súlade so zákonom č. 244/2002

Z. z. o rozhodcovskom konaní ako aj v zmysle svojho Rokovacieho poriadku. Zmluvné strany sa v
zmysle článku 2 ods. 2, druhá veta dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o
rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 článku zmluvy
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy
- teda povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa na všeobecný súd. Vo veci námietky konajúceho

súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom
v súvislosti s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka poukázal na odôvodnenie
zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľovi rozhodnúť sa, kde uplatnia
svoje práva. V danej veci teda konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Z odvolacích
dôvodov obsiahnutých v odvolaní navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len
„Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 CSP)
a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP), a po preskúmaní napadnutého uznesenia a postupu, ktorý mu
predchádzal, dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods.

1 CSP potvrdil.

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 15.03.2015, kedy bola pred
súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor
písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 07.05.2015 požiadal o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR
2770/06 zo dňa 24.07.2006. Súd prvej inštancie výzvou č. k. 14Er/601/2015 - 17 z 09.10.2017 vyzval
oprávneného okrem zaplatenia súdneho poplatku (podľa pripojeného platobného predpisu) zo žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj na predloženie zmluvy o úvere a všeobecných podmienok

poskytnutia úveru, v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka, a to v lehote 10 dní. V nadväznosti
na doručenú výzvu oprávnený zaplatil súdny poplatok podľa identifikačných údajov obsiahnutých v
platobnom predpise, avšak zmluvu o úvere a ani všeobecné podmienky poskytnutia úveru obsahujúce
rozhodcovskúdoložku,súduprvejinštancienepredložil.Súdprvejinštancienásledneožiadostisúdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol napadnutým uznesením.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa § 243d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia

vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného
predpisu, 4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať.

11. Poznámka 4ead) Exekučného poriadku odkazuje na zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

12. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní

(ďalej len „zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“), tento zákon upravuje spotrebiteľské
rozhodcovské konanie.13. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona možno rozhodovať len spotrebiteľské spory, ohľadom
ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní, vrátane sporov o určenie, či tu právo alebo právny vzťah

je, alebo nie je; naliehavý právny záujem na určení podľa tohto zákona má len spotrebiteľ.

14. Podľa § 2 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, spotrebiteľským sporom je
spor medzi dodávateľom4) a spotrebiteľom5) vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní

rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská
rozhodcovskázmluvapodľa§3môžezaložiťprávomocstálehorozhodcovskéhosúduvspotrebiteľských
sporoch.

15. Poznámka pod čiarou 4) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní odkazuje na § 52 ods.
3 Občianskeho zákonníka a poznámka pod čiarou 5) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní

odkazuje na § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

16.Podľa§52ods.3zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonníkvzneníúčinnomododňanadobudnutia
účinnosti zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „Občiansky zákonník“), dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1

alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

20. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014, súd preskúma žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

21. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o
rozhodcovskom konaní“) v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon

rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

22. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný na
výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie
aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

23. Odvolací súd v odvolacom konaní po vykonaní meritórneho odvolacieho prieskumu napadnutého

uznesenia dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkovéhostavuurobilajsprávnyprávnyzáverasvojerozhodnutieajsprávneavrozsahudostatočnom
pre jeho preskúmanie odôvodnil. Odvolací súd sa z uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa podľa § 387 ods. 2 CSP v odôvodnení tohtorozhodnutia obmedzuje primárne iba na skonštatovanie správnosti dôvodov uznesenia súdu prvej
inštancie, a to bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

24. Odvolací súd podľa § 387 ods. 2 CSP na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého výroku
rozhodnutia a podľa § 387 ods. 3 veta posledná CSP za účelom vysporiadania sa s podstatnými
tvrdeniami oprávneného uvedenými v odvolaní dopĺňa nasledovné.

25. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v prejednávanej veci vzhľadom na

prechodné ustanovenie § 243d ods. 1 Exekučného poriadku aplikoval právne predpisy (a to nielen
Exekučný poriadok, ale aj ostatné právne predpisy - v prejednávanej veci najmä zákon o rozhodcovskom
konaní) účinné do 31.12.2014, keď v prejednávanej veci ide práve o taký prípad, ktorý spadá do rozsahu
hypotézy prechodného ustanovenia obsiahnutého v § 243d ods. 1 Exekučného poriadku.

26. V prejednávanej veci je totiž exekučné konanie vedené na podklade rozhodcovského rozsudku

(rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., sp.
zn. SR 2770/06 z 24.07.2006, právoplatného dňom 21.08.2006 a vykonateľného dňom 24.08.2006),
čím je naplnená prvá časť hypotézy prechodného ustanovenia § 243d ods. 1 vety prvej Exekučného
poriadku, pričom zo skutočností uvedených v jeho odôvodnení nič neindikuje tomu, že zmluva o úvere (o
nároku z ktorej, resp. o spore z ktorej bolo rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom, ktorý je exekučným

titulom v tejto veci), ktorú oprávnený ako veriteľ s povinným ako dlžníkom uzatvoril dňa 22.12.2005
nie je spotrebiteľskou a to, že by zmluva o úvere nebola spotrebiteľskou, nepreukázal oprávnený ani
v exekučnom konaní. S poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka je súd
povinný pri pochybnostiach o obsahu zmluvy použiť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j., že jednak
je dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý fyzickej osobe v súvislosti s výkonom

jej podnikateľskej činnosti (a teda, že nemala postavenie spotrebiteľa), na oprávnenom (ako veriteľovi) a
jednak, že v prípade dôvodných pochybností o tom, či zmluva má alebo nemá spotrebiteľský charakter,
je nutné použiť výklad, že zmluva spotrebiteľský charakter má. Vychádzajúc z exekučného titulu -
rozhodcovského rozsudku, veriteľom v právnom vzťahu (o ktorom bolo rozhodované v rozhodcovskom
konaní, v ktorom bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tejto veci) založenom

medzi účastníkmi tohto exekučného konania zmluvou o úvere zo dňa 22.12.2005 je oprávnený, medzi
ktorého predmety činnosti patrí aj poskytovanie úverov, teda oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a možno ho vzhľadom na už uvedené považovať
za dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 2 ods. 1 zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Povinný je označený v rozhodcovskom rozsudku ako fyzická

osobasuvedenímrodnéhočíslaaadresypobytu(tedasuvedenímúdajov,ktorýmisaspravidlaoznačuje
fyzická osoba, ktorá v danom zmluvnom vzťahu nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti), a možno
ho preto považovať (pri absencii dôkazov predložených oprávneným o opaku) za spotrebiteľa § 52 ods.
4 Občianskeho zákonníka v nadväznosti § 2 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
Odvolací súd zdôrazňuje, že v danej veci oprávnený ani v exekučnom konaní nepredložil žiadne dôkazy,

ktoré by indikovali, že uvedená zmluva o úvere nie je spotrebiteľskou. Naviac, už súd prvej inštancie
v napadnutom uznesení dospel k záveru o tom, že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou
zmluvou, ktorý záver oprávnený ani v odvolaní nespochybnil (čo by samé osebe vzhľadom na viazanosť
odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi bránilo preskúmaniu tohto právneho záveru súdu prvej inštancie
aj v prípade, ak by nebol správny - čo však nie je prípad prejednávanej veci). Keďže pri uzatváraní

zmluvy o úvere zo dňa 22.12.2005 konal oprávnený ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ, je uvedená
zmluva zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 2 ods. 1
zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Spor zo spotrebiteľskej zmluvy medzi dodávateľom
a spotrebiteľom je podľa § 2 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní spotrebiteľským
sporom. Z týchto dôvodov je v prejednávanej veci naplnená aj druhá časť hypotézy prechodného

ustanovenia § 243d ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, a to že predmetom rozhodcovského
rozhodnutia (v tejto veci rozhodcovského rozsudku) vydaného v rozhodcovskom konaní, na podklade
ktorého je toto exekučné konanie vedené, je spor, spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu -
ktorým osobitným predpisom je podľa poznámky 4ead) Exekučného poriadku zákon o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní, a ktorým sporom spĺňajúcim podmienky podľa tohto zákona je spotrebiteľský

spor podľa § 2 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

27. Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní v znení relevantnom v danej veci (t. j. podľa
prechodného ustanovenia § 243d ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014) jevýnimkouzmateriálnejprávoplatnostirozhodcovskéhorozsudku.Totoustanovenieupravujeprieskumný
inštitút umožňujúci exekučnému súdu zastaviť exekučné konania ohľadom nároku priznaného
rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedenú v predmetnom ustanovení § 45

zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014. Podľa tohto ustanovenia je exekučný
súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok bez ohľadu na jeho právoplatnosť (teda tak, ako
kebyprávoplatnýnebol)adávamuprávo(asúčasneajpovinnosť)posudzovaťhozhľadískuvedenýchv
§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014. Exekučný súd je teda oprávnený
a zároveň aj povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo ktoré odporuje dobrým mravom.

28. V predmetnej veci sa (pred vydaním napadnutého uznesenia) konanie nachádzalo v štádiu, v
ktorom bol síce podaný návrh na vykonanie exekúcie a podaná žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, ale o tejto žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie ešte nebolo rozhodnuté (a teda súdny exekútor ešte nebol súdom prvej inštancie

ako exekučným súdom) poverený jej vykonaním. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 veta
tretia Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014 však zvýraznil zodpovednosť exekučného
súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, keď uviedol, že ak exekučný súd zistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom (a teda nielen s Exekučným poriadkom, ale aj inými zákonmi, osobitne s § 45

zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014), žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Už pri posudzovaní súladu žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, no
predovšetkým exekučného titulu so zákonom realizovanom v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné posudzovať aj to, či vykonaniu

exekúcie (ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci) nebránia
dôvody upravené v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, a to tie,
na ktoré prihliada exekučný súd podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom
do 31.12.2014 ex offo, pričom len v prípade nezistenia takýchto dôvodov (popri iných, vyplývajúcich
najmä zo samotného Exekučného poriadku, upravených najmä v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku ako

dôvody zastavenia exekúcie) možno vydať súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Iný
systematický výklad relevantných, na vec sa vzťahujúcich ustanovení (najmä § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 zákona o rozhodcovskom konaní), podľa
ktorého posúdiť, či vykonaniu exekúcie nebránia tie dôvody ustanovené v § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní v znení účinnom do 31.12.2014, na ktoré prihliada exekučný súd ex offo, možno až po vydaní

poverenia na vykonanie exekúcie (keďže ich naplnenie je podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní
v znení účinnom do 31.12.2014 dôvodom na zastavenie exekučného konania, a nie dôvodom na
zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie) by bol v rozpore s ich teleologickým
výkladom, keď účelom uvedených ustanovení Exekučného poriadku je okrem iného poskytnúť povinným
ochranu pred vedením exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý je zaťažený najzávažnejšími

vadami vymedzenými v § 45 ods. 1 písm. b/ a c/ zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do
31.12.2014, na existenciu ktorých prihliada exekučný súd podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom
konaní v znení účinnom do 31.12.2014 ex offo.

29. Z uvedených dôvodov je preto nutné aplikovať § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom

do 31.12.2014 v časti v ktorej ustanovuje povinnosť exekučnému súdu skúmať okrem iného súlad
exekučnéhotitulusozákonomtak,žeužtotoskúmaniezahŕňavsebeajskúmanienenaplneniažiadneho
z tých dôvodov brániacich vykonaniu exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, upravených v
§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, na ktoré podľa tohto ustanovenia
exekučný súd prihliada ex offo (t. j. z hľadiska nenaplnenia dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. b/ a c/ v

nadväznosti na § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014).

30. Posúdenie súladu exekučného titulu aj s § 45 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom
do 31.12.2014 (a to z hľadiska naplnenia dôvodov brániacich vykonaniu exekúcie upravených v § 45
ods. 1 písm. b/ a c/ zákona o rozhodcovskom konaní, na ktoré exekučný súd podľa § 45 ods. 2 zákona

o rozhodcovskom konaní prihliada aj bez návrhu, teda ex offo) rieši exekučný súd ako predbežnú
otázku predtým, ako vydá súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, pričom zistenie
naplnenia týchto dôvodov má za následok zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie povereniana vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom na právnom základe § 44 ods. 2
Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014.

31. V odvolacom konaní bola významnou z hľadiska preskúmania napadnutého uznesenia ďalej aj
právna otázka výkladu § 45 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 (ktorá
bola jedným z dvoch nosných odvolacích dôvodov), a to, či toto ustanovenie zákona o rozhodcovskom
konaní možno vykladať tak, že rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu sa vzťahuje aj na tie
skutočnosti, ktoré boli rozhodné pre právne posúdenie vymáhaného nároku pred vydaním exekučného

titulu. Inými slovami, či exekučný súd môže pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, aplikujúc § 45 zákona o rozhodcovskom konaní v nadväznosti na
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, právne posudzovať správnosť výroku rozhodcovského rozsudku,
v ktorom sa právne posúdenie rozhodných skutočností prejavilo - teda posudzovať napr. aj to, či
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul nezaväzuje povinného vo výroku aj na také plnenie, na ktoré
nemá oprávnený hmotnoprávny nárok, no napriek tomu na takéto plnenie ako právom nedovolené,

príp. odporujúce dobrým mravom vo výroku rozhodcovský súd povinného zaviazal. Oprávnený v
odvolaní, totiž namietal (ako odvolací súd uvedie ďalej - neodôvodnene) takýto výklad § 45 zákona o
rozhodcovskom konaní, keď mal za to, že exekučný súd nemôže právne posudzovať správnosť výroku
rozhodcovského rozsudku.

32. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na konštantnú súdnu prax Ústavného súdu Slovenskej
republiky (ďalej aj len „ÚS SR“), ktorý k rozsahu prieskumu exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok, exekučným súdom, v jednom z aktuálnych rozhodnutí - uznesení č. k. IV. ÚS 160/2019 - 35 z
11. decembra 2019, výslovne vychádzajúc z § 45 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do
31.12.2014 uviedol, že právna úprava oprávňuje exekučné súdy na preskúmanie (aj) tých skutočností,

ktoré boli rozhodné pre právne posúdenie vymáhaného (judikovaného) nároku ešte v štádiu pred
vydaním exekučného titulu, vo výslovne ustanovených prípadoch (akým je napr. § 45 ods. 1 a 2 zákona o
rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014) pri osobitných kategóriách exekučných titulov,
akými sú práve rozhodcovské rozsudky a notárske zápisnice.

33. Z uvedeného explicitne vyplýva, že v prípade exekučných titulov, ktorými sú rozhodcovské rozsudky,
právna úprava relevantná v danej veci - najmä § 45 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom
do 31.12.2014 v nadväznosti na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014
oprávňuje exekučné súdy na preskúmanie tých skutočností (procesnoprávnych - § 45 ods. 2 v spojení s
ods. 1 písm. b/ a v spojení s § 40 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom

do 31.12.2014, ako aj hmotnoprávnych - § 45 ods. 2 v spojení s ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom
konaní v znení účinnom do 31.12.2014), ktoré boli rozhodné pre právne posúdenie nároku, o ktorom sa
v rozhodcovskom konaní rozhodovalo, ešte v štádiu pred vydaním exekučného titulu - teda v priebehu
rozhodcovského konania. Teda, ustanovenie § 45 ods. 1 písm. b) a c) v nadväznosti na § 45 ods.
2 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 umožňuje a súčasne prikazuje

exekučnému súdu právne posudzovať nielen samotný výrok exekučného titulu z hľadiska naplnenia
dôvodov brániacich vykonaniu exekúcie na jeho podklade, ale aj všetky rozhodné skutočnosti, ktoré boli
dané pred jeho vydaním, a od ktorých sa odvíjalo samotné rozhodnutie rozhodcovského súdu, obsah
ktorého rozhodcovský súd vyslovil vo výroku rozhodcovského rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom.

34. V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje správnosť postupu súdu prvej inštancie, ktorý po
doručení žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pred rozhodovaním
o nej, vyzval oprávneného spolu s výzvou na zaplatenie súdneho poplatku č. k. 14Er/601/2015 - 17
z 09.10.2017 na predloženie zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úveru, v ktorých
je podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku obsiahnutá rozhodcovská doložka, na ktorej založil v

prejednávanej veci rozhodcovský súd svoju právomoc na prejednanie sporu v rozhodcovskom konaní.
Len takýmto postupom (za predpokladu, že oprávnený by tieto podklady predložil) mohol exekučný
súd splniť svoju prieskumnú povinnosť vyplývajúcu z § 45 ods. 1 písm. b) a c) v nadväznosti na §
45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, a to v nadväznosti na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
preskúmať, či sú v rozhodcovskom rozsudku ako exekučnom titule z hľadiska procesnoprávneho

ako aj hmotnoprávneho posúdené všetky rozhodné skutočnosti, ktoré boli dané v štádiu pred jeho
vydaním, v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z § 45 ods. 1 písm. b) a c). Z hľadiska požiadaviek
vyplývajúcich z § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 na
vykonateľný rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, na podklade ktorého je možné viesť a vykonaťexekúciu, možno v prípade spotrebiteľských sporov riešených v rozhodcovskom konaní, o aký išlo aj
v prejednávanej veci, uviesť napr. požiadavku, aby exekučný titul nezaväzoval povinného na plnenie,
ktorého podkladom je zmluvné dojednanie, majúce povahu zakázanej, a preto neplatnej neprijateľnej

zmluvnej podmienky. Vykonanie takéhoto posúdenia nie je možné bez hmotnoprávnych podkladov
preukazujúcich nárok priznaný rozhodcovským súdom - teda napr. v prejednávanej veci zmluvu o úvere,
vrátane všetkých jej súčasti.

35. Keďže oprávnený v prejednávanej veci nijakým spôsobom nereagoval na výzvu súdu prvej inštancie,

ktorouvyzvaloprávnenéhonapredloženiezmluvyoúvereavšeobecnýchpodmienokposkytnutiaúveru,
v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka, a to v lehote 10 dní, sám procesne zavinil stav, keď súd
prvej inštancie ako exekučný súd nemohol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom
do 31.12.2014 preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a to okrem iného s § 45 ods. 1 písm.
b) a c), ods. 2 zákona rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014. V prejednávanej veci
súd prvej inštancie nemohol vzhľadom na ignorovanie výzvy exekučného súdu, ktorou ho vyzval na

predloženie zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úveru, posúdiť súlad exekučného
titulu so zákonom (osobitne s § 45 ods. 1 písm. b/ a c/, ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní),
a preto ani dospieť k záveru o súladnosti exekučného titulu so zákonom, výlučne v prípade ktorého
exekučný súd podľa § 44 ods. 2 veta druhá Exekučného poriadku možno poveriť súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie. Práve postupom oprávneného, na strane ktorého je povinnosť preukázať priznanie

pohľadávky rozhodcovským rozsudkom, ktorého núteného výkonu v exekúcii sa návrhom na vykonanie
exekúcie domáha, v súlade so zákonom (§ 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní v
znení účinnom do 31.12.2014), došlo v danej veci k zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

36. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína jednu zo základných zásad práva už od čias práva
rímskeho, a to zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým,
opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, a ktorí svoje
procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídateľnosťou. V slobodnej
spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak

ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. (napr.
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - ďalej len „NS SR“ sp. zn. 5Sžf/65/2011 z 19.07.2012).
Oprávnený v prejednávanej veci v súlade s uvedenou zásadou nepostupoval, v konečnom dôsledku
čoho súd prvej inštancie rozhodol odvolaním napadnutým uznesením. Súdny poplatok, na zaplatenie
ktorého vyzval súd prvej inštancie oprávneného v rovnakej listine, v akej ho vyzval na predloženie

zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úveru, v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská
doložka, pritom oprávnený na základe tejto výzvy uhradil (čo preukazuje okrem iného tú skutočnosť, že
nepochybne mu táto výzva bola doručená a s jej obsahom sa riadne oboznámil).

37. Odvolací súd ďalej nad rámec dôvodov uvedených v napadnutom uznesení pre zdôraznenie jeho

vecnejsprávnostidopĺňa,žedôvody,naktorýchsúdprvejinštanciesvojerozhodnutiezaložil,bolijedným
z možných v prejednávanej veci, avšak nie jedinými. V dôsledku skutočnosti, že exekučnému súdu
oprávnený nepredložil zmluvu o úvere spolu s jej súčasťou - všeobecnými podmienkami poskytnutia
úveru, ktoré podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku obsahovali rozhodcovskú doložku, od ktorej
odvíjal rozhodcovský súd, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok, právomoc na prejednanie daného

sporu v rozhodcovskom konaní, mohol súd prvej inštancie zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj z dôvodu nepreukázania naplnenia všetkých procesných
predpokladovvpredmetnomexekučnomkonaní,výlučnezanaplneniaktorýchmožnoexekučnékonanie
(obzvlášť samotnú exekúciu) viesť, keď jedným z nich je aj preukázanie platne uzavretej rozhodcovskej
doložky.

38. V tejto súvislosti možno poukázať na právne závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej
aj len „NS SR“), vyjadrené v uznesení sp. zn. 3 Cdo 146/2011 z 13. októbra 2011, podľa ktorého „pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,
je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe

uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosťsúdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený
výkon rozhodnutia neprípustný“.

39. Keďže v prejednávanej veci oprávnený nepreukázal už samotný základný predpoklad vedenia tohto
exekučnéhokonania,ktorýmvzhľadomnato,ženavrholvykonaťexekúciunapodkladerozhodcovského
rozsudku, bolo platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy (či už vo forme samostatnej zmluvy alebo vo
forme rozhodcovskej doložky), už na tomto základe mohol súd prvej inštancie podľa § 44 ods. 2

Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietnuť, bez potreby akokoľvek aplikovať ustanovenie § 45 zákona o
rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, ktorého aplikácia je za uvedených okolností
nadbytočná. Oprávnený nielenže v prejednávanej veci nepreukázal platné uzavretie rozhodcovskej
zmluvy, ale nepreukázal ani uzavretie rozhodcovskej zmluvy ako takej, keďže k jej uzavretiu malo
(aspoň vychádzajúc podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, ktorým však aj v zmysle už

vyššie uvedených právnych záverov NS SR nie je exekučný súd akokoľvek viazaný) dôjsť vo forme
rozhodcovskejdoložky,obsiahnutejvovšeobecnýchpodmienkachposkytnutiaúveruakosúčastizmluve
o úvere, pričom žiadnu z týchto listín oprávnený ani po predchádzajúcej výzve súdu prvej inštancie ako
exekučného súdu nepredložil.

40. Čo sa týka druhého nosného odvolacieho dôvodu - nesprávnych skutkových zisteniach - tento
oprávnený založil na (údajnom) zistení súdu prvej inštancie, že zmluvnými stranami nebola dojednaná
žiadna rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka. Ani tento odvolací dôvod oprávneného
však nie je dôvodný, keďže oprávnený počas celého exekučného konania, a to obzvlášť ani po výzve
exekučného súdu, nepredložil ani zmluvu o úvere so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru,

v rámci ktorých mala byť podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku dojednaná rozhodcovská
doložka a ani žiadnu rozhodcovskú zmluvu, na ktorú sa v odvolaní počas konania po prvýkrát
začína odvolávať (a ktorú však ani k odvolaniu nepripojil). Medzi doručením výzvy exekučného
súdu oprávnenému, v ktorej ho vyzval na predloženie uzavretej rozhodcovskej doložky (vychádzajúc
z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku) v októbri 2017, na ktorú nijakým spôsobom oprávnený

nereagoval a vydaním odvolaním napadnutého uznesenia v auguste 2018 pritom uplynulo viac ako
10 mesiacov, teda súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie až niekoľko mesiacov potom, čo
oprávnenému márne uplynula 10-dňová lehota, v ktorej mal podľa výzvy exekučného súdu predložiť
popri uzavretej zmluve o úvere aj rozhodcovskú zmluvu (uzavretú vo forme rozhodcovskej doložky).
Odhliadnuc od toho, že možnosť účinne predložiť tieto listiny v odvolacom konaní je značne obmedzená

vzhľadom na procesný inštitút obmedzenia odvolacích novôt, upravený v § 366 CSP, odvolací súd
dopĺňa, že uvedené listiny neboli počas celého doterajšieho priebehu exekučného konania predložené
a ich existencia tak nie je akokoľvek preukázaná. Napokon je nutné uviesť, že oprávnený čiastočne
dezinterpretuje odôvodnenie napadnutého uznesenia v rámci vymedzenia uvedeného odvolacieho
dôvodu, tvrdiac, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi účastníkmi nebola dojednaná

žiadna rozhodcovská zmluva alebo rozhodcovská doložka, keď takýto záver z napadnutého uznesenia
nevyplýva. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia zrozumiteľne a určito vyplýva jednoznačný záver,
že nosným dôvodom rozhodnutia bola skutočnosť, že vzhľadom na nečinnosť oprávneného, ktorý
na jeho výzvu nepredložil zmluvu o úvere, všeobecné podmienky poskytnutia úveru a ani uzavretú
rozhodcovskú zmluvu (podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku uzavretú vo forme rozhodcovskej

doložky obsiahnutej vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru) nemal možnosť posúdiť, či
exekučný titul spĺňa požiadavky naň kladené v § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní
v znení účinnom do 31.12.2014 a contrario.

41. Keďže odvolací súd dospel k záveru o správnosti odvolaním napadnutého uznesenia (a to nielen

vecnej - teda čo do výroku, ale i čo do odôvodnenia) v celom rozsahu a naplnenie žiadneho z odvolacích
dôvodov odvolania oprávneného nezistil, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 CSP v I. výroku tohto uznesenia potvrdil.

42. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.

1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnému povinnému síce vznikol
nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho
konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať leno nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po
právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už
v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnému žiadne trovy odvolacieho konania

nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP
rozhodol v II. výroku tohto uznesenia, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

43. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

44. Rozhodnutie odvolacieho súdu prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je dovolanie prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení zákona
č. 2/2017 Z. z. v spojení s absenciou prechodných ustanovení novelizačného zákona č. 2/2017 Z. z.
k opravným konaniam; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 185/2018-15 z 12.
apríla 2018).