Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. október 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoCsp/44/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6620202977
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6620202977.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov
senátuJUDr.AnnySnopčokovejaJUDr.JánaAuxta,vprávnejvecižalobcu:BNPPARIBASPERSONAL
FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1,750 09 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri
obchodu a spoločnosti pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom
BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, IČO:

47 258 713, 821 08 Bratislava, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so
sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: P. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXX, XXX
XX P., o zaplatenie 1.434,54 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti platobnému rozkazu
Okresného súdu Lučenec č. k. 7Csp/68/2020 - 55 zo dňa 11. 08. 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Platobný rozkaz Okresného súdu Lučenec č. k. 7Csp/68/2020 - 55 zo dňa 11. 08. 2020 vo výroku II.
p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým platobným rozkazom Okresný súd Lučenec (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo aj
„okresný súd“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť do 15 dní od doručenia platobného rozkazu
žalobcovi sumu 1.434,54 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.414,54 Eur od

17. 03. 2018 do zaplatenia alebo v tej istej lehote podať odpor s vecným odôvodnením na danom súde
(výrok I.). Výrokom II. uložil súd žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu
nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 86,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 196,78 Eur
na účet zástupcu žalobcu.

2. Proti platobnému rozkazu vo výroku o povinnosti zaplatiť trovy konania, t. j. proti výroku II. podal včas

odvolanie žalovaný. V tomto uviedol, že úctivo žiada o zrušenie výroku o náhrade trov konania, nakoľko
sa nachádza vo výkone trestu a nie je pracovne zaradený. Má za to, že z hľadiska jeho finančných
pomerov existuje dôvod na zrušenie výroku o náhrade trov konania vo veci sp. zn. 7Csp/68/2020.

3. Odvolanie žalovaného do výroku o trovách konania bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu
elektronicky dňa 13. 10. 2020.

4. Totožného dňa, t. j. 13. 10. 2020, bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalobcu učinené
prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu, nazvané ako Žiadosť o zaslanie doložky vykonateľnosti, v
ktoromžalobcapožiadalsúdozaslaniedoložkyvykonateľnostikplatobnémurozkazuč.k.7Csp/68/2020
zo dňa 11. 08. 2020.

5. K odvolaniu žalovaného do výroku o náhrade trov konania sa žalobca nevyjadril.6. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že ako predbežnú posúdil otázku prípustnosti odvolania proti
výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol súčasne o nároku na náhradu trov konania a aj o samotnej
výške náhrady trov konania platobnom rozkaze, ako aj to, či o tomto odvolaní má rozhodnúť krajský súd

alebo priamo súd, ktorý napádaný platobný rozkaz vydal. Je zrejmé, že napádaným výrokom platobného
rozkazu súd súčasne rozhodol o nároku na náhradu trov konania, aj o samotnej výške náhrady trov
konania. V zmysle § 265 ods. 1 posledná veta CSP výrok o trovách konania sa na účely konania o
platobnom rozkaze považuje za uznesenie. V súlade s ust. § 357 písm. m/ CSP je odvolanie prípustné
proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Ustanovenie § 262 ods. 2 CSP

stanovuje výlučnú právomoc na rozhodnutie o výške náhrady trov súdnemu úradníkovi. Postavenie
vyššieho súdneho úradníka definuje zákon č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch s tým, že v zmysle
§ 3 ods. 1 je vyšší súdny úradník oprávnený vykonávať úkony súdu v civilnom procese, správnom
súdnom procese, trestnom konaní, konkurznom konaní a inú činnosť súdu v rozsahu ustanovenom
týmto zákonom. V zmysle § 3 ods. 5 môže vyšší súdny úradník konať a rozhodovať samostatne, t.
j. vo vlastnom mene, len na základe poverenia sudcu a v zákone, resp. rozvrhu práce vymedzenom

okruhu. Treba tiež podotknúť, že pravidlo formulované poslednou vetou § 174 ods. 1 OSP („opravným
prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd,
ktorý platobný rozkaz vydal“) sa v CSP nezachovalo, a teda prípadné odvolanie voči trovám v platobnom
rozkaze by preto muselo byť prejednané odvolacím súdom, ktorý by bol povinný posudzovať nielen
nárok, ale aj samotnú výšku trov uvedených v platobnom rozkaze. Tak ako to vyplýva nielen z vyššie

citovaného zákona o súdnych úradníkoch, ale aj z Ústavy SR, podľa ktorej nikoho nemožno odňať jeho
zákonnémusudcovi,nemôžebyťsudcoviodňatámožnosťrozhodnúťonejakejčiastkovejotázkevoveci,
ktorá mu bola na rozhodnutie pridelená, keď je výlučne len na zákonnom sudcovi či na rozhodnutie o
tejto čiastkovej otázke poverí inú osobu (vyššieho súdneho úradníka, tajomníka), ak je to podľa zákona,
resp. rozvrhu práce prípustné alebo si vymieni o tejto čiastkovej otázke rozhodnúť sám.

7. Podľa § 265 ods. 1 CSP má súd v platobnom rozkaze uložiť, aby žalovaný zaplatil pohľadávku a
trovy konania. Pri subsidiárnom použití § 262 ods. 1 a 2 CSP by teda platobný rozkaz mal doslovne
obsahovať len výrok, ktorým by sa uložila žalovanému len povinnosť zaplatiť pohľadávku a náhradu
trov konania a vyslovilo sa, že o výške náhrady trov konania sa rozhodne samostatným uznesením, čo

je však v priamom rozpore s ust. § 265 ods. 1 CSP, podľa ktorého sa platobným rozkazom v lehote
15 dní uloží žalovanému zaplatiť okrem uplatnenej peňažnej pohľadávky alebo jej časti aj náhradu trov
konania, keď nie je možné, aby sa niekomu ukladala povinnosť v stanovenej lehote (15 dní) zaplatiť
náhradu trov konania bez toho, aby táto bola explicitne vyčíslená. Preto podľa názoru odvolacieho súdu
je potrebné vykladať ustanovenie § 265 ods. 1 CSP ako lex specialis k ust. § 262 ods. 1 CSP. Tak, ako

to odvolací súd uviedol už vyššie, výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze
považuje v zmysle § 265 ods. 1 vety poslednej CSP za uznesenie. Je preto možné toto uznesenie
(platobný rozkaz), ak bude ukladať povinnosť zaplatiť konkrétnu sumu náhrady trov, vnímať z hľadiska
opravných prostriedkov tak, že tento platobný rozkaz pre potreby odvolania voči jeho trovách, uznesenie
v sebe spája uznesenie podľa § 265 ods. 1 a 2 CSP, teda je proti nemu súčasne prípustné odvolanie

(§ 357 písm. m/ CSP), pokiaľ sa týka posúdenia otázky kto a komu je povinný nahradiť trovy konania
a z akého dôvodu a v akom rozsahu, ako aj sťažnosť, pokiaľ sa týka posúdenia samotného vyčíslenia
náhrady trov konania. V tejto prejednávanej veci neprichádza do úvahy ten výklad, že rozhodnutie je
obsahovo len uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP, teda je proti nemu prípustná len sťažnosť, nakoľko
vo veci nerozhodol vyšší súdny úradník, ale priamo sudca.

8. Zároveň je podľa odvolacieho súdu potrebné poukázať na základný princíp vyjadrený v článku IV.
CSP, podľa ktorého, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia
tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu
vec čo do obsahu a účelu najbližšiu k posudzovanej právnej veci. Ak takéhoto ustanovenia niet, súd

prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s
prihliadnutím na princíp všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby
výsledkombolorozumnéusporiadanieprocesnýchvzťahovzohľadňujúcestavapoznatkyprávnejnáuky
a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

9. Tak ako to vyplýva z dôvodovej správy k citovanému článku IV., tento upravuje analógiu legis a
analógiu iuris, ktorá ma ako výkladové pravidlo svoje nesporné miesto i v predpisom procesného
práva. Reflektuje na zákaz odopretia spravodlivosti (denegatio iusticiae), teda, že sudca nemôže spor
neprejednať a rozhodnúť, ak chýba výslovná právna úprava v prejednávanej veci. Klasické interpretačnépravidlo analógie umožňuje sudcovi použiť ustanovenie, ktoré svojím obsahom a účelom je natoľko
podobné, že je žiaduce posúdiť podľa neho i právne veci, ktoré do hypotézy právnej normy výslovne
poňaté neboli.

10. Poukazujúc na uvedené a aplikujúc čl. IV. CSP, reflektujúc na zákaz odopretia spravodlivosti,
odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods.
1 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tak, ako to odvolací súd
uviedol vyššie, odvolanie prípustné, preskúmal odvolací súd platobný rozkaz v jeho napadnutej časti -

vo výroku II. o náhrade trov konania v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380, § 381 a § 383 CSP
a bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario rozhodnutie súdu prvej
inštancie v jeho napadnutej časti vo výroku II. o náhrade trov konania v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP
potvrdil ako vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

12. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. V prejednávanej veci z predloženého spisového materiálu vyplýva, že po doručení návrhu žalobcu

na vydanie platobného rozkazu súd prvej inštancie tento posúdil a vo veci vydal platobný rozkaz č. k.
7Csp/68/2020-55zodňa11.08.2020,popísanývúvodnejčastiodôvodneniatohtouznesenia.Žalovaný
proti uvedenému platobnému rozkazu v časti výroku II. o trovách konania podal včas odvolanie, pričom
v dôsledku uvedeného (nepodania odporu) platobný rozkaz vo výroku I. nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosťdňom17.10.2020.Možnotakkonštatovať,ževzhľadomnavýsledokkonaniabolžalobca

v prejednávanej veci procesne úspešný v celom rozsahu a súd prvej inštancie správne uložil povinnosť
náhrady trov konania vo výške 86,- Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 196,78 Eur žalovanému,
i keď terminologicky trovami konania je potrebné rozumieť ako súdny poplatok, tak i trovy právneho
zastúpenia sporovej strany vzniknuté v súvislosti s konkrétnym súdnym konaním.

14. Z predloženého odvolania žalovaného vyplýva, že tento nesúhlasí s rozhodnutím súdu ukladajúcim
povinnosť náhrady trov konania, pričom sám žalovaný uvádza, že žiada o zrušenie výroku o náhrade
trov konania. Uvedené dôvodí skutočnosťou, že sa nachádza vo výkone trestu, nie je pracovne zaradený
a táto situácia odôvodňuje rozhodnutie o „zrušení výroku o náhrade trov konania“. Odvolací súd k
uvedenému uvádza, že odvolaciu námietku žalovaného nevyhodnotil ako dôvodnú, spôsobilú privodiť

iné rozhodnutie o veci než učinil súd prvej inštancie. Ako bolo uvedené už vyššie, žalobca bol vo
veci samej vydaním platobného rozkazu súdom a nadobudnutím účinkov právoplatnosti uvedeného,
úspešný v celom rozsahu ohľadom ním žalobou uplatňovaného nároku, preto s poukazom na ust. § 255
ods. 1 CSP s poukazom na celkový úspech žalobcu vo veci je dôvodné ukladať povinnosť náhrady trov
konania žalovanému ako procesne neúspešnej strane sporu v celom rozsahu. Vzhľadom na skutočnosť,

žežalobcabolvkonaní,priprávnomuplatňovanísvojhonároku,zastúpenýzástupcomzraduadvokátov,
reálne mu v súvislosti s uplatnením práva na súde voči žalovanému trovy vznikli. Samotný výkon
trestu žalovaným, a teda trestnoprávna sankcia za porušovanie zákona žalovaným nie je a nemôže byť
dôvodom pre odpustenie povinnosti inak vyplývajúcej zo zákona. Inými slovami, výkon trestu žalovaným,
uložený ako sankcia za porušenie hmotnoprávnej normy (ustanovení Trestného zákona), nemôže byť na

prospech žalovaného v podobe odpustenia povinnosti náhrady nákladov, ktoré vznikli oprávnene osobe
uplatňujúcej si dôvodne právo voči žalovanému.
15. S poukazom na uvedené odvolací súd platobný rozkaz súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t. j.
vo výroku II. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 86,- Eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 196,78 Eur na účet zástupcu žalobcu, potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP

ako vecne správny.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1
CSP a § 262 ods. 1 CSP, keď žalovaný, ktorý odvolacie konanie inicioval, nebol v odvolacom konaní
úspešný ani sčasti, a teda celý procesný úspech v odvolacom konaní prináleží žalobcovi. Žalobcovi by

tak s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu, avšak z predloženého spisového materiálu vyplýva, že žalobca sa k odvolaniu žalovaného do
rozhodnutia odvolacieho súdu nevyjadril, a teda s odvolacím konaním žalobcovi žiadne trovy nevznikli.
Preto odvolací súd rozhodol tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.17. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).