Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/81/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917012042
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Homzová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7917012042.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Homzovej a sudcov

JUDr. Františka Ševčoviča a JUDr. Miroslava Baňackého, PhD., na verejnom zasadnutí konanom dňa
27. marca 2019, v trestnej veci proti obžalovanému O. E., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods.1, ods.3 písm. c) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov
zo dňa 3.7.2018, sp. zn. 1T/37/2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok.

Podľa § 322 ods.3 Tr. por., s použitím § 285 písm. f) Tr. por., § 86 ods.1 písm. a) Tr. zák. obžalovaného

O. E., nar. XX.X.XXXX v P., trvale bytom P., o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresnej prokuratúry
Trebišov zo dňa 13.12.2017, sp. zn. 2 Pv 489/17/8811-6 podanej pre skutok právne kvalifikovaný ako
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť
tak, že

ako zákonný otec mladistvého I., nar. XX.X.XXXX si v mieste svojho bydliska, ako aj inde, v období
od mesiaca marec 2017 až doposiaľ, neplní úmyselne vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z

ustanovenia § 62 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zároveň
mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 8P/167/2013 zo dňa 02.10.2013, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 04.12.2013, prispievať na výživu svojho syna ml. I.., nar. XX.X.XXXX
mesačne sumou 300,- Eur a to vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa Mgr. C.
E., čím mu takto na bežnom výživnom vznikol dlh vo výške 2.700,- Eur, pričom uvedeného skutku sa
dopustil, hoci bol za taký čin odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 7T/50/2015 zo dňa
09.06.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.7.2016, k trestu odňatia slobody podmienečne na 8
(osem) mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 2 (dva) roky, t. j. do 21.7.2018 s obmedzením - povinnosť

zaplatiť výživné, pričom od marca 2017 až do 03.07.2018 dlhuje na výživnom sumu 4.800,- Eur,

pretože trestnosť činu zanikla.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného O. E. za vinného z prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

ako zákonný otec mladistvého I.. E.., nar. XX.X.XXXX si v mieste svojho bydliska, ako aj inde, v

období od mesiaca marec 2017 až doposiaľ, neplní úmyselne vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva
z ustanovenia § 62 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zároveň
mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 8P/167/2013 zo dňa 02.10.2013, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 04.12.2013, prispievať na výživu svojho syna ml. I.. E.., nar. XX.X.XXXXmesačne sumou 300,- Eur a to vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa Mgr. C.
E., čím mu takto na bežnom výživnom vznikol dlh vo výške 2.700,- Eur, pričom uvedeného skutku sa
dopustil, hoci bol za taký čin odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 7T/50/2015 zo dňa

09.06.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.7.2016, k trestu odňatia slobody podmienečne na 8
(osem) mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 2 (dva) roky, t. j. do 21.7.2018 s obmedzením - povinnosť
zaplatiť výživné, pričom od marca 2017 až do 03.07.2018 dlhuje na výživnom sumu 4.800,- Eur.

Za to okresný súd uložil obžalovanému podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 36 písm. l), § 37 písm.

m), § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák., súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku

zahlásil odvolanie priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní obžalovaný O. E., ktoré odôvodnil tak, že
dôvodom, pre ktorý nebol objektívne schopný uhrádzať výživné, boli problémy v podnikaní, v dôsledku
ktorých mu vznikli značné dlhy. V podstate prišiel o celý majetok a jeho momentálne príjmy nepostačujú
ani na to, aby si dokázal zabezpečiť úhradu základných životných potrieb. Z uvedeného dôvodu
preto žije spolu s matkou, ktorá mu vypomáha zo svojho starobného dôchodku. Ďalej uviedol, že sa

snažil vysvetliť matke svojho syna, že ak sa mu podarí prekonať momentálne problémy, uhradí všetko
zameškané výživné a prispeje aj nad jeho rámec, avšak vzťahy s jeho bývalou manželkou sú narušené
do takej miery, že táto evidentne so zlým úmyslom trvala na tom, aby bol trestne stíhaný napriek tomu,
že si musela byť vedomá jeho zlej finančnej situácie.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby nadriadený súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil
okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Okresný súd na základe vykonaného dokazovania ustálil skutkový stav veci tak, že obžalovaný O. E. je
otcom maloletého I. E., nar. XX.X.XXXX, a keďže si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne a

maloletý bol zverený do výchovy svojej matky Mgr. C. E., bolo rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp.
zn. 8P/167/2013 zo dňa 2.10.2013 rozhodnuté, že obžalovaný má prispievať na jeho výživu mesačne
sumou 300,- Eur a to vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky Mgr. C. E.. Túto svoju povinnosť
si obžalovaný neplnil od mesiaca marec 2017 až do vyhlásenia rozsudku súdom prvého stupňa, t.j. do
3.7.2018,čímtaktonavýživnomcelkovodlhujesumu4.800,-Eur. Trestnéhočinusaobžalovanýdopustil

napriek tomu, že za taký čin bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 7T/50/2015 zo
dňa 9.6.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.7.2016 k trestu odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 rokov, t.j. do 21.7.2018 s obmedzením - povinnosť
zaplatiť výživné.
Obžalovaný sa priznal k spáchaniu prečinu. Uviedol, že je si vedomý, že neprispieva na výživu svojho

syna tak, ako to určil súd, avšak hoci je konateľom firmy, táto v súčasnosti nevykonáva činnosť, preto
nemal finančné prostriedky. V prípravnom konaní, aj v konaní pred súdom prvého stupňa žiadal o lehotu,
vktorejbymoholzaostalévýživnévplnejvýškeuhradiť,čomuajsúdumožnil.Predvyhlásenímrozsudku
súdu prvého stupňa nesplnil svoju vyživovaciu povinnosť. Na hlavnom pojednávaní okresný súd podľa §
257 ods.7 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného O. E. a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v

akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Okresný súd konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa §
207 ods.1, ods.3 písm. c) Tr. zák.

Pri plnení revíznej povinnosti krajský súd určil termín verejného zasadnutia na deň 23.1.2019 a v

upovedomení o verejnom zasadnutí upozornil obžalovaného na ustanovenie § 86 ods.1 písm. a) Tr. zák.,
že trestnosť trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák. zaniká aj vtedy, ak trestný
čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd
odobral na záverečnú poradu. Na verejnom zasadnutí obžalovaný prehlásil, že celé výživné nezaplatiltak, ako to bolo v rozsudku okresného súdu, ale uhradil čiastku 2.500,- Eur, o čom predložil doklad. Čo
sa týka ďalšej čiastky uviedol, že túto zaplatí do konca februára 2019.

Poškodená Mgr. C. E. prítomná na verejnom zasadnutí krajského súdu uviedla, že dlžné výživné
narástlo, lebo ani od dátumu 3.7.2018 nezaplatil na syna výživné a poukázala na to, že v civilnom
procese obžalovaný žiadal o zníženie výživného na svojho syna, konanie bolo odročené 4-krát a
nedokázal predložiť potvrdenie o svojich zárobkových pomeroch, nakoniec vzal svoj návrh na zníženie
výživného späť. Jednalo sa o konanie na Okresnom súde Trebišov sp. zn. 11P/200/2017. Zdôrazňovala,

že je samo živiteľkou, ktorá má 4 práce, aby zabezpečila potreby rodiny, syn študuje na strednej škole,
je v maturitnom ročníku a chce pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Trestný čin nezanechal trvalo
nepriaznivé následky na synovi, pretože ona zo všetkých síl sa snaží jeho potreby zabezpečiť. Syn má
zabezpečené svoje potreby, je veľmi inteligentný, dobre študuje a chce pokračovať v štúdiu aj naďalej.
Obžalovaný žiadal súd o poskytnutie lehoty na zaplatenie dlžného výživného.

Na verejnom zasadnutí 6.3.2019 obžalovaný prehlásil, že dlh na výživnom nahradí, avšak nemohol
to splniť, lebo konatelia spoločnosti boli odcestovaní v zahraničí. Súd určil verejné zasadnutie na deň
27. marca 2019. K tomuto termínu obžalovaný vyplatil ďalšie výživné v sume 2.300,- Eur, teda spolu
uhradil dlh na výživnom 4.800,- Eur k termínu 3.7.2018. Túto skutočnosť na verejnom zasadnutí potvrdila
Mgr. C. E.. Z jej prednesu na verejnom zasadnutí však vyplynulo, že otec dieťaťa - obžalovaný O. E.

neplatí výživné ďalej od 3.7.2018, a tak mu opätovne narástol dlh na výživnom ku dňu 27.3.2019 na
sumu 2.700,- Eur. Prokurátor na verejnom zasadnutí predniesol konečný návrh, že vzhľadom k tomu,
že zanikla trestnosť činu, lebo dlh na výživnom bol splnený podľa obžaloby a rozsudku, navrhol preto
obžalovaného spod skutku obžaloby oslobodiť.

Odvolací súd vychádzal z ustanovenia § 86 ods.1 písm. a) Tr. zák., v ktorom sú stanovené zákonné
podmienky pre zánik trestnosti tzv. omisívnych trestných činov, ktoré možno spáchať len opomenutím
konania, na ktoré bol páchateľ podľa okolnosti a svojich pomerov povinný. Zmyslom tohto ustanovenia je
prísľubom beztrestnosti primäť páchateľa k dodatočnému plneniu podlžnosti. Na beztrestnosť z dôvodu
účinnej ľútosti sa pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy vyžaduje, aby trestný čin nemal trvalo

nepriaznivé následky. Pod pojmom trvalo nepriaznivé následky trestného činu je potrebné rozumieť také
následky, ktoré nie je možné napraviť alebo odstrániť ani dodatočným splnením povinnosti páchateľom.
Obžalovaný splnil svoju vyživovaciu povinnosť skôr, ako sa odvolací súd odobral na záverečnú poradu
a trestný čin nezanechal trvalo nepriaznivé následky u syna obžalovaného, preto odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok okresného súdu a obžalovaného O. E. spod obžaloby prokurátora oslobodil.

Záverom však treba uviesť, že obžalovaný je nedisciplinovaný, dlh na výživnom neplní naďalej, potreby
syna zabezpečuje výlučne matka. Syn ukončil štúdium na strednej škole s maturitou a mieni pokračovať
v štúdiu na vysokej škole, preto matka požaduje výživné na syna naďalej a vo veci koná OO PZ Trebišov
pod ČVS: ORP-254/TV-TV-2019.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.