Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. september 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6CoE/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914206447
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6914206447.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 36 865 141, proti povinnej: D. I., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX L. č.
XX, štátny občan Slovenskej republiky, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD.,
so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 12472/14 na

vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 455,79 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti Uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 15Er/544/2014-27 zo dňa 01. februára 2019,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 15Er/544/2014-27 zo dňa 01. februára 2019
p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým
uznesením č. k. 15Er/544/2014-27 zo dňa 01. februára 2019 v prvej výrokovej vete exekúciu zastavil.
Druhým výrokom priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. nárok na náhradu trov
exekúcie. Uvedené rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že oprávnený návrhom zo dňa 11. marca
2014 požiadal o vymoženie sumy 455,79 Eur s príslušenstvom (špecifikovaným v návrhu), a to na
základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská

rozhodcovská a. s., sp. zn. SR 08966/12 zo dňa 02. apríla 2013. Súdny exekútor JUDr. Rudolf
Krutý, PhD. bol poverený vykonaním exekúcie. Oprávnený v priebehu exekučného konania predložil
fotokópiu zmenky zo dňa 28. júla 2011, Zmluvy o úvere zo dňa 28. júla 2011 (ďalej aj len „Zmluva“)
vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, a následne aj rozhodcovskej zmluvy uzavretej
taktiež dňa 28. júla 2011 (ďalej aj len „rozhodcovská zmluva“). Exekučným titulom je v danom prípade
rozhodcovský rozsudok, z ktorého vyplýva, že vymáhaný nárok bol priznaný oprávnenému ako nárok zo

zmenky. Rozhodcovská zmluva, z ktorej rozhodcovský súd vyvodil svoju právomoc konať a rozhodnúť
v spore medzi účastníkmi konania, sa nachádza na samostatnej listine, ktorá je vo svojom záhlaví
zreteľne označená ako rozhodcovská zmluva. Rozhodcovská zmluva v danom prípade zjavne nebola
vymienená povinnou, keďže návrh Rozhodcovskej zmluvy sa nachádzal na predtlačenom formulári,
ktorý vypracoval oprávnený. Povinná po oboznámení sa so znením Rozhodcovskej zmluvy mohla a
nemusela túto potvrdiť svojím podpisom, teda mala reálnu možnosť odmietnuť Rozhodcovskú zmluvu.

Odmietnutie uzavrieť Rozhodcovskú zmluvu by nemalo vplyv na obsah zmluvného vzťahu vzniknutého
zo súbežne uzavretej Zmluvy. Pokiaľ povinná podpísala Zmluvu a zároveň podpísala aj rozhodcovskú
zmluvu, nie je podľa exekučného súdu dôvod pochybovať o vôli povinnej pristúpiť aj na túto osobitnú
zmluvnú podmienku. V tomto smere teda ide podľa exekučného súdu o individuálne dohodnutú zmluvnú
podmienku. Exekučný súd preto skonštatoval, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená platne
dojednanou rozhodcovskou zmluvou a vydaný rozhodcovský rozsudok je spôsobilý exekučný titul.

Exekučný súd následne posúdil Zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú, keďže oprávnený ju uzatváral ako
dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti a povinná ako dlžník do zmluvného vzťahu s oprávnenýmnevstupovala v rámci predmetu svojej obchodnej, prípadne inej podnikateľskej činnosti. Exekučný súd
zároveň považoval Zmluvu za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z
o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“).

Zmluva sa považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere aj v prípade, ak bol povinnej poskytnutý úver
na účel výkonu povolania. Bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí Zmluvy
na výkon povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie povinnej a aký konkrétny
súvis má s takýmto povolaním uzavretie Zmluvy. Exekučnému súdu je navyše skutočnosťou známou
z jeho úradnej činnosti, že v zmluvných formulároch oprávneného sa v obdobných prípadoch v drvivej

väčšine uvádza, že úver sa poskytuje na účely zamestnania, resp. povolania, a to aj v prípadoch, ak
sú klienti trvale nezamestnaní, prípadne pracovne neaktívni ľudia v dôchodkovom veku. Oprávnený bol
za takéto konanie opakovane sankcionovaný pokutami, pričom rozhodnutia správneho orgánu boli v
správnom súdnictve následne odobrené aj z pohľadu dodržania zákonnosti. Exekučný súd tak dospel
k záveru, že úver bol poskytnutý povinnej na iný účel ako na výkon povolania, a preto sa Zmluva
považuje za spotrebiteľský úver podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch. Exekučný súd tiež uviedol,

že zabezpečenie spotrebiteľského úveru zmenkou bolo v čase uzavretia Zmluvy o úvere obmedzené
a zmenka vyplnená oprávneným v danom prípade bola v rozpore s obmedzením vyplývajúcim z
ustanovenia § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.“). Ďalej uviedol, že rozhodcovský súd sa vôbec nezaoberal

otázkou primeranosti zmenkových úrokov uplatnených vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy, tieto
priznal v uplatnenej výške. V rozhodcovskom konaní taktiež nebolo zohľadnené, že Zmluva o úvere
neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ako ani údaj o priemernej hodnote ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) a y) Zákona
o spotrebiteľských úveroch, preto sa mal úver považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1

písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch). Podľa exekučného súdu v rozhodcovskom konaní nebolo
prihliadnuté na obmedzenie použitia zmenky, na rozpor uplatneného nároku so zákonom a s dobrými
mravmi, a preto exekučný súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zastavil.

2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote podľa jeho obsahu v
rozsahu výroku o zastavení exekúcie odvolanie oprávnený, ktoré odôvodnil tým, že rozhodcovská
zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou,
nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom
rozhodcovského konania alebo konania pre všeobecným súdom. Rozhodcovská zmluva nevyžaduje od

povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Z uvedeného vyplýva, že
nie je daná výlučná právomoc rozhodcovského súdu a povinný má možnosť v prípade nespokojnosti
obrátiť sa na všeobecný súd. Rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa
nevýhradná (t. j. dáva mu možnosť vždy sa pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť,
či ju podá na všeobecnom alebo rozhodcovskom súde), nebude dotknutá ustanovením § 53 ods.

4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Rovnaké postavenie účastníkov konania sa musí prejavovať
v procesnom postupe súdu od podania žaloby až po vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý obom
stranám umožní predkladať návrhy na vykonanie dôkazov, podanie vzájomnej žaloby, návrhy na
doplnenie žaloby a najmä právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom druhej strany. Problémy pri
ustanovení rozhodcov vznikajú, ak strany uzavreli len rozhodcovskú doložku, v ktorej riešili okruh

majetkových sporov, ktoré sa budú podľa vzájomnej dohody rozhodovať v rozhodcovskom konaní a o
otázke ustanovenia rozhodcov neuzavreli žiadnu dohodu. Tomu chcel veriteľ predísť, a preto navrhol
rozhodcu, s ktorým mohol a nemusel dlžník súhlasiť. V prípade, že obe strany rozhodcovskú doložku
v znení o výbere rozhodcu podpísali, svojím podpisom vyslovili súhlas s prerokovaním sporu pred
rozhodcom ustanoveným už v rozhodcovskej doložke/zmluve. Sporová strana mohla už pri podpise

rozhodcovskej doložky alebo zmluvy vysloviť nesúhlas s osobou uvedeného rozhodcu a mala možnosť
navrhnúť na rozhodovanie iného rozhodcu. Ak bola rozhodcovská doložka alebo zmluva jasne a
určito formulovaná aj s uvedením mena rozhodcu a podpísaná zástupcami oboch strán, každá z
nich mala možnosť vzniesť námietky voči uvedenej osobe rozhodcu. Podľa oprávneného v takomto
prípade nedošlo k porušeniu zásady rovnosti v rozhodcovskom konaní pri menovaní osoby rozhodcu,

lebo druhá strana sa rozhodla slobodne o podpísaní doložky a mala možnosť vyjadriť nesúhlas s jej
menovaním. Oprávnený odmieta akékoľvek argumenty, ktoré majú evokovať stav, že rozhodcovská
zmluva nebola individuálne dojednaná, nakoľko rozhodcovská zmluva nie je uzatváraná vždy. V prípade
predmetnej zmluvy sa teda jedná o individuálne dojednanú podmienku, v prípade ktorej nemôže ísťo podmienku neprijateľnú. Je naviac logické, že pokiaľ by zo strany spotrebiteľa došlo po uzavretí
Zmluvy k jej porušeniu, t. j. k jeho protiprávnemu konaniu, bude to práve dodávateľ, ktorý bude nútený
obrátiť sa so žiadosťou o právnu ochranu na príslušný orgán, a to buď na základe voľby medzi

rozhodcovským a konaním pred všeobecným súdom. Následky tohto procesného kroku už upravuje
príslušné procesné právo, a nie rozhodcovská zmluva. Týmto nie je vôbec dotknuté právne postavenie
spotrebiteľa, ktorý má možnosť obrátiť sa skôr ako dodávateľ na všeobecný súd s nárokom z titulu
porušenia jeho práv alebo má možnosť sa brániť v rozhodcovskom konaní. Platnosť právneho úkonu
treba hodnotiť v čase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia

nastať po jeho uzavretí. Dôležité je teda to, či zmluva v čase jej uzavretia sama osebe umožňuje
alebo neumožňuje spotrebiteľovi uskutočniť voľbu medzi všeobecným súdom alebo alternatívnym
riešením sporu. Oprávnený je presvedčený, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne a nemožno
mať teda žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Prípustnosť rozhodcovského konania navyše vyplýva
aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov a súdnej judikatúry. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti má oprávnený za to, že rozhodcovskou zmluvou bola platne založená právomoc

rozhodcovskéhosúdu,apretoajrozhodnutie,ktorébolovýsledkomrozhodcovskéhokonaniamápovahu
exekučného titulu. Oprávnený preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v prvom výroku
zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a uznesenie exekučného súdu podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje

inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

7. Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci premetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dohodnuté.

10. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

11. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu začatiu exekučného konania
exekúciu súd zastaví, ak

a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa
stalo neúčinným,
c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa

tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,
e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce
exekúciu (§ 55),
f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,

j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom,
k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo
na plnenie verejnoprospešného účelu.

12. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z

ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

13. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že napadnutým uznesením exekučného súdu č. k.
15Er/544/2014-27 zo dňa 01. februára 2019 bola exekúcia zastavená s následným rozhodnutím o
náhrade trov exekúcie. Podkladom na vykonanie exekúcie je Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské

rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 08966/12 zo dňa 02. apríla 2013,
ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 13. mája 2013 a vykonateľnosti
dňa 16. mája 2013, a ktorým bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému sumu 505,79 Eur s
príslušenstvom. Z obsahu spisu ďalej odvolací súd zistil, že oprávnený a povinná uzatvorili dňa 28.
júla 2011 Zmluvu o úvere, z ktorej vyplýva, že oprávnený ako veriteľ poskytol povinnej ako dlžníkovi

úver vo výške 300,00 Eur. V ten istý deň bola uzavretá rozhodcovská zmluva na samostatnej listine,
ktorá v čl. I bod 1 a v čl. II. bod 1 obsahovala text, že všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek
zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca

zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené
podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže
do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu
žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca

ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu
(zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Rozhodcovským súdom na účely tejto zmluvy
sa rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava. Podľa čl. II bod 2 rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany

dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý
vznikne právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad
alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzujúcu
podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním
žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto

rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená
právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

14. Odvolací súd po preskúmaní veci výlučne z odvolacích dôvodov konštatuje vecnú správnosť výroku
napadnutého uznesenia exekučného súdu s tým, že odvolanie oprávneného nekorešponduje s dôvodmi

napadnutého uznesenia, pričom k veci uvádza:

15. Po preskúmaní rozhodných skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd zistil, že
Zmluva, ktorú dňa 28. júla 2011 uzatvorili oprávnený ako veriteľ a povinná ako dlžník, a predmetom
ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 300,00 Eur, je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52

OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. V zmysle § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Je nepochybné,
že v prejednávanom prípade sa oprávnený v postavení veriteľa zaviazal poskytnúť povinnej (dlžníkovi)
finančné prostriedky (formou úveru) za odplatu, pričom oprávnený je podnikateľom, ktorý pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V zmysle § 52

ods. 3 OZ sa takáto osoba považuje za dodávateľa. Povinná sa v predmetnej Zmluve zaviazala vrátiť
poskytnuté finančné prostriedky a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. Podľa § 52 ods. 4 OZ
spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámcipredmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uzatvorenej Zmluvy vyplýva, že povinná
bola v postavení spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 OZ.

16. K odvolacej námietke oprávneného ohľadom prípustnosti alternatívne formulovanej rozhodcovskej
zmluvy odvolací súd uvádza, že exekučný súd je povinný skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého
má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom, pričom súd môže v tomto rozsahu skúmať
exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh, ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia,
že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na

zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie adekvátne procesne zareagovať. Obdobný záver vyplýva aj
z Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. januára 2013, v ktorom súd
uviedol, že „v súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom konaní vylučuje
skúmanie (nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spor, je potrebné rozlišovať, či
rozhodcovské konanie sa týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho
vzťahu. Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu,

ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal
nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy
a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní), vylučujú
skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. Nevyužitie postupu podľa týchto

ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať
rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by
tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné. Ak je však predmetom rozhodcovského
konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, tento záver neplatí, pretože princíp „vigilantibus
iura skripta sunt“ („práva patria bdelým“) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach

(teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv
spotrebiteľa.“

17. Odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie pri
výklade Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách

(ďalej len „Smernica“) vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento
účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi

podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný“.

18. Exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené všetky predpoklady pre vedenie exekúcie.
Predovšetkým je povinný skúmať, či predložený exekučný titul je spôsobilým exekučným titulom v
zmysle § 41 Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov konania
účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom
podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo

zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej
zmluve.Ztohtodôvodujepreposúdenie,čisúdubolalebonebolpredloženýexekučnýtitul,nevyhnutnou
súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy
dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí
absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto

právneho úkonu rozhodcovský rozsudok, trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala
právomoc na vydanie rozhodnutia.

19. Rozhodcovská zmluva, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul,
znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporov všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte

pred spotrebiteľom podal žalobu u rozhodcu. V prípade podania žaloby v rozhodcovskom konaní zo
strany dodávateľa spotrebiteľ nemá možnosť vylúčiť rozhodovanie sporu v rozhodcovskom konaní,
hoci rozhodcovská zmluva je z formálnej stránky formulovaná alternatívne. Súčasne táto podmienka
nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá. Z textu rozhodcovskej zmluvy zo dňa 28. júla 2011 jezrejmé, že sa viaže priamo k Zmluve, ktorú uzatvorila povinná (dlžník) so spoločnosťou Pohotovosť,
s.r.o., Bratislava. Aj keď je rozhodcovská zmluva samostatnou zmluvou, podľa jej obsahu ju možno
posúdiť ako podmienku Zmluvy z toho istého dňa, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Odvolací súd

v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
10Sžr/136/2012 z 15. marca 2013, v ktorom vyslovil názor, že „nekalosť zmluvných podmienok sa
hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky
okolností súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy alebo inú zmluvu, od ktorej závisí“. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej

neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že so spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná.
Skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorí súčasť všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy v ten istý
deň ako Zmluva, ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda bola individuálne dojednaná a svedčí o vôli
povinnej pristúpiť na túto osobitú zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen
všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulárové znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných

ustanovení. Tomuto typu zmluvy nasvedčuje aj vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v danej veci, ktoré
má povahu formulára obdobného tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú
Zmluvu. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej
zmluvnej podmienky vtedy, ak by povinnej boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená
riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má

byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle zmluvných
strán. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť
obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní
vylúčiť. Takto vnútená podmienka, ktorá sa netýka priamo predmetu Zmluvy a zvyšuje nerovnováhu
medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 OZ, na

základe ktorého je potrebné túto rozhodcovskú zmluvu vyhodnotiť ako absolútne neplatný právny úkon.
Ak spotrebiteľ chcel od dodávateľa získať predmet Zmluvy, kvôli ktorému Zmluvu uzatváral, nemal
inú možnosť, než túto podmienku prijať. Už táto skutočnosť zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovské konanie je založené práve na
tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere osôb (súdu), ktorých objektívnosti a úsudku

dôverujú. Naopak, ak dodávateľ spotrebiteľovi vnucuje rozhodovanie sporu jednostranne určeným
rozhodcovským súdom tak, ako to vyplýva z formulára predtlače predmetnej zmluvy, spôsobuje tým
značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch medzi ním a konkrétnym spotrebiteľom.

20. Rozhodcovský súd nebol oprávnený na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej zmluvy vydať

rozhodcovskýrozsudok,ktorýbybolspôsobilýmexekučnýmtitulom.Exekučnýsúdpretorozhodolvecne
správne, keď predmetnú exekúciu zastavil.

21. V zmysle uvedeného odvolaniu oprávneného proti napadnutému rozhodnutiu exekučného súdu z
dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na § 387 ods. 1

CSP napadnuté rozhodnutie vo výroku I. ako vecne správne potvrdil.
22. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov X:X. (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu satoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).