Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. september 2020

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 21Pc/23/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719204568
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Menichová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:5719204568.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Helenou Menichovou v právnej veci navrhovateľa: B. B., Y..

XX.XX.XXXX, E. N. K. X/XX, XXX XX N., proti osobám povinným platiť výživné (rodičom): 1/. H. B., B..
X., Y.. XX.XX.XXXX, E. N., X/ B. B., Y.. XX.XX.XXXX, E. N. K. X/XX, XXX XX N., o určenie výživného
na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa B. B., Y.. XX.XX.XXXX proti matke H. B., B.. X., Y.. XX.XX.XXXX na zvýšenie
výživného zamieta.

Súd schvaľuje medzi účastníkmi konania B. B., Y.. XX.XX.XXXX a B. B., Y.. XX.XX.XXXX súdny zmier

v tomto znení:

I. Otec, B. B., Y.. XX.XX.XXXX sa zaväzuje prispievať na výživu navrhovateľa B. B., Y.. XX.XX.XXXX
sumou 80,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa počnúc mesiacom,
ktorý nasleduje po právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 20P/231/2013-121 zo dňa 09.07.2014, a to vo

výroku, ktorým bol otec B. B., Y.. XX.XX.XXXX zaviazaný povinnosťou platiť v tom čase na mal. B. B., Y..
XX.XX.XXXX výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo
na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne od 11.04.2014 vždy do 20. dňa v mesiaci
vopred k rukám starej matky A. B..

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 11.11.2019 a doplneným dňa 06.12.2019 sa navrhovateľ domáhal,
aby súd zaviazal jeho rodičov, ako osoby povinné platiť výživné v rade 1/ a v rade 2/, prispievať na jeho

výživu vo vyššej výške 120,- Eur mesačne každý.
Svoj návrh odôvodnil zmenou pomerov na jeho strane a zvýšením výdavkov na jeho životné potreby.
Výživné bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 21P/231/2013-121 zo dňa
09.07.2014, teda v čase, keď mal navrhovateľ 13 rokov a v čase podania návrhu je už plnoletý, je
študentom posledného ročníka strednej školy a aktívne sa venuje športu, zápaseniu v boxe, preto jeho
výdavky stúpli v porovnaní s tým, aké mal vo veku 13 rokov. Medzi svoje výdavky uviedol stravné vo
výške 100 Eur mesačne, cestovné vo výške 20 Eur mesačne, náklady na učebné pomôcky vo výške

20 Eur mesačne, náklady na hygienické potreby 50 Eur mesačne, oblečenie potrebné pre zápasenie
v boxe vo výške 150 Eur mesačne. Jeho príjem z doteraz určeného výživného vo výške 30 % sumy
životného minima od každého z rodičov nepostačuje na krytie jeho potrieb, ktoré z výraznej časti preto
hradí jeho stará matka, do výchovy ktorej bol zverený vyššie uvedeným rozsudkom.Navrhovateľ ďalej uviedol, že matka oňho nejaví žiaden záujem, neplní svoju vyživovaciu povinnosť
určenú vyššie uvedeným rozhodnutím súdu. Naproti tomu otec navrhovateľa aj jeho sestru pravidelne
navštevuje u starej matky a prispieva mu aj nad rámec súdom určenej vyživovacej povinnosti a to vo

výške 60 Eur mesačne, ako aj príležitostne podľa potrieb navrhovateľa.

2. Matka, ako osoba povinná platiť výživné v rade 1/ sa k návrhu na zvýšenie výživného nevyjadrila
ani sa nezúčastnila pojednávania nariadeného na 24.09.2020, napriek tomu, že bola naň riadne a včas
predvolaná.

3. Otec, ako osoba povinná platiť výživné v rade 2/ sa k návrhu na zvýšenie výživného vyjadril na
pojednávaní konanom dňa 24.09.2020 a to tak, že nemá trvalé zamestnanie, len príležitostné brigády
a ak je to v jeho možnostiach a schopnostiach snaží sa navrhovateľovi prispievať aj nad rámec
vyživovacej povinnosti určenej súdom. Tiež uviedol, že má aj dcéru, na ktorej výživu musí prispievať,
preto navrhovateľom žiadané výživné vo výške 120 Eur je v čase, kedy nemá stabilné zamestnanie,

nad jeho možnosti.

4. Súd na pojednávaní dňa 24.09.2020 v rámci dokazovania okrem výsluchu navrhovateľa a otca
oboznámil aj s listinnými dôkazmi a to rodným listom navrhovateľa, potvrdením o návšteve školy
navrhovateľa, lustráciami zo Sociálnej poisťovne týkajúce sa rodičov ako osôb povinných platiť výživné

ako aj lustráciami v registri obyvateľov.

5. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

6. Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

7. Podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,

možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona.

8. Podľa § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami

rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

9. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na

schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkové prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

10. Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa

sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

11.Podľa§77ods.1vetaprváadruházákonač.36/2005Z.z.orodine,právonavýživnésanepremlčuje.
Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

12. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh.

13. Podľa § 78 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj

životných nákladov.14. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), na konania podľa tohto zákona
sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak tento zákona neustanovuje
inak.

15. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloby, strana a spor vykladajú ako návrh na
začatie konania, účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

16. Podľa § 148 ods. 1 CSP, žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd

vždy pokúsiť.

17. Podľa § 148 ods. 2 CSP, súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v
rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

18. Vyživovacia povinnosť medzi účastníkmi konania bola naposledy určená rozsudkom Okresného

súdu Martin č.k. 20P/231/2013-121 zo dňa 09.07.2014, podľa ktorej mal každý z rodičov prispievať na
výživu navrhovateľa, v tom čase maloletého, vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoletédieťaalebonanezaopatrenédieťapodľaosobitnéhozákona,mesačnepočnúcod11.04.2014
vždy do 20. dňa v mesiaci.

19. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na strane navrhovateľa došlo k podstatnej
zmene pomerov voči obdobiu, kedy bolo o vyživovacej povinnosti rozhodnuté naposledy. Táto zmena
pomerov nastala najmä v dôsledku toho, že navrhovateľ dospel, čím sa prirodzene zmenili aj jeho
životné potreby, ktoré vyžadujú vyššie finančné výdavky oproti času, kedy bol trinásťročným dieťaťom
a študentom základnej školy. Aktuálne je navrhovateľ študentom posledného ročníka strednej školy

a aktívne sa venuje športu. Výdavky, ktoré navrhovateľ označil vo svojom návrhu sú oprávnené a
nemožno ich zo žiadneho hľadiska považovať za nadbytočné, preto súd považuje podanie návrhu na
zvýšenie výživného zo strany navrhovateľa, ktoré bolo navyše určené len v minimálnej zákonnej výške,
za oprávnené.

20. Vo vzťahu k jeho matke, ako osobe povinnej platiť výživné v rade 1/, však súd nezistil takú zmenu
pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie naposledy určenej vyživovacej povinnosti vyššie uvedeným
rozsudkom. Z vykonaného dokazovania vo vzťahu k pomerom matky súd zistil, že je nezamestnaná,
nepoberá žiadne sociálne ani štátne dávky a je bez domova, čo mal súd preukázané vyjadrením
samotnéhonavrhovateľaakoajvyjadrenímMestskejpolícieMartin.Zuvedenýchdôvodov,keďžezmena

pomerov na strane povinnej osoby (matky) nebola v konaní preukázaná, súd návrh navrhovateľa na
zvýšenie výživného vo vzťahu k matke H. B. zamietol. Jej vyživovacia povinnosť tak ostáva na pôvodne
určenejvýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrenéneplnoletédieťaalebonanezaopatrené
dieťa podľa osobitného zákona.

21. Navrhovateľ a jeho otec uzavreli na pojednávaní dohodu o výške výživného, v zmysle ktorej sa otec
zaviazal prispievať na výživu navrhovateľa sumou 80 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k
rukám navrhovateľa a to počnúc mesiacom, ktorý nasleduje po právoplatnosti tohto rozsudku. Vzhľadom
na to, že takto uzavretý zmier medzi účastníkmi konania nie je v rozpore so všeobecne záväznými
predpismi, súd ho schválil.

22. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

23. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí.

24. Súd nepriznal účastníkom konania nárok na náhradu trov konania, nakoľko ho v konaní vo veciach
výživného plnoletých osôb podľa príslušných ustanovení CMP účastníci nemajú.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v odvolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), odvolanie možno odôvodniť aj
tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.
Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.