Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. október 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117202331
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Vidová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3117202331.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Alenou Hudecovou v spore žalobcov 1/ A. Z., narodeného

X.X.XXXX, bytom v J., časť D., F. XXX/XX, a 2/ O. Z., narodenej XX.X.XXXX, bytom v J., časť D., F.
XXX/XX, oboch zastúpených zástupcom JUDr. Michalom Guráňom, advokátom so sídlom v Trenčíne,
Piaristická273/21,protižalovanej1/O.D.,narodenejX.X.XXXX,bytomvJ.,W.XXXX/XX,ažalovanému
2/ C. D., narodeného XX.X.XXXX, bytom v J., W. XXXX/XX, zastúpenému zástupcom Mgr. Sylviou
Kohútovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, Palárikova 7, o vypratanie bytu, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní vypratať byt číslo XX nachádzajúci sa na X. poschodí, vo vchode číslo
XX bytového domu so súpisným číslo XXXX, postaveného na pozemku parcelné číslo XXX/XX, v

katastrálnom území D., vedeného na liste vlastníctva číslo XXXX bez bytovej náhrady do XX dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovia 1/ a 2/ nemajú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu 7.2.2017 sa žalobcovia domáhajú, aby žalovaní vypratali byt číslo XX
nachádzajúci sa na X. poschodí, vo vchode číslo XX bytového domu so súpisným číslo XXXX,
postaveného na pozemku parcelné číslo XXX/XX, v katastrálnom území D., vedeného na liste
vlastníctva číslo XXXX (ďalej len „byt“ alebo „sporný byt“). Žalobu odôvodnili tým, že sú bezpodielovými

spoluvlastníkmi sporného bytu. Nadobudnutím vlastníckeho práva k spornému bytu v zmysle § 680 ods.
2 Občianskeho zákonníka vstúpili do právneho postavenia prenajímateľa z nájomnej zmluvy uzavretej
12.1.2009 medzi dcérou žalovaných P. D. a žalovanými. Žalovaní sa dostali do omeškania s úhradou
viac ako troch mesačných splátok nájomného, a preto im vypovedali nájomnú zmluvu listom z 12.9.2016.
Žalovaní však sporní byt aj naďalej užívajú, pričom neexistuje žiadna skutočnosť, ktorá by ich k užívaniu
bytu oprávňovala. Žalovaní boli opakovane vyzývaní na vypratanie bytu, avšak na výzvy nereagovali.

2. Žalovaní navrhli žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Svoju obranu založili na tom, že v ich prípade
došlo k predĺženiu trojmesačnej výpovednej lehoty o ochrannú lehotu šesť mesiacov, pretože v čase
doručovania výpovede sa obaja nachádzali v stave hmotnej núdze. Žalovaný 2/ bol bez príjmu, žalovaná
1/ bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, dlhodobo práceneschopná. Obaja boli v konkurze.
Z týchto dôvodov dočasne neplatili nájomné tak, ako mali. Žalovaný 2/ pri osobnom stretnutí informoval
syna žalobcu 1/ o ich situácii. Poukázali na to, že už v decembri 2016 začali hradiť nájomné v plnej
výške. Majú za to, že všetky nedoplatky voči žalobcom postupne uhradili v plnej výške, rovnako ako aj

všetky platby energií, a teda dôvod výpovede zanikol. Od apríla 2018 platia žalobcom celkovo sumu
450 €, z čoho 420 € ide na účet žalobcov a 30 € sú energie. Žalobcovia ďalej argumentovali tým, že v
marci 2018 došlo medzi nimi a žalobcami k dohode o výške nájomného, keď sa žalovaný 2/ stretol so
synom žalobcu 1/ a dohodli sa na výške nájomného. Týmto podľa nich došlo konkludentne k uzavretiunového nájomného vzťahu. Žalovaní sa domáhali toho, aby súd prihliadol na okolnosti predchádzajúce
výpovedi z nájmu bytu, že samotnej výpovedi predchádzala dražba sporného bytu, ktorého majiteľkou
bolaichdcéra,akoajnasituáciu,vktorejsanachádzali.Vyvinulivšetkusnahu,abynájomnéplatili,avšak

nevedeli, ako sa bude v dôsledku dražby ich vzťah spravovať. Žiadali súd, aby zvážil aplikáciu § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka, nakoľko výkon práva žalobcov je podľa ich názoru voči nim neprimerane tvrdý.

3. Žalobcovia prostredníctvom svojho zástupcu popreli na pojednávaní tvrdenia žalovaných, že by došlo
k predĺženiu výpovednej lehoty o ochrannú lehotu šesť mesiacov. Žalovaní dostatočným spôsobom

nepreukázali, že by boli v hmotnej núdzi. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská
Bystricasícevyplynulo,žežalovaná1/bola1.6.2015zaradenádoevidencieuchádzačovozamestnanie,
avšak z potvrdenia nie je zrejmé, dokedy tento stav trval. Stav hmotnej núdze žalovanej 1/ nevyplynul
ani z ďalšieho žalovaným predloženého potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská
Bystrica, pretože žalovanej 1/ nebola poskytnutá pomoc v hmotnej núdzi. Žalovaní nepreukázali ani to,
že by zameškané nájomné doplatili. Aj z tohto dôvodu bolo iniciované konanie, ktoré sa vedie pod sp.

zn. 11C/8/2017, v ktorom sa žalobcovia domáhajú zaplatenia zameškaného nájomného.

4. Konanie v tejto veci bolo prerušené od 4.7.2018 do 13.2.2019 počas konania o neplatnosť dobrovoľnej
dražby sporného bytu. Okresný súd Trenčín rozsudkom sp. zn. 19C/4/2016 z 15.3.2018 žalobu zamietol,
pričom Krajský súd v Trenčíne sp. zn. 6Co/114/2018 zo 17.12.2018 rozhodnutie súdu prvej inštancie

potvrdil.

5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal zástupcu žalobcov, žalovanú
1/ a zástupcu žalovaného 2/. Obaja zástupcovia sa na pojednávanie dostavili riadne a včas, taktiež
sa dostavil žalovaný 2/. Nedostavila sa žalovaná 1/, ktorá nemala v deň pojednávania doručenie

predvolania riadne a včas vykázané, avšak deň pred pojednávaním doručila súdu podanie, ktorým
ospravedlnila svoju neprítomnosť zdravotnými dôvodmi a vyjadrila súhlas s vykonaním pojednávania v
jej neprítomnosti. Pojednávanie bolo preto vykonané v neprítomnosti žalovanej 1/.

5.1 Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi navrhnutými oboma stranami sporu,

pričom z vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

5.2 Z informatívneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že žalobcovia sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi sporného bytu, a to na základe vykonanej dobrovoľnej dražby konanej 12.4.2016.

5.3 Zo zmluvy o nájme bytu súd zistil, že bola uzavretá 12.1.2009 medzi prenajímateľom P. D. a
nájomcami C. D. a O. D.. Predmetom nájmu bol sporný byt, pričom nájom bytu bol dohodnutý na
dobu neurčitú. Touto zmluvou prenajímateľ prenechal byt žalovaným do užívania s tým, že žalovaní sa
zaviazali za užívanie platiť nájomné vo výške 210 € mesačne (čl. III ods. 1), pričom zmluvné strany si
dohodli, že odplata za služby spojené s predmetom nájmu (dodávka elektrickej energie, dodávka teplej

a studenej vody, stočné a odvod dažďovej vody a dodávka tepla) je zahrnutá v cene nájmu (čl. IV ods.
2). Nájomné sa nájomcovia zaviazali platiť prenajímateľovi bezhotovostne v prospech jeho účtu, resp.
v hotovosti najneskôr do prvého pracovného dňa kalendárneho mesiaca, za ktorý sa nájom platí (čl.
III ods. 3).

5.4 Podľa výpovede z nájmu bytu z 12.9.2016 žalobcovia oznámili žalovaným, že si nesplnili svoju
povinnosť platiť nájomné za mesiace apríl - september 2016, v dôsledku čoho sa dostali do omeškania
s úhradou viac ako troch mesačných splátok nájomného. Ďalej ich informovali, že im dávajú podľa §
711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka výpoveď z nájmu bytu. Nájom bytu sa končí uplynutím
výpovednej lehoty, ktorá je 3 mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po jej

doručení.

5.5 Podľa fotokópie doručenky pre žalovaného 2/ žalovaný 2/ prevzal zásielku s výpoveďou 16.9.2019.

5.6 Podľa fotokópie vrátanej zásielky pre žalovanú 1/ zásielka obsahujúca výpoveď pre žalovanú 1/ sa

dostala do jej dispozičnej sféry najneskôr 16.9.2016, kedy bola zásielka pre žalovanú 1/ uložená na
pošte.5.7 Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica z 9.1.2018 žalovaná 1/
je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.6.2015 a jej evidencia trvá.

5.8 Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica z 9.1.2018 žalovaná 1/
nie je vedená v evidencii príjemcov pomoci v hmotnej núdzi a nie je ani poberateľkou štátnych sociálnych
dávok.

5.9 Z potvrdenia Sociálnej poisťovne z 8.1.2018 vyplynulo, že žalovaný 2/ je poberateľom starobného

dôchodku vo výške 314,70 € mesačne a sú mu vykonávané zrážky v sume 35,60 € mesačne.

5.10 Z potvrdenia Sociálnej poisťovne z 10.1.2018 vyplynulo, že žalovaná 1/ nemala v období od
1.1.2017 do 10.1.2018 vyplatenú dávku v nezamestnanosti.

5.11 Z dokladov o úhradách nájomného predložených žalovaným 2/ vyplynulo, že 29.6.2016 uhradil

sumu 110 €, 1.7.2016 uhradil sumu 98 €, 1.7.2016 uhradil sumu 98 €, 13.7.2016 uhradil sumu 120 €,
8.8.2016 uhradil sumu 110 €, 12.10.2016 uhradil sumu 120 €, 10.11.2016 uhradil sumu 120 €. V týchto
dokladoch bol za príjemcu označený BYTOS, s.r.o. so sídlom v Trenčíne.

5.12 Z dokladov o úhradách elektrickej energie predložených žalovaným 2/ vyplynulo, že 9.11.2016

uhradil sumu 40 €, 4.1.2017 uhradil sumu 40 €, 7.8.2017 uhradil sumu 40 € a 4.9.2017 uhradil sumu 40
€. V týchto dokladoch bol za príjemcu označený ZSE Energia, a.s.

5.13 Z príjmových pokladničných dokladov Fio banky, a. s. predložených žalovaným 2/ vyplynulo, že
uhradil sumu 210 € 7.12.2016, 5.1.2017, 6.2.2017, 6.3.2017, 5.4.2017, 5.5.2017, uhradil sumu 166 €

30.6.2017, 31.7.2017, 28.8.2017, 20.9.2017, 30.10.2017, uhradil sumu 168 € 28.11.2017, uhradil sumu
250 € 7.12.2017, uhradil sumu 118 € 11.12.2017, uhradil sumu 210 € 5.1.2018, 7.2.2018, 6.3.2018,
uhradil sumu 414 € 9.4.2018, uhradil sumu 420 € 10.5.2018, uhradil sumu 418 € 6.6.2018, a to vkladom
na bankový účet číslo XXXXXXXXXX.

5.14 Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 21.1.2016 vyplynulo, že žalovanému 2/ bol od 16.12.2015
priznaný predčasný starobný dôchodok v sume 296,20 € mesačne a zároveň mu od 1.1.2016 bol
predčasný starobný dôchodok zvýšený na sumu 298,10 € mesačne.

5.15 Z oznámenia Sociálnej poisťovne z 9.7.2018 súd zistil, že zo starobného dôchodku bola

žalovanému 2/ od marca 2018 zrážaná suma podliehajúca konkurzu vo výške 36,54 €.

5.16 Podľa oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica z 18.6.2015 bola
žalovaná 1/ zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 1.6.2015.

5.17 Zo zoznamu uhradených faktúr za elektrinu predložených žalovaným 2/ vyplynulo, že 3.5.2016
uhradil 35,12 € ako preddavkovú platbu za elektrinu vystavenú 3.3.2016, 6.5.2016 uhradil 35,12 €
ako preddavkovú platbu za elektrinu vystavenú 4.4.2016, 31.5.2016 uhradil 35,12 € ako preddavkovú
platbu za elektrinu vystavenú 4.5.2016, 29.6.2016 uhradil 35,12 € ako preddavkovú platbu za elektrinu
vystavenú 5.6.2016, 2.8.2016 uhradil 35,12 € ako preddavkovú platbu za elektrinu vystavenú 5.7.2016,

30.9.2016 uhradil 40 € ako preddavkovú platbu za elektrinu vystavenú 5.9.2016, 8.11.2016 uhradil 40
€ ako preddavkovú platbu za elektrinu vystavenú 4.10.2016, 9.11.2016 uhradil 40 € ako preddavkovú
platbu za elektrinu vystavenú 3.11.2016, 4.1.2017 uhradil 40 € ako preddavkovú platbu za elektrinu
vystavenú 5.12.2016, 2.2.2017 uhradil 40 € ako preddavkovú platbu za elektrinu vystavenú 3.1.2017,
1.3.2017 uhradil 40 € ako preddavkovú platbu za elektrinu vystavenú 5.2.2017, 31.3.2017 uhradil 40

€ ako preddavkovú platbu za elektrinu vystavenú 5.3.2017, 5.5.2017 uhradil 40 € ako preddavkovú
platbu za elektrinu vystavenú 4.4.2017, 31.5.2017 uhradil 40 € ako preddavkovú platbu za elektrinu
vystavenú 3.5.2017, 29.6.2017 uhradil 40 € ako preddavkovú platbu za elektrinu vystavenú 4.6.2017,
6.8.2017 uhradil 40 € ako preddavkovú platbu za elektrinu vystavenú 3.7.2017, 4.9.2017 uhradil 30
€ ako preddavkovú platbu za elektrinu vystavenú 4.9.2017, 5.10.2017 uhradil 30 € ako preddavkovú

platbu za elektrinu vystavenú 4.10.2017, 5.11.2017 uhradil 30 € ako preddavkovú platbu za elektrinu
vystavenú 5.11.2017, 4.12.2017 uhradil 30 € ako preddavkovú platbu za elektrinu vystavenú 4.12.2017,
31.1.2018 uhradil 30 € ako preddavkovú platbu za elektrinu vystavenú 4.1.2018, 20.2.2018 uhradil 30
€ ako preddavkovú platbu za elektrinu vystavenú 5.2.2018, 26.3.2018 uhradil 30 € ako preddavkovúplatbu za elektrinu vystavenú 5.3.2018, 23.4.2018 uhradil 30 € ako preddavkovú platbu za elektrinu
vystavenú 4.4.2018, 23.5.2018 uhradil 30 € ako preddavkovú platbu za elektrinu vystavenú 3.5.2018,
26.6.2018 uhradil 30 € ako preddavkovú platbu za elektrinu vystavenú 4.6.2018, 27.7.2018 uhradil 30

€ ako preddavkovú platbu za elektrinu vystavenú 4.7.2018, 3.9.2018 uhradil 25,58 € ako preddavkovú
platbu za elektrinu vystavenú 2.9.2018, 31.10.2018 uhradil 30 € ako preddavkovú platbu za elektrinu
vystavenú 4.10.2018, 28.11.2018 uhradil 30 € ako preddavkovú platbu za elektrinu vystavenú 5.11.2018,
27.12.2018 uhradil 30 € ako preddavkovú platbu za elektrinu vystavenú 4.12.2018, 21.1.2019 uhradil
30 € ako preddavkovú platbu za elektrinu vystavenú 3.1.2019, 25.2.2019 uhradil 30 € ako preddavkovú

platbu za elektrinu vystavenú 4.2.2019, 22.3.2019 uhradil 30 € ako preddavkovú platbu za elektrinu
vystavenú 4.3.2019, 24.4.2019 uhradil 30 € ako preddavkovú platbu za elektrinu vystavenú 3.4.2019,
20.5.2019 uhradil 30 € ako preddavkovú platbu za elektrinu vystavenú 5.5.2019, 24.6.2019 uhradil 30
€ ako preddavkovú platbu za elektrinu vystavenú 4.6.2019 a 24.7.2019 uhradil 30 € ako preddavkovú
platbu za elektrinu vystavenú 3.7.2019.

5.18Podľavyúčtovacejfaktúryzaplynzaobdobieod19.1.2016do18.1.2017bolažalovanému2/zatoto
obdobiefakturovanásuma61,50€.Poodpočítanípreddavkovýchplatiebvsume32€mubolvyúčtovaný
nedoplatok v sume 29,50 €.

6.1 Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) vlastník má právo

na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať
vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

6.2 Podľa § 710 ods. 1 OZ nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom
alebo písomnou výpoveďou.

6.3 Podľa § 710 ods. 3 a ods. 4 OZ ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím
výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne
určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú

ustanovenia osobitného predpisu. Ak bola daná výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d), že
nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a preukáže, že ku
dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov výpovedná lehota sa predlžuje o
ochrannú lehotu, ktorá trvá šesť mesiacov.

6.4Podľa§711ods.1písm.d)OZprenajímateľmôževypovedaťnájombytu,aknájomcahruboporušuje
svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia
poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť
inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.

6.5 Podľa § 711 ods. 5 a ods. 6 ak nájomca, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, pred
uplynutím ochrannej lehoty (§ 710 ods. 4) zaplatí prenajímateľovi dlžné nájomné alebo sa písomne
dohodne s prenajímateľom o spôsobe jeho úhrady, rozumie sa tým, že dôvod výpovede nájmu bytu
zanikol. Neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia
výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa

zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.

6.6 Podľa § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711
ods. 1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má
právo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa §

711 ods. 1 písm. d) nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa,
má nájomca právo na prístrešie.

7.1 Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a citovaných ustanovení právnych predpisov dospel
súd k záveru, že žaloba žalobcov je dôvodná.

7.2 Žalobou o vydanie veci sa vlastník veci domáha svojho práva na vydanie veci od osoby, ktorá má
túto vec zadržiava neoprávnene, t. j. bez právneho dôvodu a súčasne mu ju odmieta vydať. Úspešnosťžalobyovyprataniebytuakoreivindikačnejžalobyzávisínapreukázanídvochpredpokladov-vlastníctva
žalobcu k vypratávanej nehnuteľnosti a skutočnosti, že žalovaný subjekt ju užíva neoprávnene.

7.3 Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že nájomný vzťah medzi žalobcami a
žalovanými vznikol v dôsledku uzavretia nájomnej zmluvy na dobu neurčitú z 12.1.2009 a v
dôsledku automatického vstupu žalobcov do právneho postavenia prenajímateľov po tom, čo sa stali
bezpodielovými spoluvlastníkmi sporného bytu. Žalovaní v priebehu trvania tohto nájomného vzťahu
neuhrádzali žalobcom ako prenajímateľom nájomné riadne a včas (za apríl až september 2016), v

dôsledku čoho im bola daná výpoveď z nájmu sporného bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ. Výpoveď
bola žalovanému 2/ doručená 16.9.2016 a do dispozičnej sféry žalovanej 1/ sa dostala 16.9.2016.
Nájomný vzťah k spornému bytu tak zanikol dňom uplynutia výpovednej lehoty, t. j. dňom 31.12.2016.
V konaní žalovaní nepreukázali ani netvrdili, že by sa žalobou na súde domáhali v prekluzívnej
trojmesačnej lehote neplatnosti výpovede v zmysle § 711 ods. 6 OZ. Preto je potrebné na podanú
výpoveď hľadieť ako na platnú.

7.4 Hoci teda existoval nájomný vzťah medzi žalobcami a žalovanými, tento v dôsledku výpovede
zo strany žalobcov ako hmotnoprávny titul užívania bytu zanikol. Uplatnila sa v tom čase účinná
právna úprava obsiahnutá v § 710 ods. 1 a ods. 3 OZ a rovnako podľa § 711 ods. 6 OZ zaniklo
uplynutím 16.12.2016 subjektívne právo vtedajších nájomcov uplatniť na súde neplatnosť výpovede

prenajímateľov, ako aj kompetencia súdu skúmať kedykoľvek v budúcnosti platnosť výpovede. Podľa
judikatúry všeobecných súdov totiž „podstata právnej úpravy uvedenej v ustanovení § 711 ods. 6
OZ spočíva v tom, že ak nájomca, ktorému prenajímateľ dal výpoveď z nájmu bytu, chce zániku
nájmu zabrániť, nemá inú možnosť, než v zákonom stanovenej trojmesačnej lehote odo dňa doručenia
výpovede podať návrh na súd o neplatnosť výpovede, lebo v opačnom prípade právo nájomcu uplatniť

tento nárok na súde zaniká a ak túto možnosť nájomca nevyužije, v rámci iného konania súdy už nemôžu
riešiťotázkuplatnostivýpovedeznájmubytuaniakootázkupredbežnú“(porovnajrozsudokNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky v konaní sp. zn. 2 Cdo 17/2005 z 24. októbra 2005, neskôr aj rozsudok
Najvyššieho súdu v konaní sp. zn. 5 Cdo 64/2012 z 30. júla 2012, uznesenie ÚS SR PL. 1/2018-13 z
24. januára 2018).

7.5 Pokiaľ žalovaní argumentovali tým, že v ich prípade došlo k predĺženiu trojmesačnej výpovednej
lehoty o šesťmesačnú ochrannú lehotu a že následne dôvod výpovede zanikol, pretože pred uplynutím
ochrannej lehoty zaplatili prenajímateľom dlžné nájomné, tieto skutočnosti nepreukázali. Dôkazné
bremeno na preukázanie toho, že došlo k predĺženiu výpovednej lehoty, zaťažuje žalovaného. Aj

keby súd pripustil, že žalovaní boli ku dňu doručenia výpovede z nájmu bytu, t. j. k 16.9.2016 v
hmotnej núdzi, nebolo preukázané, že sa tak stalo z objektívnych dôvodov (napr. prípady straty príjmu
v dôsledku hromadného prepúšťania, nájomcom nezavineného podstatného zhoršenia zdravotného
stavu, vzniku invalidity a pod.). V konaní nebolo preukázané ani to, že by žalovaní preukázali žalobcom
ako prenajímateľom, že ku dňu doručenia výpovede boli v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov. Zákon

výslovne neurčuje lehotu, v ktorej musí nájomca prenajímateľovi preukázať, že nájomné nezaplatil z
dôvodu hmotnej núdze. Z ustanovenia § 710 ods. 4 OZ možno vyvodiť, že stav hmotnej núdze mu musí
preukázať v určitom časovom limite, a to najneskôr do konca výpovednej lehoty (§ 710 ods. 3 druhá
a tretia veta OZ). Len ak stav hmotnej núdze v predmetnom časovom limite prenajímateľovi preukáže,
dochádza k predĺženiu výpovednej lehoty o ochrannú lehotu v trvaní ďalších šesť mesiacov (§ 710 ods.

4 OZ). Žalovaní v konaní tvrdili len to, že žalovaný 2/ o ich situácii informoval syna žalobcu 1/, avšak
netvrdili ani nepreukázali, že by v stanovenej lehote priamo prenajímateľovi preukázali, že nájomne
v riadnej výške neplatili z dôvodu hmotnej núdze. To znamená, že výpovedná lehota sa nepredĺžila,
ochranná lehota neplynula.

7.6 Pre úplnosť súd dodáva, že k následku zániku výpovedného dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ
by došlo až vtedy, ak by žalovaní preukázali aj to, že počas ochrannej lehoty zaplatili dlžné nájomné.
Žalovaní však ani v tomto smere neboli schopní uniesť dôkazné bremeno. V konaní preukázali, že od
apríla 2016 do novembra 2016 uhradili spoločnosti Bytos, s.r.o. sumu 776 € a od decembra 2016 do júna
2017 (koniec ochrannej lehoty) uhradili priamo žalobcom sumu 1 426 €. Okrem toho uhradili od apríla

2016donovembra2016ZSEzaelektrickúenergiupreddavkovéplatbyvovýške260,48€aoddecembra
2016dojúna2017sumu280€.Ajkebysmepripustili,žeuhrádzanímplatiebBytos,s.r.o.siplnilnájomné
voči žalobcom (takéto konštatovanie by však nebolo možné vzhľadom na znenie zmluvy, ako aj na
okolnosti prípadu bez všetkého prijať - pozn. súdu), a aj keby sme zohľadnili platby, ktoré žalovaníuhrádzali preddavkovo za elektrickú energiu či plyn, aj tak z predložených dokladov nevyplýva, že do
konca ochrannej lehoty, t. j. do 30.6.2017 mali žalovaní dlžné nájomné uhradené. Neskoršie zaplatenie
dlžného nájomného pritom nespôsobuje zánik dôvodu výpovede.

7.7 Žalovaní sa v konaní bránili tiež tým, že od apríla 2018 došlo medzi nimi a žalobcami k uzavretiu
novej nájomnej zmluvy konkludentným spôsobom, v dôsledku čoho už aktuálne neexistuje dôvod
na vypratanie bytu. Ani túto námietku súd nemohol vyhodnotiť ako relevantnú. Nájomnou zmluvou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to na dobu určitú alebo bez určenia

doby užívania. Pojmovým znakom zmluvy o nájme bytu ako dvojstranného právneho úkonu je existencia
prejavu vôle smerujúceho k uzavretiu takejto zmluvy, a to ako na strane nájomcu, tak i na strane
prenajímateľa. Zmluva o nájme bytu musí vyhovovať nielen všeobecným náležitostiam právnych úkonov
(§ 34 OZ), ale tiež náležitostiam stanoveným v § 685 ods. 1 OZ. Pre zmluvu o nájme zákon nepredpisuje
písomnú formu, možno ju uzavrieť písomne, ústne i konkludentne. Žalovaní však v konaní nepreukázali
existenciu výslovného súhlasného prejavu vôle zo strany žalobcov s uzavretím nájomnej zmluvy a

taktiež nepreukázali ani existenciu konkludentného súhlasu. Podľa súdnej praxe za konkludentný prejav
vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy o nájme bytu nemožno považovať obyčajné mlčanie, prípadne
skutočnosť, že užívateľ bytu býva v byte a vlastník požaduje od neho „nájomné“ za užívanie bytu,
ktoré užívateľ bytu hradí a vlastník bytu prijíma. Uvedený termín „nájomné“ býva totiž často používaný
ako ekvivalent za bezdôvodné obohatenie vzniknuté užívaním bytu osobou, ktorá na to nemá právny

dôvod (porov. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 30. novembra 2005, sp. zn. 26 Cdo 212/2005). Záver
o uzatvorení nájomnej zmluvy konkludentným spôsobom nevyhnutne predpokladá, že tu bol daný
konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu nájomnej zmluvy k predmetnej nehnuteľnosti ako na
straneprenajímateľa,taknastranenájomcu.Natakýtokonkludentnýprejavvôlenastraneprenajímateľa
však nemožno usudzovať z jeho mlčania, zo samotnej dlhodobosti užívania predmetného bytu, prípadne

ztoho,ževlastníkpožadujezaužívaniebytuodplatu,hocibyjuoznačovalakonájomné(porov.rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26 Cdo 551/2000, sp. zn. 26 Cdo 1158/2003, 26 Cdo 2545/2004).

7.8 Súd podotýka, že žalovaní v priebehu celého konania argumentovali len tým, že dôvod výpovede
zanikol § 711 ods. 5 OZ, a teda žiadali žalobu zamietnuť. V konaní neprodukovali žiadne prostriedky

procesnej obrany smerujúce k tomu, že by mali právo na bytovú náhradu. Súd nemal v konaní za
preukázané, že žalovaní sa dostali do hmotnej núdze z objektívnych dôvodov. Na prípad, keď výpoveď
z nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ je daná nájomcovi, ktorý v hmotnej núdzi nie je, alebo
síce v hmotnej núdzi je, avšak nie z objektívnych dôvodov, dopadá iba ustanovenie § 712a ods. 3 druhá
veta OZ. To znamená, že takýto nájomca zásadne nemá právo na bytovú náhradu. Tento princíp je

modifikovaný iba druhou časťou druhej vety § 712a ods. 3 OZ; teda v prípade, ak ide o dôvod hodný
osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie. Medzi dôvody hodné osobitného zreteľa patrí
napríklad skutočnosť, že nájomca sa stará o maloleté dieťa alebo o bezvládnu osobu, ktorí sú členmi
jeho domácnosti, pričom ani jednu z týchto skutočností, resp. inú relevantnú skutočnosť žalovaný v
konaní ani len netvrdili. Súd preto o vyprataní bytu rozhodol bez bytovej náhrady.

7.9 Súd sa ďalej zaoberal námietkou žalovaných, že výkon práva žalobcov je proti nim neprimerane
tvrdý a s poukazom na § 3 ods. 1 OZ by mu mala byť odopretá právna ochrana, a to najmä s ohľadom
na okolnosti, ktoré predchádzali daniu výpovede (dražba bytu, v ktorom dlhodobo bývali; skutočnosť,
že k bytu majú špeciálny vzťah pre predchádzajúce vlastníctvo bytu dcérou žalovaných; skutočnosť, že

nevedeli, komu majú nájomné uhrádzať, skutočnosť, že boli v stave hmotnej núdze).

7.10 Ustanovenie § 3 ods. 1 OZ je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva
súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi, a v prípade, ak
to tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Úvaha súdu, či výkon práva je či nie je v rozpore s

dobrými mravmi sa vždy odvíja od okolností konkrétneho prípadu, nemožno ale opomenúť, že použitie
„nápravného“ prostriedku dobrých mravov podľa § 3 ods. 1 OZ predstavuje krajné riešenie za účelom
zaistenia potrebnej väzby medzi normami písaného práva a základnými mravnými a etickými normami
spoločnosti.

7.11 Majúc uvedené na zreteli bolo potrebné v prejednávanej veci posúdiť záujem žalobcov ako
vlastníkov uplatňujúcich ochranu svojho vlastníckeho práva k bytu a na druhej strane záujem žalovaných
ako nájomcov zotrvať v byte, ktorí považujú za svoj domov. Na jednej strane teda stojí vlastnícke právo
žalobcov, na druhej strane právo žalovaných na obydlie ako súčasť širšieho práva na súkromie. Súdsi uvedomuje, že hranica medzi tým, koho záujem v danom prípade preváži, je tenká. V prvom rade
súd poukazuje na to, že na oboch stranách sporu vystupujú fyzické osoby. Na strane vlastníka teda
nevystupuje právnická osoba (napríklad mesto, ktoré má určité povinnosti aj v sociálnej oblasti). V

prospech žalobcov svedčí to, že vlastnícke právo k bytu nadobudli originálnym spôsobom. Legálnosť
dražby bola pri tom skúmaná v konaní vedenom pred Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 19C/4/2016
s výsledkom, že žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby bola zamietnutá. Rozhodnutie bolo potvrdené
Krajským súdom v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 6Co/114/2018. Žalobcovia daním výpovede z
nájmubytuvyužilisvojezákonnéoprávnenie,lebovkonaníbolopreukázané,žežalovanínájomnehradili

v plnej výške, resp. nehradili priamo im ako prenajímateľom. Na druhej strane v neprospech žalobcov
môže svedčiť to, že nájomný vzťah na nich prešiel spolu s vlastníctvom vydraženej nehnuteľnosti,
čím vstúpili do právneho postavenia prenajímateľov. Ony ako vlastníci bytu nemusia mať záujem na
prenajímaní bytu, resp. na prenajímaní bytu súčasným nájomcom so zachovaním všetkých práv a
povinností, ktoré si ako nájomcovia dohodli s pôvodným prenajímateľom - s ich dcérou. Ak by však
žalovaní nájomné riadne a včas platili, žalobcovia by nemali inú možnosť, ako práva a povinnosti im

vyplývajúce zo založeného nájomného vzťahu rešpektovať (pri neexistencii iného výpovedného dôvodu
- pozn. súdu). V neprospech žalovaných hovorí to, že nájomné pre doručením výpovede neplatili riadne
a včas, neplatili ho priamo žalobcom a v celej výške. Žalovaní nepodali žalobu o neplatnosť výpovede
v zákonom stanovenej lehote, v ktorom bolo namieste argumentovať tým, čím argumentujú až v tomto
konaní o vypratanie bytu. Tvrdili, že neplatili žalobcom, lebo nevedeli, či im platiť majú, keď prebiehalo

konanie o neplatnosť dražby. Taktiež tvrdili, že nevedeli o tom, že majú podať žalobu o neplatnosť
výpovede z nájmu. Veľa argumentov žalovanej strany bolo postavených na tom, že „nevedeli“. Na
druhej strane však žalovaný 2/ vo vyjadrení k žalobe sám (pred tým, než mu bolo pridelené právne
zastúpenie) argumentoval o predĺžení výpovednej lehoty o ochrannú lehotu a o zániku dôvodu výpovede
v dôsledku uhradenia dlžného nájomného. Žalovaný 2/ tak preukázal dostatočnú orientáciu v právnych

predpisoch, preto jeho argumenty v tomto smere vyznievajú nepresvedčivo. V prospech žalovaných
svedčí to, že žalovaní neboli „typickí neplatiči“, keďže kvázi nájomné (úhrady) platili v určitej výške. Z
vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že žalovaní nie sú toho času v takej finančnej situácii, že by
si neboli schopní zabezpečiť iné adekvátne bývanie. Od apríla 2018 žalobcom platia kvázi nájomné v
sume 450 €. Na strane žalovaných súd toho času nevzhliadol inú skutočnosť, ktorá by sa týkala ich

sociálnych pomerov či zdravotného stavu, pre ktorú by sa ich vypratanie javilo ako neprimerane tvrdé.
Je síce zrejmé, že žalovaní pri uzatváraní nájomného vzťahu počítali s tým, že nájomný vzťah bude
dlhodobý, keďže prenajímateľom bola ich dcéra, ale to nič nemení na tom, že charakteristickým znakom
nájomnej zmluvy je jej dočasnosť. Preto prípadné argumenty žalovaných, že do bytu investovali nemalé
finančné prostriedky, tiež neobstoja. Aj ďalší argument žalovaných, že k bytu majú citový vzťah, je nielen

irelevantný z hľadiska posudzovania aplikácie § 3 ods. 1 OZ, ale aj nedôveryhodný, pretože do tejto
situácie sa dostali práve v dôsledku konania ich dcéry.

7.12 Súd prihliadol aj na to, že vzťahy medzi stranami sporu sú vážne naštrbené, čo na pojednávaní
konštatoval aj sám žalovaný 2/. Ak by aj nedošlo k vyprataniu bytu, má súd za to, že nerušený výkon práv

a povinností stranami sporu možno len ťažko predpokladať a ďalšie pokojné užívanie bytu žalovanými sa
javí ako iluzórne. Sporové strany by pri zohľadnení ukončenia nájmu bytu museli uzavrieť nový nájomný
vzťah, ktorý by musel byť výsledkom vzájomného konsenzu, čo sa súdu za danej situácie nezdá ako
možné.

7.13 Zvážiac všetky uvedené okolnosti tohto prípadu súd rozhodol tak, že korektív dobrých mravov
nepoužil, žalobe žalobcov vyhovel, a teda uložil žalovaným povinnosť vypratať sporný byt bez bytovej
náhrady.

8. Aby žalovaní neboli vystavení náhlej strate bývania, zvážiac všetky okolnosti prípadu súd uložil

žalovaným dlhšiu lehotu na vypratanie ako zákonnú lehotu, a to v dĺžke 60 dní od právoplatnosti
rozsudku.Prihliadolnato,žežalovanívbytedlhodobobývaliaakobolovyššieuvedené,pravdepodobne
počítali s tým, že byt neopustia. V byte teda budú mať mnohé veci a vybavenie, ktoré si budú musieť
niekde minimálne uskladniť, resp. niekam preniesť. Táto lehota, vzhľadom na trh s nehnuteľnosťami, by
mala byť dostatočná na to, aby si žalovaní boli schopní zabezpečiť nájomný byt či iné bývanie.

9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 257 CSP a žalobcom
nárok na náhradu trov konania nepriznal, aj keď boli v konaní úspešní. Dôvody hodné osobitného zreteľa
súd videl v samotných okolnostiach prejednávaného prípadu, ktoré už boli opísané vyššie. Prihliadol
na to, že žalovaní stratili možnosť predmetný byt obývať, musia si nájsť nové bývanie. Je všeobecneznáme, že s uzatvorením nového nájomného vzťahu nájomcom vznikajú na počiatku zvýšené náklady
(napr.častosavyžadujeuhradeniedvojmesačnéhonájomného,kaucieapod.),sktorýmisabudúmusieť
žalovaní vyrovnať. Žalovaná 1/ je dlhodobo vedená ako uchádzačka o zamestnanie, na jej majetok bol

v minulosti vyhlásený konkurz. Na majetok žalovaného 2/ konkurz ešte prebieha, bol mu priznaný nárok
na poskytnutie právnej pomoci. Voči žalobcom sa nepriznanie trov konania nejaví ako neprimerane tvrdé
vzhľadom špecifické okolnosti tohto prípadu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšiehosúdunaKrajskýsúdvTrenčíne,písomne,atovlistinnejpodobealebovelektronickejpodobe.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v

podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje
a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.