Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. október 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/132/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110232781
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8110232781.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Evy Šofrankovej v právnej veci žalobcu: C. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V. XXXX/X, XXX XX G., zastúpený opatrovníkom: Mesto Sabinov, sídlom Námestie slobody 57,
083 01 Sabinov proti žalovaným: 1/ E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/X, XXX XX G., X/Jozef T.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom V. republika, D., Y., U trati XXX, o neplatnosť závetu, o odvolaní žalovaného
1/ proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 8C/251/2010 -453 zo dňa 16.01.2018 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu 1.inštancie tak, že žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania stranám n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) o neplatnosť závetu
rozhodol, cit.: „I. Súd určuje, že závet poručiteľky X. T., zriadený dňa 22.4.2002 poručiteľkou, ktorý je
napísaný písacím strojom, čiernou farbou, na čistom papieri formátu A4 dňa 22.4.2002, podpísaná ,,T.“,
pod podpisom je text: ,,Potvrdzujeme svojimi podpismi, že p. X. T. r. č. XXXXXXXXXX, nar. XX.X.XXXX,
bytom v G., A.. T. Č.. X, pred nami súčasne prítomnými svedkami vyššie uvedený závet dnes
vlastnoručne podpísala a výslovne prejavila, listina obsahuje jej poslednú vôľu. V Prešove dňa
22.4.2002, podpisy svedkov: C. Y.T., J. Y. je neplatný. II. Žiadnej zo strán nepriznáva náhradu trov

konania“.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 40a, § 133 ods. 2, § 469a, § 476 ods. 1, ods. 2, ods.
3, § 476a, § 476b, § 477, § 478, § 479 Občianskeho zákonníka; § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona.

3. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobou sa žalobca (v tom čase zastúpený opatrovníkom DSS
- D. - M., T. X, D.) domáhal určenia, že závet poručiteľky X. T., zriadený dňa 22.04.2002 bol neplatný.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že uznesením OS PO sp. zn. 26D/770/2010, Dnot 101/2010 v právnej veci
prejednaniadedičstvapoporučiteľkeX.T.,rod. J.j,nar.XX.XX.XXXX,zomrelejXX.XX.XXXXbolžalobca
vyzvaný na podanie tejto žaloby. Opatrovník podal žalobu v mene žalobcu predovšetkým vedený snahou
o náležitú ochranu práv opatrovanca. Dôvodil, že dedičmi po poručiteľke sú žalobca a žalovaní v 1. a 2.
rade,pričomkonštatoval,žezávetombolsíceodkázanýžalovanémuv1.radebyt,avšakvčasespísania
závetu poručiteľka byt zrejme nevlastnila, bytom nemohla disponovať. Považoval závet poručiteľky za
absolútne neplatný pre rozpor so zákonom ako aj v časti týkajúcej sa povinnosti žalovaného v 1. rade

vyplatiť žalobcovi sumu 5.000,- Sk. Záverom žaloby poukázal na to, že žalobca je plnoletým potomkom
po poručiteľke, ktorému sa musí dostať v dedičskom konaní aspoň polovica zákonného dedičského
podielu, teda namietal aj relatívnu neplatnosť právneho úkonu - závetu poručiteľky.4. K žalobe sa vyjadril žalovaný v 1. rade v tom zmysle, že nárok žalobcu neuznával. Konštatoval, že
jeho nebohej matke X. T. bol byt pridelený v roku 1984 ako členke Bytového družstva. Ďalej uviedol,
že jeho matka dňa 13.12.2001 ako členka Bytového družstva požiadala o prevod družstevného bytu do

svojho vlastníctva, ktorý až do smrti užívala a za tento byt aj vyplatila dňa 22.04.2002 sumu vo výške
14.496,80 Sk a že dňa 22.04.2002 jeho matka spísala závet, že byt prenecháva žalovanému v 1. rade a
určila mu povinnosť vyplatiť bratov C. S. I. G. 5.000,- Sk uviedol, že išlo o matkine rozhodnutie prenechať
mu byt, nakoľko sa o ňu staral od roku 1997 do roku 2010. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

5. K žalobe sa vyjadril aj žalovaný v 2. rade, ktorý uviedol, že matka žila s jeho bratom E. - žalovaným v
1. rade, ktorý sa o ňu staral. Čo sa týka závetu uviedol, že to bolo želanie matky, pričom pred podpísaním
závetu o tom hovorili aj pred bratom C., pričom tento závet nesmeroval proti jeho vôli, ale skôr v jeho
prospech. Tvrdil, že tento závet neodporoval dobrým mravom ani sa im nepriečil. Žiadal, aby bola
rešpektovaná posledná vôľa jeho matky, pričom navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného v 1. rade, žalovaného v 2. rade ako
aj listinnými dôkazmi pričom zistil tento skutkový stav:

7. Uznesením OS PO sp. zn. 26D/770/2010, Dnot 101/2010 zo dňa 16.11.2010 rozhodol tak, že uložil
C. T., ktorý bol na základe rozsudku Okresného súdu Prešov 14 Nc 685/75 pozbavený spôsobilosti na

právne úkony a bol zastúpený opatrovníkom K. D. - M., T. X, aby v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti
tohto uznesenia podal žalobu na súd prvej inštancie, aby určil, že závet poručiteľky X. T., zriadený dňa
22.04.2002 je absolútne neplatný.

8. Bytové družstvo Prešov podalo dňa 12.06.2002 návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností v prospech poručiteľky X. T., pričom vklad bol povolený rozhodnutím Správy katastra
Prešov zo dňa 26.07.2002, pričom právne účinky vkladu nastali 29.05.2002 (č. l. 34 spisu).

9. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že v čase podpísania závetu poručiteľkou
táto síce mala vyplatený členský podiel za predmetný byt, avšak vlastnícke právo poručiteľke v čase

podpísania závetu, teda 22.04.2002 ešte nesvedčalo. Vlastníctvo k nehnuteľnosti sa nadobúda vkladom
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

10. Súd prvej inštancie konštatoval, že právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv.
relatívnu neplatnosť v zmysle ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, sa považuje za platný

(so všetkými právnymi dôsledkami z neho vyplývajúcimi), pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod
neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená osoba), sa neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená
osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex
tunc). To platí aj tam, kde na základe tohto relatívne neplatného právneho úkonu vzniklo vkladom do
katastra nehnuteľností vecné právo. Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý

sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu,
ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu.
Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť
právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti.
Zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu

dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo
námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom. Otázku relatívnej
neplatnosti je možné v občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú. Bez dovolania sa
relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného
právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť (napríklad správa

katastra je zásadne povinná, ak niet dovolania sa relatívnej neplatnosti, povoliť vklad vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti bez ohľadu na to, že právny úkon je relatívne neplatný), (uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 20. 10. 2010, sp. zn. 4Cdo/136/2009).

11. Závet je jedinou právnou formou, ktorou môže fyzická osoba nakladať so svojim majetkom pre

prípad svojej smrti. Ide o jednostranný právny akt v predpísanej forme. Jednou z najdôležitejších
otázok vznikajúcich pri dedičskom konaní je platnosť závetu. Neplatnosť závetu môže byť relatívna,
alebo absolútna. Relatívna neplatnosť závetu je upravená ustanovením § 479 Občianskeho zákonníka,
ktorý upravuje tzv. neopomenuteľných dedičov. Podľa uvedeného ustanovenia, ak závet nepriznávaneopomenuteľným dedičom dedičstvo vo výške, na ktoré majú podľa predmetného ustanovenia nárok,
je v tejto časti neplatný. Závet sa podľa ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka môže stať relatívne
neplatný len vtedy, ak sa neopomenuteľný dedič relatívnej neplatnosti dovolá.

12. Ustanovenie § 479 Obč. zákonníka je obmedzením závetnej voľnosti poručiteľa, a to v záujme
ochrany neopomenuteľných dedičov. Neopomenuteľný dedič, potomok, má podľa tejto úpravy právo
dovolať sa relatívnej neplatnosti závetu, pokiaľ sa jej z dedičstva nedostane toľko, koľko predstavuje
jednu polovicu jej dedičského podielu podľa zákona. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu

je hmotnoprávny jednostranný právny úkon adresovaný účastníkom dotknutého právneho úkonu, v
danom prípade dedičom. Relatívnej neplatnosti sa možno dovolať aj formou žaloby, ako je tomu v danom
prípade, pričom opatrovníkovi žalobcu bola povinnosť podať žalobu uložená priamo súdom.

13. Relatívnu neplatnosť závetu, ktorej sa žalobca prostredníctvom opatrovníka domáhal, by však
vyplývala najmä z § 479 Občianskeho zákonníka, v ktorom bolo okrem iného uvedené, že plnoletým

potomkom sa musí dostať aspoň toľko koľko robí 1 ich dedičského podielu zo zákona, ak nedošlo k
vydedeniu uvedených potomkov, s konštatovaním, že pokiaľ tomuto závetu odporuje je v tejto časti
neplatný. V danom prípade nedošlo k vydedeniu žalobcu, ani žalovaného v 2. rade poručiteľkou.

14.Ohľadnepovinnostivýplatyžalovanýmv1.radežalobcuažalovanéhov2.radenaprianieporučiteľky

súd prvej inštancie musel konštatovať, že v zmysle § 478 Občianskeho zákonníka akékoľvek podmienky
pripojené k závetu nemajú právne následky, teda z tohto pohľadu boli právne irelevantné.

15. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 255 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorého
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Hoci žalobca bol v konaní

úspešný, žiadnetrovykonanianežiadal.Žalovanínadruhejstranebolivpredmetnomkonaníneúspešní,
preto súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.

16. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný 1/ odvolanie. Uviedol, že v závete
mu jeho matka prenecháva svoj byt. Podpísala ho pri plnom vedomí, pred svedkami. Nikdy nedala

súhlas na odobratie syna/jeho brata C. T. ani zástupcu žalobcu nepožiadala, aby vystupoval v jeho
mene. Namietal porušenie práv C. T. na základe článku 12 Dohovoru o právach osôb so zdravotným
postihnutím, preštudovanie znaleckého posudku č. 50/2017 zo dňa 27.09.2017, z ktorého malo vyplývať,
že brat mohol byť vypočutý v konaní, preto žiadal, aby bol vypočutý a uviedol v konaní, či požiadal Dr.
Y., aby podala žalobu na matku formou napadnutia závetu. Ďalej uviedol, že došlo k porušeniu zákona

na základe vyjadrenia komisárky SR dňa 07.02.2018. Preto požiadal Krajskú prokuratúru Prešov, aby
zistil, kto porušil zákon a dal návrh na zrušenie rozhodnutí o zmene opatrovníka. Namietal, že aj keby
byt ešte nebol prevedený, tak podľa splnomocnenia by členstvo prešlo na neho podľa stanov bytového
družstva formou dedičstva podľa čl. 20 SBD, ale pretože závet platí až po smrti a dedičstvo sa nadobúda
smrťou poručiteľa a v čase smrti byt poručiteľka vlastnila. Žiadal zamietnuť žalobu.

17. Žalobca a ani žalovaný v 2.rade sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

18. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa ust.§ 385 C.s.p. a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku
oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 06.10.2020 a zistil, že
odvolanie žalobcu je dôvodné.

19. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

20. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
k namietaným nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byťdaná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

21. Odvolací súd má po oboznámení sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania,
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia za to, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci správne
zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale vec nesprávne
právne posúdil. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že uznesením sp.zn. 26D/770/2010,
Dnot/101/2010 zo dňa 16.11.2010 Okresný súd Prešov rozhodol tak, že ukladá C. T., rod. T., L..

XX.XX.XXXX, J. K. D. D. D., T. X - na základe rozsudku Okresného súdu Prešov 14Nc/685/75 -
pozbavený spôsobilosti na právne úkony, zastúpený opatrovníkom K. D. - M., T.Í. X, aby v lehote
30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podal žalobu na Okresný súd Prešov, aby súd určil,
že: závet poručiteľky X. T., zriadený dňa 22.04.2002 poručiteľkou, ktorý je napísaný písacím strojom,
čiernou farbou, na čistom papieri formátu A4 dňa 22.04.2002, podpísaná ,,T.Š.“, pod podpisom je
text: ,,Potvrdzujeme svojimi podpismi, že p. X. T.Š. r. č. XXXXXXXXXX, nar. XX.XX.XXXX, bytom v G.,

A.. T. Č.. X, pred nami súčasne prítomnými svedkami vyššie uvedený závet dnes vlastnoručne podpísala
a výslovne prejavila, listina obsahuje jej poslednú vôľu. V Prešove dňa 22.04.2002, podpisy svedkov:
C. Y., J. Y. je absolútne neplatný.

22. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že matka žalobcu, ako aj žalovaných v 1.a 2.rade

dňa 22.04.2002 podpísala závet, v ktorom určila ako dediča zo závetu syna E. T.S., teda žalovaného v
1.rade. Predmetom dedenia malo byť právo užívania bytu po poručiteľke na ul. T. Č.. X, X. poschodie, o
ktorý požiadala do osobného vlastníctva dňa 13.12.2001 Bytové družstvo v Prešove a dňa 22.04.2002
aj vyplatila. Z tohto dôvodu pre prípad svojej smrti zanechala tento byt svojmu synovi E. T. (žalovanému
v 1. rade) s tým, aby ako dedič vyplatil po 5.000,- Sk brata I. S. C.. Tento závet bol potvrdený podpismi

svedkov C. Y. S. J. Y.. Bytové družstvo Prešov podalo dňa 12.06.2002 návrh na vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností v prospech poručiteľky X. T.. Zo zmluvy zo dňa 17.05.2002 o prevode
vlastníctva družstevného bytu medzi prevádzajúcim Bytové družstvo Prešov a nadobúdateľom - člen
družstva T. X. vyplýva, že vklad do katastra v prospech nadobúdateľa - X. T. bol povolený dňa
26.07.2002.

23. Podľa ust.§ 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa
ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny
úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.
Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo

forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným
právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

24. Podľa ust.§ 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,

nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

25. Podľa ust. § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou,
alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

26. Podľa ust. § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac
a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

27. Podľa ust. § 476 ods. 3 Občianskeho zákonníka spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný.

28. Podľa ust. § 476b Občianskeho zákonníka závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí
vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina
obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.

29. Podľa ust. § 477 Občianskeho zákonníka v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich
podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené,
platí, že podiely sú rovnaké.30. Podľa ust. § 478 Občianskeho zákonníka akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajú právne
následky; ustanovenie § 484 ods. 1 druhej vety tým nie je dotknuté.

31. Podľa ust. § 479 Občianskeho zákonníka maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko
robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich
dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k
vydedeniu uvedených potomkov.

32. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie síce použil správne právne predpisy pri právnom
posúdení veci, nesprávne ich však vyložil a aplikoval.

33. Súd prvej inštancie mal za to, že závet poručiteľky je neplatný. Odvolací súd uvádza, že závet musí
spĺňať všeobecné podmienky podľa ustanovení § 35, 37, 38, 39 a 40 OZ, to znamená, že musí byť
urobený slobodne, určite a zrozumiteľne, zriaďovateľ závetu musí byť na tento právny úkon spôsobilý a

nesmie ho urobiť v duševnej poruche, závet nesmie svojím obsahom alebo účelom odporovať zákonu,
obchádzať zákon alebo sa priečiť dobrým mravom a musí byť zriadený vo forme, ktorú vyžaduje zákon,
ako aj špecifické podmienky podľa ustanovení § 476 ? 479 OZ.

34. Pokiaľ závet tieto náležitosti neobsahuje, je absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Uvedené ustanovenie všeobecne upravuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Na absolútnu
neplatnosť je súd povinný prihliadať ex offo.

35. Keďže žalobca v návrhu žaloby namietal aj jeho absolútnu neplatnosť, odvolací súd zistil, že
závet spĺňa všetky obsahové aj formálne náležitosti tak, ako to vyžaduje zákon citovaný vyššie. Táto

skutočnosť vyplýva aj z výsledkov vykonaného dokazovania tak, ako to popísal odvolací súd vyššie.

36. Odvolací súd zároveň konštatuje, že v zmysle ustálenej judikatúry vo vzťahu k § 479 Občianskeho
zákonníka účinky relatívnej neplatnosti závetu nastávajú zo zákona ako dôsledok námietky tzv.
neopomenuteľných dedičov, pričom nie je o uvedenom potrebné vydávať osobitné rozhodnutie súdu.

Vyšetrovať podmienky dedičského práva účastníkov dedičského konania vzhľadom na namietanú
relatívnu neplatnosť závetu je však oprávnený iba súdny komisár (§ 193 CMP), to znamená v prípade
namietanej relatívnej neplatnosti nejde o prípad keď rozhodnutie o dedičstve závisí od zistenia sporných
skutočnosti. Nejde o prípad sporového konania, ale je potrebné ďalej konať v konaní o dedičstve s tým,
že súdny komisár ex offo prihliadne na relatívnu neplatnosť. Ak by na uvedené neprihliadol, bol by to

dôvod na podanie opravného prostriedku priamo v dedičskom konaní. Keďže dovolanie sa relatívnej
neplatnosti nie je spornou skutočnosťou, ktorú by dedičský súd nesmel skúmať, žaloba pri jej skutkovom
a právnom vymedzení tak, ako bola podaná, nemohla byť podaná úspešne.

37. Podľa ust. § 28 ods. 1 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods.

1 predmetného zákona sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

38. Podľa ust. § 28 ods. 5 katastrálneho zákona, právne účinky vkladu zo zmluvy o prevode
bytu a nebytového priestoru do vlastníctva nájomcu podľa osobitného predpisu vznikajú na základe
právoplatného rozhodnutia o jeho povolení ku dňu doručenia návrhu na vklad.

39. Predmetom dedenia je všetok majetok poručiteľa, ktorý vlastnil k momentu jeho smrti, to znamená,
všetko, čo mal, buď veci hnuteľné, alebo veci nehnuteľné, ku dňu jeho smrti.

40. Poručiteľ môže pre prípad smrti platne nakladať len s takými vecami, ktoré v dobe pripadnutia

dedičstva budú v jeho vlastníctve. Ak je niekto povolaný dediť určitú vec, ktorá v čase smrti nie je v
majetku poručiteľa, je toto ustanovenie závetu neplatné. Pri nadobúdaní bytov do osobného vlastníctva
osobitný moment nadobúdania vlastníckych práv. Nenadobúda momentom vykonaného vkladu do
katastra nehnuteľností ale ku dňu podania návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, v tomto prípade
ku dňu 12.06.2002.

41. Aj keď poručiteľka v čase spísania závetu nebola vlastníčkou predmetného bytu, podstatné a
rozhodujúce je, že v čase svojej smrti vlastníčkou bola.42.Odvolacísúdznovauvádza,ževdanomprípadevyšetrovaťpodmienkydedičskéhoprávaúčastníkov
dedičského konania vzhľadom na namietanú relatívnu neplatnosť závetu je oprávnený iba súdny
komisár.Nejdeoprípadsporovéhokonania,alesúdnykomisárexoffoprihliadnenarelatívnuneplatnosť.

V danom prípade teda ide o procesne neprípustnú žalobu.

43. Preto odvolací súd postupom podľa ust.§ 388 C.s.p. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že
žalobu zamietol, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

44. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 396 ods.1 C.s.p. v spojení s ust.§ 255 ods.1
C.s.p. Neúspešný žalobca nemá na náhradu trov prvoinštančného ani odvolacieho konania právo,
úspešnému žalovanému žiadne trovy prvoinštančného ani odvolacieho konania zo spisu nevyplývajú.
Pretoodvolacísúdvyslovil,ženáhradutrovprvoinštančnéhoaodvolaciehokonaniastranámnepriznáva.

45. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.