Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. jún 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/1003/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615207167
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1615207167.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v konaní pred sudcom JUDr. Miroslavom Rudinským v právnej veci otca: C. V.,

nar. XX. XX. XXXX, bytom N., T. XXX/X, zast. advokátkou JUDr. Helenou Hynkovou so sídlom Radničné
nám. 7/B, Bratislava proti matke: V. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., V. XXX/XX, zast. Advokátskou
kanceláriou JUDr. Alena Kurecová, s.r.o., so sídlom Fraňa Kráľa 31, Bratislava, o určenie otcovstva k
maloletej N. V. U., narodenej XX.XX.XXXX a o úpravu rodičovských práv k dieťaťu rozhodol

r o z h o d o l :

I.Súd zveruje maloletúN.V.U.,nar.XX.XX.XXXX doosobnejstarostlivostimatky,pričomzastupovať
ju a spravovať jej majetok bude matka.

II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej N. V. od XX.XX.XXXX sumou XXX Eur mesačne,
splatnou k rukám matky vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred.

III. Otec je p o v i n n ý zaplatiť matke dlžné výživné v sume 19.300 Eur tak, že sumu 5.000 Eur zaplatí
najneskôr v lehote do 31.08.2019 a zostávajúcu sumu dlžného výživného v sume 14.300 Eur počnúc
od september 2019 v mesačných splátkach po 200 Eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody
splátok.

IV. Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s dcérou každú párnu sobotu v roku v čase od 09.00 hod. do 12.00
hod. v prítomnosti matky s tým, že otec sa dostaví pred miesto bydliska matky v stanovený čas.

V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ svojím písomným návrhom žiadal, aby súd určil, že je otcom mal. N. V. U., ktorá sa
narodila dňa XX.XX.20X4 matke V. U., narodenej XX.XX.XXXX. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že
s matkou maloletej sa začal priateliť v júli 2012. Po niekoľkých mesiacoch začali spolu žiť. V tom

čase matka otehotnela, plánovali spolu budúcnosť aj svadbu. Po nedorozumeniach medzi účastníkmi,
títo spolužitie ukončili, svadbu zrušili. Matke sa narodilo dieťa v čase keď účastníci už spolu nežili,
nestretávali sa, nekomunikovali spolu. Otec uviedol vo svojom návrhu, že matka s ním prerušila všetky
kontakty. Nemohol preto otázku určenie otcovstva vyriešiť s ňou mimosúdne. Navrhol, aby na maloletú
N. V. bol zaviazaný prispievať výživným v sume 100,-€ mesačne a žiadal, aby súd upravil aj jeho právo
stretávať sa s dieťaťom.

2.Matkasaknávrhupísomnevyjadrila.Vosvojomvyjadreníuviedla,žesotcomsazoznámilavjúli2012,
krátko na to začali spolu chodiť. Následne sa otec nasťahoval k nej do rodinného domu, v ktorom žije od
svojho detstva a ktorý je vo vlastníctve jej rodičov. Spolužitie s otcom trvalo do mája 2014, nikdy však
nemalo charakter spoločnej domácnosti. V čase spolužitia s otcom došlo k počatiu dieťaťa. Zo začiatkubolo ich spolužitie harmonické, postupom času sa však prejavila pravá povaha otca a matka zistila,
že s otcom nechce žiť. Preto aj zrušila svadbu. Matka súhlasila s určením otcovstva otca k maloletej
N. V.. Žiadala zároveň, aby súd rozhodol o zverení dieťaťa do jej osobnej starostlivosti. Uviedla tiež,

že pred odchodom na materskú dovolenku pracovala v pracovnej pozícii account manager. V októbri
2014 nastúpila na materskú dovolenku, pričom poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur
a prídavok na dieťa vo výške 23,52 Eur. Matka vyčíslila mesačné náklady na maloletú N. V.iastkou
1.195 Eur pozostávajúcich z nákladov na stravu, lekársku starostlivosť, lieky, hygienické potreby,
oblečenie a obutie, hračky, športové aktivity, krúžky a vzdelávanie, detský hlavný kočík, vybavenie

detskej izby nábytkom, bývanie, energie, telefón, pohonné hmoty a keďže jej jediným príjmom je
rodičovský príspevok a prídavok na dieťa, žiadala zaviazať navrhovateľa prispievať na výživu maloletej
dcéry sumou 597,50 Eur mesačne. Matka uviedla, že náklady na výživu maloletej dcéry hradí zo svojich
úspor. Ďalej matka žiadala zaviazať otca zaplatiť zameškané výživné od narodenia dieťaťa do konca
januára 2016 vo výške 8.962,50 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Súhlasila s tým, aby otec
mal právo stýkať sa s mal. N. V. každý párny týždeň v sobotu, od 09.00 hod. do 11.00 hod. vo svojej

prítomnosti v rodinnom dome na Karpatskej ulici č. XXX/XX v N., kde má maloletá spolu s matkou trvalé
bydlisko.

3. Na pojednávaní dňa 25.02.2016 pred súdom účastníci uznali svoje otcovstvo k maloletej Lilien Kristine
Vlčkovej narodenej 30.11.2014.

4. Podľa § 84 Zák. o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto
zákone, súhlasným vyhlásením rodičov, alebo rozhodnutím súdu.

5. Podľa § 90 Zák. o rodine ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky,

možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

6. Podľa § 91 ods. 1 Zák. o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným
vyhlásením rodičov.

7. Podľa § 91 ods. 2 Zák. o rodine, súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným
úradom, alebo pred súdom.

8. Podľa § 108 OSP, súd zastaví konanie o určenie otcovstva, ak došlo k určeniu otcovstva súhlasným
vyhlásením rodičov, alebo k osvojeniu dieťaťa podľa osobitného predpisu.

9. Podľa § 109 CMP, ak počas konania o určenie otcovstva k dôjde k určeniu otcovstva súhlasným
vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa súd konanie zastaví.

10. Podľa § 110 CMP, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských

práv a povinností a o výžive maloletého.

11. Vzhľadom k tomu, že účastníci pred súdom určili otcovstvo k spoločnému dieťaťu súhlasným
vyhlásením rodičov podľa vyššie cit. ustanovení § 90 - 91 Zák. o rodine, súd konanie o určenie otcovstva
zastavil podľa § 108 OSP, platného v čase uznania otcovstva.

12.Súdpokračovalvkonaníoúpravevýkonurodičovskýchprávapovinnostíaovýživektomutodieťaťu.

13.Otecvpriebehukonaniažiadalurčiťsvojuvyživovaciupovinnosťvočimaloletejvrozpätí100-150Eur
mesačne. Takýto svoj návrh odôvodňoval tým, že jeho príjem zodpovedá iba takto navrhovanej výške

výživného. Je podnikateľom, podniká ako fyzická osoba - živnostník. Tejto činnosti musí venovať všetok
čas, ktorý má k dispozícii. Otec ďalej v pôvodnom návrhu uvádzal, že príjem v prípade živnostníka je
komplikovaný. Otec predložil súdu potvrdenia o svojom príjme tak ako vyplynuli z podaných daňových
priznaní za roky 2013-2015, na výzvu súdu predložil aj peňažný denník súvisiaci s výkonom jeho
podnikateľskej činnosti. Otec nesúhlasil s požadovanou výškou výživného matkou maloletej N. V..

Vyčíslované náklady na výživu považoval za neprimerané. Nesúhlasil ani s tým, aby sa on podieľal na
všetkých nákladoch, ktoré matka vyčíslila, napríklad o bývanie. Otec argumentoval aj tým, že považuje
za správne, a považuje aj za svoju povinnosť prispievať na výživu aj svojím rodičom, ktorí sú už
dôchodcovia a žijú iba z minimálnych dôchodkov. Argumentoval tým, že požadované výživné by hoexistenčne ohrozilo. Vynakladanie peňažných prostriedkov matkou na maloletú dcéru, tak ako to ona
deklarovala, považoval za neefektívne.

14. Matka podrobne zdokladovala svoj príjem za celé obdobie od narodenia dieťaťa do prvého
rozhodnutia súdu. Predložila súdu potvrdenie Sociálnej poisťovne o tom, že jej bolo poskytnuté
nemocenské poistenie za obdobie od 12.10.2012 do 09.07.2015 spolu vo výške 6.684 Eur, prídavok na
dieťa jej bol vyplácaný od mesiaca november 2014 vo výške 23,52 Eur a rodičovský príspevok od júla
2015 vo výške 203,20 Eur. Matka uviedla, že v minulosti pracovala v zahraničí, kde si budovala kariéru,

ktorej sa pre vzťah s otcom a pre dieťa vzdala. Uviedla ďalej, že jej náklady na dieťa spočívajúce v :
1. energiách za bývanie, 2. nájomnom, 3. nákladoch na telefón, 4. pohonných hmotách, 5. lekárskej
starostlivosti, 6. športových aktivitách, krúžkoch, vzdelávaní dieťaťa, 7. potravinách, 8. oblečení,
topánkach 9. potrebách, pomôckach, doplnkoch, hračkách pre dieťa, 10. hygienických potrebách pre
dieťa, 11. kúpe nábytku pre dieťa, 12. liekoch, 13. kúpe kočiarika, 14. detskej fotografke, predstavovali
v mesiaci 12/2014 sumu 918,715 Eur v mesiaci 1/2015 sumu 2.013,79 Eur, v mesiaci 02/2015 sumu

635,375 Eur, v 03/2015 sumu 1.004,35 Eur, v 04/2015 sumu 684,235 Eur, v 05/2015 sumu 842,775 Eur,
v 06/2015 sumu 1.969,92 Eur, v 07/2015 sumu 878,835 Eur, v 08/2015 sumu 1.040,66 Eur, v 09/2015
sumu 1.463,68 Eur, v 10/2015 sumu 1.2015,33 Eur, v 11/2015 sumu 1.165,14 Eur, v 12/2015 sumu
1.712,30 Eur a v 01/2016 sumu 1.1.87,06 Eur, spolu teda 16.732,12 Eur. Mesačný priemer je potom
1.195 Eur a preto žiadala zaviazať otca prispievať na výživu sumou 597,50 Eur, teda polovicu uvedenej

sumy. Nesúhlasila s určením výživného na maloletú N. V. podľa návrhu otca v priebehu konania matka
svoj návrh v časti určenia výživného na dieťa upravila tak, že žiadala určiť výživné v sume 500 Eur v
zhode s návrhom kolízneho opatrovníka, s tým, že suma 300 Eur by bola uhrádzaná ako bežné výživné
a suma 200 Eur by súžila na tvorbu úspor maloletej. Uvádzala, že otec iba formálne prezentoval svoj
záujem o plnenie si svojej vyživovacej povinnosti voči dieťaťu. Nič mu ani doteraz nebránilo, aby na dieťa

prispieval od jeho narodenia aj keď napríklad v inej výške. Otec však na výživu maloletej neplatí doteraz.

15. Matka poukázala aj na ďalšie majetkové pomery otca, má totiž z vlastnej skúsenosti vedomosť,
že otec sa podieľal na realizácii stavieb v dosť veľkom rozsahu, má k dispozícii potrebnú techniku,
motorové vozidlá, ktoré vlastní, zamestnáva ďalších zamestnancov. Vlastní tiež nehnuteľnosť. Matka

argumentovala aj tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Matka v časti
úpravy styku navrhovala upraviť styk každý druhý týždeň v roku v čase od 09.00 do 11.00 hod., keď je
isté, že dieťa je v tom čase oddýchnuté. Matka v druhom rade súhlasila s úpravou styku iba vo svojej
prítomnosti, vzhľadom k tomu, že otec v súčasnosti dieťa nepozná, ani ono jeho. Jej prítomnosť pri
stretávaní sa dieťaťa s otcom je nevyhnutná.

16. Kolízny opatrovník nesúhlasil s výživným, ktoré navrhovala matka, vzhľadom na vek, potreby dieťaťa
a výšku priemernej mzdy v národnom hospodárstve a navrhovanú výšku považoval za neprimerane
vysokú. Kolízny opatrovník ďalej poukázal aj na to, že obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu
svojho dieťaťa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Nakoľko matka zabezpečuje

celodennú starostlivosť o svoje dieťa a nemôže sa zamestnať a je odkázaná na rodičovský príspevok,
kolízny opatrovník navrhol určiť výšku výživného vo výške 300 Eur a tiež navrhol tvorbu úspor vo výške
200 Eur mesačne.

17. Po zrušení prvostupňového rozsudku kolízny opatrovník prešetril pomery starostlivosti o maloletú

Lilien Kristinu. Kolízny opatrovník svojim šetrením nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti o maloleté
dieťa. Konštatoval, že matka má vytvorené nadštandartné podmienky pre riadnu starostlivosť o maloletú
Lilien Kristinu, ako aj o jej psychický, fyzický a sociálny rozvoj. Kolízny opatrovník nesúhlasil so
stanovením vyživovacej povinnosti otca tak ako ju tento navrhoval vo výške 150 Eur mesačne. Takéto
výživné totiž po prepočte na jeden deň predstavuje čiastku cca 5 Eur, čo nemôže podľa názoru kolízneho

opatrovníka pokryť náklady na výživu dieťaťa. Kolízny opatrovník nemohol prešetriť pomery v rodine
otca, keďže prešetrenie odmietol.

18. Podľa § 28 ods. 1 písm. a), b), c) Zák. o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,

zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku dieťaťa.

19. Podľa § 28 ods. 2 Zák. o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.20. Podľa § 36 ods. 1 Zák. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenie § 25-26 sa použijú primerane.

21. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

22. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov.

23. Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

24. Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

25. Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

26. Podľa § 76 ods. 1 Zák. o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

27. Podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody vhodné osobitného zreteľa.

28. Súd vo veci úpravy rodičovských práv k dieťaťu rozhodol rozsudkom zo dňa 26.05.2016. V časti o

určenie otcovstva k maloletej N. V. U. konanie zastavil. Zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky,
pričom určil, že matka ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu
maloletej od 30.11.2014 do 31.05.2015 sumou 350 Eur mesačne a v období od 01.06.2015 sumou 250
Eur mesačne. Rozhodol aj o povinnosti otca zaplatiť matke dlžné výživné v splátkach. Súd rozhodol aj
o práve otca stýkať sa s maloletým dieťaťom.

29. Proti prvostupňovému rozsudku podala odvolanie matka a to v časti výrokov o výživnom a o
trovách konania. Navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie. Matka uvádzala, že prvostupňový súd svoje rozhodnutie o výške výživného dostatočne
neodôvodnil, navzájom sa odporujúce dôkazy nevyhodnotil a nevysvetlil. Matka bola toho názoru, že

prvostupňový súd nezistil dostatočne skutkový stav.

30. Prvostupňový rozsudok napadol prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolaním aj otec.

31. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 4Co/346/2016 zo dňa 30.11.2016 odmietol odvolanie

otca, pretože nemá zákonné náležitosti.

32. V prípade odvolania matky považoval ho druhostupňový súd za dôvodné a rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Druhostupňový súd vytkol súdu prvého
stupňa, že svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, že nevyhodnotil navzájom si odporujúce dôkazy.

Odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je arbitrárne, nemajúce oporu vo vykonanom
dokazovaní a jeho odôvodnenie nie je preskúmateľné, keďže z neho nie je možné zistiť z akých dôvodov
súd prvej inštancie vychádzal a ako ich vyhodnotil pri určení výšky výživného na maloletú za stavu, keď
listinné dôkazy na pojednávaní vôbec nevykonal.33. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podaným návrhom, s rodným listom maloletej N.
V. U., s daňovými priznaniami otca ako fyzickej osoby za roky 2013-2016, s potvrdením Sociálnej

poisťovne zo dňa 08.02.2016 o vyplatených nemocenských dávkach Sociálnou poisťovňou za obdobie
od 24.10.2014 do 08.02.2016 matke, s potvrdeniami ÚPSVaR Malacky o poberaní prídavku na dieťa
matkou za roky 2014-2016, s vyčíslením nákladov na dieťa za obdobie od decembra 2014 do januára
2016 vypracovaného matkou, s potvrdeniami ÚPSVaR Malacky o poberaní rodičovského príspevku a
prídavku na dieťa za roky 2014-2016, s dokladmi o úhradách za dodávku a distribúciu elektriny do

nehnuteľnosti v N. na V. XXX, s dokladmi o úhradách vodného a stočného do uvedenej nehnuteľnosti, s
dokladom obce N. o vyrubení miestnej dane za nehnuteľnosť v N. na V. XXX/XX, s nájomnou zmluvou
uzavretou medzi Ing. U. U. a U. U. ako prenajímateľmi a V. U. ako nájomcom o nájme rodinného domu
so súp. č. XXX na V. G. v N., s faktúrou Slovak Telekom, a.s. o úhrade telekomunikačných služieb za
obdobie od 01.12.2015 do 31.12.2015, s poštovou poukážkou zo dňa 23.01.2016 o úhrade sumy 250
Eur pre adresáta Pro Baby, s.r.o., s faktúrami za skladné krvného transplantátu dodávateľa Slovenský

register placentárnych krvotvorných buniek OZ Dúbravská cesta 9, Bratislava za obdobie od 20.12.2014
do 19.12.2015 a od 20.12.2015 do 19.12.2016, s faktúrami dodávateľa Yeminee, s.r.o. vystavené matke
za sedenia v anglickom jazyku pre žiakov vekovej skupiny 0-3 roky, s potvrdeniami o úhrade členského
poplatku matkou za dieťa Lilien Kristina Vlčková pre občianske združenie Baby Balance, s faktúrou
dodávateľa Centrum múdreho hrania, s.r.o. vystavenou matke na sumu 186 Eur a dokladom o úhrade

tejto sumy, s pokladničnými dokladmi o nákupe potravín, drogérie, nábytku, potrieb a oblečenia pre
maloletú N. V. predložených matkou a s ďalším obsahom spisu.

34. Otec je podnikateľom. Podniká ako fyzická osoba. Z daňového priznania k dani z príjmom fyzickej
osoby za rok 2013 mal súd preukázané, že otec za rok 2013 vykázal základ dane v sume 4.336,30 Eur

a daň bola vo výške 114,06 Eur, za rok 2014 vykázal základ dane v sume 6.708,17 Eur a daň bola vo
výške 551,91 Eur, za rok 2015 vykázal základ dane v sume 3.051,17 Eur a daň bola vo výške 0,0 €.
Otec potvrdil, že ako podnikateľ vlastní nákladné vozidlo pre výkon svojej podnikateľskej činnosti, ďalšie
dodávkové vozidlo, terénne motorové vozidlo, vlastní stavebný pozemok v obci T.M. par. č. XXXX/X.

35. Z rozpisu nákladov na výživu mal. Lilien Kristiny, predložených matkou vyplýva, že ňou vyčíslené
celkové mesačné výdaje na dieťa boli vo výške 1.195 Eur mesačne, v čase keď bola s dieťaťom na
rodičovskej dovolenke, čo predstavuje náklad vo výške cca 40 Eur denne. Matka uvádzala, že kupuje
dcére biopotraviny, kvalitnú stravu, kvalitné oblečenie, chodí a vozí ju na rôzne krúžky, všestranne sa
jej venuje a vlastne s dieťaťom je celých 24 hodín.

36. Po zrušení prvostupňového rozsudku otec súdu doložil skrátené peňažné denníky za roky 2016 -
2018, potvrdenie daňového úradu Bratislava - Malacky o tom, že podal daňové priznanie za zdaňovacie
obdobie 2014-2018, poštové poukážky o úhrade výživného na maloletú zasielané matke.

37. Otec po zrušení rozsudku uviedol, že má už v súčasnosti aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť a to voči
maloletému H. V., nar. XX.XX.XXXX ku ktorému sa zaviazal platiť výživné jeho matke vo výške 150 Eur
a ďalej výživné v sume 50 Eur matke maloletého.

38. Po zrušení prvostupňového rozsudku matka súdu oznámila, že sa zamestnala a to od decembra

2017. Do spisu založila potvrdenia o poberaní prídavku na dieťa za roky 2017-2019 a o poberaní
rodičovského príspevku za roky 2016-2018. Do spisu založila aj potvrdenie o svojom príjme za obdobie
od decembra 2017 do decembra 2018. Matka vyčíslila svoje aktuálne mesačne výdavky spojené s
výživou dieťaťa na sumu 2.307,925 Eur, ktoré pozostávajú z úhrady energií za bývanie (elektrina, plyn,
voda, stočné, odvoz odpadu, daň z domu) v sume spolu 215,28 Eur, z úhrady nájomného vo výške 83

Eur, z úhrady za telefón vo výške 34,67 Eur, z úhrady za dopravné náklady (dovoz a odvoz do škôlky
v Bratislave, cvičenie s dieťaťom, návšteva lekárov, nákupy) v sume 64,90 Eur, z úhrady za lekársku
starostlivosť v sume 28.025 Eur, z úhrady za športové aktivity, krúžky a vzdelávanie v sume 100 Eur, za
potraviny 450 Eur, za oblečenie a topánky 50 Eur, za potreby pre športové aktivity, pomôcky, doplnky,
hračky 140 Eur, za hygienické potreby pre dieťa v sume 125,05 Eur, za nákup nábytku 43 Eur, za nákup

liekov 15 Eur, za návštevu škôlky 930 Eur a fotografku 29 Eur.39. Z potvrdenia o návšteve materskej školy ESPANIA, súkromná materská škola, V. XX, F. súd zistil,
že maloletá N. V. U. navštevuje túto materskú školu od 01.06.2017. Mesačné náklady sú v sume 825
Eur ako školné a 105 Eur ako stravné.

40. Z potvrdenia zamestnávateľa matky zo dňa 16.01.2019 súd zistil, že matka je zamestnaná v období
od decembra 2017 a jej čistý mesačný príjem za obdobie december 2017 až december 2018 je 1.875,47
Eur.

41. Matka žiadala určiť vyživovaciu povinnosť otca v sume 500 Eur mesačne napriek tomu, že náklady
na výživu jej maloletého dieťaťa sú podstatne vyššie, čo preukázala a zdokladovala a v prípade ak by
mal otec prispievať sumou 500 Eur mesačne na dieťa, tak by to bolo iba v rozsahu cca 1 potrebných
skutočných nákladov na výživu dieťaťa. Matka uvádzala, že zatiaľ dokázala zabezpečiť výživu dieťaťa
z toho dôvodu, že v minulosti pracovala v zahraničí a vytvorila si úspory.

42. Otec je naďalej podnikateľom. Do spisu založil potvrdenia o podaní daňových priznaní za roky 2014
- 2018 a aj peňažné denníky.

43. Podľa § 63 ods. 1 Zák. o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových

pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20 násobok sumy životného minima.

44. Otec súdu síce predložil niektoré daňové priznania, za roky 2017 a 2018 už iba potvrdenia o tom, že

daňové priznania podal. Otec však nepredložil súdu účtovnú závierku, resp. súvahu a súd preto nemohol
zistiť skutočný príjem otca. Z dokladov, ktoré otec súdu predložil sa dajú zistiť iba peňažné toky, nie
však jeho majetok. Počas celého konania bol otec zastúpený advokátom. Za tejto situácie súd bol toho
názoru, že sú splnené podmienky pre postup podľa cit. ust. § 63 ods. 1 Zák. o rodine. Výška životného
minima bola od 01.07.2013 vo výške 198,09 Eur a od 01.07.2018 je vo výške 205,07 Eur.

45. Na základe vyššie uvedených skutočností, súd je toho názoru, že je v schopnostiach a možnostiach
otca prispievať na výživu mal. Lilien Kristiny sumou 400 Eur mesačne. Pri určovaní tejto výšky výživného
súd vychádzal z vyššie cit. ust. § 63 ods. 1 Zák. o rodine. Súd ďalej z dokladov, ktoré sú obsahom spisu
zistil,žeotecpočasceléhoobdobiapodniká.Zdaňovýchpriznanísadázistiť,žejehofirmamáprimeraný

obrat, jedná sa o úspešnú firmu. Navrhovaná výška výživného zo strany otca a to v sume 100 Eur, ktorú
otec navrhoval platiť mesačne na výživu maloletej je neakceptovateľná zo strany súdu. Dieťa žije s
matkou a je preto potrebné zaviazať otca ako povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných
oprávnených potrieb dieťaťa. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že matka sa o dieťa príkladne
stará, plní si svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovania bytových

potrieb dieťaťa.

46. Mesačné výdavky na výživu dieťaťa od jeho narodenia matka zdôvodnila a aj preukázala dokladmi.
V čase osobnej starostlivosti matky tieto boli vo výške cca 1.200 Eur mesačne. Na tomto výživnom sa
musí podieľať aj otec, ktorého povinnosťou je prispieť na výživu dieťaťa podľa vyššie cit. ust. Zákona o

rodine. Vyživovacia povinnosť otca voči dieťaťu vznikla od jeho narodenia. Neprichádza preto do úvahy
argumentácia právnej zástupkyne otca, že neboli preukázané osobitné dôvody pre určenie spätného
výživného na maloleté Lilien Kristinu v zmysle § 77 ods. 1 Zák. o rodine. Návrh na súd bol podaný dňa
22.06.2015 a dieťa sa narodilo dňa 30.11.2014 nemohlo dôjsť k premlčania práva matky na určenie
povinnosti platiť výživné vo vzťahu k otcovi od narodenia dieťaťa. V čase po narodení dieťaťa sú náklady

na výživu dieťaťa zvýšené, keďže je potrebné pre dieťa zabezpečiť všetku potrebnú výbavu. Otec sa na
týchto nákladoch žiadnym spôsobom nepodieľal.

47. Od nástupu dieťaťa do škôlky matka opäť zdokladovala svoje výdavky, ktoré pravidelne vynakladá
na výživu dieťaťa. Pri určovaní výšky výživného súd ale musel zobrať do úvahy tú skutočnosť, že matka

umiestnila maloletú do materskej školy, ktorá je nadštandartná bez súhlasu otca. Podľa vedomostí súdu
približné mesačné výdavky na dieťa v materskej školy v okrese Malacky sú priemerne 60 Eur na mesiac.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd pri stanovení výživného vychádzal z ust. § 63 ods. 1 Zák.
o rodine a zobral do úvahy aj ďalšie kritéria pre určovanie výživného. Podľa názoru súdu sú splnenépodmienky na strane otca, ktoré umožňujú platiť výživné na maloletú v sume 400 Eur mesačne od jeho
narodenia. Súd preto v takomto rozsahu rozhodol o vyživovacej povinnosti otca voči maloletej N. V..
Keďže výživné patrí dieťaťu od narodenia a otec neplatil výživné od narodenie dieťaťa, keď v rokoch

2014,2015 a 2016 nezaplatil na výživu žiadnu peňažnú sumu a ani iným spôsobom sa na výžive dieťaťa
nepodieľal, zaplatil až v roku 2017 spolu sumu 1.800 Eur a v roku 2018 spolu sumu 900 Eur, vzniklo mu
tak dlžné výživné spolu v sume 19.300 Eur (za r. 2014 suma 1 x 400 Eur, za r. 2015 suma 12 x 400 Eur,
za r. 2016 suma 12 x 400 Eur, za r. 2017 suma 12 x 400 Eur po odpočítaní zaplatenej čiastky 1.800 Eur,
za r. 2018 suma 12 x 400 Eur po odpočítaní zaplatenej čiastky 900 Eur a za r. 2019 suma 6 x 400 Eur).

Suma dlžného výživného súd zaviazal zaplatiť otca čiastočne v stanovenej lehote a zbytok v splátkach
spolu s bežným výživným, tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

48. Súd rozhodol aj o úprave styku otca s maloletou tak, že styk upravil v rozsahu troch hodín každú
párnu sobotu v roku v čase od 09.00 hod. do 12.00 hod. v prítomnosti matky. Pri tomto rozhodnutí
súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu. Otec sa totiž o styk s maloletou N. V. od jej narodenia

nezaujímal. Dieťa nenavštevoval a ani sa o to nesnažil. Keď už aj bolo rozhodnuté prvý krát okresným
súdom o úprave styku otec určený styk s dieťaťom nevyužíval. Je potrebné konštatovať, že styk zo
začiatku je nutné realizovať aj za prítomnosti matky keďže dieťa otca nepozná, nie je zvyknuté na jeho
prítomnosť. Až v ďalšom období je možné uvažovať o inom rozsahu úpravy styku a to či už dohodou
alebo rozhodnutím súdu.

49. Konanie o určenie otcovstva bolo zastavené. Súd preto rozhodoval už iba o úprave rodičovských
práv rodičov dieťaťa. Súd nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania podľa § 52
CMP. Podľa názoru súdu neboli podmienky predpokladané § 53 CMP pre priznanie náhrady trov konania
žiadnemu z účastníkov. Konanie o určenie otcovstva skončilo jeho zastavením, keďže rodičia súhlasne

určili otcovstvo. Súd potom už rozhodoval iba o úprave rodičovských práv. Súd preto rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podľa § 355 ods. 1 CSP, podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 CSP.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 44 ods. 1 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu (Zákon
č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).