Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. december 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19C/77/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117222504
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2117222504.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, v právnej veci žalobcu: C. W., U.. X.X.XXXX,

R. E. XX, zastúpený: Mgr. Ing. Ronald Kočiščák, advokát so sídlom Farská 12, 949 01 Nitra, proti
žalovaným: X. K. L., U.. X.X.XXXX, R. N. XX, U. G. U. H., zastúpená: JUDr. Miroslav Ivanovič, advokát
so sídlom Grösslingova 45, Bratislava, 2. D. E., U.. XX.X.XXXX, R. R. XXXX/X, F., zastúpený: ALFA
LEGAL, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Šustekova 14, Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXX pre k.ú. T., obec T., okres T. ako dom s.č.XXX stojaci na parc. č. XXX a pozemky

parc. č. XXX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 180m2, parcela registra C a parc. č. XXX - záhrady
o výmere 351m2, parcela registra C.

II. Výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. T., obec T., okres T. ako dom
s.č.XXX stojaci na parc. č. XXX a pozemky parc. č. XXX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 180m2,
parcela registra C a parc. č. XXX - záhrady o výmere 351m2, parcela registra C sa stáva žalobca v
celosti.

III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej v 1. rade sumu 15.000-eur, do 60 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

IV. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému v 2. rade sumu 15.000-eur, do 60 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

V. Žalobca má voči žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

VI. Žalobca má voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.11.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zruší
podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre k.ú. T.,
obec T., okres T. ako dom s.č.XXX stojaci na parc. č. XXX a pozemky parc. č. XXX - zastavené plochy
a nádvoria o výmere 180m2, parc. registra C a parc. č. XXX - záhrady o výmere 351m2, parc. registra
C a uvedené nehnuteľnosti v celosti prikáže do výlučného vlastníctva žalobcu.

Žalobcovi bude uložená povinnosť zaplatiť žalovanej v 1. rade za jej spoluvlastnícky podiel primeranú
náhradu vo výške 15.000,- eur a tiež žalovanému v 2. rade za jeho spoluvlastnícky podiel primeranú
náhradu vo výške 15.000,- eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia a nerozdielne
nahradiť trovy konania.2. Uvedeného sa žalobca domáhal na tom skutkovom základe, že spoločne so žalovanými je podielovým
spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, podiely žalovanej v 1. rade a žalovaného v 2. rade k

nehnuteľnostiam sú rovnaké a to 1/4-ina, spoluvlastnícky podiel žalobcu je 2/4-iny.
Žalobca ma záujem na užívaní nehnuteľnosti, jej zhodnotení, pričom vzhľadom k tomu, že žalovaní
nemajú záujem na mimosúdne vyriešenie situácie súvisiacej so spoluvlastníctvom nehnuteľností, je
nútený domáhať sa usporiadania vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam súdnou cestou.
Je nepochybné, že u účastníkov nie je možné dospieť k dohode o zrušení a vyporiadaní

podielového spoluvlastníka a preto je u žalobcu daný naliehavý právny záujem na zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti prostredníctvom tohto návrhu. Nakoľko spoluvlastnícky
podiel žalobcu k nehnuteľnostiam je najväčší a aj s prihliadnutím na skutočnosť, že má záujem
užívať nehnuteľnosť pre zabezpečenie svojho bývania, navrhuje po zrušení vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti tak, že nehnuteľnosť súd prikáže do jeho výlučného vlastníctva
za primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel v prospech žalovaných, ktorej výšku ako aj dôvod

špecifikuje nasledovne: Hodnota nehnuteľnosti bola pre účely tohto návrhu určená po zohľadnení
hodnoty obdobných nehnuteľností ako je nehnuteľnosť v danom čase a mieste s prihliadnutím na stav
nehnuteľnosti a reálnu trhovú hodnotu nehnuteľností vo výške 60.000,- eur. Vzhľadom k tomu, že v
prípade, že v konaní nedôjde k dohode účastníkov ohľadom hodnoty nehnuteľnosti súd pravdepodobne
pristúpi k vykonaniu dôkazu - určeniu hodnoty nehnuteľnosti znaleckým posudkom, nepredkladá v

čase podania návrhu k návrhu určenie hodnoty znaleckým posudkom vzhľadom k možnej námietke
žalovaných k tomuto znaleckému posudku a tiež s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania a
nenavyšovaniu nákladov žalobcu na konanie. Po zohľadnení hodnoty nehnuteľnosti a spoluvlastníckeho
podielu žalovaných 1/4-ina k nehnuteľnostiam, je hodnota primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel
každého zo žalovaných určená v sume 15.000,- eur.

3. Žalovaná v 1. rade v sa podaním doručeným súdu dňa 9.5.2018 vyjadrila k žalobe, uviedla, že
nesúhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, má záujem si svoj
spoluvlastnícky podiel aj naďalej ponechať. Má za to, že tvrdenia a skutočnosti uvádzané žalobcom
sa nezakladajú na pravde. Je spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v pomere 1/4, čiže disponuje

vlastníckym podielom, ktorému prislúcha oprávnenie rozhodovať ako naloží so svojím podielom. V
minulosti na pani L. W., matku Žalobcu a predchádzajúcu majiteľku jeho podielu, musela podať trestné
oznámenie z dôvodu, že sa rozhodla protizákonne predať svoj podiel tretej strane bez toho, aby svoj
podiel ponúkla prednostne na predaj spoluvlastníkom a teda aj jej. Po podaní trestného oznámenia
uviedla pani L. W. veľmi rýchlo všetko do pôvodného stavu, pani L. W.Č.O. svoj podiel darovala

Žalobcovi a ponúkli cenu za odkúpenie jej podielu vo výške 15.000,- eur. Tak nízku cenovú ponuku
neakceptovala, má za to, že žalobca a jeho matka veľmi dobre vedeli, že s takouto cenou súhlasiť
nebude. Žalovaný v 2. rade si svoju povinnosť po upozornení, že obchádzaním predkupného práva
pácha trestný čin, splnil a ponúkol na odpredaj svoj podiel za rovnakú cenu akú ponúkol tretej strane,
resp. za ktorú svoj podiel predal tretej strane. Suma bola stanovená vo výške 25.000,- eur. Žalovaný v

2. rade mal vypracovaný znalecký posudok na dom, na základe ktorého žiadal za svoj 1/4 podiel sumu
25.000,- eur. Aj z uvedeného dôvodu odmieta predať svoj podiel za nižšiu cenu. Obaja súrodenci ju
chceli obísť a preukázateľne predať svoje podiely tretej strane bez toho, aby jej ich v rámci predkupného
práva ponúkli na predaj. Má za to, že Žalobca zavádza tvrdením, že chce nehnuteľnosť zveľadiť a starať
sa o ňu. Má za to, že jeho zámer, resp. zámer jeho matky je lacno odkúpiť všetky spoluvlastnícke podiely

a následne dom v celku predať. Druhou možnosťou je, že sa Žalobca zľakol, že jej bude musieť predať
svoj podie1"pod cenu" a z uvedeného dôvodu tvrdí, že má záujem nehnuteľnosť ďalej užívať. Rodina je
rozhádaná kvôli podielom na dome, žiadna zo strán vo veci nekomunikuje. Tento stav trval už za života
jej matky, kedy sestra L. vyvolala hádku, matka ju (žalovanú v 1. rade) vyhodila z domu. Sestra následne
vymenila zámky a od tej doby nemala prístup k matke, ani k svojej časti domu, na užívanie ktorého som

mala rovnaké právo ako sestra L.É.M., alebo žalovaný v 2. rade.
Z vyššie uvedených dôvodov zotrváva na svojom stanovisku, že sa svojho podielu nemá záujem vzdať,
cenu 15.000,- eur, ktorú jej za odkúpenie môjho podielu ponúka Žalobca,
neakceptuje a z uvedeného dôvodu má záujem si svoj spoluvlastnícky podiel ponechať.
Žalobca tvrdí, že údajne neprejavuje dlhší čas záujem o reálne užívanie nehnuteľnosti a v prvom rade

bolo na jej podiel zriadené záložné exekučné právo. Ako už uviedla vyššie v texte tohto vyjadrenia, do
domu jej bol protiprávne znemožnený prístup ešte za života jej matky T., boli vymenené zámky. Nemala
tak objektívne možnosť užívať a starať sa o svoj podiel. Fakt, že na jej podiel je v súčasnosti zriadenéexekučné právo, nijak nesúvisí s tým, že by nemohla svoj podiel využívať. Exekúcia je vedená na jej
syna, za ktorého riadne spláca exekútorovi splátky z o dôchodku. Má za to, že ide výlučne o jej osobné
záležitosti, ktoré s touto vecou nesúvisia a ku ktorým zvyšné strany sporu nie sú oprávnené sa

vyjadrovať.
Tvrdenie Žalobcu je nesprávne a zavádzajúce, tvrdí, že nehnuteľnosti v okolí sú v cene okolo 60.000,-
eur a dokladá to výtlačkom z internetu, kde našiel podradný dom za cenu 53.000,- eur. Podotýka, že ich
dom je v dobrej kondícii, je situovaný na väčšom pozemku, v dobrej a tichej lokalite, v tejto lokalite sa
pohybujú domy s podobnými pozemkami v cene 90.000,- eur a vyššie.

Ak má Žalobca záujem o kúpu jej podielu, súhlasí s cenou 25.000,- eur V opačnom prípade (pri ponuke
nižšej kúpnej ceny) s predajom svojho podielu nesúhlasí a má záujem si ho naďalej ponechať. Tiež má
záujem, aby jej bolo umožnené riadne užívanie jej spoluvlastníckeho podielu tak, že jej budú dané kľúče
od domu a bude jej umožnený prístup do spoločných priestorov. Má záujem sa o svoj podiel riadne
starať a zveľaďovať ho.
Žalobca ďalej v Žalobe uvádza, že má záujem na užívaní nehnuteľnosti, jej zhodnotení, pričom údajne

vzhľadom k tomu, že Žalovaní údajne nemajú záujem na mimosúdne vyriešenie situácie súvisiacej so
spoluvlastníctvom nehnuteľností, je Žalobca nútený domáhať sa usporiadania vlastníckych vzťahov k
nehnuteľnostiam súdnou cestou.
Žalobca ju nekontaktoval s úmyslom, že hodlá nehnuteľnosť kúpiť, užívať ju, zveľaďovať ju a riadne sa
o ňu starať, poslal len ponuku na odkúpenie, s ktorou nemohla pre vyššie uvedené dôvody súhlasiť.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje aby súd žalobu zamietol.

4. Žalovaný v 2. rade sa k žalobe, ktorá mu bola doručená zverejnením dňa 17.7.2018 nevyjadril.

5. Zástupca žalobcu sa podaním doručeným súdu dňa 9.11.2019 vyjadril k vyjadreniu žalovanej v 1.

rade, uviedol, že Žalobca nesúhlasí s vyjadreniami žalovanej a to ako s opisom skutkových okolností
tak aj právnym názorom žalovanej. Žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam
platne a v súlade so zásadou podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ako uvádza aj sama žalovaná,
žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam od svojej matky, teda od osoby blízkej a
teda žalovaná v prípade tohto prevodu nemala predkupné právo k nehnuteľnostiam. Všetky ostatné

vyjadrenia žalovanej vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníctva spoluvlastníckeho podielu žalobcu k
nehnuteľnostiam teda považuje žalobca za nesúvisiace so žalobou, pričom žalobca má za to, že ide iba
o nedôvodné a nepravdivé osočovanie jeho osoby ako aj osoby jeho matky pred súdom. Pre úplnosť
považuje žalobca za potrebné uviesť, že ničím nepreukázané domnienky žalovanej o spôsobe naloženia
s nehnuteľnosťou v prípade, že by sa stal jej výlučným vlastníkom tak, že by nehnuteľnosti predal nie sú

pravdivé, nakoľko žalobca trvá na tom, že má v záujme užívať a rekonštruovať predmetné nehnuteľnosti,
ktoré chátrajú aj z dôvodu nezáujmu ostatných spoluvlastníkov. Žalobca nemá vlastné bývanie a je
preto jednoznačne v jeho záujem zabezpečiť si takto svoje bývanie. Nemôže tak však urobiť kým
nie sú vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam vyporiadané, nakoľko by mu nebolo zo strany ostatných
vlastníkov umožnené nehnuteľnosť rekonštruovať a rovnako by investíciou svojich prostriedkov do

spoluvlastníckych podielov žalovaných vznikla žalobcovi škoda a žalovaní by sa na jeho úkor
tak bezdôvodne obohatili. Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom k nezáujmu žalovaných o nehnuteľnosti a
mimosúdne vyporiadanie sa spoluvlastníkov bol žalobca nútený riešiť vzniknutú situáciu podaním tejto
žaloby.
Vo vzťahu k namietanej výške sumy za spoluvlastnícky podiel žalovanej žalobca uvádza, že táto

bola určená žalobcom s prihliadnutím na ceny obdobných nehnuteľností v danom čase a mieste,
pričom žalobca poukazuje aj na stav nehnuteľností, ktoré sú z dôvodu dlhoročného nezáujmu zo
strany ostatných spoluvlastníkov a nemožnosti dosiahnuť dohodu ohľadom užívania, udržiavanie, resp.
zveľadenia nehnuteľností. V neposlednom rade je potrebné uviesť aj to, že o stav nehnuteľnosti a teda aj
tomu zodpovedajúcu hodnotu nehnuteľností ako celku a z toho vyplývajúce hodnoty spoluvlastníckych

podielov sa pričinili najmä žalovaní svojim postojom tak ako už bolo uvedené. Žalovaná tiež ňou
uvádzané hodnoty nehnuteľností, ako aj ňou požadovanú sumu za spoluvlastnícky podiel ničím
nepreukázala a nezdôvodnila. Ide teda iba o jej úvahy, pričom si nesplnila povinnosť tvrdenia a jeho
preukázania.
Ku skutočnosti, že by bolo zo strany žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu niekedy

žalovanej znemožnené užívať predmetné nehnuteľnosti napr. výmenou zámky nie sú ničím preukázané,
resp. žalovaná nikdy nenamietala túto skutočnosť až teraz vo svojom vyjadrení, čo považuje žalobca
iba za nepravdivé a účelové a najmä ničím nepreukázané.Žalovanou namietané uvádzanie exekúcie v žalobe považuje žalobca za nedôvodnú námietku nakoľko
aj táto skutočnosť preukazuje dôvodnosť podanej žaloby ako aj obavu žalovaného o riadne vyporiadanie
sa spoluvlastníkov, nakoľko exekučné konanie vedené voči žalovanej môže byť a aj je dôvodom

pre komplikovanie vyporiadania sa účastníkov. Uvedené exekučné konanie, resp. ťarcha zapísaná
k spoluvlastníckemu podielu žalovanej tiež preukazuje tvrdenia žalobcu o nezáujme žalovanej ako
o nehnuteľnosti tak aj o vyriešenie situácie kedy žalobca nemá možnosť reálne ani len udržiavať
nehnuteľnosti v takom stave, aby nestrácali na hodnote. Nie je preto možné považovať za pravdivé
vyjadrenie žalovanej o tom, že má v záujme sa riadne starať o svoj podiel k nehnuteľnostiam a

zveľaďovať ho, ak tak počas viacerých rokov nerobila a dokonca jej už dlhodobo hrozí aj strata
spoluvlastníckeho podielu v dôsledku exekúcie.

6. Uznesením č.k. 19C/77/2017-38 zo dňa 14.1.2019 bolo žalovaným doručené vyjadrenie zástupcu
žalobcu zo dňa 9.11.2019, žalovaným v 1. a 2. rade bolo umožnené vyjadriť sa, uviesť ďalšie skutočnosti,
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s poučením, že na neskôr predložené a označené

skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť.
Uznesenie bolo žalovanej v 1. rade doručené dňa 8.2.2019 a žalovanému v 2. rade dňa 16.2.2019.
Žalovaná v 1. rade sa nevyjadrila, žalovaný v 2. rade doručil súdu dňa 25.2.2019 žiadosť o predĺženie
lehoty o 10 dní. Žalovaný v 2. rade sa ani do prvého pojednávania, ktoré sa konalo dňa 6.11.2019
nevyjadril.

7. Súd vykonal dokazovanie výluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to
Znaleckým posudkom č. 35/2019 zo dňa 14.3.2019 a zistil nasledovné:

8. Zástupca žalobcu pred súdom uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava predmetnej žaloby a

písomných vyjadrení, žiada súd, aby žalobe vyhovel, hodnota náhrady za prikázané spoluvlastnícke
podiely žalovaných bola určená s prihliadnutím na hodnotu nehnuteľností, hodnotu nehnuteľností
v priebehu konania zdokladovali predložením znaleckého posudku. Na základe uvedeného a tiež s
poukazom na skutočnosť, že žalovaným bola daná možnosť dohodnúť sa, ako je však zrejmé, nie je
to možné, žiada, aby súd vyhovel žalobe. Žalovaní boli súdom riadne poučení o svojich právach a

povinnostiach, počas konania žiadnym spôsobom nespochybnili tvrdenia žalobcu, na základe čoho má
za to, že žalobca dostatočne preukázal dôvodnosť žaloby.

9. Zástupca žalovanej v 1. rade uviedol, že konanie žalobcu považuje za účelové, v minulosti prebiehalo
na tunajšom súde konanie pod sp. zn. 19C/79/2016 kde žalovaná v 1. rade sa domáhala náhrady

prejavu vôle, keď matka žalobcu scudzila predmetnú nehnuteľnosť bez ponuky predkupného práva,
až následne matka žalobcu od zmluvy, ktorou chcela scudziť nehnuteľnosť odstúpila a nehnuteľnosť
darovala žalobcovi, svojmu synovi. Poukazuje tiež na skutočnosť, že žalobca nehnuteľnosť užíva
v rozpore s dobrými mravmi keď nehnuteľnosť prenajal tretím osobám rómskeho pôvodu bez
súhlasu spoluvlastníkov. Poukazuje ďalej na skutočnosť, že žalobca neumožňuje vstup žalovaným do

nehnuteľnosti preto ani nemohli dať nehnuteľnosť riadne oceniť. Nesúhlasí s predloženým znaleckým
posudkom, ktorý vykazuje viacero procesných pochybení, skutkových neprávd, tento posudok nie je
správny, nehnuteľnosť má podľa žalovaných oveľa väčšiu hodnotu ako preukazuje žalobca. Zároveň
navrhuje, aby bol umožnený vstup intervenienta do konania a to exekútorky alebo exekútora, keď v
danej veci sa vedie exekučné konanie exekučným úradom Bc. H. I. vedené pod sp. zn. EX 185/2006.

Navrhuje, aby súd vykonal znalecké dokazovanie za účelom zistenia ceny predmetnej nehnuteľnosti.
Na otázku súdu odkedy sa vedie exekučné konanie? Zástupca žalovanej v 1. rade uviedol: ,,Exekučné
konanie sa vedie od roku 2012.“
Na otázku súdu z akého dôvodu by mala vstúpiť do konania exekútorka? Zástupkyňa žalovaného v 2.
rade uviedla: ,,Keďže nedošlo k dohode medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade o vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva, exekútor ktorý má zriadený exekučný príkaz na podiel žalovanej v 2. rade
môže namietať výšku vyporiadavacieho podielu a namietať, že nebol účastníkom tohto konania a nemal
možnosť hájiť procesné práva a povinnosti.“

10. Zástupkyňa žalovaného v 2. rade pred súdom uviedla, že súhlasí s tým, aby do konania bol

pripustený intervenient, keďže nepoznajú výšku exekúcie, ktorá je vedená voči žalovanej v 1. rade,
exekútor môže namietať výšku vyrovnacieho podielu, nevie, či ju bude namietať, alebo nebude namietať,
mohli by tým byť porušené procesné práva exekútora. Poukazuje tiež na to, že znalecký posudok,
ktorý predložil protistrana je z marca roku 2019 pričom žaloba bola podaná ešte v roku 2017.Konzultovala z viacerými znalcami tento znalecký posudok, a dospeli k záveru, že znalecký posudok
neobsahuje zdôvodnenie výpočtu koeficientu polohovej diferenciácie; je tam nesúlad údajov podľa
čestného prehlásenia a informácií vlastníkov a to - zle uvedený rok zastrešenia bez krytiny a následnej

opravy strechy; zlý dátum kedy boli vymenené okná; kedy bolo vykonaná oprava vykurovania, výmena
obkladov, a podobne. Znalci uvádzali tiež, že je uvedená zlá cena pozemku, keď v súčasnej dobe sa
predaj pozemkov pohybuje minimálne vo výške 100,- eur a v širšom centre až 185,- eur za 1 m2.
Mohli by dať vyhotoviť len odborné vyjadrenie, keď žalovaný nemal možnosť prístupu do nehnuteľnosti,
toto vyjadrenie by však nemalo takú relevanciu ako znalecký posudok. Je pravdou, že nehnuteľnosť je

prenajímaná bez súhlasu jej klienta.
Poukazuje tiež na to, že nie je pravdou, že žalobca nemá inú možnosť bývania keď vlastní nehnuteľnosť
v E., rodinný dom a pozemok zapísaný na LV č. XX kat. úz. E., nadobudol na tejto nehnuteľnosti 2/3-
tinový podiel, 1/3-tinový podiel vlastní jeho matka. Nie je teda pravda, že by túto nehnuteľnosť potreboval
na bývanie. Žalovaný v 2. rade sa domáhal vstupu do nehnuteľnosti avšak žalobca mu to neumožnil.

11. Zástupca žalobcu k výpovediam žalovaných uviedol, že žalobca nadobudol 2/3-tinový podiel na
nehnuteľnosti v E. v dedičskom konaní po otcovi, ktorý zomrel v roku 2018. Žalobca v dome v E.
býva so svojou matkou a svojim bratom, ktorí nemajú iné bývanie, žalobca má 25 rokov, chce sa
osamostatniť. Nie je teda pravdou, že by predmetnú nehnuteľnosť nepotreboval na zabezpečenie
svojho bývania. Žalobca predmetnú nehnuteľnosť neužíva, nakoľko je podielovým spoluvlastníkom,

sú tam rozpory, nehnuteľnosť chátra, preto inicioval toto konanie, aby sa nehnuteľnosť zachovala
aspoň v nejakej hodnote. Žalovaný sa nikdy žiadnym spôsobom nedomáhali vstupu do nehnuteľnosti,
nenamietali bránenie vo vstupe. Žalobca by išiel sám proti sebe keby im bránil napr. v tom, aby vstúpili
do nehnuteľnosti za účelom jej ocenenia. Od podania žaloby sa ani žalovaný v 1. rade ani v 2. rade
nedomáhali od žalobcu súčinnosti pri ocenení nehnuteľnosti a v tomto konaní zostávali až na jedno

vyjadrenie žalovanej v 1. rade pasívni. Má za to, že nie sú dôvodné návrhy na doplnenie dokazovania,
či už novým znaleckým posudkom, zaťažovať konanie jeho predlžovaním vstupom intervenienta do
konania čo je iba účelová a nezmyselná konštrukcia žalovaných a to s poukazom na to, že exekúcia
začala v roku 2012 trvá 7 rokov. Rovnako za účelové považuje aj tvrdenie, že žalovaní nemajú
vedomosť o výške svojho dlhu, nelogickosť tohto vyjadrenia o nevedomosti o výške exekúcie preukazuje

aj úporná snaha o dosiahnutie dohody, z čoho vyplýva jedine logický záver, že žalovaná musí mať
vedomosť o tom aká je výška záväzku vymáhaného v exekučnom konaní. Boli namietané viaceré
nezrovnalosti v znaleckom posudku, tieto namieta v celom rozsahu jednak z dôvodu, že žalovaní k
termínu dnešného pojednávania žiadnym spôsobom nespochybnili závery znaleckého posudku tak, že
by predložili iný znalecký posudok, odborné vyjadrenie, čo argumentujú tým, že nechceli navyšovať

trovy konania, naopak žalobca nemal záujem za účelom dodržania zásady hospodárnosti konania v
čase podania žaloby predkladať takýto znalecký posudok, avšak potreba jeho vypracovania a následne
jeho predloženia v roku 2019 vyplynula z konania žalovanej v 1. rade, ktorá namietala výšku ocenenia
nehnuteľnosti.
Žiada o umožnenie žalobcovi zaplatiť finančnú náhradu v dlhšej lehote, 60 dní, vzhľadom na jej výšku.

12. Zo Znaleckého posudku ZP č. 35/2019 vypracovaného znalkyňou B.. C. L. dňa 14.3.2019
predloženého žalobcom vyplýva, že zadávateľom bol žalobca, úlohou znalca bolo stanoviť všeobecnú
hodnotu predmetnej nehnuteľnosti. Dátum ku ktorému bol posudok vypracovaný je 21.1.2019.
Všeobecná hodnota nehnuteľností (rodinný dom, sklad, plot bočný pravý, predná brána, kanalizačná

prípojka, plynová prípojka, elektrická prípojka, spevnené plochy; pozemky - parc. č. XXX a parc. č. XXX)
bola stanovená na sumu 58.900,- eur.

13. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a
vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a

na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a
na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo
spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

14. Predmetom konania bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam
- rodinnému domu s príslušenstvom a parcele č. XXX a parcele č. XXX v kat.úz. T., keď žalobca
ako spoluvlastník v podiele 2/4-ín (táto skutočnosť nebola v konaní sporná), nemal záujem naďalej
zotrvať v podielovom spoluvlastníctve. Strany sporu sa nedohodli na zrušení a vyporiadaní podielovéhospoluvlastníctva, pričom nebolo medzi nimi sporné, že nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná. Žalovaná v
1. rade, ani žalovaný v 2. rade nemali záujem na prikázaní nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva za
náhradu, namietali výšku vyrovnacieho podielu.

15. Vzhľadom na uvedené - nemožnosť reálneho rozdelenia nehnuteľnosti podľa výšky
spoluvlastníckych podielov a na skutočnosť, že žalobca nemá záujem zotrvať v podielovom
spoluvlastníctve, súd pristúpil k druhému spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva -
prikázanie spoluvlastníckeho podielu do vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov. Ako už súd uviedol,

žalovaní nemali záujem o prikázanie nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva, preto nebol dôvod
nevyhovieť návrhu žalobcu prikázať nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva za náhradu.
Nakoľko žalovaní nemali záujem o prikázanie nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva, súd nemal
dôvod zaoberať sa námietkami žalovaných že žalobca nemá skutočný záujem nehnuteľnosť užívať; že
je spoluvlastníkom i inej nehnuteľnosti a nepotrebuje si riešiť bytovú otázku a pod.. Napokon v konaní
nebolo sporné, že žalovaní sa žiadnym spôsobom o nehnuteľnosť nestarajú (neplatia daň a iné poplatky

a pod.) Tvrdenie žalovanej v 1. rade, že žalobca nehnuteľnosť užíva v rozpore s dobrými mravmi, nebolo
v konaní žiadnym spôsobom preukázané. To, že žalobca mal prenajal nehnuteľnosť tretím osobám
rómskeho pôvodu bez súhlasu spoluvlastníkov, podľa názoru súdu nesvedčí o užívaní nehnuteľnosti
žalobcom v rozpore s dobrými mravmi.
Vzhľadom na uvedené súd nemal dôvod nevyhovieť návrhu žalobcu a prikázať mu nehnuteľnosť do

výlučného vlastníctva.

16. Čo sa týka výšky finančnej náhrady, žalovaní namietali výšku náhrady, ktorú navrhol žalobca.
Žalovaná v 1. rade poukazovala na skutočnosť, že... tvrdenie žalobcu o tom, že nehnuteľnosti v okolí sú
v cene okolo 60.000,- eur je nesprávne a zavádzajúce, predmetný dom je v dobrej kondícii, je situovaný

na väčšom pozemku, v dobrej a tichej lokalite, v tejto lokalite sa pohybujú domy s podobnými pozemkami
v cene 90.000,- eur a vyššie....;ďalej žalovaná v 1. rade v súvislosti s výškou náhrady argumentovala
tým, že žalovaný v 2. rade mal vypracovaný znalecký posudok na dom, na základe ktorého žiadal za
svoj 1/4 podiel sumu 25.000,- eur.
Žalovaný v 2. rade namietal správnosť znaleckého posudku predloženého žalobcom, tvrdil, že....

znalecký posudok neobsahuje zdôvodnenie výpočtu koeficientu polohovej diferenciácie; je tam nesúlad
údajovpodľačestnéhoprehláseniaainformáciívlastníkovato-zleuvedenýrokzastrešeniabezkrytinya
následnej opravy strechy; zlý dátum kedy boli vymenené okná; kedy bolo vykonaná oprava vykurovania,
výmena obkladov, a podobne; je uvedená zlá cena pozemku...

17. K námietkam žalovaných ohľadom výšky finančnej náhrady súd uvádza nasledovné:
Žalobca už v samotnej žalobe uviedol, že hodnota nehnuteľností bola pre účely konania určená vo
výške 60.000,- eur. Teda žalovaným bolo najneskôr dňom doručenia žaloby známe, z akej hodnoty
nehnuteľností žalobca vychádzal pri určení výšky finančnej náhrady. Pokiaľ teda nesúhlasili s touto
cenou mali možnosť preukázať, že hodnota nehnuteľnosti je iná, resp. mali možnosť navrhnúť dôkazy na

preukázanie tohto tvrdenia. Žalovaní až na pojednávaní dňa 2.12.2019 navrhli vykonať dôkaz - znalecké
dokazovanie za účelom zistenia hodnoty nehnuteľností. Obrana žalovaných spočívajúca v tvrdení, že
im nebol umožnený prístup do nehnuteľnosti preto nemohli dať vyhotoviť znalecký posudok neobstojí,
nakoľko mali možnosť navrhnúť vykonanie tohto dôkazu (znalecké dokazovanie).
Súd nepripustil vykonanie tohto dôkazu a znalecké dokazovanie nenariadil, nakoľko, ako už súd uviedol,

žalovaným bolo od začiatku konania (doručením žaloby) známe z akej hodnoty nehnuteľností žalobca
vychádza pri určení výšky navrhovanej finančnej náhrady, žalovaní si nesplnili svoju povinnosť uloženú
v § 153 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, napriek poučeniu súdu v uznesení č.k. 19C/77/2017 - 38 zo dňa 14.1.2019 (žalovanej v 1. rade
doručené dňa 8.2.2019 a žalovanému v 2. rade doručené dňa 16.2.2019), že na neskôr predložené a

označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať. Súd poukazuje i na skutočnosť, že žalovaní v
1. a 2. rade sa po doručení uvedeného uznesenia a vyjadrenia žalobcu zo dňa 5.11.2018 v ktorom sa
žalobca vyjadroval k námietkam žalovanej v 1. rade ohľadom hodnoty nehnuteľností vôbec nevyjadrili!!
Ak by boli žalovaní konali starostlivo, tento dôkaz mohli navrhnúť skôr v čom im nič nebránilo.
Vzhľadom na uvedené, súd na tento procesný úkon žalovaných - návrh na vykonanie znaleckého

dokazovania neprihliadol, nakoľko by to predpokladalo odročenie pojednávania a vykonanie ďalších
úkonovsúdom-pribratieznalcadokonania.(Podľa§153ods.2Zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporový
poriadok, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložilavčas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo
vykonanie ďalších úkonov súdu.)
Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že znalecký posudok predložil žalobca až v priebehu konania

a tento bol vypracovaný až po začatí konania, keď žalobca v žalobe zdôvodnil, prečo nepredkladá
znalecký posudok - z dôvodu hospodárnosti a nenavyšovania trov konania, keď predpokladal námietky
žalovaných k hodnote nehnuteľnosti a z tohto dôvodu potrebu vykonania znaleckého dokazovania v
konaní. Predložením znaleckého posudku žalobca iba preukázal hodnotu nehnuteľnosti, ktorú uvádzal
od začiatku konania, resp. v predloženom znaleckom posudku bola hodnota nehnuteľnosti stanovená

nižšou sumou a to 59.900,- eur.

18. Vzhľadom na uvedené, keďže v konaní nebola sporná hodnota nehnuteľnosti do výšky 58.900,- eur
(iná hodnota nehnuteľnosti v konaní nebola preukázaná), žalobca navrhoval výšku finančnej náhrady
15.000,- eur pre každého zo žalovaných, čo zodpovedá výške spoluvlastníckeho podielu každého zo
žalovaných - 1/4-ina (58.900,- eur delene 4 = 14.725,- eur), súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť

každému zo žalovaných sumu 15.000,- eur ako finančnú náhradu za ich spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnostiach.
Súd určil dlhšiu paričnú lehotu a to vzhľadom na výšku finančnej náhrady uloženej žalobcovi (§ 232 ods.
3 veta druhá Zákona č. 160/2015 Z.z.)

19. Čo sa týka návrhu žalovaných na vstup intervenienta do konania - exekútora, súd vzhľadom na
to, že tento procesný návrh bol podaný až na pojednávaní dňa 2.12.2019 poukazuje v plnom rozsahu
na odôvodnenie v bode 17 tohto rozsudku - nesplnenie povinnosti uloženej v § 153 ods. 1 Zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, keď z Výpisu z listu vlastníctva č. XXX kat. úz. T. vyplýva, že
exekučné záložné právo na predmetné nehnuteľnosti bola zriadené na základe Exekučného príkazu Ex

185/06 zo dňa 20.10.2011!! Zároveň je súd toho názoru, že intervenient - exekútor nemá žiadny právny
záujem na výsledku konania, nakoľko podľa názoru súdu zmenou vlastníka nehnuteľnosti nezaniká
záložné právo k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti. Preto súd na pojednávaní dňa 2.12.2019
rozhodol, že vstup intervenienta do konania nie je prípustný. (Podľa § 83 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok, súd na návrh rozhodne, či je vstup intervenienta prípustný).

20. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez

návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.(ods. 1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.(ods. 2)
21. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100% voči každému zo žalovaných, keď pri rozhodovaní o trovách konania súd zohľadnil skutočnosť,

že žalovaní mali najneskôr doručením žaloby vedomosť, že žalobca nemá záujem zotrvať v podielovom
spoluvlastníctve, mali vedomosť aj o výške finančnej náhrady za svoj spoluvlastnícky podiel - 15.000,-
eur (žalovaná v 1. rade uviedla, že ponuku na odkúpenie jej podielu za sumu 15.000,- eur dostala
už pred podaním žaloby). Strany sporu sa pred začatím pojednávania nedohodli na vyporiadaní
spoluvlastníckeho podielu, súd napokon žalobe vyhovel v celom rozsahu, preto je súd toho názoru, že

žalobcovi patrí náhrada trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.