Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. november 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/17/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715218478
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7715218478.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Jany Dudíkovej a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci navrhovateľa Š. J. nar. XX.X.XXXX
bývajúcom v Y. na ul. K. č. XXX/XX zastúpeného matkou ako splnomocnenou zástupkyňou H. R. nar.
XX.X.XXXX bývajúcou v Y. na ul. K. č. XXX/XX proti povinnému R. J. nar. XX.X.XXXX bývajúcom v
Š. U. v U. č. XX v konaní o určenie výživného pre dospelé dieťa, o odvolaní povinného proti rozsudku
Okresného súdu Michalovce zo dňa 24.4.2018 č.k. 24C/462/2015-116 v spojení s dopĺňacím rozsudkom
Okresného súdu Michalovce zo dňa 21.1.2020 č.k. 24C/462/2015-162 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného a dlžnom výživnom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil výživné pre navrhovateľa od povinného v sume

140,- € mesačne za obdobie od 22.10.2015 do 18.5.2016. Dlžné výživné za obdobie od 22.10.2015 do
18.5.2016 v sume 966,45 € povolil povinnému splácať navrhovateľovi v mesačných splátkach po 140,-
€ vždy do 15. dňa v mesiaci vopred pod stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania dlhu počnúc
právoplatnosťou rozsudku. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný s návrhom, aby odvolací
súd zmenil napadnutý rozsudok a určil výživné 60,- € mesačne a dlžné výživné 440,- € žiadal povoliť
splácať v mesačných splátkach po 110,- €. Vytkol súdu prvej inštancie, že neúplne zistil skutočný stav
a vec nesprávne právne posúdil. V rozhodnom období býval v spoločnej domácnosti so svojou terajšou
manželkou a jej synom, ktorý bol v tom čase nezamestnaný a vedený na Úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny Prešov. V tom čase nebol schopný sám sa živiť a nedostával výživné od svojho otca.
Citoval § 115 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že sa nestotožňuje so záverom súdu prvej

inštancie, že úvery a dlhy nemajú prednosť pred výživným, pretože o úver požiadal na dom v čase,
keď mu nebola určená vyživovacia povinnosť. Uviedol, že dom bol nútený kúpiť z toho dôvodu, že
jeho firma, v ktorej pracoval menila sídlo a keďže nechcel prísť o prácu, tak sa rozhodol zobrať úver.
Uviedol, že po rozvode nemal kde bývať, nakoľko sa vzdal bytu v prospech svojich synov s tým, že
výlučnou vlastníčkou sa stala jeho bývalá manželka. Bývalá manželka v notárskej zápisnici vyhlásila,
že predmetný byt po ukončení nájmu v októbri 2015 prevedie formou daru na spoločných synov R.
a T. každému v polovici. Uviedol, že v tom čase už býval so svojou terajšou manželkou W. X., ktorá

pracovala v R. a s jej synom W. X., ktorý študoval na Y. W. v R. a z toho dôvodu hľadali bývanie a
keďže dedina U. je približne v strede medzi mestami Košice a Prešov, predmetný dom bol vyhovujúci.
Vytkol súdu prvej inštancie, že súd dôkladne nepreskúmal jeho námietku a nevypočul svedkyňou G.
J. o tom, že o navrhovateľa sa starala stará matka, ktorej na stavbu prispieval otec navrhovateľa -povinný, pretože matka navrhovateľa v tom čase opúšťala domácnosť dočasne, a preto teplú stravu
zabezpečovala stará matka a na potraviny im prispieval on. Konštatoval, že bol v telefonickom spojení s
navrhovateľom a pomáhal mu hľadať zamestnanie. Uviedol, že nemal vedomosť o tom, že syn študuje

druhý ročník magisterského štúdia dennou formou a nikdy ho dobrovoľne nepožiadal o výživu. Citoval
§ 62 ods. 2 Zákona o rodine a vytkol súdu prvej inštancie, že pred posledným pojednávaním 24.4.2018
mu neboli doručené dôkazy a vyhlásenie o tom, že navrhovateľovi pomáhal otec matky navrhovateľa,
pričom jeho dôkazy a vyhlásenia protistrane pred posledným pojednávaním doručené boli. Citoval § 24
O.s.p. a vyslovil presvedčenie, že matka navrhovateľa ho donútila, aby zmenil formu štúdia z externej

na dennú a aby podpísal plnomocenstvo na zastupovanie v konaní. Uviedol, že napriek dohode matka
navrhovateľa byt na svojich synov nepreviedla a oznámila mu, že synovia sa bytu vzdali v jej prospech.
Z toho dôvodu navrhol zmeniť rozsudok a určiť výživné 60,- € mesačne.

4. Navrhovateľ navrhol vo vyjadrení k odvolaniu potvrdiť rozsudok ako vecne správny.

5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol

nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom odvolacieho konania (§
367 ods. 2 CSP).

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v
rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP s tým, že nie je odvolacími dôvodmi viazaný podľa § 66 CMP a

dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych
ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal
na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie
rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa
vysporiadal s námietkami povinného uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu

konania pred súdom prvej inštancie a ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti
majúce za následok iné rozhodnutie o jeho vyživovacej povinnosti k navrhovateľovi. Odvolací súd dospel
k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky
skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá pochybnosti
o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí

právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov,atedazaporušenietohtozákladnéhoprávanemožnopovažovať neúspech,resp.nevyhovenie
návrhu v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a
úplne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery
zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by

poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

9. Odvolací súd považuje za potrebné pripomenúť, že zo zákonných ustanovení citovaných v
napadnutom rozsudku týkajúcich sa určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplýva,
že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti,

schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné
vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených
potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, ďalej hmotné
potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a
prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne,

športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka
v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho
zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať
primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakomvekuanarovnakomstupnivzdelávaniasúspravidlarovnaké,pokiaľniesúvurčitomkonkrétnomprípade
zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej
činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa,

pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne odkazovať. Dokazovať je
potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v
rovnakom veku a na rovnakom stupni vzdelávania. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd
povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných,
rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady

a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Vychádzajúc z uvedených úvah je potrebné
zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom.

10. V tomto prejednávanom prípade bolo nepochybne preukázané, že navrhovateľ sa pripravuje na
budúce povolanie štúdiom na T. dennou formou, preto je odkázaný svojou výživou na rodičov, a teda ich
vyživovacia povinnosť k nemu naďalej trvá. Navrhovateľ v konaní neprezentoval žiadne nadštandardné

potreby, ktoré by vybočovali z rámca potrieb iných študentov vysokoškolského štúdia, preto o ich
výške nemal pochybnosti ani odvolací súd. Navyše je nutné konštatovať, že výživné určené sumou
140,- € mesačne (t.j. 4,66 € denne) nezabezpečí celkové náklady a všetky potreby plnoletej osoby a
deklarované odôvodnené potreby navrhovateľa by odôvodňovali určenie výživného vo väčšom rozsahu,
avšak vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sú odôvodnené potreby

dieťaťa limitované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného rodiča, súd prvej
inštancieprirozhodovanísprávnezohľadniluvedenékritériumvovzťahukuspokojovaniuodôvodnených
potrieb navrhovateľa. Odvolací súd sa stotožňuje s hodnotením možností, schopností a majetkových
pomerov povinného plniť si vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi v sume 140,- € mesačne za
obdobie od 22.10.2015 - od podania návrhu do 18.5.2016 - kedy ukončil štúdium štátnou záverečnou

skúškou, čím získal diplom v odbore Sociálna práva v magisterskom štúdiu a prestal byť študentom
VŠ. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje životné a pracovné aktivity
tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Súčasne je potrebné uviesť, že
odôvodnené potreby povinného sú vzhľadom na jeho vek ustálené a sú nižšie ako odôvodnené potreby

navrhovateľa, ktorý sa v rozhodnom období pripravoval na výkon povolania, nemá ešte vytvorené
stabilné životné podmienky a zázemie, v čoho dôsledku sú jeho potreby vyššie ako potreby povinného
rodiča, ktorého životné pomery sú zastabilizované. Pokiaľ ide o odvolaniu námietku povinného, že
v rozhodnom období žil v spoločnej domácnosti s manželkou a jej synom, ktorý bol nezamestnaný
je potrebné poznamenať, že povinný voči nemu zákonnú vyživovaciu povinnosť nemal. Príležitostné

plnenie povinného nemožno považovať za výživné a súd prvej inštancie správne konštatoval, že svojou
povahouneprekračujúbežnévýdavkyapovinnývrozhodnomobdobínepreukázaltakévýdavky,ktoréby
smerovali k uspokojovaniu odôvodnených potrieb navrhovateľa. Taktiež odvolacia námietka o splácaní
úveru je nedôvodná, pretože výživné je prednostná pohľadávka. Odvolací súd konštatuje, že odvolacie
dôvody tvorili obranu povinného už v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie v

napadnutom rozsudku náležite vysporiadal. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s hodnotením
súdu prvej inštancie týkajúcim sa pomerov účastníkov a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd
prvej inštancie, že určené výživné zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu výživného rodičov
k deťom vyplývajúcim z citovaných zákonných ustanovení v napadnutom rozsudku a poznamenáva,
že povinný v odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie

o jeho odvolaní, preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny.

11. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 57 CMP tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože návrh na ich priznanie

nebol predložený.

12. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).