Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. júl 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/509/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710213338
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7710213338.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Adriany Murínovej a sudcov JUDr.
Petra Tutka a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobcu G. M., J.. X.X.XXXX, Y. G. I. H., Q. Č.. XX, t. č.
vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v
Leopoldove, proti žalovaným: 1/ Ministerstvu spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č.
13, 2/ Z.. Z. Š., X/ Z.. V. N., X/ Z.. Z.J. E. - všetci sudcovia Špecializovaného trestného súdu, so sídlom

v Pezinku, Suvorovova č. 5/A, 5/ Z.. S. H., X/ Z.. Z. N., X/ Z.. K. P. - všetci sudcovia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 26. augusta 2016 č.k. 14C/137/2010 - 467 takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom: 1/ zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby bola
žalovaným uložená povinnosť písomne sa mu ospravedlniť za tvrdenia o jeho osobe v skutkovej vete
rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku sp. zn. Pk-2T/14/2007 z 28.11.2007 a v uznesení Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Toš/2/2008 zo dňa 6.5.2010, aby mu toto ospravedlnenie bolo doručené v lehote 15
dní od právoplatnosti rozsudku a aby mu súd povolil na náklady žalovaných uverejniť ospravedlnenie

žalovaných a rozsudok súdu v hromadných informačných prostriedkoch, a to v Info exprese, Rádiu
Expres od 17.00 hod., v televíznych novinách televízie Markíza o 19.00 hod., v Krimi novinách televízie
Joj od 19.00 hod., v týždenníku Trend a Plus 7 dní. Žalobca žiadal o ospravedlnenie v znení: „týmto sa
ospravedlňujeG.M.zato,žehosudcoviaŠpeciálnehosúduvPezinkuvrozsudkusp.zn.Pk-2T/14/2007
z 28.11.2007 a sudcovia Najvyššieho súdu SR v uznesení sp. zn. 2Toš/2/2008 z 6.5.2010 označili za
vinného ako šéfa kriminálnej skupiny tzv. „M.“. a z poverenia člena tejto skupiny S. Č., aby v 3 prípadoch

v roku 2005 poskytol úplatky policajtovi S. K., a to všetko bez toho, aby bolo o vine G. M., ako páchateľa
alebo účastníka týchto trestných činov vynesený v čase vyhlásenia rozsudku Špeciálneho súdu a
uznesenia Najvyššieho súdu SR právoplatný rozsudok príslušného súdu.“, 2/ konanie voči žalovanému
v 5. rade Z.. S. H. zastavil a 3/ vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu potom, ako jeho predchádzajúci rozsudok zo dňa 26. júna 2014

č.k. 14C/137/2010 - 317, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu, zrušil Krajský súd v Košiciach
uznesením zo dňa 29. mája 2015 č.k. 1Co/996/2014 - 408 s odôvodnením, že pokiaľ k tvrdenému
zásahu do osobnostných práv žalobcu malo dôjsť pri výkone súdnej moci v rámci trestného konania pred
bývalým Špeciálnym súdom v Pezinku a Najvyšším súdom Slovenskej republiky, a to špecifikovanou
časťou výroku rozsudku bývalého Špeciálneho súdu v Pezinku zo dňa 28.11.2007 sp. zn. Pk 2T/14/2007
v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 6.5.2010 sp. zn. 2Toš 2/2008, a ak súd

prvej inštancie dospel k záveru, že v danom spore pri výkone súdnej moci nedošlo k tvrdenému
zásahu do osobnostných práv žalobcu chránených ustanovením § 11 a nasledujúcich Občianskehozákonníka, pretože označeným výrokom rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku v spojení s rozhodnutím
NajvyššiehosúduSRnebolaporušenáprezumpcianevinyžalobcu,anijehoústavnépráva,garantované
v Ústave SR v čl. 50 ods. 2 a čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, avšak

bez toho, aby sa zaoberal otázkou, či žalovaní, eventuálne ktorý z nich, je v danom právnom vzťahu
nositeľom povinnosti, hoci žalovaný v 1. rade v priebehu konania namietal, že pasívne legitimovaný nie
je a nedostatok svojej pasívnej legitimácie namietli i žalovaní Z.. Z. Š., Z.. V. N., Z.. Z. E. M. Z.. S. H.,
dopustil pochybenia, spočívajúceho v neúplnom, a preto nesprávnom právnom posúdení, v dôsledku
ktorého nedostatočne zistil skutkový stav veci.

3. Po vrátení veci súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa § 3 a 1 písm. a) a d), § 4 ods. 1
písm. a) bod 1, § 9 ods. 1 a 2, § 27 ods. 1 a 2 zák. č. 514/2003 Z.z., § 73, § 135 ods. 1 zák. č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), konštatoval, že žalobca sa podanou
žalobou domáha náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená nesprávnym úradným postupom žalovaných
a uzavrel, že v danom prípade je nositeľom pasívnej legitimácie výlučne štát - Slovenská republika,

a nie žalobcom označení žalovaní. Dôvodiac, že žalobca jednoznačne nepreukázal, že stranou sporu
na strane žalovaných sú označení žalovaní, a to Ministerstvo spravodlivosti, ako aj sudcovia Z.. Š.,
N.Á., E., H., N., P., žalobu pre nedostatok pasívnej legitimácie zamietol, pričom sa už ďalej nezaoberal
predpokladmi zodpovednosti žalovaných za škodu.

4. Výrok o zastavení konania voči žalovanému v 5. rade odôvodnil prvoinštančný súd aplikáciou
ustanovenia § 63 ods. 1 CSP a skutočnosťou, že žalovaný zomrel počas konania dňa 31.8.2015, teda
skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 257 CSP tak, že stranám sporu nepriznal

náhradu trov konania, majúc za to, že v spore existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a sporovým
stranám trovy konania nevznikli.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca namietajúc, že podanou žalobou sa nikdy nedomáhal
náhrady škody, ale ochrany svojej osobnosti podľa § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka, a preto súd prvej

inštancie nesprávne, nezákonne a arbitrárne rozhodol, ak jeho nárok posudzoval ako nárok na náhradu
škody, keď v priebehu sporu nikdy netvrdil, že by mu mala byť spôsobená škoda v dôsledku nesprávneho
úradného postupu žalovaných. Žiadal preto zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) skôr, než pristúpil k vecnému preskúmaniu
napadnutého rozsudku, zaoberal sa otázkou včasnosti podaného odvolania a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je podané v zákonnej lehote.

8. Podľa § 355 ods. 1 CSP proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon

nevylučuje.

9. Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

10. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že
sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie
neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že
odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia (§ 362 ods. 3 CSP).

11. Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok
lehoty (§ 121 ods. 2 CSP).

12. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá

orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými
prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času (§ 121 ods. 5 CSP).13. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že odvolanie proti rozsudku sa podáva do 15
dní od jeho doručenia, pričom deň doručenia sa do tejto lehoty nezapočítava a lehota je zachovaná, ak
sa posledný deň lehoty odovzdá podanie na súde alebo na poštovú prepravu.

14. V prejednávanom spore rozsudok súdu prvej inštancie bol doručený žalobcovi dňa 12.10.2016,
o čom svedčí doručenka na č.l. 471 súdneho spisu a čo potvrdil i sám žalobca vo svojom odvolaní.
Lehota na podanie odvolania teda začala plynúť nasledujúcim dňom, t.j. dňa 13.10.2016 a uplynula
dňom 27.10.2016 (štvrtok - pracovný deň).

15. V rozsudku boli strany sporu poučené o možnosti podať odvolanie proti rozsudku do 15 dní od jeho
doručenia.

16. Z obsahu spisu plynie, že odvolanie žalobcu bolo podané na poštovú prepravu dňa 28.10.2016, ako
to vyplýva z podacej pečiatky pošty Leopoldov (č.l. 473 súdneho spisu).

17. Za takejto situácie je nutné uzavrieť, že ide o neskoro podané odvolanie, pretože je podané po
uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Zároveň nejde o žiaden z prípadov podľa § 362 ods. 3 CSP,
pretože strany sporu boli správne poučené súdom prvej inštancie o lehote na podanie odvolania a
žalobca nepožiadal o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania.

18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako odmietnuť odvolanie žalobcu
podľa § 386 písm. a) CSP ako podané oneskorene.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení

s § 256 ods. 1 CSP a čl. 4 ods. 1 CSP.

20. Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenia o trovách konania v prípade rozhodnutia o
odmietnutí odvolania, preto o trovách konania v tomto prípade odvolací súd rozhodol podľa § 256 ods.
1 CSP, ktoré upravuje problematiku, čo do obsahu a účelu najbližšiu odmietnutiu odvolania z dôvodu,

že konanie v tomto prípade končí bez toho, aby odvolací súd rozhodol vo veci samej, teda obdobne
ako v prípade zastavenia konania, a to v dôsledku procesného zavinenia tej strany sporu, ktorá podala
odvolanie po zákonom určenej lehote.

21. V prejednávanom spore žalobca svojim správaním zavinil odmietnutie odvolania, keď toto podal po

zákonom určenej lehote a takto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania žalovaným.
Keďže však žalovaným trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd stranám sporu náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok

odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v
prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422

ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).