Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/98/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312203668
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Brňák
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:8312203668.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu H.. X. Y., bytom T. XXX, zastúpeného JUDr. Danielou
Komorovou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Kukučínova 20, proti žalovanej B., I., zastúpenej
JUDr.MartinomDianiškom,advokátomsosídlomvBanskejBystrici,Slnečná42,oneplatnosťvýpovede,
vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 12 Cpr 1/2012, o dovolaní žalovanej proti rozsudku
Krajského súdu v Prešove z 10. apríla 2018 sp. zn. 19 CoPr 5/2017, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) ostatným rozsudkom z 21. augusta 2017 určil,
že výpoveď daná žalovanou žalobcovi listom zo dňa 17. januára 2012 je neplatná. Zároveň vyslovil,

že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. V podstatnom uviedol, že pracovný pomer
žalobcu u žalovanej trval niekoľko rokov pred jeho menovaním za riaditeľa (žalobca vtedy vykonával
prácu lesníka) a preto skončiť s ním pracovný pomer po odvolaní z funkcie riaditeľa bez všetkého nie je
namieste. Zamestnávateľ mal v danom prípade žalobcovi ponúknuť iné vhodné pracovné miesto. Ak by
preukázateľne nemal pre žalobcu žiadnu inú vhodnú prácu, alebo ak by ju žalobca odmietol a nedošlo
by k dohode o zmene pracovnej zmluvy, mohol by byť daný dôvod výpovede.

2. Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 10. apríla 2018
sp. zn. 19 CoPr 5/2017 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie po opätovnom prejednaní veci správne posúdil nárok
žalobcu, správne zistil skutkový stav veci a rovnako správne aplikoval príslušné právne predpisy

na predmetnú vec. V celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a preto
sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia. Na
zdôrazneniesprávnostinapadnutéhorozhodnutia,akoajksamotnýmodvolacímdôvodomvpodstatnom
poukázal na dva dôvody, na základe ktorých bolo potrebné určiť výpoveď za neplatnú:
(i) „Ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie
štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako

požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho
orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho
zvolení alebo vymenovaní (§ 42 ods. 2 ZP) ... Aj podľa názoru odvolacieho súdu, keďže pracovný pomer
žalobcu u žalovaného nevznikol na základe písomnej pracovnej zmluvy až po jeho vymenovaní do
funkcie riaditeľa, nebol daný dôvod na výpoveď danú žalobcovi žalovaným ... podľa § 63 ods. 1 písm.
d), bod 2 Zákonníka práce. Táto výpoveď by mohla byť platná iba za situácie, že iný pracovný pomer

medzi stranami sporu by nebol uzavretý, iba pracovný pomer na funkciu riaditeľa, a to na základe jeho
menovania do tejto funkcie a iba v prípade, ak takýto pracovný pomer by bol uzavretý písomnou zmluvoupo jeho menovaní do funkcie riaditeľa. Keďže takáto situácia v predmetnom spore nie je, aplikácia
uvedeného ustanovenia Zákonníka práce žalovaným nebola správna“. V tejto súvislosti odvolací súd
podporne poukázal na čl. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce, v rozhodnom čase (ďalej len „ZP“),

rozhodnutie českého ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 269/1996, rozhodnutie českého najvyššieho súdu
sp. zn. Sj 12/1999 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp.
zn. 5 Cdo 285/2008.
(ii) „Ustanovenie § 63 ods. 2 Zákonníka práce stanovuje tzv. ponukovú povinnosť zamestnávateľa, ktorej
splnenie je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede z pracovného pomeru. Ide o povinnosť

zamestnávateľa urobiť zamestnancovi ponuku smerujúcu k uzavretiu dohody o prevedení na inú prácu.
Inou vhodnou prácou sa rozumie práca zodpovedajúca zdravotnému stavu, schopnostiam a pokiaľ
možno aj kvalifikácii zamestnanca. Jedná sa teda o prácu, ktorú je zamestnanec vzhľadom na svoj
zdravotný stav, schopnosti a kvalifikáciu spôsobilý vykonávať ... po odvolaní žalobcu z funkcie riaditeľa
bolo povinnosťou žalovaného ponúknuť žalobcovi iné vhodné voľné pracovné miesto s poukazom na to,
že pracovné zmluvy, resp. dohody o zmene pracovnej zmluvy ... ktoré pojednávali o zaradení žalobcu

do funkcie riaditeľa, nemali byť zrealizované formou dohody o zmene pracovnej zmluvy a následne po
odvolaní žalobcu nebolo správne dať žalobcovi žalovaným výpoveď ... nakoľko pracovný pomer medzi
stranami sporu pred menovaním žalobcu do funkcie riaditeľa existoval na základe dohody o zmene
pracovnej zmluvy zo dňa 01.06.2009, ktorou od 01.07.2009 žalobca zastával funkciu lesníka s miestom
výkonu práce v Trebišove. Skutočnosť, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného trval od roku 2003

nie je možné odignorovať.“

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm.
b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
Za právnu otázku žalovaná považuje to, „či výpovedný dôvod spočívajúci v kombinácii ust. § 63 ods. 1

písm. d/, bod 2 Zákonníka práce s ust. § 42 ods. 2 Zákonníka práce je možné resp. nemožné aplikovať
na vedúcich zamestnancov podľa toho, či ich pracovný pomer vznikol pred vymenovaním do funkcie
vedúceho zamestnanca alebo až po tomto vymenovaní.“
V ďalšom žalovaná uviedla argumentáciu odvolacieho súdu k nastolenej právnej otázke (bod 16 jeho
odôvodnenia) a polemizujúc s uvedeným právnym názorom inak interpretovala ustanovenie § 63 ods.

1 písm. d), bod 2 v spojení s ustanovením § 42 ods. 2 ZP. V neposlednom rade žalovaná za nesprávny
označila aj právny záver odvolacieho súdu, že pred podaním výpovede mala žalobcovi ponúknuť inú
vhodnú prácu [pozri bod 2(ii)]. V závere navrhla, aby najvyšší súd zmenil odvolací rozsudok tak, že
odvolanímnapadnutýrozsudoksúduprvejinštanciemenítak,žesúdžalobuzamietaapriznájejvcelosti
náhradu trov konania. Zároveň navrhla odložiť právoplatnosť odvolacieho rozsudku.

4. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu zotrval na dôvodoch uvedených odvolacím súdom a navrhol
dovolanie zamietnuť. Žiadal priznať trovy dovolacieho konania.

5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§

427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté
rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že
dovolanie treba odmietnuť.

6. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok má v systéme opravných prostriedkov civilného

sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť
vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania
ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (viď napríklad rozhodnutia
najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo
275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/2012).

7. Najvyšší súd opakovane vyslovil názor, že právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme
zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo,
súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a
rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené

všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to
pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené
podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho
súdu (3 Cdo 209/2015, 3 Cdo 36/2016, 5 Cdo 264/2014, 1 Cdo 334/2013).8. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa môže
táto výnimka uplatniť, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (3 Cdo

319/2013, 1 Cdo 348/2013, 3 Cdo 208/2014). Ak by najvyšší súd bez ohľadu na prípadnú neprípustnosť
dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho
prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane
[porovnaj rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 172/03].

9. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle
§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To
znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho
súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho
súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

10. Žalovaná vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Podľa tohto ustanovenia je
dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie
súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v
rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

11. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

12. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou
dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým
spôsobom dovolací dôvod. V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad

rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

13. Podľa obsahu dovolania žalovaná namieta podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP nesprávne právne
posúdenie veci zo strany odvolacieho súdu, a to tak vo vzťahu k právnemu posúdeniu otázky korelácie
ustanovenia § 63 ods. 1 písm. d), bod 2 ZP s ustanovením § 42 ods. 2 ZP [bod 2(i), ďalej aj „pracovná

zmluva pred/po vymenovaní“] ako aj k nesprávnej aplikácii § 63 ods. 2 ZP [bod 2(ii), ďalej aj „ponuka
inej práce“], pre ktoré oba dôvody bola žalovaná v spore neúspešná.

14. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP [pokiaľ je v ďalšom texte
odkaz na § 421 ods. 1 má sa na mysli aj jeho písm. b), ktoré je v posudzovanej veci v hre, pozn.], musí

mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade
nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou
riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie
napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako
aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Otázka

relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným,
určitým a zrozumiteľným spôsobom). Sama polemika dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu,
prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k
riešeniu právnej otázky významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 CSP. Ak teda
procesná strana v dovolaní, prípustnosť ktorého vyvodzuje z § 421 ods. 1 CSP, nevymedzí právnu

otázku, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na predpokladoch alebo domnienkach (ktorú
otázku a ktorú rozhodovaciu prax mal dovolateľ na mysli); v opačnom prípade by jeho rozhodnutie mohlo
byť neefektívne a nedosahujúce zákonom určený cieľ. V prípade absencie vymedzenia právnej otázky
preto nemôže najvyšší súd pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych
otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd.

15. Pokiaľ rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na dvoch alebo viacerých (z hľadiska merita
rozhodnutia rovnocenných) dôvodoch, z ktorých každý jeden aj len samostatne bol súdom považovaný
za kľúčový [v tom zmysle, že so zreteľom naň bolo treba žalobu buď zamietnuť alebo (naopak) žalobevyhovieť], zaťažuje procesná povinnosť dovolateľa preukázať prípustnosť a opodstatnenosť dovolania
vo väzbe na každý jeden z týchto dôvodov. Predmetná otázka musí byť zároveň procesnou stranou
nastolená v dovolaní. Právne otázky, takto dovolateľom v dovolaní nenastolené a nepomenované,

nemajú relevanciu z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia. Inak povedané, ak z dvoch
alebo z viacerých kľúčových a rovnocenných dôvodov, na ktorých právne stojí napadnuté odvolacie
rozhodnutie minimálne jeden dôvod v rámci dovolacieho prieskumu podľa § 421 ods. 1 CSP obstojí
(dovolanie je tu neprípustné alebo nie je tu dôvodné, pozn.), nemôžu obstáť ďalšie dôvody podľa §
421 ods. 1 CSP, aj keby všetky ostatné kľúčové dôvody mali byť in concreto prípustné a opodstatnené

(dôvodné); nie je totiž v takomto prípade dodržaný zákonný predpoklad vyjadrený v § 421 ods. 1 CSP
„Dovolanie je prípustné ... ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky“ (7
Cdo 129/2018).

16. Osobitne významným znakom otázky relevantnej v zmysle § 421 ods. 1 CSP je jej zásadný
právny význam. Aj za účinnosti nových civilných predpisov je opodstatnené konštatovanie, že otázkou

zásadného právneho významu je otázka, ktorá je významná nielen pre tú ktorú prejednávanú právnu
vec (spor), ale aj zo širších hľadísk, najmä z hľadiska celkovej rozhodovacej praxe všeobecných súdov
Slovenskej republiky (1 Cdo 132/2009, 2 Cdo 71/2010, 3 Cdo 51/2006, 4 Cdo 151/1998, 5 Cdo 1/2010,
7 Cdo 117/2011). Zásadný právny význam otázky, ktorú má na mysli ustanovenie § 421 ods. 1 písm.
b) CSP, je daný zámerom prispieť k zjednocovaniu (a zjednoteniu) rozhodovania všeobecných súdov

Slovenskej republiky.

17. V neposlednom rade treba uviesť, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP
je relevantná len otázka, ktorá kumulatívne vykazuje všetky vyššie uvedené znaky. Ak z týchto znakov
chýba čo i len jeden, nemôže byť dovolanie procesne prípustné.

Ponuka inej práce
18.Najvyššísúdvrámcidovolaciehoprieskumu,rešpektujúcvyššieuvedenévýchodiska(body14až17)
preskúmalprípustnosťdovolaniažalovanejpodľa§421ods.1písm.b)CSPnajskôrvrozsahužalovanou
namietanýmnesprávnymposúdenímotázkyaplikácie§63ods.2ZP(neponúknutiežalovanoužalobcovi

inej vhodnej práce), keďže (aj) na základe tohto dôvodu nižšie súdy považovali výpoveď danú žalovanou
žalobcovi za neplatnú [pozri body 1 a 2(ii)].

19.Vtejtosúvislostidovolateľkavodvochodsekochdovolania(nastr.3infine),bezformulovaniaprávnej
otázky (iba) nesúhlasila s právnym posúdením ponukovej povinnosti žalovanej v zmysle § 63 ods. 2 ZP

„vo vzťahu k inej, pre žalobcu vhodnej práci v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce“.
Podľa dovolateľky „[v] čase odvolania žalobcu z funkcie bola obsahom jeho pracovného pomeru dohoda
so žalovaným o tom, že miestom výkonu práce je Y.e ... preto žalovaný nemal právnu povinnosť v zmysle
ust. § 63 ods. 2 Zákonníka práce ponúkať žalobcovi inú vhodnú prácu Správe D.“.

20. Už na prvý pohľad je zrejmé, že z argumentácie dovolateľky uvedenej v predchádzajúcom bode
nevyplýva, konkrétne ktorou „právnou“ otázkou (odvolacím súdom riešenou, dovolacím súdom ale
dosiaľ neriešenou) bola podľa jej názoru založená prípustnosť ňou podaného dovolania v zmysle
§ 421 ods. 1 písm. b) CSP. Naopak z uvedenej argumentácie vyplýva, že dovolateľka vytýka
odvolaciemu súdu nenáležité zistenie skutkových okolností významných pre správne právne posúdenie

veci, kritizuje správnosť jeho právnych úvah a záverov, prípadne neopodstatnenosť jeho konštatovaní.
Jadrom dovolateľkou nastolenej diskrepancie (bod 19) sú skutkové a nie právne rozdielnosti. Veľmi
zjednodušene povedané dovolateľka vychádzala zo situácie, že pracovné zaradenie žalobcu predtým,
ako bol vymenovaný do funkcie riaditeľa nie je pre účely § 63 ods. 2 ZP právne významné a odvolací
súd naopak vychádzal zo situácie, že práve v súvislosti s okolnosťami konkrétneho prípadu pracovné

zaradenie žalobcu predtým, ako bol vymenovaný do funkcie riaditeľa pre účely § 63 ods. 2 ZP právne
významné je. Uvedené rozdielnosti názorov vyplývajú predovšetkým z vykonaného dokazovania a
spočívajú na skutkových záveroch, takže takto zistený a dokazovaním ustálený skutkový základ sporu
(resp. takto vyriešené otázky skutkovej povahy) nemožno v dovolacom konaní úspešné spochybňovať
v rámci podaného dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP.

21. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná nevymedzila uplatnený dovolací dôvod spôsobom uvedeným
v§432ods.2CSP,dovolacísúdvtejtočasti(ponukainejpráce)odmietoljejdovolaniepodľa§447písm.f/ CSP, v zmysle ktorého dovolací súd odmietne dovolanie, ak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími
dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435 CSP.

Pracovná zmluva pred/po vymenovaní
22. Ďalším dôvodom vyslovenia neplatnosti výpovede danej žalovanou žalobcovi bol právny záver
odvolacieho súdu, že ak pracovný pomer žalobcu u žalovanej nevznikol na základe písomnej pracovnej
zmluvy až po jeho vymenovaní do funkcie riaditeľa, nebol daný dôvod na výpoveď danú žalobcovi
žalovaným podľa § 63 ods. 1 písm. d), bod 2 Zákonníka práce [bod 2(i)]. Aj tento dôvod žalovaná

namietala v rámci podaného dovolania, a to podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP (bod 3).

23. Vzhľadom k tomu, že dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalovanej podľa § 421 ods. 1 písm.
b) CSP - v rozsahu namietanom nesprávnosť posúdenia otázky ponuky inej práce odvolacím súdom -
nie je prípustné (bod 21), neobstojí už len z tohto dôvodu dovolanie žalovanej podľa § 421 ods. 1 písm.
b) CSP voči ďalšiemu dôvodu vyslovenia neplatnosti výpovede danej žalovanou žalobcovi - súvisiacim

s právnym záverom odvolacieho súdu, že ak pracovný pomer žalobcu u žalovanej nevznikol na základe
písomnej pracovnej zmluvy až po jeho vymenovaní do funkcie riaditeľa, nebol daný dôvod na výpoveď
danú žalobcovi žalovaným podľa § 63 ods. 1 písm. d), bod 2 ZP. Najvyšší súd už vo svojich právnych
východiskách (bod 15) uviedol, že ak z dvoch alebo z viacerých kľúčových a rovnocenných dôvodov,
na ktorých právne stojí napadnuté odvolacie rozhodnutie minimálne jeden dôvod v rámci dovolacieho

prieskumu podľa § 421 ods. 1 CSP obstojí (dovolanie je tu neprípustné alebo je tu nedôvodné, pozn.),
nemôžu obstáť ďalšie dovolacie dôvody podľa § 421 ods. 1 CSP, aj keby všetky ostatné kľúčové dôvody
mali byť in concreto prípustné a opodstatnené (dôvodné); nie je totiž v takomto prípade dodržaný
zákonný predpoklad prípustnosti vyjadrený v § 421 ods. 1 CSP „Dovolanie je prípustné ... ak rozhodnutie
odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky“. Dovolací prieskum prípustnosti a/alebo

dôvodnosti podaného dovolania žalovanej o nesprávnom právnom posúdení korelácie ustanovenia §
63 ods. 1 písm. d), bod 2 ZP s ustanovením § 42 ods. 2 ZP odvolacím súdom - ktorý bol jedným z dvoch
kľúčových a rovnocenných dôvodov pre vyslovenie neplatnosti výpovede danej žalovanou žalobcovi - by
mal iba akademickú povahu a bol by bez praktického významu k záveru dovolacieho súdu o odmietnutí
dovolania žalobkýň podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, ku ktorému dospel najvyšší súd na základe v

poradí druhého kľúčového a rovnocenného dôvodu vyslovenie neplatnosti výpovede danej žalovanou
žalobcovi - neponúknutí inej vhodnej práce žalovanou žalobcovi.

24. Preto najvyšší súd aj v tejto časti odmietol dovolanie žalovanej podľa § 447 písm. f/ CSP.

25. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

26. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.