Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. október 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/28/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117222504
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2117222504.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:
JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: C. W., nar. X.X.XXXX, bytom E.
XX, zastúpeného AK: Mgr. Ing. Ronald Kočiščák, so sídlom Nitra, Farská 12, proti žalovaným: 1. K. L.,
nar. X.X.XXXX, bytom U. G. U. H., N. XX, zastúpenej AK: JUDr. Miroslav Ivanovič, so sídlom Bratislava,
Grösslingova 45, 2. D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F., R. XXXX/X, zastúpeného splnomocnencom:

ALFA LEGAL, s.r.o., IČO: 47 237 121, so sídlom Bratislava, Šustekova 14, Bratislava, o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovaných 1. a 2. proti rozsudku Okresného
súdu Trnava č. k. 19C/77/2017-83 zo dňa 18. decembra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi n e p r i z n á v a voči žalovaným 1. a 2. nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a

žalovaných 1. a 2. k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre k.ú. T., obec T., okres Hlohovec ako
dom s.č.XXX stojaci na parc. č. 863 a pozemky parc. č. 863 - zastavené plochy a nádvoria o
výmere 180m2, parcela registra C a parc. č. 864 - záhrady o výmere 351m2, parcela registra C, II.
výrokom rozhodol, že výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. T., obec T.,
okres Hlohovec ako dom s.č. XXX stojaci na parc. č. 863 a pozemky parc. č. 863 - zastavené plochy a
nádvoria o výmere 180m2, parcela registra C a parc. č. 864 - záhrady o výmere 351m2, parcela registra

C sa stáva žalobca v celosti, III. výrokom uložil žalobcovi zaplatiť žalovanej 1. sumu 15.000,- Eur do 60
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, IV. výrokom uložil žalobcovi zaplatiť žalovanému 2. sumu 15.000,-
Eur do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, V. výrokom priznal žalobcovi voči žalovanej 1. nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, VI. výrokom priznal žalobcovi voči žalovanému 2. nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, s poukazom na

procesné ustanovenia § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie právne uzavrel, že predmetom konania bolo zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam - rodinnému domu s
príslušenstvom a parcele č. 863 a parcele č. 864 v kat. úz. T., keď žalobca ako spoluvlastník
v podiele 2/4-ín (čo nebolo sporné), nemal záujem naďalej zotrvať v podielovom spoluvlastníctve.

Žalovaná 1., ani žalovaný 2. nemali záujem na prikázaní nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva za
náhradu. Medzi stranami nebolo sporné, že nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná. V konaní pristúpil k
druhému spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva - prikázanie spoluvlastníckeho podielu dovlastníctva jedného zo spoluvlastníkov. Nebol dôvod nevyhovieť návrhu žalobcu prikázať nehnuteľnosti
do jeho výlučného vlastníctva za náhradu, keďže žalovaní nemali záujem o prikázanie nehnuteľnosti
do výlučného vlastníctva. Taktiež nebol dôvod zaoberať sa námietkami žalovaných že žalobca nemá

skutočný záujem nehnuteľnosť užívať; že je spoluvlastníkom i inej nehnuteľnosti a nepotrebuje si riešiť
bytovú otázku a pod. V konaní nebolo sporné, že žalovaní sa žiadnym spôsobom o nehnuteľnosť
nestarajú (neplatia daň a iné poplatky a pod.) Tvrdenie žalovanej 1., že žalobca nehnuteľnosť užíva v
rozpore s dobrými mravmi, nebolo v konaní žiadnym spôsobom preukázané. To, že žalobca mal prenajal
nehnuteľnosť tretím osobám rómskeho pôvodu bez súhlasu spoluvlastníkov, podľa názoru okresného

súdu nesvedčí o užívaní nehnuteľnosti žalobcom v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaní namietali
výšku náhrady, ktorú navrhol žalobca. K námietkam žalovaných k výške náhrady navrhnutej žalobcom
(žalovaná 1. poukazovala na skutočnosť, že... tvrdenie žalobcu o tom, že nehnuteľnosti v okolí sú v cene
okolo 60.000,- eur je nesprávne a zavádzajúce, predmetný dom je v dobrej kondícii, je situovaný na
väčšom pozemku, v dobrej a tichej lokalite, v tejto lokalite sa pohybujú domy s podobnými pozemkami
v cene 90.000,- eur a vyššie....; ďalej žalovaná 1. v súvislosti s výškou náhrady argumentovala tým,

že žalovaný 2. mal vypracovaný znalecký posudok na dom, na základe ktorého žiadal za svoj 1/4
podiel sumu 25.000,- eur a žalovaný namietal znalecký posudok predložený žalobcom....že znalecký
posudok neobsahuje zdôvodnenie výpočtu koeficientu polohovej diferenciácie; je tam nesúlad údajov
podľa čestného prehlásenia a informácií vlastníkov a to - zle uvedený rok zastrešenia bez krytiny a
následnej opravy strechy; zlý dátum kedy boli vymenené okná; kedy bolo vykonaná oprava vykurovania,

výmena obkladov, a podobne; je uvedená zlá cena pozemku...) okresný súd uviedol, že už v samotnej
žalobe žalobca uviedol, že hodnota nehnuteľností bola pre účely konania určená vo výške 60.000,- Eur.
Teda žalovaným bolo najneskôr dňom doručenia žaloby známe, z akej hodnoty nehnuteľností žalobca
vychádzal pri určení výšky finančnej náhrady. Pokiaľ nesúhlasili s touto cenou mali možnosť preukázať,
že hodnota nehnuteľnosti je iná, resp. mali možnosť navrhnúť dôkazy na preukázanie tohto tvrdenia.

Žalovaní až na pojednávaní dňa 2.12.2019 navrhli vykonať dôkaz - znalecké dokazovanie za účelom
zistenia hodnoty nehnuteľností. Obrana žalovaných spočívajúca v tvrdení, že im nebol umožnený
prístup do nehnuteľnosti preto nemohli dať vyhotoviť znalecký posudok neobstojí, nakoľko mali možnosť
navrhnúť vykonanie tohto dôkazu (znalecké dokazovanie). Okresný súd nepripustil vykonanie tohto
dôkazu a znalecké dokazovanie nenariadil, nakoľko žalovaným bolo od začiatku konania (doručením

žaloby) známe z akej hodnoty nehnuteľností žalobca vychádza pri určení výšky navrhovanej finančnej
náhrady, žalovaní si nesplnili svoju povinnosť uloženú v § 153 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(napriek poučeniu v uznesení č. k. 19C/77/2017-38 zo dňa 14.1.2019 doručenom žalovanej 1. dňa
8.2.2019 a žalovanému 2. dňa 16.2.2019). Poukázal na to, že žalovaní sa po doručení uvedeného
uzneseniaavyjadreniažalobcuzodňa5.11.2018(vktoromsažalobcavyjadrovalknámietkamžalovanej

1.ohľadomhodnotynehnuteľností)vôbecnevyjadrili.Naprocesnýúkonžalovaných(návrhnavykonanie
znaleckéhodokazovania)neprihliadol,nakoľkobytopredpokladaloodročeniepojednávaniaavykonanie
ďalších úkonov súdom - pribratie znalca do konania. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že
znalecký posudok predložil žalobca až v priebehu konania a tento bol vypracovaný až po začatí konania,
keď žalobca v žalobe zdôvodnil, prečo nepredkladá znalecký posudok (z dôvodu hospodárnosti a

nenavyšovania trov konania), keď predpokladal námietky žalovaných k hodnote nehnuteľnosti a z
tohto dôvodu potrebu vykonania znaleckého dokazovania v konaní. Predložením znaleckého posudku
žalobca iba preukázal hodnotu nehnuteľnosti, ktorú uvádzal od začiatku konania, resp. v predloženom
znaleckom posudku bola hodnota nehnuteľnosti stanovená nižšou sumou a to 59.900,- Eur. Keďže
v konaní nebola sporná hodnota nehnuteľnosti do výšky 58.900,- Eur (iná hodnota nehnuteľnosti v

konaní nebola preukázaná), žalobca navrhoval výšku finančnej náhrady 15.000,- Eur pre každého zo
žalovaných, čo zodpovedá výške spoluvlastníckeho podielu každého zo žalovaných - 1/4-ina (58.900,-
Eur delene 4 = 14.725,- Eur), okresný súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť každému zo žalovaných
sumu 15.000,- Eur ako finančnú náhradu za ich spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, pričom
určil žalobcovi lehotu podľa § 232 ods. 3 veta druhá Civilného sporového poriadku vzhľadom na výšku

finančnej náhrady.

4. Ohľadom návrhu žalovaných na vstup intervenienta do konania - exekútora okresný súd uzavrel,
že tento procesný návrh bol podaný až na pojednávaní dňa 2.12.2019, pričom podľa výpisu z listu
vlastníctva č. XXX kat. územie T. vyplýva, že exekučné záložné právo na predmetné nehnuteľnosti

bola zriadené na základe Exekučného príkazu Ex 185/06 zo dňa 20.10.2011, teda nebola splnená
povinnosť podľa § 153 ods. 1 CSP. Intervenient - exekútor nemá žiadny právny záujem na výsledku
konania,nakoľkopodľanázoruokresnéhosúduzmenouvlastníkanehnuteľnostinezanikázáložnéprávok spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti, preto na pojednávaní dňa 2.12.2019 rozhodol, že vstup
intervenienta do konania nie je prípustný.

5. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu okresný súd priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % voči každému zo žalovaných, keď pri rozhodovaní o trovách konania zohľadnil
skutočnosť, že žalovaní mali najneskôr doručením žaloby vedomosť, že žalobca nemá záujem zotrvať
v podielovom spoluvlastníctve, mali vedomosť aj o výške finančnej náhrady za svoj spoluvlastnícky
podiel - 15.000,- Eur (žalovaná 1. uviedla, že ponuku na odkúpenie jej podielu za sumu 15.000,- Eur

dostala už pred podaním žaloby). Strany sporu sa pred začatím pojednávania nedohodli na vyporiadaní
spoluvlastníckeho podielu, napokon žalobe vyhovel v celom rozsahu, preto má okresný súd za to, že
žalobcovi patrí náhrada trov konania v celom rozsahu.

6. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný 2. podal odvolanie, ktorým navrhol napadnutý rozsudok
zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na § 365

ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že žalovaní
nemali ako verifikovať tvrdenia žalobcu ohľadne hodnoty nehnuteľností, keďže až v roku 2019 doložil
znalecký posudok č. 35/2019, ktorý bol doručený žalovanému 2. v septembri 2019. Na predposlednom
pojednávaní dňa 6.11.2019 nebolo umožnené žiadať nariadenie znaleckého dokazovania pre prípad,
ak sa strany mimosúdne nedohodnú a zároveň toto pojednávanie nebolo otvorené a bolo odročené

na deň 2.12.2019 z dôvodu umožnenia mimosúdnej dohody, ktorej nedošlo. Žalovaný 2. musel
vo veľmi krátkom čase nájsť právne zastúpenie, aby mohol rozporovať tvrdenia žalobcu a právne
relevantným spôsobom sa vyjadriť k vypracovanému znaleckému posudku. Okresný súd znemožnil
strane žalovaných uplatňovať svoje procesné práva na súde, keď neumožnil nariadenie nového
znaleckého dokazovania. V odôvodnení rozhodnutia sa okresný súd právne vôbec nevyporiadal s

tvrdeniami žalovaných ohľadne zle vypracovaného znaleckého posudku. Právny zástupca žalovaného
2. konzultoval obsah znaleckého posudku s dvoma znalcami a požadoval vyhotovenie aspoň odborného
posudku nehnuteľností do času posledného pojednávania, avšak pre krátkosť času mohli nehnuteľnosť
najskôr obhliadnuť až po termíne pojednávania (2.12.2019). Ak by aj žalovaní predložili odborné
vyjadrenie znalca, toto by aj tak reálne nemohlo byť použité ako dôkaz, na základe ktorého by bol

stanovená hodnota vyporiadacieho podielu nehnuteľností. Žalovaní doteraz nemajú prístup do svojich
nehnuteľností dôvodu, že žalobca im to jednak neumožní a jednak túto nehnuteľnosť necháva schátrať.
Nehnuteľnosť prenajal sociálne neprispôsobivým osobám bez súhlasu žalovaných. Predpokladaná
hodnota nehnuteľnosti zo strany žalovaných je v rozmedzí od 75.000,- Eur a vyššie (podľa vyjadrení
znalcov). Znalecký posudok okrem iného neobsahuje správnu znaleckú doložku. Okresný súd mal

na predposlednom pojednávaní (ktoré bolo odročené) poučiť, že v prípade ak sa nedohodnú, tak
na budúcom na krátko vytýčenom pojednávaní rozhodne. Žalovaný 2. chcel okresnému súdu na
predposlednom pojednávaní uviesť, že ak sa nedohodnú, že chce nový znalecký posudok, avšak
okresný súd mu to neumožnil z dôvodu, že nebolo pojednávané, ale odročené. Žalovaný 2. právnej
zástupkyni na otázku, prečo to súdu neuviedol, odpovedal, citujem: „Ja som ani nedostal k slovu, mne to

sudkyňa ani neumožnila. Rozprával tam iba právnik mojej sestry. Oni sa chceli dohodnúť a ja som im to
nechcelkaziť,takpovedal,žesadohodneme.Jasomtomunerozumel.“ Uznesenieč.k.19C/77/2017-38
zo dňa 14.1.2019 bolo žalovanej 1. doručené dňa 8.2.2019 a žalovanému 2. dňa 16.2.2019, avšak
obaja nemali možnosť sa vyjadriť k znaleckému posudku č. 35/2019, ktorý v tom čase ešte ani nebol
vypracovaný. Bol vypracovaný dňa 14.3.2019 a žalovanému 2. doručený v septembri 2019. Okresný

súd mal na základe návrhu žalovanej 1. začať konať s intervenientom (exekútorom), keď tým spôsobil
budúcu právnu neistotu a možnosť ďalšieho súdneho konania, keďže nehnuteľnostiam evidovaným
na LV č. XXX bolo ešte v roku 2012 zápisom na liste vlastníctva Q. - zriadené exekučné záložné
právo - v prospech Exekútorského úradu Prievidza, súdny exekútor Bc. Viera Hurtišová, Exekučný
príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti: EX 185/06 zo dňa 20.10.2011 v

prospech oprávneného DexiaBanka Slovensko, a.s., Žilina, IČO: 31 575 951 na pozemky par. č. 863,
864 a rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. 863 vo vlastníctve L. K. r. E. (X.X.XXXX) - žalovaná 1.
v 1 - VZ 390/12. Žalovaný 2. tiež mohol zaslať na adresu exekútora Bc. Viery Hurtišovej, ktorá už
nevykonáva činnosť exekútora znenie žalobného návrhu, avšak by riskoval, že sa mu zásielka vráti
ako nedoručená, čo by však nestihol v lehote od 6.11.2019 do 2.12.2019 (medzi pojednávaniami).

Žalovaný 2. nebol dovtedy právne zastúpený a nie je právne vzdelaný. Okresný súd žiadnym spôsobom
neskúmal majetkové ani zárobkové pomery žalobcu, uspokojil sa iba s tvrdením právneho zástupcu
žalobcu, že žalobca bude čerpať ďalší hypotekárny úver. Žalobca je 2/3 vlastníkom nehnuteľností
evidovanýchnaLVč.XXvk.ú.E.(tedamázabezpečenúbytovúpotrebu),pravdepodobnečerpalvysokúčiastku hypotekárneho úveru, nehnuteľnosti prenajal sociálne neprispôsobivým občanom, ktorí stihli túto
nehnuteľnosť poškodiť, že potrebuje 60 dní na vyplatenie vyporiadavacieho podielu žalovaným, sa javí
pravdepodobné predpokladať, že chce túto nehnuteľnosť predať (pravdepodobne so ziskom) a nie

užívať, teda zabezpečiť svoju bytovú potrebu.

7. Proti tomuto rozsudku žalovaná 1. podala odvolanie, ktorým navrhla napadnutý rozsudok zrušiť
a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na § 365 ods. 1
písm. b), e), f), h) Civilného sporového poriadku. Argumentovala tým, že okresný súd sa žiadnym

spôsobom nevypriadal s cenou vyrovnacieho podielu. Znalecký posudok predložený žalobcom bol
namietaný ešte na prvom pojednávaní, ktoré bolo odročené za účelom mimosúdnej dohody (nahrávka
6.11.2019). Následkom odkomunikovaného názoru okresného súdu žalobcovi (že pre žalovaných je
jediná možnosť sa dohodnúť vzhľadom k tomu, že každému je známy obsah spisu aj koncentrácia
konania a keďže sa žalovaní v konaní nevyjadrili tak je pre žalovaných dohoda určite výhodnejšia
ako meritórne rozhodnutie) tento trval na meritórnom rozhodnutí. Súd vyslovil predbežný právny názor

(§ 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku) hoci na to nebol žiaden dôvod a jeho vyslovením tak
zmaril uzavretie dohody so žalobcom a zároveň znemožnil strane sporu uplatňovať si riadne svoje
procesné práva. Žalovaní neuplatňovali pred pojednávaním svoje práva najmä z toho dôvodu, pretože
verili, že sa so žalobcom dohodnú. Vzhľadom k tomu, že okresný súd vyjadril svoj právny názor ešte
pred otvorením pojednávania v čase, kedy bola sporná už len na novo prednesená požiadavka na

vyplatenie trov právneho zástupcu, čo by žalovaní nakoniec aj prijali, nedošlo k uzavretiu zmieru, ale
k otvoreniu pojednávaniu vo veci samej. Žalovaní tak boli vystavení už len procesnej núdzi, vzhľadom
k tomu, že z dôvodu neuplatňovania si svojich procesných práv v rámci namietania minimálnej sumy
určenej znaleckým posudkom, došlo k neodôvodnenej výhode žalobcu. Žalovaní nikdy neuviedli, že
nemajú záujem o prikázanie nehnuteľnosti do ich výlučného vlastníctva. Okresný súd správne uvádza

v rozsudku, že žalovaným bolo najneskôr dňom doručenia žaloby známe, z akej hodnoty nehnuteľností
žalobca vychádzal pri určení výšky finančnej náhrady. Stanovenú výšku ohodnotenia žalovaná 1. v
zákonnej procesnej lehote namietla a uviedla všetky podstatné okolnosti, ktoré ju viedli k týmto záverom,
najmä prihliadnutie na určenie výšky ceny nehnuteľnosti pre predošlom predaji z matky žalobcu na p.
R., ktorej mala záujem nehnuteľnosť predať ako matka žalobcu tak ako aj žalovaný 2. za sumu vo výške

25.000,-Eur za 1 spoluvlastníckeho podielu. V čase doručenia ocenenia znaleckého posudku žalovaní
mali záujem uzavrieť predmetný spor súdnym zmierom a tak aj konali v rámci procesného postupu
bezprostredne pred prvým pojednávaním vo veci. Až keď okresný súd otvoril pojednávanie vo veci
mali žalovaní prvýkrát v záujme hospodárnosti potrebu realizovať znalecké dokazovanie. Napadnutý
rozsudokjepredčasný,nedostatočne anepresvedčivoodôvodnený.Nedostatokanezrozumiteľnosť

dôvodov rozhodnutia ako aj postup okresného súdu pri prednese predbežného právneho posúdenia veci
predstavuje závažné procesné pochybenie súdu prvej inštancie, čím bolo porušené právo žalovaného
na spravodlivý proces. Pripojila písomné stanovisko vo vzťahu k námietkam k znaleckému posudku
č. 35/2019 (čl. 111), inzerciu zverejnenú na stránke TOP REALITY (čl. 107, 109, 110, 112), mailovú
komunikáciu na čl. 112, 113-114, výpis z listu vlastníctva č. XX (na čl.108).

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolania žalovaných boli podané včas (§ 362 ods.
1 CSP), oprávnenými subjektami - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP),protirozhodnutiusúduprvejinštancie,protiktorémuzákonodvolanievčasejehopodaniapripúšťa

(§355ods.1CSP),poskonštatovaní,žepodanéodvolaniamajúzákonnénáležitosti(§127a§363CSP)
a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať

alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1CSPacontrario),bezpotrebydoplneniadokazovania,keďmiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudku
bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§
219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniam nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu
prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle

§ 387 CSP.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaných
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobe žalobcu vyhovel, zrušil avyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán tak, že výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností sa
stal žalobca, ktorý je povinný vyplatiť každému žalovanému sumu 15.000,- Eur ako vyrovnací podiel a
to s poukazom na odvolacie dôvody.

10. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože v
podstatnom zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť

jeho dôvodov a odkazuje na dostatočné, správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových
alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom. Na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

11. Zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu vyplýva, že predmetom konania je zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán k nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva č.
XXX, pre k. ú. T., obec T., okres Hlohovec ako parcela reg. „C“ č. 863 - zastavené plochy a nádvoria
o výmere 180 m2, parcela reg. „C“ č. 864 - záhrady o výmere 351 m2 a k stavbe - rodinný dom s. č.
XXX postavený na parcele reg. „C“ č. 863 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 442 m2, pričom
žalobca má spoluvlastnícky podiel vo výške 2/4 a žalovaní každý vo výške 1. Zo Znaleckého posudku

č. 35/2019 zo 21.1.2019 znalkyne Ing. Jany Kvantovej súd zistil, že nehnuteľnosť bola ohodnotená
k 21.1.2019, všeobecná hodnota stavieb a pozemkov bola určená vo výške 58.900,- Eur. Nebolo
sporné,ženehnuteľnosťniejereálnedeliteľná.Žalobcamalzáujemprikázaťnehnuteľnostidovýlučného
vlastníctva. Žalovaní nemali záujem nadobudnúť sporné nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva,
namietali výšku vyrovnacieho podielu.

12. Z citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka súdom prvej inštancie je zrejmé,
že z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť

spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2, ktorý výnimočne umožňuje
zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných
osobitného zreteľa. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom
vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov

spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, treba,
aby išlo o nehnuteľnosť so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva účastníkov
konania. Súdne konanie začína len na návrh, ktorý môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, teda
aj ten, kto má menšinový podiel. Výška spoluvlastníckeho podielu pritom nerozhoduje. Súd, ktorý je
povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie je síce viazaný návrhmi ani vzájomnými

návrhmi účastníkov konania, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle
zásady „ne eat iudex ultra petitum partium“, avšak ani takéto návrhy nemožno v konaní nechať bez
povšimnutia. Ani súd totiž nemôže proti vôli spoluvlastníka prikázať celú vec za náhradu, ale len jej
reálnu časť zodpovedajúcu výške jeho spoluvlastníckeho podielu, pretože tento podiel predstavuje to, čo
spoluvlastník vlastnil v ideálnom pomere z celej veci až do rozhodnutia súdu. Zákon ani exemplifikatívne

neuvádza dôvody, pre ktoré možno podielové spoluvlastníctvo zrušiť. Vychádza sa z chápania, že súd
podielovéspoluvlastníctvoakoceloknajskôrzrušíapotomvtomistomkonanívykonájehovyporiadanie.

13. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí
pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania

zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. S povahou rozhodnutia súdu o zrušení
spoluvlastníctva a o jeho vyporiadaní, cieľom ktorého je novým spôsobom upraviť určitý hmotnoprávny
vzťah, ktorý v štádiu konania pred vydaním rozsudku neexistoval (tzv. konštitutívny charakter rozsudku),
súvisí aj nevyhnutnosť vyriešiť všetky otázky, ktoré sú medzi účastníkmi sporné a ktoré v rámci novej
úpravy právneho vzťahu vyžadujú riešenie. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych

vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto
spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej
rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré
ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskémuposlaniu (záujmu). Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať na to, aby rozdelením vznikli
samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra
nehnuteľností (§ 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z.). Ak je predmetom reálneho rozdelenia pozemok,

pričom dochádza k vytvoreniu nových parciel, a tým aj k zmene hraníc pôvodnej nehnuteľnosti, treba
vyhotoviť grafický polohopisný plán, ktorý má mať náležitosti geometrického plánu zodpovedajúceho
všetkým požiadavkám geodézie a kartografie, potvrdený jeho zhotoviteľom a overený príslušnou
správou katastra (§ 67 zákona č. 162/1995 Z.z.). Len takýto technický podklad na zmenu týkajúcu sa
pozemkových nehnuteľností sa môže stať súčasťou rozsudku o ich reálnom rozdelení. V danom prípade

nebolo sporným, že reálna deľba predmetných nehnuteľností nie je technicky možná.

14. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú
náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen
rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich

podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, zákon v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta od účinnosti
novely zákonom č. 526/2002 Z.z. stanovuje tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné
využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.
Vychádzajúc najmä zo slov „prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci“, možno
vyvodiť, že to nie sú hľadiská jediné, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré

zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú
uvedené v zákone. Hľadisko účelného využitia veci sa teda uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych
podielov sporových strán. Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych podielov a o tom, kto môže predmet
spoluvlastníctva po jeho vyporiadaní využiť účelnejšie, sú závermi skutkovými, a nie právnymi. V tomto
smere prichádzajú do úvahy právne závery len vo vzťahu k hodnoteniu významu jedného kritéria a jeho

porovnania s iným. Možno však prihliadať aj na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone (napr. na
to, kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval, a pod.). Predmetom
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec (nie jej podiel). Do
vlastníctva sa preto vec prikazuje vždy ako celok, a to niektorému (niektorým) zo spoluvlastníkov. Tento
spôsob vyporiadania prichádza do úvahy len vtedy, keď aspoň jeden zo spoluvlastníkov prejavuje o celú

vec záujem.

15. V ustanovení § 153 CSP je upravená sudcovská koncentrácia konania. Koncentrácia
konania predstavuje efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania.
Koncentrácia tvorí funkčnú a teleologickú jednotu s jedným z nosných princípov novej právnej úpravy

sporového konania, a to s princípom arbitrárneho poriadku (čl. 10 CSP). Strany sú povinné uplatniť
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany (najmä skutkové tvrdenia, popretia skutkových tvrdení, návrhy na
vykonanie dôkazov, námietky k návrhom a hmotnoprávne námietky) nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť

a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú uplatnené
včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela, ani ich nemohla
predvídať, a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a
dôkazy. Ak strana nepredložila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, súd
nemusí (fakultatívne) na ne prihliadnuť, pričom Civilný sporový poriadok demonštratívnym výpočtom

uvádza, že môže ísť napríklad o situáciu, ak by prihliadnutie na tieto prostriedky vyžadovalo nariadenie
ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Práve z tohto dôvodu je súd povinný
poučiť v prípadoch podľa § 167 ods. 3, ods. 4 CSP o sudcovskej koncentrácii konania. V prípade, ak
súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany z dôvodu aplikácie sudcovskej
koncentrácie konania neprihliadol, musí to uviesť v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. Zákonná

koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu pre uplatnenie prostriedkov procesného
útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorá môže byť ešte sprísnená uplatnením sudcovskej
koncentrácie. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, ak súd neaplikoval sudcovskú koncentráciu
konania. Odvolací súd zdôrazňuje, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony

kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určenom štádiu konania. Ak procesný úkon strany,
ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje za zákonom ustanovených
podmienok procesnoprávne účinky. Absencia procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na
procesný úkon neprihliada. Koncentrácia konania má za následok osobitné procesnoprávne sankciev podobe neúčinnosti procesného úkonu strany sporu za to, že strana porušila procesnú povinnosť
riadnehovedeniasporu.Účelomsudcovskejkoncentráciekonaniajezabrániťtomu,abystranyzdržiavali
spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a

prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na
jeho úvahe, či prípadné omeškania procesného úkonu ospravedlní, alebo či prijme procesnú sankciu,
ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne a tým mu neprizná procesné účinky.
Ustanovenie § 153 CSP o sudcovskej koncentrácii konania je normatívnym vyjadrením základného
princípu zakotveného v čl. 5 CSP, podľa ktorého môže súd v rozsahu ustanovenom zákonom odmietnuť

procesné úkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v konaní a zároveň ustanovuje právnu povinnosť
a sankciu za jej porušenie. Strana sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany včas. V prípade porušenia tejto povinnosti môže nastúpiť
sankciapredpokladanávustanovení§153ods.1,ods.2CSPprípadneajinéprávnenásledky.Procesný
úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala
starostlivo (subjektívne hľadisko). Neaplikuje sa, ak osobitná úprava poskytuje strane sporu lehotu na

vykonanie určitého procesného úkonu. Lex specialis k § 153 ods. 1 veta druhá CSP je v označenom
zmysle ustanovenie § 167 CSP. Prostriedky procesnej obrany, ktoré sú obsahom vyjadrenia žalovaného
k žalobe (§ 167 ods. 2, ods. 4) a prostriedky procesného útoku, ktoré sú obsahom vyjadrenia žalobcu
k vyjadreniu žalovaného k žalobe (§ 167 ods. 3) sú predložené včas, ak sú predložené v
lehotách podľa § 167 CSP. Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových

tvrdeníalebodôkaznýchnávrhovažnapojednávaníniejevčasné.Oneskorenépredloženieprostriedkov
procesného útoku alebo prostriedkov procesnej obrany môže súd ospravedlniť na základe objektívnych
kritérií (napr. právna zložitosť veci) alebo subjektívnych kritérií (napr. schopnosť účastníka rozpoznať
potrebu tvrdiť určité skutočnosti). Ustanovenie § 160 CSP upravuje všeobecnú poučovaciu povinnosť
súdu. Zakotvenie poučovacej povinnosti vyplýva z ústavnoprávneho princípu práva na spravodlivý súdy

proces so zreteľom na rovnosť zbraní. Poučenie sa týka len poučenia o procesných právach a
povinnostiach strán sporu. Súd je povinný poučiť strany o tom, aké práva im priznávajú a aké povinnosti
im ukladajú procesné predpisy, ako je potrebné nimi zamýšľané procesné úkony vykonať, aby sledovali
procesné účinky, príp. ako je potrebné odstrániť vady už vykonaných procesných úkonov, aké právne
následky sú spojené s prevedenými procesnými úkonmi a ako je potrebné

splniť procesnú povinnosť zo zákona alebo z rozhodnutia súdu. Súd neposkytuje poučenie o všetkých
procesných právach a povinnostiach strán sporu, ale len v rozsahu stanovenom
zákonom. Ustanovenie § 160 CSP predstavuje generálnu klauzulu a jednotlivé samostatné ustanovenia
sú jej premietnutím. Tieto konkrétne ustanovenia tak vymedzujú rozsah a spôsob poučenia tak, aby
sudca vedel, o čom a ako má v konkrétnej procesnej situácii poučiť. Civilný sporový poriadok rozsah

poučovacej povinnosti súdu minimalizuje a limituje rozsah poučovacej povinnosti súdu na tie procesné
práv a povinností, pri ktorých to ustanovuje zákon. Súd by mal poskytovať poučenie náležite konkrétne
a vždy o tých procesných právach a povinnostiach, keď je to vzhľadom na stav konania potrebné. Súd
nepoučuje strany o procesných právach a povinnostiach v rozsahu uvedenom v Civilnom sporovom
poriadku (§ 160 ods. 1) a o práve zvoliť si zástupcu alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160

ods. 2), ak je stranou fyzická osoba zastúpená advokátom. Pokiaľ je splnená na strane sporu niektorá
z vyššie uvedených podmienok, vychádza sa z prejudiciality, že jeho právo na princíp rovnosti zbraní
je zachované, nakoľko je tu splnený kvalifikačný predpoklad o vedomosti znalosti procesných práva
povinností. V tomto prípade sa preto mandukačná povinnosť súdu nevyžaduje.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobu podal žalobca na okresný súd dňa 24.11.2017, t.j. za účinnosti
Civilného sporového poriadku. Uznesením č. k. 19C/77/2017-19 zo dňa 27.3.2018 vyzval okresný súd
žalovaných na vyjadrenie sa k žalobe v lehote 15 dní od doručenia uznesenia v zmysle § 167 ods.
2 CSP, pričom k uzneseniu boli pripojené poučenia o procesných právach a povinnostiach strán
sporu podľa § 160 CSP medzi ktorými bolo aj poučenie o prostriedkoch procesného útoku, procesnej

obrany a koncentrácie konania (doručené žalovanej 1. dňa 20.4.2018 a žalovanému 2. dňa 17.7.2018).
Žalovaná 1. sa k žalobe vyjadrila podaním doručeným okresnému súdu dňa 7.5.2018 (č.l. 23-26),
v ktorom ale žiadne dôkazy nepredložila, ani nenavrhla vykonanie dôkazov, resp. nepožiadala súd
o poskytnutie lehoty na predloženie dôkazov. Žalovaný 2. sa k žalobe nevyjadril. Uznesením č. k.
19C/77/2017-32 zo dňa 27.8.2018 okresný súd vyzval žalobcu na vyjadrenie v lehote 15 dní k podaniu

žalovanej 1. zo dňa 4.5.2018. Podaním zo dňa 5.11.2018 sa žalobca vyjadril k podaniu žalovanej 1.
zo dňa 5.11.2018. Uznesením č. k. 19C/77/2017-38 zo dňa 14.1.2019 umožnil okresný súd žalovaným
v lehote 10 dní vyjadriť sa k podaniu žalobcu zo dňa 5.11.2018 od doručenia uznesenia s tým, že na
neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať (doručené žalovanej 1. dňa8.2.2019 a žalovanému 2. dňa 16.2.2019), avšak ani na túto výzvu okresného súdu žalovaní nereagovali
(žalovaný 2., ktorý požiadal podaním zo dňa 25.2.2019 o predĺženie lehoty na vyjadrenie o ďalších 10
dní, mailom okresného súdu zo dňa 8.3.2019 bolo žalovanému 2. oznámené predĺženie lehoty o 10

dní s tým, že k veci sa má možnosť vyjadriť). Dňa 15.5.2019 predložil žalobca písomnosť - znalecký
posudok č. 35/2019, ktorý bol doručený (s predvolaním na termín pojednávania dňa 6.11.2019)
žalovanej1.dňa21.8.2019ažalovanému2.dňa9.9.2019resp.dňa29.10.2019vinfocentre,naktorýani
jeden zo žalovaných nereagoval (ani do pojednávania dňa 6.11.2019). Pojednávanie dňa 6.11.2019 bolo
odročené (na termín 2.12.2019) bez začatia dokazovania vo veci z dôvodu, že strany zhodne uviedli, že

je možná dohoda, preto žiadajú pojednávanie odročiť (zápisnica o pojednávaní zo dňa 6.11.2019 na
č.l. 67). Dňa 6.11.2019 splnomocnila žalovaná 1. na zastupovanie v danej veci advokáta JUDr. Miroslava
Ivaniča (plnomocenstvo na č.l. 68). Dňa 11.11.2019 splnomocnil žalovaný 2. na zastupovanie v danej
veci spoločnosť ALFA LEGAL, s.r.o. (na č.l. 78). Na pojednávaní dňa 2.12.2019 okresný súd začal
dokazovanie vo veci a následne vyhlásil dokazovanie za skončené, pojednávanie odročil na termín
18.12.2019 za účelom vyhlásenia rozsudku (zápisnica o pojednávaní zo dňa 18.12.2019 na č.l. 80).

Žalovaní 1. a 2. navrhli vykonať znalecké dokazovanie za účelom zistenia hodnoty nehnuteľnosti až
na pojednávaní dňa 2.12.2019, na tento dôkaz správne prvoinštančný súd neprihliadol, resp. nenariadil
jeho vykonanie, pretože nedodržali uvedené lehoty na predloženie dôkazov, pričom im v predkladaní
a navrhovaní dôkazov na preukazovanie svojich tvrdení nič nebránilo, pričom žalovaná 1. od podania
svojho písomného vyjadrenia k žalobe (dňa 4.5.2018, čl. 23 spisu) do pojednávania vo veci samej (dňa

6.11.2019, resp. 2.12.2019) mala dostatok času na predloženie alebo navrhnutie dôkazov. Rovnako to
platí aj u žalovaného 2., ktorý nevyužil žiadnu možnosť na vyjadrenie sa ani k žalobe. U žalovaných 1.
a 2. podľa odvolacieho súdu tak nedošlo k uplatneniu ustanovení o sudcovskej koncentrácii
konania súdom prvej inštancie v ich neprospech, v ich prípade ide o zodpovednosť za ich procesnú
nečinnosť, ktorá v spojení s nehospodárnosťou vykonania takto navrhnutých dôkazov v nijakom

smere nemôže vyústiť do porušenia ich práva na spravodlivý proces. V kontexte uvedeného neobstojí
argumentžalovanej1.,žeažkeďokresnýsúdotvorilpojednávanievovecimaližalovaníprvýkrát v
záujme hospodárnosti potrebu realizovať znalecké dokazovanie.

17. S námietkou žalovaného 2., že žalovaní nemali ako verifikovať tvrdenia žalobcu ohľadne hodnoty

nehnuteľností, keďže až v roku 2019 doložil znalecký posudok č. 35/2019, ktorý bol doručený
žalovanému 2. v septembri 2019 sa odvolací súd nestotožnil. Z obsahu spisu vyplýva, že už v žalobe
doručenej okresnému súdu dňa 24.11.2017 žalobca uviedol svoje skutkové tvrdenie o výške hodnoty
nehnuteľnosti (60.000,- Eur), znalecký posudok č. 35/2019 bol žalovanému 2. podľa jeho tvrdenia
(v odvolaní) doručený v septembri 2019, pričom ani k termínu pojednávania 6.11.2019 sa k obsahu

znaleckého posudku ani k samotnej žalobe nevyjadril vôbec a ani na pojednávaní dňa 6.11.2019 sa
podľa obsahu zápisnice z pojednávania dňa 6.11.2019 (ani po vypočutí nahrávky z tohto pojednávania
odvolacím súdom) sa k znaleckému posudku nevyjadril.

18. Odvolací súd nemôže považovať námietku žalovaného 2., že na pojednávaní dňa 6.11.2019 mu

nebolo umožnené žiadať nariadenie znaleckého dokazovania pre prípad, ak sa strany mimosúdne
nedohodnú ani v kontexte toho, že pojednávanie nebolo otvorené a bolo odročené na deň 2.12.2019
z dôvodu umožnenia mimosúdnej dohody, ku ktorej nedošlo, za opodstatnenú. Z obsahu zápisnice
z pojednávania zo dňa 6.11.2019 (ako aj z nahrávky z pojednávania dňa 6.11.2019) vyplýva, že
okresný súd vyhlásil uznesenie, ktorým pojednávanie odročil na termín 2.12.2019, keďže pred začatím

pojednávania strany sporu zhodne uviedli, že je možná dohoda, preto žiadajú pojednávanie odročiť.
Žalovaný 2. bol osobne prítomný na uvedenom pojednávaní, obsah zápisnice nijako nenamietal ani
nerozporoval(vrátanemožnodohodyažiadostioodročeniepojednávaniazatýmúčelom), nežiadal,aby
okresný súd zaprotokoloval jeho akýkoľvek návrh na vykonanie dokazovania (znaleckým posudkom),
ani pred termínom pojednávania ani po odročení pojednávania nezaložil žiadne podanie, v ktorom by

navrhol akýkoľvek dôkaz. Taktiež argument žalovaného 2., že chcel okresnému súdu na predposlednom
pojednávaní uviesť, že ak sa nedohodnú, chce nový znalecký posudok, avšak okresný súd mu to
neumožnil z dôvodu, že nebolo pojednávané, ale odročené, neobstojí, s ohľadom na už vyššie uvedené,
pričom ani z nahrávky pojednávania nevyplýva, že by žalovanému 2. nebolo umožnené vyjadriť sa.
Sám žalovaný 2. v odvolaní potvrdil, že povedal, že sa dohodneme, čo chcela sestra, nechcel im to

kaziť. Pokiaľ ide o tvrdenie, že žalovaný 2. nerozumel (možnej dohode?), odvolací súd konštatuje, že
žalovanému 2. nič nebránilo, požiadať okresný súd o vysvetlenie, ak mal žalovaný 2. pochybnosť o tom,
čo sa na pojednávaní dňa 6.11.2019 udialo, resp. z akého dôvodu bolo pojednávanie odročené bez
začatia dokazovania vo veci.19. Argument žalovaného 2., že musel vo veľmi krátkom čase nájsť právne zastúpenie, aby mohol
rozporovať tvrdenia žalobcu a právne relevantným spôsobom sa vyjadriť k vypracovanému znaleckému

posudku podľa odvolacieho súdu neobstojí. Je nutné poukázať na to, že spolu s uznesením č.
k. 19C/77/2017-19 zo dňa 27.3.2018, ktoré bolo žalovanému 2. doručené dňa 17.7.2018 bola mu
doručená žaloba aj ale poučenie poučenia o procesných právach a povinnostiach strán sporu podľa
§ 160 CSP vrátane možnosti zastúpenia. Následne mu bolo dňa 16.2.2019 doručené uznesenie č. k.
19C/77/2017-38 zo dňa 14.1.2019 a podľa jeho vyjadrenia v septembri znalecký posudok č. 35/2019.

Pojednávania dňa 6.11.2019 sa žalovaný 2 osobne zúčastnil, avšak až dňa 11.11.2019 splnomocnil
na zastupovanie vo veci splnomocnenca ALFA LEGAL, s.r.o. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, prečo
žalovaný 2. ktorý mal najneskôr dňa 14.1.2019 skutočnú vedomosť o podanej žalobe, sa k nej ani k
znaleckému posudku nevyjadril, a (zjavne) až po pojednávaní dňa 6.11.2019 splnomocnil právneho
zástupcu na zastupovanie v tejto veci (11.11.2019).

20. Skutočnosť, že právny zástupca žalovaného 2. konzultoval obsah znaleckého posudku s dvoma
znalcami a požadoval vyhotovenie aspoň odborného posudku nehnuteľností do času posledného
pojednávania, avšak pre krátkosť času mohli nehnuteľnosť najskôr obhliadnuť až po termíne
pojednávania (2.12.2019) nevyplýva z obsahu spisového materiálu, teda ani k termínu 2.12.2019 toto
svoje tvrdenie žalovaný 2. nijako nepreukázal. S námietkou žalovaného 2, že odborné vyjadrenie

znalca by nemohlo byť použité ako dôkaz (za predpokladu dodržania zásah sudcovskej koncentrácie)
sa odvolací súd nestotožnil s poukazom na § 187 ods. 2 CSP (dôkazným prostriedkom je najmä
výsluchstrán,výsluchsvedka,listina,odbornévyjadrenie,znaleckédokazovanieaobhliadka).Argument
žalovaného 2., že predpokladaná hodnota nehnuteľnosti je v rozmedzí od 75.000,- Eur a vyššie (podľa
vyjadrení znalcov) v danej veci neobstojí, keďže z vykonaného dokazovania uvedený záver nevyplýva,

pretože žalovaný 2. (rovnako ako žalovaná 1.) neuniesli ohľadom tohto skutkového tvrdenia dôkazné
bremeno.

21. S tvrdením žalovaných, že nehnuteľnosti žalobca prenajal sociálne neprispôsobivým osobám bez
súhlasu žalovaných sa vysporiadal už okresný súd správne vysporiadal v odseku 15 odôvodnenia

napadnutého rozsudku. Pokiaľ ide o tvrdenie, že žalovaní doteraz nemajú prístup do svojich
nehnuteľností z dôvodu, že žalobca im to jednak neumožní a jednak túto nehnuteľnosť necháva
schátrať odvolací súd konštatuje, že uvedené sa predmetu danej veci netýka. Ak žalovaní ako podielový
spoluvlastníci nemajú prístup do nehnuteľnosti majú možnosť sa svojho práva vstupu domáhať súdnou
cestou.

22. V súvislosti s námietkou žalovaného 2., že v odôvodnení rozhodnutia sa okresný súd právne
vôbec nevyporiadal s tvrdeniami žalovaných ohľadne zle vypracovaného znaleckého posudku, odvolací
súd poukazuje na odsek 18 a čiastočne aj odsek 17 odôvodnenia napadnutého rozsudku, z ktorého
vyplýva, že okresný súd vychádzal zo (súkromného pozn. odvolacieho súdu) znaleckého posudku ako

aj zo záveru, že hodnota nehnuteľnosti do výšky 58.900,- Eur nebola sporná s čím sa aj odvolací
súd stotožnil. Pokiaľ ide o to, že okresný súd sa výslovne nezaoberal s tvrdeniami o vypracovanom
znaleckom posudku, odvolací súd konštatuje, že je zrejmé, že okresný súd nepovažoval uvedené
výhrady za dôvodné, keďže žalovaný 2. (ani žalovaná 1.) potom ako im bol znalecký posudok už pred
termínom pojednávania dňa 6.11.2019 vôbec k nemu vôbec nevyjadrili a až následne na pojednávaní

dňa 2.12.2019 žalovaný 2. uviedol (rovnako ako žalovaná 1.) svoje výhrady, s ktorými však žalobca
nesúhlasil, pričom uvedené nepodložil okrem svojich tvrdení žiadnymi dôkazmi. Pokiaľ ide o námietku,
že znalecký posudok neobsahuje správnu znaleckú doložku, odvolací súd konštatuje, že okrem toho,
že táto námietka neobstojí, žalovaný 2. ju predostrel až v odvolacom konaní (t.j. v rozpore s § 366 CSP).

23.Dôkazysúdhodnotípodľavlastnejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnej
súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo (§ 132 <. ako každý

dôkaz má rovnocenné postavenie a potencionál presvedčivosti. Teda jeho odborné závery nepodliehajú
hodnoteniu z hľadiska ich správnosti, ale súd hodnotí len presvedčivosť posudku, a to pokiaľ ide o
jeho úplnosť vo vzťahu k posudzovaným skutočnostiam, zásadám logického myslenia a jeho súlad s
ostatnými vykonanými dôkazmi. V danej veci okresný súd postupoval správne ak vychádzal zo záverusúkromného znaleckého posudku, ktorý určil výšku hodnoty predmetnej nehnuteľnosti (58.900,- Eur),
ktorá nebola v konaní dôvodne spochybnená, keďže žalovaný neuniesli dôkazné bremeno o tvrdeniach
o vyššej (inej) hodnote vyporiadavanej nehnuteľnosti.

31. S námietkou žalovaného 2. že okresný súd mal na predposlednom pojednávaní (ktoré bolo
odročené) poučiť, že v prípade ak sa nedohodnú, tak na budúcom na krátko vytýčenom pojednávaní
rozhodne neobstojí. Uvedené poučenie ako poučovania povinnosť okresného súdu v zmysle § 160 CSP
nevyplýva. Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na ustanovenie § 179 CSP, z ktorého vyplýva, že

pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím
sa povahu konania a účel tohto zákona.

32. K námietke žalovaného 2, že okresný súd žiadnym spôsobom neskúmal majetkové ani zárobkové
pomery žalobcu, že sa uspokojil iba s tvrdením právneho zástupcu žalobcu, že žalobca bude čerpať
ďalší hypotekárny úver odvolací súd konštatuje, že žalobca ako väčšinový podielový spoluvlastník mal

na rozdiel od žalovaným záujem o prikázanie nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva, pričom už
v žalobe v tomto duchu formuloval žalobný petit, v zmysle ktorého mal každému žalovanému vyplatiť
podiel v sume 15.000,- Eur. Teda si musel byť vedomý povinnosti vyplatenia podielov žalovaných
v prípade nadobudnutia vlastníctva celej nehnuteľnosti a zároveň na pojednávaní dňa 2.12.2019
prostredníctvom právneho zástupcu žiadal o lehotu 60 dní vzhľadom na výšku finančnej náhrady. S

ohľadom na uvedené okresný súd nepochybil ak postupom podľa § 232 ods. 3 CSP určil žalobcovi
dlhšiu lehotu na zaplatenie finančnej náhrady žalovaným, pre ktorých je napadnutý rozsudok zároveň
aj exekučným titulom voči žalobcovi v prípade nedodržania určenej lehoty na plnenie. Okresnému súdu
nemožno vytknúť, že by sa schopnosťou žalobcu splniť si svoju povinnosť nezaoberal vôbec.

33. Argumentácia žalovaných, že sa javí, že žalobca chce nehnuteľnosť predať (pravdepodobne so
ziskom) a nie užívať, podľa odvolacieho súdu v danej veci neobstojí, keďže ide len o tvrdenie, ktoré
nie je ničím preukázané, ale aj v prípade ak by tomu tak aj bolo, uvedené nemá za následok to,
že by prikázanie nehnuteľnosti žalobcovi, ktorí mal od počiatku záujem nehnuteľnosť nadobudnúť do
výlučného vlastníctva, bolo nedôvodným. Je nutné poukázať na to, že žalobca síce nadobudol do

vlastníctva aj podiely žalovaných (§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka), avšak zároveň mu vznikla
povinnosť za podiely žalovaných im vyplatiť hodnotu pripadajúcu na ich podiel na nehnuteľnosti a to v
lehote určenej súdom v napadnutom rozsudku.

34. Podľa § 81 CSP, intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom

a má právny záujem na výsledku konania.

35. Podľa § 82 ods. 1 CSP, intervenient vstupuje do konania z vlastného podnetu alebo na základe
oznámenia o spore podľa § 86 písomným podaním, ods. 2 vstup intervenienta je prípustný počas
celého konania, ods. 3 v podaní, ktorým vstupuje do konania, musí intervenient okrem všeobecných

náležitostí podania uviesť tvrdenia, ktoré odôvodňujú jeho právny záujem na výsledku konania, ods. 4
vstup intervenienta do konania súd oznámi stranám.

36. Podľa § 83 CSP, súd na návrh rozhodne, či je vstup intervenienta prípustný.

37. Z citovaného ustanovenia § 81 CSP vyplýva, že intervenientom môže byť len osoba, ktorá sa
zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku konania.
K vstupu intervenienta do konania môže dôjsť z vlastnej iniciatívy tejto osoby alebo na základe
oznámenia niektorej zo strán. V prípade, že súd dospeje k záveru, že intervenient nemá právny
záujem na výsledku konania, súd vysloví, že vstup intervenienta nie je prípustný. O samotnom vstupe

intervenientasúdnerozhoduje.Kvstupuintervenientadochádzauždňomdoručeniapísomnéhopodania
intervenienta, v ktorom uvádza, že vstupuje do konania, ak toto podanie obsahuje všetky zákonom
vyžadované náležitosti. Súd o prípustnosti vstupu intervenienta rozhoduje len
na návrh. Ide o návrh na vyslovenie neprípustnosti vstupu intervenienta do konania. Rozhodnutie o
prípustnosti intervencie je viazané na procesnú aktivitu sporových strán, ktoré v návrhu musia uviesť

skutočnosti a prípadne označiť dôkazy, ktoré intervenciu vylučujú (napr. tvrdenia a dôkazy
o neexistencii hmotnoprávneho vzťahu medzi intervenientom a stranou sporu a pod.). O prípustnosti
intervencie rozhoduje súd uznesením, pričom môže rozhodnúť dvomi spôsobmi, ak intervenient svoj
právny záujem na výsledku konania odôvodnil a preukázal, súd návrhu na vyslovenie neprípustnostivstupu intervenienta do konania nevyhovie, alebo ak intervenient právny záujem na výsledku konania
nepreukázal, súd rozhodne, že vstup intervenienta do konania nie je prípustný.

38. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že žalovaná 1. na pojednávaní dňa 2.12.2019 navrhla
do konania vstup exekútorky alebo exekútora, keď je vedené exekučné konanie Exekútorom Bc. Viery
Gurtišovej vedené pod sp. zn. EX 185/2006, ako intervenienta s čím žalovaný 2. vyjadril súhlas (na
pojednávaní dňa 2.12.2019). Okresný súd na pojednávaní dňa 2.12.2019 rozhodol uznesením tak,
že vstup intervenienta nie je prípustný, pričom odôvodnenie uvedeného rozhodnutia pojal okresný

súd (aj) do odseku 19 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odvolací súd poukazuje na to, že v
preskúmavanej veci nedošlo k vstupu intervenienta podľa § 82 ods. 1 CSP (z vlastného podnetu ani na
základe oznámenia o spore v zmysle § 86 CSP), pričom o samotnom vstupe interventa do sporu súd
nerozhoduje, a ani návrh žalovanej 1. (ani súhlasné stanovisko žalovaného 2.) nebolo možné považovať
za návrh na rozhodnutie o prípustnosti vstupu intervenienta do konania v zmysle § 83 CSP. Teda okresný
súd nebol oprávnený bez návrhu rozhodnúť v zmysle § 83 CSP o prípustnosti vstupu intervenienta do

konania (okresný súd na pojednávaní dňa 2.12.2019 uznesením rozhodol o tom, že vstup intervenienta
nie je prípustný). Bez ohľadu na uvedené je potrebné uviesť, že okresný súd postupoval správne ak
s intervenientom nekonal a v uvedenom kontexte teda námietka žalovaného 2., že okresný súd mál
začať konať s intervenientom neobstojí ako ani tvrdenie žalovaného 2., že by v lehote od 6.11.2019 do
2.12.2019 (medzi pojednávaniami) riskoval, že sa mu zásielka na adresu exekútora Bc. Viery Hurtišovej,

ktorá už nevykonáva činnosť exekútora vráti ako nedoručená.

39. Podľa § 181 ods. 2 CSP, po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi
stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy
nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri

predbežnom prejednaní sporu.

40. Obligatórne určenie sporných a nesporných skutkových tvrdení zo strany súdu a obligatórne
predbežné právne posúdenie veci sú podľa zákonodarcu kľúčovými inštitútmi pre zrýchlenie civilného
sporového konania, ako aj prostriedkom na predídenie tzv. prekvapivých súdnych rozhodnutí.

41. S námietkou žalovanej 1., že okresný súd vyslovil predbežný právny názor (§ 181 ods. 2 CSP)
hoci na to nebol žiaden dôvod a jeho vyslovením tak zmaril uzavretie dohody so žalobcom a zároveň
znemožnil strane sporu uplatňovať si riadne svoje procesné práva, keď následkom odkomunikovaného
názoru okresného súdu žalobcovi (že pre žalovaných je jediná možnosť sa dohodnúť vzhľadom k tomu,

že každému je známy obsah spisu aj koncentrácia konania a keďže sa žalovaní v konaní nevyjadrili
tak je pre žalovaných dohoda určite výhodnejšia ako meritórne rozhodnutie) tento trval na meritórnom
rozhodnutí sa odvolací súd nestotožnil. Jednak je nutné poukázať na to, že okresný súd, ktorý podľa
obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 2.12.2019 (ako aj nahrávky z pojednávania) postupoval v
súlade s § 181 ods. 2 CSP a svoje predbežné právne posúdenie uviedol až potom ako bolo začaté

dokazovanie vo veci (po neúspešnej snahe strán dospieť k dohode) a ako právny zástupca žalobcu
predniesol žalobu a strany sa vyjadrili k veci. Pričom uvedenie právneho názoru okresným súdom je
povinnosťou, preto nemožno akceptovať názor žalovanej 1. že na postup podľa § 181 ods. 2 CSP nebol
žiaden dôvod. Zároveň odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 179 ods. 2 CSP (ak je to možné a
účelné, súd sa pokúsi o vyriešenie sporu zmierom) ako aj na priebeh pojednávania dňa 6.11.2019, na

ktorom strany samotné požiadali okresný súd o odročenie pojednávania, pričom na pojednávaní dňa
2.12.2019 ešte pred začatím dokazovania vo veci sa pokúsili o dohodu, však neúspešne, na čo sám
žalobca (bez toho, aby okresný súd uviedol svoje predbežné právne posúdenie) požiadal o otvorenie
pojednávania za účelom rozhodnutia vo veci. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že uzavretie/
neuzavretie dohody bolo jednoznačne v rukách strán sporu, pričom ak jedna strana (žalobca) vyjadrila

nesúhlas s navrhovanou dohodou (hoci aj len v časti trov konania) a požiadala o začatie dokazovania
vo veci (meritórne rozhodnutie), okresný súd nepochybil ak začal dokazovanie vo veci tým skôr, že ku
dňu pojednávania a ani na pojednávaní dňa 2.12.2019 k dohode medzi stranami nedošlo. S ohľadom
na uvedené možno uzavrieť, že to, že nedošlo k uzavretiu zmieru na pojednávaní dňa 2.12.2019
nemožno dávať za vinu okresnému súdu, ktorý nemal inú možnosť ako začať dokazovanie vo veci a

následne vo veci rozhodnúť. S ohľadom na uvedené nemožno prisvedčiť ani žalovanej 1. v tom, že
došlo k neodôvodnenej výhode žalobcu, keď žalovaní boli vystavení už len procesnej núdzi, vzhľadom k
tomu, že si neuplatňovali svoje procesné práva v rámci namietania minimálnej sumy určenej znaleckým
posudkom. V neprospech žalobcu nemôže byť postup žalovaných, ktorí si podľa tvrdenia žalovanej 1.neuplatňovali pred pojednávaním svoje práva najmä z toho dôvodu, pretože verili, že sa so žalobcom
dohodnú.

42. Žalovaná 1. argumentovala tým, že znalecký posudok predložený žalobcom bol namietaný ešte
na prvom pojednávaní, ktoré bolo odročené za účelom mimosúdnej dohody, avšak uvedené podľa
odvolacieho súdu nevyplýva z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 6.11.2019. Žalovaná 1. (a ani
žalovaný 2 tak ako už bolo konštatované odvolacím súdom v odseku) nenamietala obsah protokolácie
okresným súdom ani obsah samotnej zápisnice z pojednávania dňa 6.11.2019. Potom ako jej bol

doručenýznaleckýposudokdňa21.8.2019tentoaniktermínupojednávaniadňa6.11.2019nenamietala.
S ohľadom na uvedené námietka žalovanej nemôže obstáť.

43. V odvolaní žalovaná 1. tvrdí, že žalovaní nikdy neuviedli, že nemajú záujem o prikázanie
nehnuteľnosti do ich výlučného vlastníctva. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že žalobca
svoj záujem prikázať nehnuteľnosť do jeho výlučného vlastníctva deklaroval od počiatku v podanej

žalobe. Žalovaná 1. ani v podaní zo dňa 4.5.2018 neuviedla, že má záujem o prikázanie predmetnej
nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva, uviedla okrem iného, že má záujem si svoj podiel ponechať
a so zrušením podielového spoluvlastníctva nesúhlasí, žalovaný 2. sa k žalobe vôbec nevyjadril, teda
taktiež výslovne nežiadal nehnuteľnosti prikázať do výlučného vlastníctva. Taktiež podľa návrhu dohody
(ku ktorej uzavretiu nakoniec nedošlo) na pojednávaní dňa 2.12.2019, nehnuteľnosť mal nadobudnúť do

výlučného vlastníctva žalobca a na tomto pojednávaní žalovaní 1. a 2. nežiadali prikázať nehnuteľnosť
do svojho výlučného vlastníctva. S ohľadom na uvedené sa odvolací súd nestotožnil s tvrdením
žalovanej 1. a naopak sa stotožnil so záverom okresného súdu (odsek 15), že žalovaní nemali záujem
o prikázanie nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva.

44. Okresný súd sa v odseku 18 a čiastočne aj v odseku 17 vyporiadal s cenou vyrovnacieho podielu
a preto neobstojí námietka žalovanej 1., že uvedené nevykonal. Vychádzal zo znaleckým posudkom
určenej hodnoty nehnuteľností 58.900,- Eur ale keďže žalovaný navrhol už v žalobe zaplatiť každému
zo žalovaných sumu 15.000,- Eur (ktorá bola vyššia ako hodnota podielu podľa posudku 1 vo výške
14.725,- Eur), správne uložil na zaplatenie žalobcovi sumu 15.000,- Eur.

45. Skutočnosť, že žalovaná 1. v podaní zo dňa 4.5.2018 (vyjadrenie k žalobe) namietala výšku
ohodnotenia nehnuteľnosti s poukazom najmä prihliadnutie na určenie výšky ceny nehnuteľnosti pre
predošlom predaji z matky žalobcu na p. R., ktorej mala záujem nehnuteľnosť predať ako matka
žalobcu tak ako aj žalovaný 2. za sumu vo výške 25.000,-Eur za 1 spoluvlastníckeho podielu, ani podľa

odvolacieho súdu nepostačuje na to, aby žalovaná 1. uniesla dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že
nehnuteľnosť má vyššie hodnotu ako to určil samotný žalobca, keďže na preukázanie svojich tvrdení
nepredložila ani nenavrhla vykonať žiadne dôkazy.

46. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej
praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

47. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový

postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného
dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery.
V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných
protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov
aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo

vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené
v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.48. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva

dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo
aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia
prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

49. Po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním napadnutým rozsudkom odvolací súd konštatuje,

že námietka žalovaných, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, nie je nedôvodná. Súd prvej
inštancie dostatočne zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil rozsudok, stručne, jasne a výstižne vysvetlil,
ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými
úvahami sa pri ich hodnotení riadil a ako vec právne posúdil, čím splnil zákonné kritériá odôvodnenia
uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Okresný súd sa v rozsahu postačujúcom pre správne
rozhodnutie vo veci samej vysporiadal s námietkami žalovaného a ich právnou argumentáciou. Zo

strany súdu prvej inštancie podľa odvolacieho súdu nedošlo k nesprávnemu procesnému postupu a
to k absencii riadneho odôvodnenia rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami (§ 220 ods.
2 CSP) vo vzťahu k odôvodneniu vyhovenia žalobe. Zároveň podľa odvolacieho súdu teda nedošlo
ani k znemožneniu stranám realizovať ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej
miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď rozhodnutie okresný súd fakticky v

relevantných záveroch riadne právne aj vecne odôvodnil v odsekoch 14 až 18 napadnutého rozsudku.

50. Z dôvodov uvedených v bode 15, 16, 22, 31, 38, 41, 49 odôvodnenia tohto rozsudku, preto odvolací
súd nepovažoval za dôvodný odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b/ CSP vymedzený odvolateľmi,
t.j. že im súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať im patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací
dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. K jeho naplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie
zasiahol do Ústavou, resp. Dohovorom garantovaných práv odvolateľov, čím by im bolo znemožnené

domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré im zákon (Civilný sporový poriadok) priznáva.
Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho
uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej
republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je

porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/1994).
Pojem procesný postup bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej
republike tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť
alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca
strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní

(porovnaj R 129/1999 a 1Cdo 6/2014, 3Cdo 38/2015, 5Cdo 201/2011, 6Cdo 90/2012). Pod nesprávnym
procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia
týchprocesnýchpráv,ktorémajúslúžiťnaochranuaobranujejprávazáujmovvtom-ktoromkonkrétnom
konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. Tento pojem
nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu.

Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie
súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. V danej veci nebola odvolacím súdom
zistená v postupe súdu prvej inštancie pri prejednaní veci žiadna vada, ktorá by znemožnila žalovaným
1. a 2. realizáciu ich procesných práv, ktorá by im zmarila možnosť ich aktívnej účasti na konaní.

51. Pokiaľ ide o námietku, že neboli splnené procesné podmienky na konanie § 365 ods. 1 písm. a) CSP
odvolací súd uvádza: Procesné podmienky upravuje CSP v ustanovení § 161 ods. 1. Na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže súd konať vo veci a rozhodnúť, prihliada súd kedykoľvek za konania. Oproti
doterajšej úprave v Občianskom súdnom poriadku však Civilný sporový poriadok predpokladá výnimky
(arg.: „Ak tento zákon neustanovuje inak...“). Takúto výnimku nachádzame napríklad v ustanovení § 41

CSP, podľa ktorého súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr
pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na
začiatku konania. Tieto podmienky, pre ktoré je zavedená legislatívna skratka „procesné podmienky“,
nie sú výslovne zákonom definované, dajú sa však vyvodiť z ustanovení Civilného sporového poriadku.Sú nimi právomoc súdu (§ 3 a nasl. CSP), príslušnosť súdu (§ 12 a nasl. CSP), neexistencia prekážky
začatého konania (litispendencie) podľa § 159 CSP, neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej
veci (reiiudicatae) podľa § 320 CSP, procesná subjektivita (§ 61 a nasl. CSP) podľa § 67 a nasl.

CSP, zrozumiteľnosť a úplnosť žaloby (§ 127, § 132 CSP), povinné zastúpenie (§ 90 CSP) a iné.
Vzhľadom na uvedenú charakteristiku procesných podmienok je nepochybné, že žalovaný 2. vo svojom
odvolaní odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP iba deklaroval, ale žiadnu konkrétnu absenciu
procesných podmienok neuviedol a nezistil to ani ex offo krajský súd. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.
1 písm. a) CSP uplatnil potom žalobca nedôvodne.

52. Podľa § 366 písm. a) CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

53. Podľa § 384 ods. 3 CSP, odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366.

54. V súvislosti s predloženými v odvolaním žalovanej 1. kópiami dokladov stanovisko vo vzťahu k

námietkamkznaleckémuposudkuč.35/2019(čl.111),inzerciazverejnenánastránkeTOPREALITY(čl.
107, 109, 110, 112), mailová komunikácia na čl. 112, 113-114, výpis z listu vlastníctva č. XX (na čl.108)
odvolací súd uvádza, že s poukazom na § 366 v spojení s § 384 ods. 3 CSP nedoplnil dokazovanie, keď
neboli splnené zákonné predpoklady, keď žalovaná 1. nepreukázala, že predložené písomné doklady
nemohla použiť bez svojej viny v doterajšom konaní.

55. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel rozhodol vecne správne
a preto odvolací súd po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľov, s použitím § 387 ods. 1 a
2 CSP napadnutý rozsudok potvrdil, vrátane rovnako vecne správnych výrokoch o náhrade trov konania
(V. a VI. výrok), odvolaním napadnutých avšak bez uvedenia osobitných odvolacích dôvodov.

56. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí

dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľov, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

57. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalobcovi vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP),
o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť
odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v

takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

58. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalobca v odvolacom konaní pasívny, nevykonal
žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani

žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

59.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu
spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky

použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

60. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o
nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalobcurozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z
pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní
žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu

rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu
trovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.

61. S ohľadom na uvedené odvolací súd žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

62. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).