Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. august 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoP/34/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118211037
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4118211037.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: S. V., nar.
XX.XX.XXXX, K. V., nar. XX.XX.XXXX, a I. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, 949 01 Nitra, deti rodičov:
otca C. V.a, nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R., F. XXX/XX, t.č. bytom H. XXX, zastúpeného Mgr. Patrikom

Štefkejem, advokátom so sídlom Školská 3, 949 01 R., a matky E. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.
XXX/X, XXX XX R. - P., zastúpenej JUDr. Tímeou Tóthovou, advokátkou so sídlom Školská 3, XXX
XX R., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu R. č. k.
13P/263/2XX8-443 zo dňa 08.07.2XX9 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v rámci konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia podaný dňa 18.06.2019, ktorým
žiadala uložiť otcovi maloletých detí povinnosť prispievať na výživu maloletej S. sumou 260 eur, na
výživu maloletého K. sumou 200 eur a na výživu maloletého I. sumou 200 eur. Svoj návrh odôvodnila
tým, že jej príjem je v súčasnej dobe 600 eur mesačne, pričom v rámci konania vo veci samej poukázala

na potreby maloletých detí. Uvádzala, že mal. S. je žiačkou 9. triedy ZŠ, mal. K. je žiakom 2. ročníka
a I. 1. ročníka ZŠ, pričom výdavky na deti nezvláda sama znášať, je potrebné platiť školské potreby,
pomôcky, oblečenie a tiež stravu. Otec detí neprispieva vyššou čiastkou na výživu detí, aj keď si to
môže dovoliť a prostriedky na to má. Keďže je podľa nej súdne konanie môže trvať dlho, rozhodla sa
požiadať o nariadenie neodkladného opatrenia. Súd zistil, že rodičia maloletých detí nie sú manželia a
rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 13P/377/2012-20 zo dňa 24.1.2013 boli všetky tri maloleté deti

zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej S. sumou
80 eur mesačne, maloletého K. sumou 70 eur mesačne a maloletého I. sumou 70 eur mesačne od
01.02.2013. Rodičia však následne obnovili spolužitie a žili spolu u rodičov matky. Dňa 01.08.2018
podala matka na otca trestné oznámenie a rodičia následne opätovne prestali spolu žiť. V trestnej veci
doposiaľ právoplatne rozhodnuté nebolo a vyhotovujú sa znalecké posudky. Dňa 26.09.2018 podala
matka návrh na zvýšenie výživného a žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú S.

zo dumy 80 eur na 120 eur mesačne a na maloletého K. a I. zo sumy 70 eur na sumu 100 eur mesačne.
Keďže však po poslednom rozhodnutí súdu v konaní sp. zn. 13P/377/2012 došlo k obnovení spolužitia
rodičov s deťmi, súd prijal záver, že vo veci je potrebné nanovo konať o úprave práv a povinností rodičov
k maloletým deťom, t.j. čo do rozhodnutia o osobnej starostlivosti, určenia výživného a úprave styku.

2. Pri rozhodovaní súd vychádzal zo zhodného stanoviska rodičov, že otec prispieva na výživu

maloletých detí od septembra 2018 nasledovne: v septembri zaplatil sumu 100 eur, v októbri 200 eur,
v novembri 200 eur, v decembri 150 eur, v januári 150 eur, vo februári 150 eur plus stravu v školskejjedálni pre mal. S. 12,60 eura, pre mal. K. 22,80 eura a pre mal. I. tiež 22,80 eura. Potom v marci otec
poslal matke výživné na deti spolu 200 eur a tiež 60 eur príspevok mal. S. na tričko a 40 eur mal. I.ovi
na okuliare. Okrem toho uhradil znovu stravu v školskej jedálni pre mal. S. 16,08 eura, pre mal. K. 15,17

eura a pre mal. I. 20,62 eura. V apríli poslal matke 140 eur a uhradil znovu stravu v školskej jedálni, a to
pre mal. S. 13,76 eura, pre mal. K. 23,89 eura a pre mal. I. 18,44 eura. V máji poslal matke výživné vo
výške spolu 185 eur a v júni spolu vo výške 195 eur. Okrem uvedených príspevkov otec kupuje deťom
príležitostne oblečenie, obuv, hračky, prípadne iné potreby. Na pojednávaní dňa 02.07.2019 vyjadril
snahu o prispievanie na výživu maloletých detí do rozhodnutia súdu vo veci samej aj naďalej sumou

cca 200 eur mesačne spolu na všetky tri deti. Podľa vyjadrenia otca je jeho súčasný príjem cca 800 eur
netto mesačne spolu s cestovnými náhradami. Otec sa stretáva iba so synmi, pretože mal. S. odmieta
kontaktysním.Počasstykusaotecdeťomvenuje,brávaichnarôznevýletyasaturujeimvšetkypotreby.
Situácia ohľadne úpravy styku otca s maloletými deťmi sa rieši za pomoci kolízneho opatrovníka a tiež
Občianskeho združenia Familiam.

3. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia nepovažoval za opodstatnený, čo odôvodnil
s odkazom na ustanovenie § 2 ods. 2, § 366 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP),
§ 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a § 328 ods. 1,2 druhej vety Civilného sporového poriadku (ďalej len
CSP). Otec si totiž plní vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, odkedy nežijú v spoločnej
domácnosti, a to sumami od 150 eur mesačne. V prípade, že matka otcovi predloží na zaplatenie

poštové poukážky na úhradu stravy maloletých detí v školskej jedálni, otec tieto zaplatí. Reaguje aj na
zvýšené výdavky detí (tričko pre S., okuliare pre I.). Výživným zo strany otca, ktoré otec posiela, sú
zabezpečované základné životné potreby detí, ktoré majú svoje potreby zabezpečované pravidelne aj
zo strany matky, vykonávajúcej osobnú starostlivosť. Časť potrieb detí je zabezpečovaná aj z prídavkov
na deti, ktoré poberá matka (24,34 eura na dieťa). Za danej situácie súd ustálil, že na predbežnú úpravu

pomerov účastníkov konania formou neodkladného opatrenia neboli splnené zákonné podmienky, lebo
neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné iba v nevyhnutnej miere (nie podľa možností a
schopností a majetkových pomerov a veku a odôvodnených potrieb maloletých detí). Výška vyživovacej
povinnosti otca bude predmetom konania a dokazovania vo veci samej.

4. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie (nesprávne nazvané „sťažnosť“) matka,
ktorá žiadala uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vyhovieť jej návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Poukázala na to, že otec na pojednávaní dňa 02.07.2019 uviedol, že bude naďalej platiť sumu
200 eur neberúc do úvahy, že o všetky deti sa stará ona sama, pričom zarába len 600 eur mesačne.
Otec zarába vyše 800 eur mesačne, no na deti jej prispieva iba takou malo čiastkou. Deti majú veľa

výdavkov, ktorá ona nedokáže platiť. Kým jemu nezostane z výplaty vôbec nič, on si dokáže so svojho
platu odložiť cca 300 eur. Potreby detí sú pritom prednejšie ako potreby dospelých. Zo svojho platu by
mohol platiť výživné minimálne 400 eur, lebo deti potrebujú čoraz viac peňazí nielen do školy, ale aj na
mimoškolské aktivity. Výdavky sa neustále zvyšujú a súdne konanie nie je ešte na konci.

5. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Uviedol,
že obaja rodičia potvrdili, že otec si plní vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, odkedy sa
odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Neodkladným opatrením sa určuje vyživovacia povinnosť len
v nevyhnutnej miere, návrh matky bol preto podaný nedôvodne. Výška výživného bude predmetom
konania a dokazovania vo veci samej.

6. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
Uviedol, že v súčasnosti poberá mzdu v inej výške, ako to bolo počas spoločného žitia, kedy pracoval
ako vodič v medzinárodnej kamiónovej doprave. Po zmene pracovného miesta od 01.03.2019 z dôvodu
stretávania sa s deťmi dosahuje nižší plat, z ktorého na výživu detí primerane prispieva. Poukázal na

príjmy matky spolu s prídavkami na deti a daňovým bonusom. Nie je objektívne možné, aby si zo svojho
platu po uhradení výživného platil matke viac. On sa snaží prispievať výživným nielen v nevyhnutnej
miere, ale v rozsahu, v akom mu to dovoľujú jeho osobné, zárobkové a majetkové pomery. Matka pritom
požaduje, aby on zo svojho platu 700 - 800 eur platil výživné v nevyhnutnej miere v sume 660 eur
mesačne. Vzhľadom na to, že s matkou ukončili spoločné bývanie a on kvôli deťom zmenil prácu, aby

bol s nimi v kontakte, nie je možné očakávať, že deti budú napr. navštevovať rôzne mimoškolské aktivity,
ak im to ako rodičia nedokážu zabezpečiť. Na jednej strane matka žiada nariadiť neodkladné opatrenie
na platenie výživného, no na druhej strane ona sama zámerne porušuje iné neodkladné opatrenie,
právoplatne nariadené na úpravu styku s deťmi. Jej návrh on považuje za požiadavku, ktorá odporujedobrým mravom, lebo ako rodič, ktorý má deti vo faktickej osobnej starostlivosti, túto zneužíva na úkor
práv detí snažiac sa dosiahnuť stav faktického odlúčenia synov od otca, ktorí sú dennodenne pod
vplyvom názorových postojov matky k osobe otca. V závere uviedol, že výživné platí po zohľadnení jeho

osobných, zárobkových a majetkových pomerov a zabezpečuje ich potreby aj inak.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65,
§ 66 CMP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k
záveru, že odvolanie matky nie je opodstatnené. Súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol a správne

toto rozhodnutie aj odôvodnil. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil. Zároveň postupoval podľa § 387 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého ak sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie
sohľadomnavýsledkydoterajšiehodokazovaniaaajsjehoodôvodnenímstotožnilanadôvažokdodáva

nasledovné:

8. Pri rozhodovaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia bolo potrebné aplikovať
ustanovenia § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku. Vo všeobecnosti súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení (§ 324 ods. 1 CSP),

a to vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená
(§ 325 ods. 1 CSP). Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho
sa zdržala alebo niečo znášala (§ 325 ods. 2 písm. d/ CSP). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci
stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). V odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Zmyslom neodkladného

opatrenia podľa uvedených zákonných ustanovení je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane a
zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Aby
však súd mohol poskytnúť ochranu nariadením neodkladného opatrenia, musí byť aspoň osvedčené,
že existuje určité právo ochrany domáhajúceho sa subjektu a že toto právo môže byť ohrozené alebo
narušené a na jeho ochranu je neodkladné opatrenie potrebné. Jedným z predpokladov nariadenia

neodkladného opatrenia je existencia právneho záujmu na neodkladnom opatrení, navrhovateľ musí
v návrhu osvedčiť potrebnosť navrhovaného neodkladného opatrenia, pričom ide predovšetkým o
osvedčenie tohto, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej
súdom v základnom alebo exekučnom konaní.
9. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie urobil záver, že neexistuje naliehavá potreba

bezodkladnej úpravy pomerov rodičov neodkladným opatrením určením výživného do rozhodnutia vo
veci samej, ktorým bude rozhodnuté o zverení mal. detí do osobnej starostlivosti toho - ktorého rodiča, o
určení výživného a o úprave styku. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní správne prihliadal na to, že otec
sa vyživovacej povinnosti po odchode od rodiny nezbavil a prispieva na ich výživu platbou adresovanou
matke, resp. inými platbami pre potreby detí. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie

rozpísal tieto jednotlivé platby, ktoré svedčia o tom, že otec nevyhnutné výživné zatiaľ platí. Nebola teda
zo strany matky dostatočne osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania do tej
miery, aby bolo nutné rozhodnúť neodkladným opatrením do rozhodnutia súdu vo veci samej. Vzhľadom
na to odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie urobil záver, že návrh matky nebol podaný dôvodne,
a preto bolo potrebné jej návrh zamietnuť.

10. Vychádzajúc z možností a schopností otca ako povinného na základe údajov zrejmých zo spisu a
aj na základe vyjadrenia samotného otca o možnosti uhrádzať výživné vo výške 200 eur na všetky tri
deti, a taktiež s prihliadnutím na odôvodnené potreby mal. detí tvrdené matkou, je potrebné v tomto
štádiu konania za nevyhnutnú sumu výživného považovať nielen sumu, ktorú mesačne otec platí, ale

aj sumu, ktorú je primerane povinná hradiť samotná matka zo svojho príjmu a prídavkov na deti nad
rámec osobnej starostlivosti. O konečnej výške výživného bude rozhodnuté v súvislosti s rozhodnutím
vo veci samej po vykonaní dokazovania. Odvolací súd s ohľadom na všetko vyššie uvedené považoval
odvolanie matky za neopodstatnené a z toho dôvodu napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v podrobnostiach zároveň poukazuje na jeho

odôvodnenie.

11. O trovách konania v tomto prípade odvolací súd nerozhodoval, pretože nejde o rozhodnutie, ktorým
sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).