Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. október 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3Tos/74/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820010150
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5820010150.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, na neverejnom zasadnutí konanom 15. októbra 2020 v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a Mgr. Miroslava Mazúcha prejednal
sťažnosť I. R. proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 6Nt/12/2020 zo 7.7.2020 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Námestovo, sp. zn.
6Nt/12/2020 zo 7.7.2020 a u k l a d á okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 446 ods. 1 Tr. por. a § 74 ods. 1 Tr. zák. zmenil formu
ochranného psychiatrického liečenia uloženého I. R. z ambulantnej formy na formu ústavnú.

Ďalším výrokom podľa § 448 ods. 1 Tr. por. návrh I. R. na prepustenie z ochranného liečenia zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažnosť I. R., ktorú odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne.
Vsťažnostiuviedol,žerozhodnutieokresnéhosúdunepovažujezasprávne.Súdoprelsvojerozhodnutie
o skutočnosti, ktoré neboli dôveryhodne preukázané. Poukázal, že medzi ním a ošetrujúcou lekárkou
MUDr. Q. došlo k strate dôvery. Lekárka nepostupuje v súlade s jeho záujmom, ale koná na základe
podnetov jeho matky. Z dôvodu možnej zaujatosti podal voči lekárke sťažnosť na úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou. Prvostupňový súd rozhodol výlučne na podklade nepodložených tvrdení

navrhovateľky MUDr. Q.. Poukázal, že lekárka MUDr. Q. neoprávnene komunikuje jeho zdravotný stav
s jeho matkou, napriek tomu, že na to nedal súhlas. Z výpovede navrhovateľky nevyplynul ani jeden
konkrétny dôkaz, ktorý by odôvodňoval záver, z ktorého by bolo preukázané, že by mohol byť voči
sebe alebo voči okoliu nebezpečný. Neboli zistené žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že by
nedodržiaval liečebný režim a keďže sa cíti dobre, žiadal o ukončenie ochranného liečenia. Počas
doby desiatich rokov, keď mu bolo uložené ochranné liečenie, sa nedopustil žiadneho protiprávneho

konania. Snaží sa viesť riadny život. Súd mal podľa neho pribrať do konania znalca, ktorý by objektívne
posúdil jeho zdravotný stav a zodpovedal otázku, či u neho pretrváva potreba ponechať ochranné
liečenie a v akej forme. Posledné znalecké skúmanie sa u neho realizovalo pred viac ako piatimi
rokmi a závery z tohto znaleckého skúmania nie je možné považovať za aktuálne v tomto konaní.
Z vyjadrenia navrhovateľky MUDr. Q. na verejnom zasadnutí je zrejmé, že prevažná časť informácii,
ktoré prezentovala, pochádzajú najmä od jeho matky, pričom sú to informácie neoverené, nepravdivé a

domnieva sa, že dochádza k neobjektívnemu posudzovaniu jeho zdravotného stavu. Taktiež žiadnym
relevantným spôsobom neboli preukázané tvrdenia, že jeho správanie je nepredvídateľné. Ani v
odôvodnení súd nekonkretizoval na základe čoho ustálil, že boli u neho popisované a udávané
opakované vyhrážky. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu a uložil
mu, aby o veci znovu konal a rozhodol.

Krajskýsúdnapodkladepodanejsťažnostipreskúmalvzmysle§192ods.1 Tr.por.správnosťvýrokov
napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že sťažnosť bola podaná vzákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou a že tejto je potrebné vyhovieť, nakoľko v predmetnom
konaní boli podstatným spôsobom porušené práva I. R. na obhajobu.

Zo spisu vyplýva, že I. R. trpí duševným ochorením - schizofréniou, pričom ide o závažné duševné
ochorenie. Je teda zrejmé, že I. R. trpí závažným duševným ochorením, pre ktoré mu bola aj nariadená
psychiatrická liečba. Nepochybne ide teda o psychiatrického pacienta.

Zo spisu je zrejmé, že I. R. po vytýčení verejného zasadnutia na okresnom súde písomne požiadal

okresný súd o pridelenie právneho zástupcu, nakoľko ako uviedol je neznalý právnych zákonov. Ako
vyplýva zo spisu prvostupňový súd o takejto žiadosti žiadnym spôsobom nerozhodol. Na túto skutočnosť
poukázal aj I. R. na verejnom zasadnutí dňa 7.7.2020. Pokiaľ ide o vyjadrovanie I. R. v konaní pred
okresným súdom z vyjadrenia prokurátora v konečnom návrhu je zrejmé, že tento považuje návrhy I.
R. za perzekučné bludy. Taktiež prokurátor poukázal, že celkový prejav I. R. nasvedčuje vyjadreniam
lekárky o jeho aktuálnom duševnom stave.

Zo spisu je zrejmé, že okresný súd až na základe ďalšej žiadosti I. R. po svojom rozhodnutí tomuto
ustanovil z dôvodu § 40 ods. 2 Tr. por. obhajcu. Ustanovenie obhajcu prvostupňovým súdom až po
vykonaní verejného zasadnutia a rozhodnutia vo veci považuje krajský súd za nedostatočné, nakoľko
podľa názoru krajského súdu boli splnené podmienky na povinnú obhajobu u I. R. už od začiatku konania

pred prvostupňovým súdom.

V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že v zmysle § 38 ods. 1 písm. d) Tr. por. musí
mať odsúdený obhajcu vo vykonávacom konaní, v ktorom sa rozhoduje na verejnom zasadnutí, ak sú
pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať.

Keďže I. R. je psychiatrický pacient, ktorý trpí závažným duševným ochorením a ktorého prejavy na
verejnom zasadnutí aj sám prokurátor označil za perzekučné bludy, existuje nepochybne pochybnosť
o jeho spôsobilosti sa náležite obhajovať, čím sú nepochybne splnené zákonné podmienky na povinnú
obhajobu v zmysle § 38 ods. 1 písm. d) Tr. por.

Nakoľko I. R. v konaní pred prvostupňovým súdom nemal obhajcu, hoci obhajcu mal mať, došlo
podľa názoru krajského súdu k podstatnému porušeniu jeho práva na obhajobu. Preto konanie pred
prvostupňovým súdom nemožno považovať za zodpovedajúce zákonu a taktiež z tohto dôvodu ani
napadnuté rozhodnutie okresného súdu. Keďže I. R. už v súčasnej dobe má ustanoveného obhajcu

bude potrebné, aby prvostupňový súd vykonal verejné zasadnutie v predmetnej veci od začiatku za
účasti obhajcu I. R..

Pretože na dôkazy vykonané pred prvostupňovým súdom nemožno prihliadať a verejné zasadnutie
bude musieť byť vykonané od začiatku, krajský súd nepovažuje v tomto štádiu konania za potrebné sa

vyjadrovať k sťažnostným námietkam I. R..

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.