Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. november 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/84/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3216204348
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3216204348.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu K. N. V. (S.) N., so sídlom V. Y. XX-
XX, A-XXXX E., zapísaného vo V. T. M. D. E. V. XXXXXy, zastúpeného S. T. C. &. G. D.., so sídlom
T. V., J., W.: XX XXX XXX, proti žalovane: R. T., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom T. Q. XXX/X, J.
L. J., zastúpenej S. T. I.. X.M.., so sídlom J. I. XX, J. L. J., W.: XX XXX XXX, o určenie neúčinnosti

právneho úkonu, o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia a o alternatívnom návrhu na čiastočné
zrušenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce
nad Bebravou zo dňa 3. augusta 2020, č. k. 2C/4/2016-837, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím uznesením návrh žalovanej na zrušenie neodkladného opatrenia zo

dňa 21.10.2019 a alternatívny návrh žalovanej na čiastočné zrušenie neodkladného opatrenia zo dňa
31.01.2020 zamietol.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na návrh žalobcu tamojší súd uznesením č. k. 2C/4/2016
- 127 zo dňa 17.01.2017 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej uložil povinnosť zdržať sa
prevodu a/alebo ďalšieho zaťaženia nehnuteľností, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom

katastrálnym odborom Okresného úradu J. L. J. pre okres J. L. J., obec J. L. J., katastrálne územie J. L.
J. ako priestor č. X - X, prízemie, vchod X, hl. budova na par. č. XXXX/X, súpis. č. XXXX, priestor č. X - X,
X.p., vchod 1, hl. budova na par. č. XXXX/X, súpis. č. XXXX, priestor č. X - X, X.p., vchod X, hl. budova
na par. č. XXXX/X, súpis. č. XXXX, priestor č. X - X., X.p., vchod X, hl. budova na par. č. XXXX/X, súpis.
č. XXXX a priestor č. X - X, X.p., vchod X, hl. budova na par. č. XXXX/X, súpis. č. XXXX, a to až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej, vedeného na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou

pod sp. zn. 2C/4/2016. Zároveň žalovanej uložil povinnosť zdržať sa prevodu a/alebo ďalšieho zaťaženia
nehnuteľností, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného
úradu J. L. J. pre okres J. L. J., obec J. L. J., katastrálne územie J. L. J. ako parcela registra Q., par. č.
XXXX, o výmere 376 m2, zastavaná plocha a stavba, administratívna budova, súpis. č. XXX, postavená
na par. č. XXXX, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, vedeného na Okresnom
súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 2C/4/2016. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

24.04.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 5Co/101/2017 - 510
zo dňa 12.04.2017 v spojení s opravným uznesením č. k. 5Co/101/2017-519
zo dňa 17.05.2017, ktorým odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

3. Podaním zo dňa 21.10.2019, podaným osobne na súde dňa 22.10.2019, sa žalovaná domáha
zrušenia neodkladného opatrenia (špecifikovaného v predchádzajúcom bode tohto odôvodnenia)

nakoľko dôvodom na jeho vydanie bolo prebiehajúce exekučné konanie pod sp. zn. 5Er/93/2015, Ex
45/2015, proti povinnému G. T., W.: XX XXX XXX, s miestom podnikania J. L. J., P. Q. XXXX/XX.Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2ECdo/10/2017 - 546 súd zrušil uznesenie
Krajskéhosúdu vTrenčínez25.08.2016sp.zn.2CoE/180/2016spolusuznesenímOkresného
súdu Bánovce nad Bebravou z 31.03.2016 č. k. 5Er/93/2015 - 267 a vec vrátil na ďalšie konanie.

Následne, vzhľadom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, tunajší súd uznesením č. k. 5Er/93/2015-554
zo dňa 09.02.2018 exekúciu zastavil. Uznesenie prvostupňového súdu bolo potvrdené uznesením
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6CoE/31/2018 - 638 zo dňa 08.01.2019. Mala za to, že nariadené
neodkladné opatrenie je bezpredmetné, pretože odpadli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenia
nariadené. Poukázala na skutočnosť, že rozsudok pre zmeškanie vydaný Krajským súdom R., č. k.

4Cg 257/11k-42 zo dňa 22.10.2014 bol vydaný voči žalovanému: T. P. D. konajúca prostredníctvom
G. T.. Uvedené znenie je podľa jej názoru dostatočne zrejmé, aby bolo jasné, že žalovaným bola, a
teda povinným plniť v zmysle rozsudku je spoločnosť s ručením obmedzením T. P., v mene ktorej koná
fyzická osoba G. T. ako konateľ. Údajný dlžník G. T., nar. XX.XX.XXXX, by mohol byť zaviazaný len na
uhradenie nesplatenej časti základného imania, čo však nie je tento prípad. Z nepochopiteľných dôvodov
Okresný súd Bánovce nad Bebravou vydal poverenie v exekučnom konaní na úplne iný subjekt, teda na

fyzickú osobu podnikateľa: G. T., W.: XX XXX XXX, s miestom podnikania J. L. J., P. Q. XXXX/XX. Tento
subjekt nebol žalovaný a nebol ani zaviazaný v zmysle exekučného titulu. Následne tunajší súd viedol
exekučné konanie voči úplne inému subjektu, ako je označený v exekučnom titule. Teda viedol exekučné
konanie voči fyzickej osobe - podnikateľovi G. T., W.: XX XXX XXX, namiesto právnickej osoby T. P. D..
Skutočnosť,žeexekučnékonanievôbecnemaloprebiehať,potvrdilajNajvyššísúdSlovenskejrepubliky,

ktorý uznesením č. k. 2ECdo/10/2017-546 zrušil uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 25.08.2016
sp. zn. 2CoE/180/2016 spolu s uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou z 31.03.2016 č. k.
5Er/93/2015-267 a vec vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd okrem toho, že našiel v konaní tunajšieho
súdu v spojení s konaním odvolacieho súdu procesné pochybenia ohľadom výkonu
cudzích rozhodnutí, uviedol na pravú mieru, že konanie bolo vedené voči subjektu, voči ktorému byť

vedené nemalo, resp. by to vyplynulo z postupu súdu a účastníkov konania, pokiaľ by súd postupoval
tak, ako mal. Následne, vzhľadom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, tunajší súd uznesením č. k.
5Er/93/2015-554 zo dňa 09.02.2018 exekúciu zastavil. Uznesenie prvostupňového súdu bolo potvrdené
uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6CoE/31/2018-638 zo dňa 08.01.2019.
Mala za to, že akákoľvek exekúcia vedená na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu, či už voči

fyzickej osobe: G. T., nar. XX.XX.XXXX, alebo voči fyzickej osobe - podnikateľovi G. T., W.:
XX XXX XXX, je neprípustná, pretože by odporovala zneniu exekučného titulu. Z tohto dôvodu je aj
konanie o určenie, že právny úkon Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
uzatvorená medzi žalovanou a G. T., je voči žalobcovi neúčinná, vedené nedôvodne. Uviedla, že o tejto
skutočnosti rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým rozhodne vo veci samej, avšak tvrdené skutočnosti a

listinné dôkazy jednoznačne preukazujú, že neodkladné opatrenie bolo vydané v rozpore s faktickým
stavom, resp. ak aj existovali dôvody na vydanie neodkladného opatrenia, tak tieto pominuli momentom,
kedy bola exekúcia vedená voči fyzickej osobe - podnikateľovi G. T., W.: XX XXX XXX, zastavená.
Samotné vydanie neodkladného opatrenia je zásahom do vlastníckeho práva žalovanej. Táto je v
zmysle zaužívanej judikatúry povinná strpieť takýto zásah, pokiaľ sa tým sleduje legitímny cieľ a teda,

že existujú skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia
bude ohrozená, a najmä existencia skutočnosti hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku.
Práve existencia skutočností, ktoré by hodnoverne osvedčovali dôvodnosť a trvanie nároku žalobcu,
bola vyvrátená, a preto zanikla aj dôvodnosť vydania neodkladného opatrenia, resp. zanikli dôvody, pre
ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené.

4. Súd prvej inštancie v bodoch 10. až 16. odôvodnenia svojho rozhodnutia podrobne popísal všetky
súdne rozhodnutia týkajúce sa tohto súdneho konania od nariadenia neodkladného opatrenia a
konštatoval, že na exekútorskom úrade súdneho exekútora I.. B. C. C.. dňa 11.03.2020
začala exekúcia v prospech oprávneného (žalobca v tomto konaní) proti povinnému (G. T. -

manžel žalovanej v tomto konaní) na základe poverenia vydaného Okresným súdom Banská Bystrica
a vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie č. k. 4Cg 257/11k- 42 zo dňa 25.08.2014
vydaného Krajským súdom R. (O. republika) a č. k. 5Er/93/2015-783 zo dňa 26.04.2019 vydaného
Okresným súdom Bánovce nad Bebravou a č. k. 4Ecud/1/2019 zo dňa 28.08.2019 vydaného Okresným
súdom Banská Bystrica o vymoženie sumy 58.169,70 eur a príslušenstva pohľadávky. Oboznámil stav

tohto prebiehajúceho exekučného konania z Oznámenia súdneho exekútora I.. B. C. C.. zo dňa
21.04.2020 ( z č. l. 830), z ktorého vyplýva, že voči povinnému (manželovi žalovanej) vedie tento
exekútorský úrad 4 exekučné konania, pričom na základe súčinnosti súdny exekútor doposiaľ zistil, že
povinnýmávedenétriúčtysmínusovýmzostatkom,blokovanénasumucca149.000,-eur, jevlastníkommotorového vozidla E., EČ: J. XXX J., rok evidencie XXXX, je spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej
na LV Č. XXX v k. ú. C. Q.. Podľa oznámenia SP BA ústredie, povinný je poberateľom dôchodkovej
dávky (invalidný dôchodok), z ktorého mu nevychádzajú zrážky, povinný je podľa oznámenia SP

zamestnancom spoločnosti S., D., L. ani táto povinnému nevykonáva zrážky. Súdny exekútor
uviedol, že povinnému nebolo do dňa 21.04.2020 doručené Upovedomenie o začatí exekúcie, povinný
v súčasnej dobe spláca dve exekučné konania z roku 2018 a 2019.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že za súčasného stavu veci s prihliadnutím na doposiaľ

vykonané dokazovanie a na dôkazy, ktoré strany predložili v konaní o návrhu na zrušenie, resp.
čiastočné zrušenie neodkladného opatrenia, má naďalej žalobcom za osvedčenú existenciu dôvodnosti
a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Konštatoval, že v súlade s judikatúrou vyšších
súdnychautorítjemožnéúspešneodporovaťajdohodeovyporiadaníBSMmedzimanželmialebomedzi
bývalými manželmi za splnenia podmienok uvedených v § 42a Občianskeho zákonníka (k tomu viď
napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. októbra 2019, sp. zn. 2 Cdo 219/2019). Z predložených listín

možno (rovnako ako v čase vydania predmetného neodkladného opatrenia) konštatovať osvedčenie
existencievymáhateľnejpohľadávkyžalobcuvočidlžníkoviG.T.,ktorýjezároveňosobou,ktoráuzavrela
ako manžel žalovanej so žalovanou Dohodu o vyporiadaní BSM, ktorá je predmetom
podanej žaloby o určenie jej neúčinnosti. Peňažná pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi bola judikovaná
rozsudkom pre zmeškanie, ktorý bol vydaný Krajským súdom R. pod sp. zn. 4Cg 257/11k - 42 zo

dňa 22.10.2014 a ktorým rakúsky súd priznal žalobcovi voči dlžníkovi nárok na peňažné plnenie vo
výške 58.169,70 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. Je pravdou, že exekúcia
vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 5Er/93/2015 na základe uvedeného exekučného titulu bola
právoplatne zastavená. Dôvodom zastavenia exekúcie však bolo procesné pochybenie exekučného
súdu v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, nešlo o dôvody viažuce

sa k predloženému exekučnému titulu. Na základe predložených listín možno však konštatovať, že
predmetný rozsudok pre zmeškanie vydaný rakúskym súdom bol následne právoplatným uznesením
príslušného slovenského súdu (Okresného súdu Banská Bystrica) uznaný za vykonateľný na území
Slovenskej republiky a na základe tohto rozsudku pre zmeškanie ako exekučného titulu je v súčasnej
dobe vedená voči dlžníkovi žalobcu - povinnému G. T. (nar. XX.XX.XXXX, W.: XXXXXXXX) exekúcia,

ktorá je v štádiu doručovania upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. Zdôraznil, že konanie
o vyhlásení vykonateľnosti predmetného rozsudku pre zmeškanie na území Slovenskej republiky a
následne potom aj exekučné konanie bolo a je vedené voči dlžníkovi G. T., nar. XX.XX.XXXX, W.:
XXXXXXXX (fyzickej osobe podnikateľovi), nie voči obchodnej spoločnosti. V rámci skúmania otázky
danosti samotného nároku žalobcu sa súd ďalej aj s ohľadom na námietky strany žalovanej zaoberal

otázkou, či sa v danom štádiu konania (pred skončením dokazovania vo veci samej) javí ako osvedčené
a s ohľadom na vykonané a predložené dôkazy nanajvýš pravdepodobné, že predmetný právny úkon
dlžníka ukracoval uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, pretože by tu bol nedostatok iného
majetku umožňujúceho uspokojenie veriteľa. Za rozhodujúce v tomto prípade považuje vyriešenie
otázky, či sa uvedené posudzuje podľa stavu majetku dlžníka v čase urobenia právneho úkonu alebo v

čase rozhodovania súdu. Súd prvej inštancie sa v tomto smere v plnom rozsahu stotožňuje s rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 32/03 z 31. marca 2005 v
ktorom najvyšší súd okrem iného uviedol, že "pre posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu v konaní o
odporovacej žalobe, t. j. pre posúdenie, či žalobca je nositeľom práva odporovateľnosti, je rozhodujúci
stav v čase rozhodovania súdu v zmysle ustanovenia § 154 ods. 1 O.s.p. (teraz § 217 ods. 1 CSP ). Ak

by v čase rozhodovania súdu pohľadávka veriteľa ešte nebola alebo už nebola vymáhateľná, nebola by
daná jeho aktívna legitimácia na podanie odporovacej žaloby. Rovnako tak by táto aktívna legitimácia
nebola daná ani v prípade, ak by právny úkon dlžníka urobený v úmysle ukrátiť veriteľa
neukracoval v čase rozhodovania súdu uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, pretože by
tu bol dostatok iného majetku umožňujúceho uspokojenie veriteľa. Otázka, či dlžníkov právny úkon

ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, je otázkou právnou. Jej posúdenie vyžaduje
zistenie majetku dlžníka z hľadiska jeho spôsobilosti dosiahnuť z neho uspokojenie vymáhateľnej
pohľadávky veriteľa, a to, z už uvedených dôvodov, podľa stavu v čase rozhodovania súdu. Ak by
uvedená právna otázka vymedzujúca aktívnu legitimáciu žalobcu mala byť posudzovaná podľa stavu
majetku dlžníka v čase urobenia právneho úkonu, bolo by to v rozpore s ustanovením § 154 ods. 1

O.s.p. a nebol by zabezpečený ani účel inštitútu odporovateľnosti, t. j. občianskoprávna ochrana veriteľa.
V čase uskutočnenia právneho úkonu dlžníka, urobeného v úmysle ukrátiť veriteľa, veriteľ totiž ešte
nemusí mať vymáhateľnú pohľadávku a nemusí mať ani vedomosť o právnom úkone dlžníka, o ktorom
sa obvykle dozvie až následne. Nemusí mať teda reálnu možnosť, domáhať sa už v čase urobeniaodporovateľného právneho úkonu uspokojenia svojej pohľadávky z ostatného majetku dlžníka." (k tomu
viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 271/05-9
zo dňa 5. októbra 2005). Na základe uvedeného neobstojí argumentácia žalovanej ohľadom dostatku

iného majetku manžela žalovanej založená na záveroch znaleckého posudku č. XX/XXXX a záveroch
uznesenia vyšetrovateľa V.: M.-XXX/VYS-BN-XXXX zo dňa 11.10.2016. Uvedený
znalecký posudok bol vypracovaný ku dňu 23.02.2015, pričom konajúci vyšetrovateľ PZ zastavil trestné
stíhanie z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci,
teda posudzoval trestnoprávnu rovinu konania osôb pri uzatváraní predmetnej dohody o vyporiadaní

BSM, nie nárok vyplývajúci z občianskoprávnych predpisov. Aktuálne zistenia ohľadom majetku dlžníka
vyplývajúce predovšetkým z predloženého oznámenia súdneho exekútora o stave prebiehajúceho
exekučného konania svedčia záveru, že z ostatného majetku dlžníka (teda okrem nehnuteľností, ktoré
boli predmetom dohody o vyporiadaní BSM) nemožno dosiahnuť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky
žalobcu.Týmjetiežstáledanýzákonnýdôvodprenariadenieatrvanieneodkladnéhoopatrenia,nakoľko
v danom prípade s ohľadom na zistené skutočnosti je tu obava, že exekúcia vymáhateľnej pohľadávky

žalobcu bude ohrozená. V posudzovanom prípade boli predmetom dohody o vyporiadaní BSM
nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie J. L. J. a tiež nehnuteľnosti
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie J. L. J.. Zároveň ide o nehnuteľnosti, ku
ktorým sa viaže povinnosť žalovanej uložená nariadeným neodkladným opatrením tunajšieho súdu. Je
nepochybné, že v prípade úspechu žalobcu v tomto spore by tento svoju pohľadávku

moholvexekúciivedenejpriamoprotižalovanejvymôcťpostihnutím,resp.predajomtohtonehnuteľného
majetku. Konkrétny spôsob exekúcie by pritom určil poverený súdny exekútor, v žiadnom prípade nie
žalovaná. Pokiaľ teda žalovaná uviedla, že má ponuku na kúpu nehnuteľností zapísaných na liste
vlastníctva č. XXXX a tieto má v úmysle predať, uvedené skutočnosti nie sú dôvodom na zrušenie
neodkladného opatrenia a ani na čiastočné zrušenie neodkladného opatrenia, práve naopak, uvádzané

skutočnosti existenciu dôvodov pre trvanie neodkladného opatrenia zvýrazňujú. Cena nehnuteľností
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX je s ohľadom na vznesené námietky stranou žalobcu voči
predloženému vyjadreniu spoločnosti C. O., D. sporná a nebola ustálená riadne vykonaným
dokazovaním. Zhrnúc uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že dôvody pre ktoré bolo v danom
spore nariadené neodkladné opatrenie neodpadli a tieto naďalej trvajú, neboli tak splnené zákonné

predpoklady na zrušenie, resp. čiastočné zrušenie neodkladného opatrenie. Právne svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. c), d), § 329 ods. 1 prvá veta,
ods. 2, § 330 ods. 1, § 334 CSP.

6. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná a domáhala sa,

aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že toto uznesenie zruší aspoň v časti
nariadeného neodkladného opatrenia, ktorým jej uložil povinnosť zdržať sa prevodu alebo ďalšieho
zaťaženia nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v k. ú. J. L. J. a prizná jej nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), g), h) CSP. V bode I
svojho odvolania (nedostatočne zistený skutkový stav) vytýkala súdu prvej inštancie, že nezohľadnil

výrazný nepomer medzi výškou údajnej pohľadávky žalobcu a hodnotu nehnuteľností dotknutých
neodkladnýmopatrením,čojevrozporesosúdnoupraxou.Tvrdila,žeG.T.malvčaseuzavretiaDohody
o vyporiadaní BSM zo dňa 04.11.2014 vo vlastníctve okrem prevádzaných nehnuteľností majetok
niekoľkonásobne vyšší ako je žalobcom uplatňovaná pohľadávka aj s príslušenstvom. Pridržiavala sa
svojich doterajších vyjadrení v spore - pohľadávky žalobcu, na ktoré v žalobe odkazuje, nesmerujú proti

jej manželovi, a teda žalobca nemá vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníkovi (jej manželovi), v spore
nebolopreukázané,žedošlokukráteniuuspokojeniavymáhateľnejpohľadávky,poukazovalanadoteraz
preukázaný skutkový stav, z ktorého vyplýva, že majetok jej manžela pred aj po uzatvorení Dohody
o vyporiadaní BSM niekoľkonásobne prevyšoval hodnotu údajných pohľadávok žalobcu. Poukazovala
na nález Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS/136/2009. V bode II svojho odvolania (nesprávne právne

posúdenie veci) zotrvala na tvrdení, že v tomto spore nebola splnená podmienka hmotného práva -
existencie vymáhateľnej pohľadávky a existencie ukrátenia uspokojenia vymáhanej pohľadávky, ktorej
nedostatok nie je možné konvalidovať. Neboli preto splnené základné zákonné podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia, nakoľko pohľadávka žalobcu voči jej manželovi v skutočnosti neexistuje.
Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani len netvrdil, že by mala podnikať kroky

smerujúce k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX a LV č. XXXX
pre k. ú. J. L. J. a nie je preto ani osvedčené, že by reálne a bezprostredne mal byť ohrozený výkon
rozhodnutia, resp. uspokojenie údajnej pohľadávky žalobcu v exekučnom konaní. Nie je osvedčená
ani obava, že výkon exekúcie žalobcu ako oprávneného z vykonateľného exekučného titulu má byťohrozený. Pridržiavala sa svojich doterajších vyjadrení a tvrdila, že exekúcia vedená voči povinnému
je neprípustná a nariadené neodkladné opatrenie je bezpredmetné, pretože odpadli dôvody, pre ktoré
bolo nariadené a preto trvala na zrušení neodkladného opatrenia s poukazom na § 334 CSP. Citovala

z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/36/2008, 5Cdo/61/2008, citovala ust. § 42a ods. 1, §
42 Občianskeho zákonníka, z uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/281/2013, uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/109/2007, 2Mcdo/10/2013. V bode II odôvodnenia svojho odvolania
(výrazný nepomer medzi pohľadávkou, ktorej budúci výkon rozhodnutia má byť ohrozený a cenou
nehnuteľností) uviedla, že nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX majú trhovú hodnotu podľa odborne

spôsobilej osoby C. O., D. 850.000,- eur, nehnuteľnosti na LV č. XXXX majú oveľa nižšiu hodnotu,
má záujemcu na ich odkúpenie za cenu 150.000,- eur, pričom na nehnuteľnostiach je záložné právo
v prospech E., V. D. D., D. vo výške 200.000,- eur. Výška pohľadávky žalobcu nemôže prekračovať v
súčasnosti 100.000,- eur, a preto je možné žalobcu uspokojiť z nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX,
preto je ochrana žalobcu nespravodlivým a neprimeraným uplatňovaním práva bez opory a v rozpore
s účelom neodkladného opatrenia. Poukazovala na stanovisko C. J. L. J., že súhlasí s umiestnením

prevádzky ubytovacieho zariadenia, ktoré bude slúžiť pre seniorov v stavbe súp. č. XXX, ktorá však
vyžadujevýdavkynaokamžitúúdržbu,nakoľkoniejevsúčasnostiužívateľná.Poukázalanarozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/322/95, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/56/2017,
uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/157/2018, sp. zn.
23Co/171/2019, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/155/2017, a navrhuje zrušiť

neodkladné opatrenie aspoň v časti nehnuteľností vedených na LV č. XXXX z dôvodu využitia týchto
pre C. J. L. J., nakoľko ide o verejnoprospešnú činnosť. V súvislosti s exekučným konaním sp. zn.
239Ex/112/2020 uviedla, že jej manžel podal návrh na zastavenie exekúcie, pričom uvádzala dôvody,
pre ktoré uvedený návrh podal v zmysle Exekučného poriadku. Spochybňovala pasívnu legitimáciu
povinného v tomto exekučnom konaní, spochybňovala exekučný titul. Poukazovala na rozhodnutie

Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS/41/2011, I. ÚS/456/2011, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Cdo/164/1996,R21/1981,ďalejuviedla,žeexekučnékonanieohľadnevýkonutohoistéhoexekučného
titulu (rozsudku Krajského súdu R. sp. zn. 4Cg 257/11k-42 zo dňa 25.08.2014) bolo
súdom už raz právoplatne zastavené, a preto uplatňuje námietku rei iudicate, nakoľko vo veci ide o
prekážku právoplatne rozhodnutej veci a v krajnom prípade treba vychádzať zo zásady „ne bis in idem“,

na ktorú súd musí prihliadať ex offo. Vyslovila názor, že povinný preukázal, že nie je osobou, ktorá má
byť postihnutá rozhodnutiami rakúskych súdov, čo vyplýva aj z rozhodnutí, kde povinný v tomto konaní
ako žalovaný v uvedených konaniach označený nie je, a preto uplatňuje námietku nedostatku pasívnej
legitimácie - citovala z čl. VI., V. návrhu na zastavenie exekúcie. Dôvodila, že je tu dôvod na zastavenie
exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. c), resp. podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku účinného

od 01.04.2017.

7. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal mu náhradu trov konania. K tvrdeniam
žalovanej v podanom odvolaní označené ako „nedostatočne zistený skutkový stav“ v bodoch 1. až 5.

čl. I odvolania uviedol, že neobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré by súd nebol objasnil, obsahuje len
tvrdenia žalovanej, ktoré už súdu opakovane predložila, pričom v odôvodnení napadnutého uznesenia
sa s týmito tvrdeniami žalovanej súd vysporiadal najmä v bodoch 34. a 35. odôvodnenia. Žalovaná
poukazuje na trestné konanie č. XXX/VYS-BN-XXXX a tvrdí, že v čase uzatvorenia Dohody o
vyporiadaníBSMbolmajetokjejmanželaniekoľkonásobnevyššíakožalobcomuplatňovanápohľadávka

s príslušenstvom, tvrdí, že sumy uvedené v Dohode o vyporiadaní BSM boli umelo „v účtovníctve
nafúknuté“, aby vyvolali dojem rovnomerného vyporiadania BSM, pričom trvá na stanovení reálnej (nie
účtovnej) exekvovateľnej hodnoty deklarovaného majetku, nakoľko poverený súdny exekútor deklaroval
hodnotu ostatného majetku povinného oveľa nižšiu, ako je deklarovaná v posudku č. XX/XXXX, na ktorý
sa žalovaná odvoláva. Nestačí akceptovať účtovnú hodnotu stanovenú v roku 2016, ale aktuálnu trhovú

hodnotu exekvovateľného majetku povinného, ktorá bude zjavná až pri samotnom výkone exekučného
príkazu. Z právoplatného uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica, č. k. 2CoE/292/2019-269 zo dňa
28.05.2020, (doručený mu bol 24.08.2020), jednoznačne vyplýva, že označenie povinného je totožné
s označením na exekučnom titule, pričom sa jedná už o tretie právoplatné rozhodnutie odvolacieho
súdu o tejto skutočnosti, ktoré svedčí v jeho prospech. Žalovaná sa vôbec nevyjadrila k oznámeniu o

stave exekučného konania zo dňa 21.04.2020, ktoré súdu predložil súdny exekútor I.. B.
C. C.. v uvedenom bode 18. napadnutého uznesenia, z ktorého vyplýva, že z majetku na uspokojenie
pohľadávky žalobcu zostalo jediné 15-ročné osobné auto, dlhy na troch bankových účtoch vo výške
149.000,- eur, spoluvlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti a ďalšie tri prebiehajúceexekúcie, ktoré majú pred exekúciou vedenou v prospech vymáhanej pohľadávky prednosť, pričom
žalovaná tieto skutočnosti nespochybnila ani nepreukázala žiaden iný zostatkový majetok povinného, z
ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku žalobcu. Skutočnosť, že povinný sa dlhodobo

a preukázateľne zbavoval všetkého majetku, vyplýva dokonca aj z posledného odseku bodu 3. čl.
I. odvolania žalovanej, kde sa hodnota majetku povinného znižuje. K tvrdeniam žalovanej v čl. II.
odvolania označeným ako „nesprávne právne posúdenie veci“ uviedol, že žalovaná opomenula uviesť,
v čom podľa nej spočíva nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na nález Ústavného súdu SR
II.ÚS/491/2017 zo dňa 03.08.2020, podľa ktorého súd nemôže preskúmavať správnosť pôvodného

uznesenia o predbežnom opatrení, ak to požadoval sťažovateľ, ale musí sa zaoberať iba otázkou,
či strana domáhajúca sa zrušenia predbežného opatrenia vo svojom návrhu tvrdí také skutočnosti,
ktoré nastali po vyhlásení uznesenia o predbežnom opatrení a ktoré zároveň znamenajú aj zmenu
skutkových okolností/pomerov. Žalovaná zotrvala na svojom ničím nepodloženom tvrdení o tom, že
údajne neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pričom neuvádza
žiadnu právnu úpravu ani judikatúru, ktorou by bol citovaný nález Ústavného súdu SR prelomený.

Všetky svoje námietky týkajúce sa nesplnenia podmienok pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia uviedla žalovaná už v konaní - odvolaní voči uzneseniu Okresného súdu
Bánovce nad Bebravou, č. k. 2C/4/2016-127 zo dňa 17.01.2017, s ktorými sa Krajský súd v Trenčíne
vysporiadal vo svojom rozhodnutí č. k. 5Co/101/2017-510 zo dňa 12.04.2017 (v spojení s opravným
uznesením). Žalovaná stále dookola opakuje, že exekúcia voči povinnému je neprípustná na základe

rozsudku pre zmeškanie voči povinnému, pričom jej tvrdenie nemá žiadnu oporu v zákone ani v žiadnom
z už vydaných súdnych rozhodnutí. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že odpadli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné
opatrenie nariadené, toto považuje za bezpredmetné, nakoľko nielenže neodpadli dôvody, pre ktoré
bolo neodkladné opatrenie nariadené, ale naopak, jeho opodstatnenosť sa ešte zvýšila, keďže exekúcia
trvá a výška pohľadávky každým dňom rastie z dôvodu príslušenstva pohľadávky a poverený exekútor

osvedčil, že povinný už nevlastní ostatný majetok (bod 18. až 34. odôvodnenia napadnutého uznesenia).
Žalovaná tvrdí, že je daný výrazný nepomer medzi pohľadávkou, v ktorej budúci výkon rozhodnutia
má byť ohrozený a cenou nehnuteľností, pričom uvádza stále tie isté nepodložené tvrdenia a jej
odvolanie neobsahuje jedinú relevantnú skutočnosť, ktorú by bolo možné vziať do úvahy pri prípadnom
spochybňovaní správnosti tvrdení súdu uvedených v napadnutom uznesení. Poukázal na postup súdu v

zmysle§181ods.2a§153 a§154CSPauviedol,žeboloboznámenýdôkazoexekučnomkonaní
vedenomnazákladevykonateľnéhoexekučnéhotitulu(rozsudokprezmeškanie)predOkresnýmsúdom
Banská Bystrica pod sp. zn. 15Ek/2413/2019 a poverenie pre súdneho exekútora zo dňa 16.03.2020.
V tomto exekučnom konaní mu nebol doručený návrh manžela žalovanej na zastavenie exekúcie.
Žiadal, aby táto skutočnosť - prostriedok procesnej obrany v odvolacom konaní, nebol pripustený,

nakoľko jeho pripustenie by bolo v rozpore s ust. § 366 písm. d) CSP. Vyjadril sa k dôvodom, ktoré
žalovaná uviedla ako dôvod pre zastavenie exekúcie. Uzavrel, že zo strany povinného sa jedná o značné
obštrukcie v exekučnom konaní, ktoré sú absurdné a ktoré možno považovať za konanie in fraudem
legis, t.j. za postup, keď sa niekto chová formálne podľa práva ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok
právnou normou zakázaný alebo nepredvídaný a nežiaduci. Zdôraznil, že povinný sa s exekučným

titulom oboznámil už dávno predtým, než sa začalo konanie sp. zn. 15Ek/2413/2019, nakoľko bol
povinnému doručený skôr, a preto je možné predpokladať, že návrh na zastavenie exekúcie bude
zamietnutý. Ďalej sa vyjadril k tvrdenému nedostatku pasívnej legitimácie povinného v konaní, pričom
poukázal na predchádzajúce rozhodnutia súdov, v ktorých jednoznačne a bez akejkoľvek pochybnosti je
vyjadrený právny názor súdu vyššej inštancie na všetky námietky povinného ohľadne preukázania jeho

pasívnej legitimácie v spore, ktoré mal možnosť si povinný uplatniť i v uznávacom konaní, proti ktorého
rozhodnutiu sa neodvolal, v dôsledku čoho uvedené súdne rozhodnutie sp. zn. 4Ecud/1/2019 zo dňa
28.08.2018 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Ďalej sa vyjadril ku konaniu predchádzajúcemu
vydaniu exekučného titulu, k návrhu na zastavenie exekúcie. K svojmu odvolaniu predložil uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. mája 2020, č. k. 2CoE/292/2019-269.

8. V doplňujúcom vyjadrení žalobca uviedol, že do dňa 16.09.2020 mu nebol doručený návrh manžela
žalovanej na zastavenie exekúcie.

9. Ďalšie písomné vyjadrenia k veci podané neboli.

10. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 379 a § 380 CSP
v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie jepotrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. Rozhodol bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 CSP.
11. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky odvolacie námietky vznesené žalovanou v podanom

odvolaní a v plnom rozsahu sa stotožňuje s doposiaľ osvedčenými závermi súdom prvej inštancie ako
i s jeho právnymi závermi. Súd prvej inštancie sa podrobne zaoberal všetkými dôvodmi uvádzanými
žalovanou ako dôvodmi pre zrušenie neodkladného opatrenia alebo jeho časti, podrobne popísal všetky
súdnerozhodnutiadotýkajúcesatohtosúdnehokonaniaakoistavprebiehajúcehoexekučnéhokonania,
popísal doposiaľ zistený stav konania vo veci samej a uviedol z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia

strán sporu mal za osvedčené a ktoré nie, uviedol svoje právne posúdenie návrhu na
zrušenie neodkladného opatrenia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám Civilného
sporového poriadku, ktoré kladie na rozhodovanie o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia.
Námietky žalovanej, uvedené v podanom odvolaní, sú totožné s námietkami uplatnenými pred súdom
prvej inštancie, súd prvej inštancie sa s nimi dostatočne vysporiadal, preto nemohli privodiť zmenu
napadnutého uznesenia. Ani v odvolacom konaní neboli žalovaným tvrdené, ani osvedčené také

okolnosti danej veci, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si
odvolací súd osvojil dôvody napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne
v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie
dodáva nasledovné:

12. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

13. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že dôvodom zrušenia nariadeného neodkladného
opatrenia je, že pominú dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. Táto formulácia

postihuje predovšetkým prípady, kedy došlo k zmene pomerov, čo má za následok, že neodkladné
opatrenie už nie je nutné ani účelné, ani primerané, na ktorú zmenu pomerov súd musí prihliadnuť a
vyvodiťpotrebnýzáver.Ozrušeníneodkladnéhoopatreniapreodpadnutiedôvodovmôžesúdrozhodnúť
výlučne na návrh.

14. V danej veci sa žalobca voči žalovanej domáha určenia právnej neúčinnosti právneho úkonu
- Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretej medzi dlžníkom a
žalovanou, evidovanou katastrálnym odborom Okresného úradu J. L. J. pod č. V XXXX/XXXX zo
dňa 14.11.2014, nakoľko na jej základe dochádza k ukráteniu uspokojenia jeho pohľadávky. Okresný
súd Bánovce nad Bebravou uznesením zo dňa 17.01.2017, č. k. 2C/4/2016-127 nariadil neodkladné

opatrenie, ktorým žalovanej uložil povinnosť zdržať sa prevodu alebo ďalšieho zaťaženia nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX v k. ú. J. L. J. z dôvodu, že je daná
obava, že výkon exekúcie žalobcu ako oprávneného z vykonateľného exekučného titulu bude ohrozený.
Citované rozhodnutie bolo potvrdené Krajským súdom v Trenčíne uznesením zo dňa 12.04.2017, č. k.
5Co/101/2017-510 v spojení s opravným uznesením zo dňa 17.05.2017, č. k. 5Co/101/2017-519.

15. Žalovaná svoj návrh na zrušenie neodkladného oparenia odôvodňovala tým, že Najvyšší súd SR v
konaní sp. zn. 2ECdo/10/2017 zrušil uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 25.08.2016 sp. zn.
2CoE/180/2016 spolu s uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 31.03.2016, č. k.
5Er/93/2015-267 a následne bola exekúcia vedená voči povinnému (manželovi žalovanej) zastavená.

Namietala pasívnu legitimáciu svojho manžela v exekučnom konaní s poukazom na rozsudok pre
zmeškanie vydaný Krajským súdom R., č. k. 4Cg 257/11k - 42 zo dňa 22.10.2014 a a nepomer medzi
pohľadávkou žalobcu a cenou nehnuteľností, na ktoré neodkladné opatrenie dopadá.

16. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní sp.

zn. 2ECdo/10/2017, ktorým rozhodoval o dovolaní povinného (manžela žalovanej) v exekučnom konaní
ako i následné rozhodnutia súdov nižších inštancií, vychádzali zo záveru, že Nariadenie Brusel I. a
Nariadenie Brusel I. bis počíta s vydaním osvedčenia exekučného titulu, pričom Nariadenie Brusel I. bis
aj s doručením osvedčenia a rozsudku povinnému a bez ohľadu na to, či exekučný titul bol osvedčený
podľa uvedených nariadení, mal byť návrh na vykonanie exekúcie doručený súdom povinnému do

vlastných rúk, pokiaľ súdy nižších stupňov takýmto spôsobom nepostupovali, ich rozhodnutia vydané v
konaní boli postihnuté procesnou vadou, a preto dovolací súd tieto rozhodnutia zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Následne bola exekúcia súdmi nižších inštancii
z tohto dôvodu zastavená.17. Významným v danej veci je, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením zo dňa 28.08.2019, sp. zn.
4Ecud/1/2019 ( vo výroku I právoplatné dňa 15.10.2019, vo výroku II. právoplatné dňa 01.10.2019- viď

č. l. 660 a nasl.) rozhodol, že rozsudok pre zmeškanie vydaný Krajským súdom R. sp. zn. 4Cg 257/11k -
42 zo dňa 25.08.2014 vyhlasuje za vykonateľný v Slovenskej republike s poukazom na čl. 41 nariadenia
Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudku v občianskych
a v obchodných veciach. Ako odporca bol v tomto konaní označený G. T., nar.XX.XX.XXXX,
bytom T. Q. XXX/X J. L. J., podnikajúci pod obchodným menom G. T. s miestom podnikania P. Q. XXXX/

XX, XXX XX J. L. J., W. XX XXX XXX.

18. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že dňa 11.03.2020 začala exekúcia v prospech žalobcu (oprávneného)
proti povinnému (manželovi žalovanej) na základe poverenia vydaného Okresným súdom Banská
Bystrica na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie vydaného Krajským súdom
R. (O. republika), č. k. 4Cg 257/11k - 42 zo dňa 25.08.2014 o vymoženie sumy 58.169,70 eur s

príslušenstvom. Významné v danej veci je oznámenie o stave exekučného konania súdneho exekútora
I.. B. C. C.. zo dňa 21.04.2020 (č. l. 830), z ktorého vyplýva, že exekútorský úrad menovaného súdneho
exekútora vedie exekučné konanie oprávneného (žalobcu) voči povinnému (r. č.
XXXXXX/XXXX, W.: XXXXXXXX - manžel žalovanej). Voči povinnému vedie tento exekútorský úrad 4
exekučnékonania,pričomnazákladesúčinnostisúdnyexekútordoposiaľzistil,žepovinnýmávedenétri

účty s mínusovým zostatkom, blokované na sumu cca 149.000,- eur. Povinný je vlastníkom motorového
vozidla E., EČ: J. XXX J., rok evidencie XXXX, povinný je spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej
na LV Č. XXX v k. ú. C. Q.. Podľa oznámenia SP BA ústredie, povinný je
poberateľom dôchodkovej dávky (invalidný dôchodok), z ktorého mu nevychádzajú zrážky, povinný je
podľa oznámenia SP zamestnancom spoločnosti S., D. ani táto povinnému nevykonáva zrážky. Súdny

exekútor uviedol, že povinnému nebolo do dňa 21.04.2020 doručené Upovedomenie o začatí exekúcie,
povinný v súčasnej dobe spláca dve exekučné konania z roku 2018 a 2019.

19.Vzhľadomnauvedenédoposiaľosvedčenéokolnostidanejveci,odvolacísúdzhodnesosúdomprvej
inštancie dospel k záveru, že dôvody, pre ktoré bolo nariadené neodkladné opatrenie, neodpadli, naďalej

trvajú a neboli tak splnené zákonné predpoklady na zrušenie, resp. čiastočné zrušenie neodkladného
opatrenia.

20. Odvolací súd zdôrazňuje, že sa nezaoberal všetkými námietkami vznesenými v odvolaní žalovanej,
ktoré sa v značnej časti týkali vedenia exekučného konania, v ktorom mal byť podaný návrh

na zastavenie exekúcie (žalobcovi doručený doposiaľ nebol), prípadne dôvodov pre nariadenie
neodkladného opatrenia, ktoré boli však v priebehu konania žalovanou neustále tvrdené (nedostatok
pasívnej legitimácie jej manžela v exekučnom konaní a v konaní pred rakúskym súdom, majetok jej
manžela niekoľkonásobne prevyšujúci pohľadávku žalobcu , nepomer medzi pohľadávkou žalobcu
a cenou nehnuteľností, na ktoré neodkladné opatrenie dopadá atď.), s ktorými sa súdy opakovane

zaoberali v konaniach dotýkajúcich sa tohto súdneho konania ako i v konaní o nariadení neodkladného
opatrenia (prvoinštančný i odvolací súd) ako i súd prvej inštancie v napadnutom uznesení, na
ktoré boli súdmi opakovane a zhodne dané žalovanej odpovede, s ktorými i odvolací súd súhlasí. Preto
už nepovažoval za potrebné sa s týmito mnohokrát sa opakujúcimi a totožnými námietkami žalovanej
v tomto rozhodnutí opakovane zaoberať.

21. Záverom odvolací súd udáva, že dôvodom pre zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 344
CSP nemôže byť to, že podmienky na jeho nariadenie neboli (spätne) nikdy splnené. Nie je však
vylúčené, že po vykonávaní dokazovania vo veci samej, teda riadneho dokazovania, môže byť
preukázané nesplnenie zákonných podmienok nariadenia neodkladného opatrenia, resp. preukázanie,

že neodkladné opatrenie nemalo byť nikdy nariadené, čo z procesného hľadiska možno považovať za
odpadnutie dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia. Uvedený záver, že neodkladné opatrenie
nemalo byť v danej veci vôbec vydané a preto odpadli dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia,
však doposiaľ z obsahu spisu nevyplýva.

22. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

23. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).