Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. júl 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9CoCsp/61/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0019207557
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:0019207557.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek
senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Gizely Majerčák v spore žalobcu T. U., nar. X.X.XXXX, Ž. XXX,
zast. JUDr. Janou Šepeľovou, advokátkou, Advokátska kancelária, Humenné, Námestie slobody 13/25,
proti žalovaným 1/ Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO: 31320155 a 2/
Dražby a aukcie, s.r.o., Martin, Flámska 1, IČO: 36751642, zast. Advokátska kancelária Gallo, s. r. o.,

Martin,Jilemníckeho30,onariadenieneodkladnéhoopatrenia,oodvolanížalovaného2/protiuzneseniu
14Csp/200/2019-29 zo 7.1.2020 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie vo výroku I. tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému
v 2. rade z a m i e t a .

Z r uš u j e uznesenie vo výroku III.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) uznesením I. Žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť zdržať sa
výkonu záložného práva a úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXX pre k. ú. Ž., obec Ž., a to rodinného domu, súp. č. XXX, postaveného na parcele KN-
C č. XXXX/XX, parcely KN-C č. XXXX/X o výmere 1100 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, všetky
nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Michalovce, katastrálny odbor, II. žalobcovi uložil povinnosť v

lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia o neodkladnom opatrení podať žalobu o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby a III. žalobcovi priznal voči žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania v rozsahu
100%.

2. Žalobca sa návrhom , podaným na súde 16.12.2019 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorým by uložil žalovaným 1-2 zdržať sa výkonu záložného práva a úkonov smerujúcich k realizácii

dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX T. V.. Ú.. Ž., I. Ž., a to rodinného domu,
súp. č. XXX, postaveného na parcele KN-C č. XXXX/XX, T. V.-Z. Č.. XXXX/X o výmere 1100 m2 -
zastavaná plocha a nádvorie, všetky nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Michalovce, katastrálny
odbor. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným v 1.
rade uzavrel v roku 2013 zmluvu o poskytnutí úvere č. G. XXXXXXX. Na zabezpečenie úverového
vzťahu bola spísaná aj Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX V..

Ú.. Ž., I. Ž., I. Y., a to k nehnuteľnostiam - rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele CKN č.
XXXX/XX, T.. Č.. XXXX/XX vo výmere 1100 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, ktorých
vlastníkom bol v tom čase otec žalobcu K.. J. U.. Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov uzavrel
žalobca XX. E. XXXX Zmluvu o pôžičke peňazí s p. C. V., W.. XX.XX.XXXX, M. F. J. XX, XXX XX
Q. na sumu 7.500,- eur a taktiež toho istého dňa žalobca na základe generálnej plnej moci zo dňa
XX.XX.XXXX U. Y. K.. J. U. uzavrel s p. C. V. Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam, a to na zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o pôžičke. Uviedol, že
touto Zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam došlo k dočasnémuprevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX V.. Ú.. Ž. na veriteľa C. V.Á., W..
XX.XX.XXXX, M. F. J. XX, XXX XX Q.. Vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam bolo prevedené
len dočasne. Aj keď na liste vlastníctva je ako vlastník uvedený p. C. V., žalobca spolu so svojimi rodičmi

býva v rodinnom dome v obci Ž. Č.. XXX, kde má trvalý pobyt a aj tam stále býva. Dňa 29.10.2019
bolo žalobcovi doručené Oznámenie o dražbe zo dňa 29.10.2019, v ktorom bolo uvedené, že dražba
nehnuteľnosti - domu, v ktorom býva spolu so svojou matkou Y. U., W.. XX.XX.XXXX a otcom K.. J.
U., sa má uskutočniť dňa 17.12.2019 o 11:30 hod. v konferenčnej miestnosti penziónu Tavel, na ul.
Slovenská 19, 080 01 Prešov. Žalobca ďalej uviedol, že sa snažil splácať poskytnutý úver žalovanej v

1. rade pravidelne. Mohlo sa stať, že sa omeškal s niektorými splátkami, avšak svoj dlh spláca aj po
začatí výkonu záložného práva. Nemá vedomosť o tom, koľko z poskytnutého úveru už žalovanej v1.
rade uhradil, s prihliadnutím na to, že mu bol poskytnutý úver vo výške cca 18.000,- eur a to v roku
2013, pričom splátky zasielal pravidelne do času, kým som sa nedostal do finančnej krízy, čo bolo asi v
roku 2018 a podľa tvrdenia žalovanej v 1. rade jej stále dlhuje cca 15.000,- eur. Má za to, že Zmluva o
poskytnutí úveru č. G. XXXXXXX musí obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky, preto je potrebné ju

považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú. Uviedol, že je potrebné preskúmať, či nedošlo k zosplatneniu
pohľadávky v rozpore so zmluvou alebo v rozpore so zákonom, či si žalovaná v 1. rade nezákonne
neuplatňuje úroky za úver po splatnosti pohľadávky, či konanie žalovaných nie je v rozpore s dobrými
mravmi, či nie je možné túto pohľadávku uspokojiť aj iným spôsobom, ako výkonom záložného práva
formou dobrovoľnej dražby. Uviedol, že má za to, že dostatočne osvedčil, že dražba nehnuteľností, v

ktorej má spolu so svojimi rodičmi zabezpečené bývanie, predstavuje podstatný zásah do ich rodinného
života,ktorýužniejemožnézvrátiť,ajkeďjemožnépohľadávkužalovanejv1.radeuspokojiťmiernejším
spôsobom. Má za to, že dočasná úprava pomerov strán sporu je v tomto prípade dôvodná, že vzhľadom
na bezprostrednosť hrozby a tým súvisiacu naliehavosť poskytnutia ochrany, sa výber procesného
prostriedku, čiže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia javí ako pochopiteľný a v danej situácii

ako jediný účinný prostriedok ochrany. Vzhľadom na uvedené skutkové tvrdenia podložené listinnými
dôkazmi preto žiadal, aby súd vyniesol uznesenie v znení uvedenom v návrhu rozhodnutia.

3. Súd, vychádzajúc z § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2, 3, § 328 ods. 1, 2, 3 a § 329 ods. 1, 2 C.s.p., po
vykonanom dokazovaní v rozsahu oboznámenia sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a

pripojenými listinnými dôkazmi, urobil záver, že v danom prípade sú splnené podmienky pre vyhovenie
návrhu, keďže žalobca osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami z
dôvodu zabránenia vzniku nezvratného stavu alebo bezprostrednej ujmy na jeho právach. Žalobca súdu
osvedčil existenciu bezprostredne hroziacej umy na svojich právach, keď z predložených listinných
dôkazov jednoznačne vyplynulo, že žalovaní začali vyvíjať kroky smerujúce k realizácii záložného práva

k predmetným nehnuteľnostiam, a to formou dobrovoľnej dražby. Uviedol, že výkonom záložného práva
žalovaní sledujú svoj legitímny cieľ uspokojiť svoju pohľadávku z úverovej zmluvy spôsobom dovoleným
zákonom a súčasne aj ustanovenie §53 ods. 10 Obč. zák. pripúšťa výkon záložného práva predajom
zálohu na dražbe podľa osobitného zákona aj v prípade, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo
spotrebiteľskej zmluvy a v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách. Súd nemá pochybnosti,

že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby, pokiaľ prebieha spôsobom vyplývajúcim z
Občianskeho zákonníka a zo Zákona o dobrovoľných dražbách je v súlade s Ústavou SR. Súd zároveň
uložil žalobcovi, aby v lehote do 30 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia,
podal žalobu vo veci samej o neplatnosť dobrovoľnej dražby, keďže nariadením tohto neodkladného
opatrenia nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Vzhľadom k tomu, že žalobca mal

plný úspech vo veci, súd mu priznal podľa § 255 ods. 1 C.s.p. náhradu trov konania v plnom rozsahu voči
neúspešným žalovaným 1-2 s tým, že o ich výške rozhodne osobitným rozhodnutím po právoplatnosti
tohto výroku uznesenia (§ 262 ods. 2 C. s. p. ).

4. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 2. rade.

5. Namietal, že nemá pasívnu vecnú legitimáciu, že nie je účastníkom záložnej zmluvy a
nevykonáva žiadne záložné právo, že nariadenie neodkladného opatrenia nechráni žalobcu zákonom
predpokladaným spôsobom, lebo navrhovateľ dražby môže dražobníka vymeniť, že v zmysle § 19 ods.
1 zákona č. 527/2002 Z.z. je dražobník povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia, ak mu je

preukázané vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie
dražby, pričom ak ide o neodkladné opatrenie súdu postačí, ak je dražobníkovi preukázané, že toto
bolo nariadené. Zdôraznil, že postavenie dražobníka sa tak odvíja od postavenia navrhovateľa dražby,
že pokiaľ bolo nariadené neodkladné opatrenie voči nemu, nie je potrebné nariaďovať neodkladnéopatrenie aj voči dražobníkovi. Poukázal na to, že žalobcu chráni už samotný zákon, bez ďalšej potreby
nariaďovať neodkladné opatrenie a to pred každým potenciálnym dražobníkom, nielen pred konkrétnym
subjektom. (viď. uznesenie KS Žilina 9Co/289/2018-143), že v zmysle § 6 ods. 1 zák. č. 527/2002

dražobník organizuje dražby na základe písomnej zmluvy s navrhovateľom dražby, ktorú je tento povinný
s ním uzavrieť (§ 16 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z.). Navrhovateľom dražby môže byť v zmysle § 7 ods. 1
zák.č. 527/2002 Z.z. okrem iného, záložný veriteľ pri výkone záložného práva. Z uvedeného vyplýva, že
dražobníkniejevprávnomvzťahusvlastníkomzálohualesnavrhovateľomdražby-záložnýmveriteľom.
Dodal, že podľa § 151j ods. 1, § 151l a § 151m Obč. zák. o výkone dražby rozhoduje záložný veriteľ,

nie dražobník, že dražobník na základe zmluvy len organizuje dražbu ako jeden zo spôsobov výkonu
záložného práva. Dražobník je teda len technickým vykonávateľom dražby, ktorý je v právnom vzťahu
so záložným veriteľom a nie záložcom alebo dlžníkom. To vylučuje aktívnu vecnú legitimáciu vlastníka
predmetu dražby domáhať sa zákazu výkonu dobrovoľnej dražby voči dražobníkovi. Dražobník vo
vlastnom mene nevykonáva záložné právo, ale svoje právo v procese dobrovoľnej dražby odvodzuje od
práva záložného veriteľa vykonávať záložné právo týmto spôsobom. V prípade výkonu záložného práva

dobrovoľnou dražbou, treba úkony dražobníka pričítať práve záložnému veriteľovi. Uvedené podporuje
§ 19 ods. 1, písm. b/ zák. č. 527/2002 Z.z., ktorý ukladá dražobníkovi upustiť od dražby, ak existuje
vykonateľné (alebo aspoň nariadené) rozhodnutie, ktoré navrhovateľovi dražby zakazuje navrhnúť a
teda aj pokračovať vo vykonávaní dražby (viď uznesenie KS Prešov 22Co/65/2018). Vo vzťahu k výroku
II., ktorým uložil súd žalobcovi podať v lehote 30 dní žalobu o určenie neplatnosti dražby, uviedol, že

žiadna dražba sa neuskutočnila, lebo táto mala byť 28.1.2020 v Prešove, pričom neodkladné opatrenie
bolo doručené 13.1.2020 a v tomto výroku je neodkladné opatrenie zmätočné a nevykonateľné.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu, o.i. mal za to, že námietka žalovaného nie je dôvodná, že v
prejednávanej veci sa podľa jeho názoru na strane žalovaných jedná o nerozlučné spoločenstvo strán

sporu. Poukázal na predmet neodkladného opatrenia, t.j. povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva
realizovaného podľa zák. č. 527/2002 Z.z. O dobrovoľných dražbách, že tým je zároveň daný aj okruh
strán sporu, ktorý vyplýva z § 21 ods. 4 cit. zák., a že tým je daná pasívna legitimácia dražobníka
a navrhovateľa dražby, nakoľko aktívne legitiminovanou stranou sporu je súčasný vlastník dotknutých
nehnuteľností. Ďalej poukázal na to, že osvedčil, že medzi ním na jednej strane a oboma žalovanými

na druhej strane je toho času právny vzťah, ktorý vyplýva z prebiehajúcej realizácie dobrovoľnej dražby
vedenej na jeho majetok, ktorá sa realizuje na návrh žalovaného v 1. rade, a že žalovaný v 2. rade
vystupuje ako dražobník. Čo sa týka druhej odvolacej námietky a to, že neodkladné opatrenie vo výroku
II, ktorým súd uložil žalobcovi povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia o neodkladnom
opatrení podať žalobu o určení neplatnosti dražby, uviedol, že je zmätočné a nevykonateľné, v tejto

otázke dal za pravdu žalovanému v 2. rade, pretože v tejto veci sa naozaj žiadna dražba neuskutočnila,
a podanie žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby by v tomto štádiu bolo predčasné. Navrhol
uznesenie vo výroku I. a III. potvrdiť a čo vo výroku II. zrušiť a zároveň mu priznať náhradu trov konania
voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100%.

7. Žalovaný v 2. rade k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojom odvolacom návrhu.

8. Uznesenie vo výroku I . vo vzťahu k povinnosti uloženej súdom žalovanému v 1. rade a vo výroku
II. o povinnosti uloženej žalobcovi v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia o neodkladnom opatrení
podať žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby , odvolaním nebolo napadnuté, nadobudlo

právoplatnosť, preto v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní nebolo preskúmavané.

9. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, 2 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie žalovaného v 2. rade v rozsahu vyplývajúcom z § 380

ods. 1, 2 C.s.p. a uznesenie vo výroku I. zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
voči žalovanému v 2. rade zamietol podľa § 388 C.s.p., lebo neboli splnené podmienky na potvrdenie
uznesenia v napadnutej časti, ani na jeho zrušenie a uznesenie vo výroku III. zrušil podľa § 389 ods. 1
písm. d/ C.s.p., lebo nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, neexistovali.

10. Odvolacie námietky žalovaného 2/ vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku I. uznesenia voči nemu sú
dôvodné.11. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ uznesením vo výroku I . uložil aj
žalovanému v 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva a úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej
dražby predmetnej nehnuteľnosti špecifikovanej vo výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie. Voči

žalovanému v 2. rade neboli splnené podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, t.j. žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi ním a žalovaným v 2.
rade ako dražobníkom, ktorý iba vykonáva dražbu. Je potrebné uviesť, že samotná predbežná úprava
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade ako záložným veriteľom neodkladným opatrením v plnom
rozsahu zabezpečuje a poskytuje ochranu žalobcovi pred výkonom záložného práva, a to žalovaným

v 1. rade a zároveň aj zabezpečuje potrebu bývania v predmetnej nehnuteľnosti, až do rozhodnutia vo
veci samej. Možno sa stotožniť s námietkou žalovaného v 2. rade, že postavenie dražobníka sa odvíja
od postavenia navrhovateľa dražby, a že pokiaľ bolo nariadené neodkladné opatrenie voči nemu, nie je
potrebné nariaďovať neodkladné opatrenie aj voči dražobníkovi, že žalobcu chráni už samotný zákon,
bez ďalšej potreby nariaďovať neodkladné opatrenie a to pred každým potenciálnym dražobníkom a
to nielen pred konkrétnym subjektom, že dražobník nie je v právnom vzťahu s vlastníkom zálohu, ale

s navrhovateľom dražby - záložným veriteľom, a že dražobník v tomto prípade žalovaný v 2. rade na
základe zmluvy len organizuje dražbu ako jeden zo spôsobov výkonu záložného práva, a že jej len
technickým vykonávateľom dražby, ktorý je v právnom vzťahu so záložným veriteľom a nie záložcom
alebo dlžníkom. Teda, že dražobník ani vo vlastnom mene nevykonáva záložné právo, ale svoje právo
v procese dobrovoľnej dražby odvodzuje od práva záložného veriteľa vykonávať záložné právo týmto

spôsobom.

12. Z uvedených dôvodov bolo potrebné uznesenie vo výroku I. zmeniť tak, ako je to uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia. Vzhľadom na to, že výroky I. o uloženej povinnosti žalovanému 1/ a II. uznesenia
odvolaním neboli napadnuté, nadobudli právoplatnosť, odvolací súd už nepreskúmaval správnosť týchto

výrokov. Napriek tomu, odvolací súd vo vzťahu k výroku II. uvádza, že doposiaľ sa žiadna dražba
neuskutočnila.

13. Odvolací súd zrušil výrok III. uznesenia, ktorým bola žalobcovi priznaná voči žalovaným v 1. a 2.
rade náhrada trov konania v rozsahu 100% podľa § 389 ods. 1 písm. d/ C.s.p., lebo nejde o rozhodnutie

vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, neexistovali.

14.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhoduje,abyznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konaní končí.

15. V prejednávanom spore o nariadení neodkladného opatrenia sa konanie neskončí, keďže žalobcovi
bola súdom uložená povinnosť do 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať žalobu vo veci samej, v
ktorom rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania.

16. Výsledok hlasovania - pomer hlasov :3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).