Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/311/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5107222869
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:5107222869.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: A.. S. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., Na Z. diel
XX, zast. JUDr. Tatianou Polkovou, advokátkou v Žiline, Horný Val 24, proti odporcom: 1/ Slovenská
republika, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, 2/ Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, o ochranu osobnosti, o odvolaní
navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu v Martine zo dňa 19. 04. 2013 č. k. 10C/20/2011-663,

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu súd prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie o návrhu navrhovateľa, ktorým žiadal,
aby súd zaviazal odporcov zaplatiť mu solidárne náhradu nemajetkovej ujmy v sume 3.319,39 eura. O
trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo

na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 79 ods. 1 a § 83 O.s.p.. Konštatoval,
že v danej veci je predmetom konania návrhom podaný navrhovateľom dňa 27. 07. 2007, ktorým sa
domáha voči odporcom náhrady nemajetkovej ujmy. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III
sp. zn. 15Ct 22/2003 je vedené konanie o návrhu navrhovateľa z 29. 10. 2002, pričom v oboch sporoch
sú rovnakí účastníci na strane odporcov - Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra SR
a Ministerstvo vnútra SR a na strane navrhovateľa A.. S. S., totožný predmet konania, ktorý vyplýva

z rovnako vymedzeného skutku a v oboch konaniach navrhovateľ uplatňuje nárok titulom práva na
ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. V prejednávanej veci si uplatnil právo na
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.319,39 eur a v spore vedenom na Okresnom súde Bratislava
III vo výške 199.163,51 eura. V oboch súdených prípadoch sa jedná o ten istý právny dôvod, o právo
na ochranu osobnosti, v rámci ktorého žiada náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Konštatoval, že
pokiaľ navrhovateľ neuvedie v návrhu na začatie konania všetky potrebné tvrdenia významné podľa

hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, môže svoje tvrdenia neskôr doplniť osobitným podaním a
nemusí sa jednať o nový návrh na začatie konania alebo návrh na zmenu návrhu na začatie konania.
Návrh na začatie konania vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III obsahuje aj tvrdenia o
tom, že T. mala k dispozícií prepis telefónnych hovorov navrhovateľa, ako aj iných materiálov, ktoré
nezákonne získala od polície a tieto zverejnila v masmédiách, ako aj iným spôsobom, čím zasiahla do
práva navrhovateľa na ochranu osobnosti. Tvrdenia navrhovateľa uvedené v návrhu na začatie konania

v súdenej veci len dopĺňajú návrh na začatie konania vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava
III a označujú názov materiálov obsahujúcich prepisy telefónnych hovorov navrhovateľa a čiastočný
obsah tohto materiálu. Ide o materiál s názvom „vyhodnotenie I“, čím navrhovateľ len upresňoval
svoje tvrdenia vo veci vedenej pod sp. zn. 15 Ct/22/2003 a to tým, že jedným z materiálov, ktorý mala
T. K. od polície k dispozícii, bol aj materiál s označením „vyhotovenie I“. V súdenej veci len dopĺňal
svoje tvrdenia, ktoré podľa hmotného práva sú dôležité pre rozhodnutie vo veci vedenej pod sp. zn.

15 Ct/22/2003, a to tým, že obsah tohto materiálu je prejavom hrubej policajnej brutality vo vzťahu k
právu na ochranu osobnosti navrhovateľa. V súdenej veci navrhovateľ v návrhu na začatie konaniauviedol aj to, že v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 6T/47/2007 sa nachádza
aj časť spomínaného materiálu získaného nezákonne z prostredia polície pod názvom "vyhotovenie
I", že s týmto materiálom sa oboznámili viacerí účastníci tohto trestného konania ako aj iné osoby,

čím taktiež došlo k zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti. Uzavrel, že skutočnosti a tvrdenia
uvedené v návrhu na začatie konania v súdenej veci môžu preukazovať nárok navrhovateľa na ochranu
osobnosti, rozsah a intenzitu protiprávneho zásahu vo väzbe na výšku nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy. Tieto skutočnosti môžu vymedzovať a preukazovať okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo
a tým podmieniť výšku priznanej náhrady. Na rozdiel od návrhu na začatie konania vo veci vedenej

na Okresnom súde Bratislava III, kde návrh len všeobecne vymedzuje, že T. K. mala mať k dispozícii
prepisy telefónnych hovorov navrhovateľa a aj iný policajný materiál, v súdenej veci návrh konkretizuje
označenie tohto materiálu. Tieto nové skutočnosti môžu bližšie označiť okolnosti, za ktorých došlo k
neoprávnenému zásahu do práva na ochranu navrhovateľa, čo môže mať vplyv na konečné rozhodnutie
vo veci. Doplňujúce tvrdenie môže prispieť aj k lepšej identifikácii zodpovedných subjektov. Z uvedených
dôvodov konanie pre prekážku začatého konania podľa § 83 O.s.p. zastavil.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa ním zrušenia
uznesenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na nové prejednanie. Uviedol, že vo veci vedenej na
Okresnom súde Bratislava III sp. zn. 15Ct 22/2003 sa domáha ochrany pred neoprávneným zásahom
do jeho súkromia nezákonným odpočúvaním telefonických hovorov, čím došlo k porušeniu ústavou

priznaného práva na ochranu prepravovaných správ. V danej veci sa domáha ochrany z dôvodu
nezabezpečenia prepisov hovorov získaných pri použití informačno-technických prostriedkov a ochrany
z dôvodu nevyšetrenia príčinu úniku prepisov telefonických hovorov. Skutkové okolnosti žaloby a sporu
vedené na Okresnom súde v Martine sú iné, a preto nie je dôvod na zastavenie konania.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec
nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti
uznesenia o zastavenie konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na
začatie konania zostávajú pritom zachované (§ 104 ods. 1 OSP).

Podľa § 83 OSP začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie.

V ostatne citovanom ustanovení vyjadrená prekážka veci začatej (litispendencia) patrí k podmienkam
konania, ktorých nedostatok súdu znemožňuje rozhodnúť vo veci samej. Prekážka veci začatej teda

bráni tomu, aby bola prejednaná a rozhodnutá vec, o ktorej už bolo skôr začaté konanie. Ak takýto
nedostatok podmienky konania nemožno odstrániť, súd po jeho zistení musí konanie v ktoromkoľvek
štádiu bez ďalšieho zastaviť (§ 104 ods. 1 OSP). O prekážku veci začatej v zmysle uvedeného
ustanovenia ide vtedy, keď v neskoršom konaní ide o ten istý nárok, o ktorom už bolo skôr začaté iné
konanie, ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Konanie sa týka tých istých osôb aj

vtedy, keď majú rovnaké osoby v rôznych súdnych konaniach rozdielne procesné postavenie (v jednom
konaní vystupujú ako žalobcovia, v druhom ako žalovaní). Konanie sa týka tých istých osôb aj vtedy,
keď v neskôr začatom konaní vystupujú právni nástupcovia osôb, ktoré sú alebo boli účastníkmi skôr
začatého konania. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak v konaní ide o rovnaký nárok, ktorý je
vymedzovaný z rovnakých skutkových okolností (pozri rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo/168/2008).

Odvolací súd posudzujúc prejednávanú vec vo svetle zhora uvedenej právnej úpravy dospel k záveru
o vecnej nesprávnosti odvolaním preskúmavaného uznesenia súdu prvého stupňa. Ten vychádzal z
názoru, že navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje rovnaký nárok a voči tým istým účastníkom, ako
v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod spisovou značkou 15Ct 22/2003. Predmetom

konania v súdenej veci je návrh, podaný na Okresnom súde v Žiline dňa 01. 08. 2007, ktorým sa
navrhovateľ domáha (pôvodne aj proti Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru Slovenskej republiky
v Banskej Bystrici, voči ktorému zobral návrh na začatie konania späť) náhrady nemajetkovej ujmy vo
výške 100.000,- Sk. Skutkovo návrh odôvodnil tým, že dňa 21. 03. 2007, v postavení poškodeného,preštudoval trestný spis vedený na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 6T/47/2007 a zistil, že obvinená
T. K. pri výsluchu dňa 17. 06. 2004 predložila kópiu listiny s názvom "vyhodnotenie I", k dôkaznej situácii
vo veci týkajúcej sa trestnej činnosti na Okresnom súde Žilina. Tento materiál bol vedený na Krajskom

súde v Banskej Bystrici a Krajskom riaditeľstve PZ v Banskej Bystrici v režime "prísne tajné". Tento
materiál bol jedným z podkladov článku, ktorý T. K. v roku 1999 napísala a v ktorom ho dehonestovala
po spoločenskej a pracovnej stránke. Uvedený materiál bol utajenou písomnosťou, a preto nemohol byť
daný k dispozícii tretím osobám. S jeho obsahom, keďže bol súčasťou trestného spisu, sa oboznamovali
osoby oprávnené nahliadať do súdneho spisu, voči ktorým nemá inú možnosť očistiť svoje meno. Vyššie

uvedený materiál hrubým spôsobom zasahuje do jeho občianskej cti, poškodil jeho dobré meno nielen
v odbornej, ale aj laickej verejnosti.

Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že navrhovateľ dňa 29. 10. 2002 doručil Okresnému súdu
Bratislava III návrh na začatie konania, ktorým uplatnil voči odporcovi, Ministerstvu vnútra Slovenskej
republiky, nárok na ochranu osobnosti s odôvodnením, že v týždenníku Moment, ale aj v iných

periodikách, masmédiách a na internete, boli zverejnené nepravdivé údaje o jeho osobe, ktoré
zasiahli jeho osobnostné práva. Zdrojom týchto nepravdivých informácií bol obsah jeho odpočúvaných
telefonických rozhovorov, ktoré sú uvedené v záznamoch policajného zboru pod spisovou značkou
PPZ003863/20 zo dňa 24. 07. 1999 a PPZ001924TIS-/42 zo dňa 19. 08. 1999. Mal za to, že
používanie informačno-technických prostriedkov je možné použiť len pre odhaľovanie trestných činov

len na základe predchádzajúceho písomného súhlasu sudcu. Keďže uvedený postup nebol dodržaný,
štátne orgány nezákonne zasiahli do práva na ochranu jeho osobnosti. Nezákonné odpočúvanie
prostriedkami telekomunikačnej techniky a sprístupnenie obsahu hovorov neoprávnenej osobe a ich
následná medializácia, mimoriadne závažným zásahom zasiahli do sféry jeho súkromného života a
vyvolali dlhodobo nepriaznivý dopad na rodinné, kolegiálne a priateľské vzťahy a mali negatívne

dopady v jeho profesionálnej kariére. V podaní z 20. 07. 2007, okrem upresnenia účastníkov konania
a čiastočného späťvzatia návrhu, poukázal na to, že existujúci stav používania informačno-technických
prostriedkov nie je v súlade s Ústavou SR a nariadeniami Európskych spoločenstiev. Poukázal na to,
že z výpovede novinárky T. vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. 27C/11/2000
vyplýva, že obsah záznamov operatívnych nahrávok bol jedným z podstatných zdrojov, na základe

ktorých spracovala dehonestujúci článok uverejnený v týždenníku Moment, ktorý rozpútal rozsiahlu a
dlhotrvajúcu diskreditačnú kampaň voči jeho osobe .

Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 5Ct 22/03-415 zo dňa
29. mája 2009 súd prvého stupňa rozhodol o žalobe navrhovateľa proti žalovaným 1/ Slovenskej

republike, zastúpenej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, 2/ Krajskému súdu v Banskej Bystrici,
3/ Ministerstvu vnútra slovenskej republiky, o návrhu na ochranu osobnosti tak, že žalobu v častiach
bodov 1 až 7 zamietol. Žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej
ujmy v sume 199.163,51 eura, žalobu v časti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy voči žalovaným
v 2. a 3. rade zamietol a žalovaného v 1. rade zaviazal zaplatiť advokátke žalobcu náhradu trov

konania v sume 15.289,11 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z obsahu rozsudku vyplýva,
že navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 29. 10. 2002 domáhal vydania rozsudku na tom skutkovom
základe, že v súvislosti s uverejnením článku v týždenníku Moment, v čísle 47 zo dňa 19. 11. 1999, s
názvom Sudca na odstrel, s podtitulkom Predseda Okresného súdu v Žiline A.. S. S. robí hanbu svojmu
stavu a v ďalších článkoch a rôznych periodikách a masmédiách na internete boli porušené jeho práva

priznané § 11 Občianskeho zákonníka, článkom 16 ods. 1, článkom 19 ods. 2, článkom 21 ods. 3,
článkom 22 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, článku 6 ods. 11, článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. K ich porušeniu došlo konaním odporcov a to nezákonnými odposluchmi
telefonických rozhovorov navrhovateľa, nezabezpečením bežného uloženia prepisov telefonických
rozhovorov, nevykonaním efektívneho vyšetrenia vo veci zverejnenia prepisu telefonických rozhovorov

navrhovateľa. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 6 Co 46/10-543 zo dňa 2. decembra 2010
rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou bola žaloba v bode 7 petitu zamietnutá, potvrdil a vo zvyšnej
časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd po prejednaní veci uzavrel, že predmetom konania v súdenej veci je síce totožný predmet

konania a taktiež okruh účastníkov konania, ako vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III sp.
zn. 15Ct 22/2003, avšak skutkový základ, od ktorého navrhovateľ odvíja žalobou uplatnený nárok v
tomto konaní, nie je totožný ako v konaní sp. zn. 15Ct 22/2003. Súčasťou spisu je listinný dôkaz -
„Vyhodnotenie I - k dôkaznej situácii vo veci trestnej činnosti na Okresnom súde Žilina, kde väzobnetrestne stíhanému sudcovi A.. M. S. a náväzne podozrivého predsedu Okresného súdu A.. S. S. a
spol.“, (čl. 119 spisu), od ktorého navrhovateľ odvíja žalobou uplatnený nárok. Z návrhu je zrejmé, že
skutkovýmzákladomtejtožalobyjeskutočnosť,ževoznačenom"vyhodnoteníI",súuvedenénepravdivé

údaje o jeho osobe, voči ktorým nemá inú možnosť obrany ako podaním žaloby. Pokiaľ ide o uvedenie
informácií o trestnom spise sp. zn. 6T 47/07 a v tej súvislosti zmienka o výpovedi T. K. pri výsluchu
dňa 17. 6. 2004, tieto sú len poukazom na okolnosti, z ktorých navrhovateľ zistil, že existuje materiál
s označením "vyhodnotenie I". Z návrhu vyplýva, že mu nie je známa osoba, ktorá tento materiál
vypracovala, a preto podal návrh voči viacerým subjektom. V priebehu konania pred súdom prvého

stupňa na pojednávaní dňa 12. 06. 2012 ( čl. 216 spisu ) navrhovateľ výslovne uviedol, že predmetom
tohto sporu je zásah do jeho práv na ochranu osobnosti obsahom „vyhodnotenia I“, ktoré obsahuje
operatívne poznatky získané odpočúvaním, sledovaním a iným spôsobom, pričom v konaní vedenom
na Okresnom súde Bratislava III, sp. zn. 15 Ct/22/03 je zásah do práv na ochranu jeho osobnosti
spôsobený nezákonnými odposluchmi. Podľa názoru odvolacieho súdu z listinného dôkazu, o ktorý
navrhovateľ opiera žalobou uplatnený návrh, označenom ako " vyhodnotenie I " nevyplýva, na základe

akých informácií, zdrojov alebo činností boli údaje tvoriace obsah tohto dokumentu získané. Tento
dokument,akovyplývaajzjehonázvu,jevyhodnotenímdôkaznejsituácietrestnejčinnostinaOkresnom
súdevŽiline.Navrhovateľnamietapravdivosťúdajov obsiahnutýchvdokumentepoukazujúcajnato, že
v ňom uvedené informácie boli súčasťou spisu, ktorý bol vedený na Krajskom súde v Banskej Bystrici v
režime prísne tajné a na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Banskej Bystrici v rovnakom režime. Z

obsahu návrhu a doterajšieho obsahu spisu preto vyplýva, že v tomto konaní navrhovateľ nezákonnosť,
resp. zásah do jeho osobnostných práv vzhliada v samotnom obsahu uvedeného dokumentu, popierajúc
pravdivosť jeho obsahu, ktorý mal byť navyše utajený, pričom jeho obsah bol získaný nezákonnými
spôsobmi. Z uvedeného dôvodu nie je splnená podmienka rovnakého skutkového základu žalobou
uplatneného nároku v tomto konaní a v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn.

15 Ct/22/03, v ktorom konaní, ako už bolo uvedené vyššie, podľa navrhovateľa došlo k zásahu do
jeho práv nezákonnými odposluchmi telefonických rozhovorov odporcami, nezabezpečením bežného
uloženia prepisov telefonických rozhovorov, nevykonaním efektívneho vyšetrenia vo veci zverejnenia
prepisu telefonických rozhovorov navrhovateľa.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keďže nezistil dôvody pre zastavenie konania podľa § 83 O.s.p..

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.