Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. november 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/87/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2520201488
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2520201488.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu:
Mgr. Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: Záhradková osada ZO
SZZ „Dudváh" Kocurice č. 16-103, so sídlom Hlavná 903/66, Drahovce, proti žalovanému: J. S., nar.
X.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, W. - K., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. 22C/60/2020-101 zo dňa 21.9.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. zastavil konanie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a vo výroku II. žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil citáciou § 61, § 62, § 161 ods. 1 CSP, § 18 ods. 1 a 2, § 19 ods. 1 a 2,
§ 19a ods. 2, § 20 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z., § 2 ods. 1 a 3
zákona, § 11a ods. 1, § 19 ods. 1 až 3, § 20a ods. 2 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov a vecne
tým, že súd je povinný kedykoľvek v priebehu konania prihliadať na to, či sú splnené podmienky konania,
za ktorých môže vo veci konať a rozhodnúť. Jednou z procesných podmienok je aj procesná subjektivita

podľa § 61 CSP, ktorá sa odvíja od hmotnoprávnej subjektivity vo význame spôsobilosti mať práva a
povinnosti. Hmotnoprávna subjektivita pri právnických osobách vzniká dňom, ku ktorému sú zapísané
do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich
vznik inak. K uvedenému súd poznamenáva, že zriadenou záhradkovou osadou v zmysle ust. § 2 ods.
1 zákona č. 64/1997 Z. z. sa rozumie záhradková osada zriadená do 24. júna 1991 na pozemkoch, ku
ktorým bola uzavretá zmluva o dočasnom užívaní pozemku (tzv. „veľká zmluva“) medzi záhradkárskou

organizáciou alebo jej členom a poľnohospodárskou organizáciou alebo inou organizáciou, ktorá k
pozemku mala niektoré z taxatívne vymedzených práv tam vymedzených. Inak povedané, okrem
podmienky zriadenia záhradkovej osady do 24.6.1991 je tu aj podmienka existencie tzv. veľkej zmluvy
uzavretej spôsobom a za podmienok vyplývajúcich z vtedy platných a účinných právnych predpisov, a
teda záhradková osada musí byť zriadená riadne, za splnenia všetkých zákonných podmienok. Keďže
v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie

a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán, je povinnosťou navrhujúcej strany
svoje tvrdenia náležite osvedčiť predloženými dôkazmi. V danom prípade žalobca žiadnym spôsobom
neosvedčil, že má právnu subjektivitu, že jeho štatutárnym orgánom je predseda, a ktorá konkrétna
osoba v súčasnosti zastáva funkciu tohto štatutárneho orgánu. Neuviedol ani IČO, ktoré Štatistický
úrad SR prideľuje všetkým právnickým osobám v Slovenskej republike. Súdu sa nepodarilo z verejných
registrov a evidencií zistiť, že by bol žalobca zapísaný v evidencii občianskych združení alebo v evidencii

občianskych združení s potvrdenou činnosťou, vedených Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky,
keďže súdu je z jeho úradnej činnosti, ako aj z verejne prístupnej evidencie občianskych združení az evidencie občianskych združení s potvrdenou činnosťou, známe, že Slovenský zväz záhradkárov je
vedený v evidencii občianskych združení s potvrdenou činnosťou, vrátane jeho organizačných jednotiek.
Súčasťou výpisu o evidencii Slovenského zväzu záhradkárov a jeho organizačných jednotiek, pričom

medzi jeho organizačnými zložkami nie je uvedený ani žalobca, a ani p. C. V. nie je uvedený ako štatutár
žiadnej z týchto organizačných zložiek. Žalobca nie je evidovaný ani v evidencii občianskych združení,
v ktorej sú zapísané niektoré základné organizácie Slovenského zväzu záhradkárov.

3. Základná organizácia Slovenského zväzu záhradkárov tak, ako je označená v návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, nie je evidovaná Štatistickým úradom Slovenskej republiky, ani v evidencii
občianskych združení, ani v evidencii občianskych združení s potvrdenou činnosťou. V tejto súvislosti
súd poukazuje na ust. § 19 ods. 1, 2 zákona č. 83/1990 Zb., podľa ktorého za združenia už vzniknuté
podľa tohto zákona sa považujú dobrovoľné organizácie, ktoré vznikli po 30. septembri 1951 alebo ktoré
boli za dobrovoľné organizácie vyhlásené podľa zákona č. 68/1951 Zb. o dobrovoľných organizáciách
a zhromaždeniach a ktoré nezanikli. Taktiež je nevyhnutné spomenúť prechodné ustanovenie § 20a

ods. 2 zákona č. 83/1990 Zb., podľa ktorého občianske združenia, ktoré zriadili organizačné jednotky,
ktoré konajú vo svojom mene a nezanikli pred 1. januárom 2019, boli povinné Ministerstvu vnútra SR
písomne zaslať do 31. decembra 2019 aktuálne údaje o týchto organizačných jednotkách v zákonom
uvedenom rozsahu. Nemožno opomenúť ust. § 19 ods. 3 zákona č. 83/1990 Zb., podľa ktorého
údaje o združeniach oznámi ministerstvo štatistickému úradu na evidenciu. V danom prípade žalobca

vôbec neosvedčil, že by mal právnu subjektivitu vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti, a
ani tomu zodpovedajúcu procesnú subjektivitu, teda spôsobilosť byť subjektom súdneho sporu. Jeho
právnu subjektivitu sa nepodarilo súdu overiť ani z verejných registrov a evidencií. Keďže žalobca
v čase začatia tohto sporu nemal právnu subjektivitu, ani tomu zodpovedajúcu procesnú subjektivitu
a nedostatok procesnej subjektivity strany sporu v čase začatia konania patrí medzi neodstrániteľné

nedostatky procesných podmienok, na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných
ustanovení súdu neostávalo nič iné, iba postupovať podľa § 62 CSP a konanie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia zastaviť.

4. Iba pre úplnosť súd dodáva, že i v prípade, ak by žalobca osvedčil svoju právnu subjektivitu, návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia by nebolo možné vyhovieť pre neurčitosť a nevykonateľnosť
oboch navrhovaných petitov. Prvý petit je neurčitý pre absenciu riadnej špecifikácie predmetnej
nehnuteľnosti uvedením katastrálneho územia, čísla LV, parcelného čísla, druhu a výmery pozemku,
príp. pozemkov. Druhý petit je neurčitý pre nedostatočnú špecifikáciu rozhodnutí správnych orgánov, do
právoplatnosti ktorých by malo byť obmedzené trvanie navrhovaného neodkladného opatrenia. Nakoľko

týmto rozhodnutím sa konanie končí, súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania o neodkladnom
opatrení. Keďže žalobca bol v konaní o nariadení neodkladného opatrenia neúspešný, žalovanému
podľa § 255 ods. 1 CSP vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu. Nakoľko
žalovanému zo spisu žiadne preukázateľné účelné trovy konania o neodkladnom opatrení nevznikli, za
použitia základných princípov podľa čl. 4 ods. 2 CSP (analógia) a čl. 17 CSP (hospodárnosť konania),

v spojení s § 262 ods. 2 CSP, súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

5. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vydal neodkladné opatrenie podľa návrhu, uplatniac odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. i), g), h) CSP. Prvoinštančný súd v konaní postupoval nedôsledne a

nie v súlade so zákonom, nakoľko vzhľadom na navrhovateľom popísanú situáciu nevyužil svoje právo,
v prípade že návrh mal odstrániteľné vady podania, súd nevyzval navrhovateľa k jeho odstráneniu,
urobil si vlastné dokazovanie a na základe jeho výsledkov usúdil, že navrhovateľ nemá procesnú
spôsobilosťavýkonrozhodnutiabybolsodkazomnanejasnosťpetituobmedzený,resp.nevykonateľný.
Ustanovenie § 327 C. s. p. hovorí, že ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje

predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také
vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní, ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. V
prípade pochybností o procesnej subjektivite navrhovateľa nepostačuje samotná lustrácia, preto ak mal
súd o nej pochybnosť, mal vyzvať navrhovateľa, aby predložil aktuálne dokumenty, ktoré nespochybnia
spôsobilosť navrhovateľa konať pred súdom a brániť oprávnené záujmy navrhovateľa. Toto rozhodnutie

je zvláštne najmä s ohľadom na to, že v tomto konaní prebiehajú konania jednak na úrovni správneho
orgánu, ktorý dlhodobo koná s navrhovateľom na úrovni jednak prvostupňovej inštancie a jednak toto
konanie pred Okresným súdom v Piešťanoch. Kým správny orgán o procesnej spôsobilosti účastníka
nemá pochybnosť, tak súd v tomto konaní ju vyslovil. Okresný súd Piešťany ako inštitút spravodlivostineriešil návrh navrhovateľa o naliehavé predbežné opatrenie podľa súdneho poriadku, ale konšpiračne
byrokraticky preskúmaval procesný postup správneho konania medzi ZO a vlastníkmi pôdy, pričom
ignoroval, že všetky požadované doklady museli byt' doložené k zahájeniu správneho konania pre

vysporiadanie užívaných pozemkov. Okresný úrad Piešťany ako správny subjekt zo zákona, na ktoré OS
Piešťany poukazuje, prevzal, čoho dôkazom je aj rozhodnutie OÚ Piešťany zo dňa 10.10.2019. Práva a
právom chránené záujmy ZO SZZ, resp. jej členov v osade Č.IV boli dotknuté vlastníkom pôdy občanom
S., ktorý ničil majetok ZO a členov ZO, fyzicky ohrozoval členov ZO a obmedzoval ich užívanie pôdy,
vyhrážal sa písomnými ceduľami, že v osade sú nášľapné pasce (míny, bomby ?) tak ako je to popísané

v návrhu. Podľa ustanovení Trestného zákona SR ide naviac o trestnú činnosť odporcu, na ktorú ho
upozorňovali niekoľkokrát, no ignoroval ju.

6. ZO SZZ Dudvách - Kocurice je riadená Republikovým výborom SZZ, ktorému sú doručované všetky
doklady ZO a ktorý má vyhradené právo rokovať s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Preto
body rozhodnutia č.25 a 26 považuje odvolateľ za irelevantné. ZO neobdržala žiadnu výzvu od MV

SR. ZO obdržala výzvu koncom februára 2020 od Republikového výboru SZZ. Plánovaná výročná
schôdzavdôsledkukoronavírusubolauskutočnená19.9.2020,naktorejbolivolenínovíčlenoviaVýboru
ZO SZZ Dudváh, čo je relevantné pre akceptovanie dokladov do 31.12.2019. Následne doklady aj
s vyplneným požadovaním dotazníkom boli odoslané na Republikový výbor SZZ. ZO SZZ Dudváh-
Kocurice od roku jej založenia (rok 1982) až doposiaľ riadne platí členské príspevky, nájomné a

dane i napriek skutočnostiam uvedených v žiadosti o predbežné opatrenie. Takýmto vysvetlením a
predloženým dôkazom zo štatistického úradu jednoznačne preukázali spôsobilosť navrhovateľa a jej
zástupcu C. V. konať pred súdom. Pre prvoinštančný súd zrejmá nevykonateľnosť rozhodnutia ju súd
nesprávne vyhodnotil. Dôvodom takto predloženého petitu je fakt, že doposiaľ nie je ukončené konanie
na Okresnom úrade Trnava, vedenom pod Sp. zn. OU-TT-OOP- 2020/016301 vedie k vysporiadaniu

vlastníctvakpozemkomvzáhradkovejosade,ktoréumožnilzákonč.64/1997Z.z.oužívanípozemkovv
zriadených záhradkových osadách a vysporiadanie vlastníctva k nim a preto pri všetkej vôli nie je možné
odhadnúť, kedy toto konanie skončí, aký bude mať priebeh, či o ňom nebudú rozhodovať najvyššie
inštancie alebo aj súd. Čo sa týka označenia parciel, na ktoré má mať neodkladné opatrenie dosah,
toto je dané samotným doterajším vlastníctvom odporcu, samotným nájmom pozemkov pod správou

navrhovateľa a teda sú odporcovi známe, nakoľko sú tiež viazané v správnom konaní na Okresnom
úrade Trnava. Súd musí brať zreteľ aj na to, že ak na pozemku je majetok iného subjektu, zo zákona
je vlastník povinný umožniť obhospodarovanie a užívanie majetku, pokaľ nedôjde k vysporiadaniu jeho
náhrady. Pokiaľ odporca navrhovateľovi v tom bráni, poškodzuje záujmy navrhovateľa a toto v návrhu
detailne popísali. V konaní navrhovateľ prvoinštančný súd požiadal o zistenie skutočného stavu veci, ako

to vyplýva z obsahu vyjadrení navrhovateľa. Prvoinštančný súd sa s návrhom dostatočne nevysporiadal
a prvoinštančnému súdu postačilo pre rozhodnutie vo veci samej nedostatočne zistený skutočný stav
veci. Takéto rozhodnutie prvoinštnančného súdu je svojvoľné. K odvolaniu odvolateľ priložil potvrdenie
Štatistického úradu SR zo dňa 7.12.20111 o evidencii organizačnej zložky bez právnej subjektivity,
zriadenej právnickou osobou: Slovenský zväz záhradkárov, IČO 00178152, s názvom: SZZ Základná

organizácia 16-103 Kocúrice Dudváh, číselný identifikátor: 001781520606.

7. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenými osobami (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355
ods. 2 CSP v spojení s § 357 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené

náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na

odôvodnenie preskúmavaného uznesenia bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne,
pokiaľ konanie zastavil pre nedostatok právnej subjektivity označeného žalobcu.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu

potrebnom pre vydanie uznesenia, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil.10. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre

posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p.
odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia uznesenia. Odvolací súd
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať
za pravdu odvolateľovi.

11. Ustanovenie § 161 ods. 1 CSP ukladá súdu povinnosť kedykoľvek za konania prihliadať na to, či
sú splnené zákonom stanovené podmienky konania, aby súdne konanie mohlo prebehnúť a aby súd
mohol vydať rozhodnutie. Medzi základné procesné podmienky okrem iných, ktoré má súd skúmať po
celý čas aj bez návrhu je splnenie podmienky - spôsobilosť byť stranou sporu. Spôsobilosť byť stranou
znamená mať procesné práva a povinnosti podľa hmotného práva.

12. Spôsobilosťou byť stranou sporu (tzv. procesná subjektivita) sa rozumie spôsobilosť byť nositeľom
práv a povinností, ktoré mu zákon priznáva, prípadne ukladá stranám. Ide o spôsobilosť byť subjektom
procesnoprávneho vzťahu, ako jedného zo základných predpokladov pre vznik procesnoprávneho
vzťahuvzahájenomobčianskomsúdnomkonaní.Spôsobilosťbyťstranoumázásadneten,ktomápodľa

hmotného práva spôsobilosť mať práva a povinnosti. Procesná subjektivita tak splýva so subjektivitou
hmotnoprávnou. Procesná subjektivita sa tak odvíja od spôsobilosti mať práva a povinnosti. Inak ju má
len ten, komu ju zákon výslovne priznáva.

13. Ako strana v civilnom konaní môže vystupovať aj právnická osoba. Konanie za právnickú osobu ako

stranu v civilnom procese rieši Civilný sporový poriadok s odkazom na hmotné právo.

14. Procesná právna norma rozlišuje situáciu nedostatku podmienok konania a chýb žaloby (nedostatok
podmienky konania v zmysle § 161 CSP nie je chybou žaloby z hľadiska jej správnosti či úplnosti a vada
žaloby v zmysle § 129 ods. 1 CSP naopak nepredstavuje nedostatok podmienky konania), zároveň však

formuluje záver, podľa ktorého každý procesný úkon je nutné posudzovať podľa toho, ako bol navonok
prejavený, nie podľa toho, či medzi prejaveným procesným úkonom a vnútorný vôľou konajúceho je
skutočný súhlas. Ani podstatný omyl účastníka medzi tým, čo procesným úkonom prejavil a tým, čo jem
prejaviť chcel, nemá na procesný úkon a jeho účinnosť žiadny vplyv.

15. Z označenia žalobcu ako Záhradková osada ZO SZZ „Dudváh“ Kocurice č. 16-103, so sídlom
Hlavná 903/66, Drahovce, je zrejmé, že z právneho hľadiska bol ako žalobca označený subjekt,
ktorý nie je nositeľom procesnoprávnej subjektivity (túto mu nepriznaná žiaden zo zákonov, ktoré
upravujú hmotnoprávnu subjektivitu). Z odvolateľom priloženého potvrdenia Štatistického úradu SR zo
dňa 7.12.20111 o evidencii organizačnej zložky bez právnej subjektivity, zriadenej právnickou osobou:

Slovenský zväz záhradkárov, IČO 00178152, s názvom: SZZ Základná organizácia 16-103 Kocúrice
Dudváh, číselný identifikátor: 001781520606, tiež jednoznačne vyplýva, že organizačná zložka nemá
samostatnú právnu subjektivitu.

16. V danom prípade procesnoprávnou subjektivitou disponuje len subjekt Slovenský zväz záhradkárov

ako občianske združenie v zmysle zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, resp. jednotlivé
fyzické osoby ako členovia tohto združenia a užívatelia jednotlivých záhrad. Záhradková osada ako
organizačná zložka Slovenského zväzu záhradkárov nemá samostatnú právnu subjektivitu, a preto
nemá ani procesnoprávnu subjektivitu.

17. Pokiaľ žalobca poukazoval na prebiehajúce správne konanie pred Okresným úradom Trnava,
predmetom ktorého je vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v záhradkovej osade, účastníkom tohto
správneho konania nie je žalobca ale jeho jednotliví členovia ako fyzické osoby, užívatelia pozemkov
v záhradkovej osade.

18. Odvolací súd preto považuje za správny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého medzi procesné
podmienky konania, ktorými sa súd podľa § 161 CSP zaoberá, patrí aj označenie žalujúcej strany,
ktorá musí byť nositeľom právnej subjektivity, t.j. podľa hmotného práva mať spôsobilosť k právam a
povinnostiam, a tým mať aj procesnú spôsobilosť strany sporu, t.j. spôsobilosť na práva a povinnosti.Ak nemá žalobca právnu subjektivitu, môže byť procesne spôsobilou stranou sporu, len pokiaľ jej zákon
takúto spôsobilosť priznáva. Vzhľadom na to, že súd v prípade neodstrániteľného nedostatku podmienky
konania nemôže v konaní pokračovať, je povinný konanie zastaviť (pozri aj § 61, § 62 CSP v spojení

s § 18 ods. 2 písm. d) Občianskeho zákonníka). V prípade neodstrániteľného nedostatku podmienky
konania neprichádza do úvahy ani zmena či oprava označenia žalobcu. Tým však nijako nie je dotknuté
právo podať nový návrh s označením žalobcu ako subjektu s procesnoprávnou subjektivitou.

19. Odvolací súd podporne poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v nižšie

uvedených rozhodnutiach, aplikovateľný aj na prejednávanú vec.

20. Spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva a
povinnosti, ktoré procesné právo priznáva účastníkom konania. Ide teda o procesnú subjektivitu. Túto
spôsobilosť upravuje Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 19 tak, že ju má ten, kto má spôsobilosť
mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. Citované ustanovenie sa teda odvoláva

na hmotné právo, t.j. Občiansky zákonník. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.7.2010, sp. zn. 4
Cdo 208/2009)

21. Spôsobilosť byť účastníkom konania, označovaná aj ako procesná subjektivita, je základnou
podmienkou občianskeho súdneho konania a spočíva v existencii spôsobilosti určitého subjektu mať

procesné práva a povinnosti. Táto podmienka konania musí byť splnená tak na strane žalobcu, ako
i na strane žalovaného, a to v priebehu celého súdneho konania, preto ju súd skúma ex offo nielen
po začatí konania, ale i potom. V prípade nedostatku tejto podmienky konania ide o neodstrániteľnú
prekážku konania, preto je potrebné, aby súd po zistení tejto skutočnosti konanie zastavil. Spôsobilosť
byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju

zákon priznáva (§ 19 O.s.p.). Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že procesnou subjektivitou
disponujebuďsubjekt,ktorýmáhmotnoprávnusubjektivitu,alebosubjekt,ktorémuprocesnúsubjektivitu
zákon vyslovene priznáva (ide o subjekty, ktoré zákon expressis verbis za účastníkov konania označuje
- ako príklad možno uviesť § 186 ods. 1 O.s.p., § 250ze O.s.p., § 250m ods. 3 O.s.p., etc.). Pokiaľ
ide o hmotnoprávnu subjektivitu, tú treba skúmať z hľadiska hmotnoprávnych predpisov. (uznesenie

Najvyššieho súdu SR z 23.9.2010, sp. zn. 4 Cdo 260/2009)

22. Právnická osoba, ktorá má organizačnú zložku zapísanú ako odštepný závod v obchodnom registri,
sa i v spore, ktorý sa týka tohto odštepného závodu, označuje ako účastník konania uvedením
obchodného mena. Právnym dôsledkom zriadenia organizačnej zložky a jej zápisu do obchodného

registra je vznik oprávnenia konať v mene podnikateľa voči tretím osobám. Odštepný závod musí v
obchodnom styku používať obchodné meno podnikateľa a dodatok, že sa jedná o odštepný závod,
pretože napriek zápisu do obchodného registra nezískava právnu subjektivitu. (uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 31.8.2010, sp. zn. 4 Obo 50/2010).

23. Podľa § 387 ods. 1 CSP preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil.

24. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán sporu (porovnaj napríklad

rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na
ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou
odpoveďou.

25. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní

žalobcu, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Odvolací súd v tejto súvislosti
upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa ktorého obsah
práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva
alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a inýchorgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS
252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania

pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí
ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,
prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp.

toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá
účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1
CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalobca bol v odvolacom konaní o nariadení neodkladného
opatrenia neúspešný, žalovanému podľa § 255 ods. 1 CSP vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho

konania proti žalobcovi v plnom rozsahu. Nakoľko žalovanému zo spisu žiadne preukázateľné účelné
trovy odvolacieho konania o neodkladnom opatrení nevznikli, za použitia základných princípov podľa čl.
4 ods. 2 CSP (analógia) a čl. 17 CSP (hospodárnosť konania), v spojení s § 262 ods. 2 CSP, odvolací
súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

27. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).