Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. september 2020

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6C/16/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219202512
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2020:2219202512.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v právnej veci

žalobcov: 1/ E. U., U.. XX. XX. XXXX, F. R. T. V. XXXX/XX, XXX XX Š., 2/ G.A. U., U.. XX. XX. XXXX,
F. R. T. V. XXXX/XX, XXX XX Š., právne zast.: dr. jur. Ferenc Mazács - advokát, so sídlom Alžbetínske
námestie 328/4/1094, P. O. Box 2, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanému: M. T., U.. XX. XX. XXXX,
F. R. Š. XXX, XXX XX T. R., F.. Č.. Ú. H. R., právne zast.: doc. JUDr. Štefan Kočan, PhD., advokát,
Nitrianska 5, 921 01 Piešťany, o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1/ z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch sumu
30.000,00 eur, žalobcovi 2/ za protiprávny zásah do osobnostných práv žalobcu formou spôsobenia

smrti blízkej osoby sumu 10.000,00 eur, to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť z titulu súdneho poplatku zo žaloby na účet Okresného súdu Dunajská
Streda sumu 2.400,00 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobcovia 1/ a 2/ majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ a 2/ žalobou zo dňa 24. 06. 2019 sa domáhali na tunajšom súde náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch v zmysle § 11, v spojitosti s § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, a to žalobca

1/ sumy vo výške 30.000,00 eur, žalobca 2/ sumy vo výške 10.000,00 eur za protiprávny zásah do ich
osobnostných práv formou spôsobenia smrti blízkej osoby žalobcov.

2. Žalobcovia v žalobe poukázali na tú skutočnosť, že dňa XX. XX. XXXX H. Č. O. XX:XX T. D. O.
R. žalovaný po tom, čo požil nezistené množstvo alkoholu, v dôsledku čoho mal 0,92 mg/l alkoholu v
dychu, viedol po ceste z obce R. smerom do obce I. v okrese N. E. osobné motorové vozidlo značky
Š. O. Y.: N., kedy v dôsledku tohto nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu motorového vozidla, zišiel

mimo cesty vpravo, kde prednou časťou vozidla narazil do stromu. V dôsledku uvedeného protiprávneho
konania žalovaného ako vodiča, spolujazdci D. U. - nebohý manžel žalobcu 1/ a otec maloletého žalobcu
2/ sediaci vo vozidle vpravo vpredu na sedadle spolujazdca E. V. sediaci vo vozidle vpravo vzadu v
priestore pre pasažierov, v dôsledku tejto dopravnej nehody utrpeli zranenia nezlučiteľné so životom,
ktorým na mieste podľahli.

3. Následne proti žalovanému bolo začaté trestné stíhanie pre prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 4

a 5 Trestného zákona, pričom trestné konanie bolo vedené na Okresnom súde Dunajská Streda pod
číslom konania XT/XXX/XXXX.4. Súd vo veci rozsudkom zo dňa 06. 05. 2015 XT/XXX/XXXX-XXX uznal žalovaného vinným z
toho, že nebohým poškodeným z nedbanlivosti spôsobil smrť, pričom tento čin spáchal ako vodič
dopravného prostriedku v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takúto činnosť, ktorý stav si

žalovaný privodil sám požitým návykovej látky - alkoholu. Proti prvostupňovému rozsudku v časti výroku
o treste sa odvolali jednak prokurátor a žalovaný ako obžalovaný ako i žalobca 1/ ako poškodený
v časti výroku o náhrade škody. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd odvolanie žalovaného ako
obžalovaného rozsudkom zo dňa 21. 06. 2016 XTo/XXX/XXXX-XXX zamietol, napadnutý rozsudok v
časti výroku o treste zrušil a žalovaného odsúdil k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní

7 rokov. Druhostupňový rozsudok nadobudol právoplatnosť XX. XX. XXXX. Odvolací súd dospel k
záveru, že v prejednávanej veci nevznikli žiadne pochybnosti o tom, že vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že to bol práve žalovaný, ktorý ako vodič motorového vozidla pod vplyvom návykovej
látky - alkoholu spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej nebohý poškodený spolu s ďalším spolujazdcom
utrpeli smrteľné zranenia. Obranu žalovaného, kedy žalovaný spochybňoval skutočnosť, že práve on
predmetný dopravný prostriedok viedol, považoval odvolací súd za účelovú, dodatočne konštruovanú

a vyvrátenú predovšetkým svedeckými výpoveďami osôb, ktoré prišli na miesto dopravnej nehody ako
prvé a podľa svedectva, podľa ktorých práve žalovaný sedel na mieste vodiča, ako aj zaistenou krvnou
stopou žalovaného na airbagu vodiča. Naviac aj sám žalovaný utrpel také zranenia a bol vo vozidle
zakliesnený tak, že nemal ani len najmenšiu možnosť zmeniť vo vozidle miesto. Aj tým súd považoval za
preukázané,žežalovanýzacelúdobujazdysedelnamiestevodičaapráveonviedolpredmetnévozidlo,

v ktorom jeho nedbanlivostným konaním zahynuli dve osoby. Z uvedených skutočnosti jednoznačne
vyplýva,ženebohýpoškodenýprišieloživotzavinením,pričinenímaprotiprávnymkonanímžalovaného.
Taktiež žalobcovia majú za jednoznačne preukázané, že zavinením, pričinením a protiprávnym konaním
žalovaného obom žalobcom bolo hrubo zasiahnuté do ich osobnostných práv, a zároveň s tým im bola
spôsobená i nemajetková ujma.

5. Žalobcovia v žalobe poukázali predovšetkým na osobu nebohého poškodeného, manžela žalobcu 1/
a otca maloletého žalobcu 2/, ktorý v čase smrti mal iba 29 rokov. Načrtli jeho sľubnú kariéru, poukázali
na to, že žili v šťastnom manželstve, narodilo sa im jedno dieťa, ktoré spolu riadne vychovávali a žili
príkladným usporiadaným životom, plánovali ďalšiu rodinu ako aj šťastnú budúcnosť. Maloletý žalobca

2/ v čase smrti svojho otca mal len 6 rokov. Žalobca 1/ v čase smrti manžela mal len 26 rokov, manželovi
porodila jedno dieťa a spolu plánovali mať viacej detí. V čase, keď došlo k dopravnej nehode, bol
poškodený vo veku, keď ešte väčšiu časť života mal pred sebou. Po nebohom poškodenom v jeho
milujúcej rodine zostal iba smútok a žiaľ. V žalobe žalobcovia 1/ a 2/ poukázali na obrovskú stratu,
ktorú utrpeli smrťou manžela a otca. Práve vzhľadom na tieto dôvody ako aj na ľútosť žalovaného, ktorú

prejavil len formálne, domáhajú sa od žalovaného za tento protiprávny úkon náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch. Poukázali na to, že predpokladom vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je v prvom
rade existencia ujmy, tá spočíva v hrubom zásahu do osobnostných práv žalobcov, a to za utrpené
pocity frustrácie, šoku, stresu, smútku zo strany milovanej osoby. Ďalším predpokladom, ktorým je daný
v tejto veci pre vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, je porušenie právnej povinnosti respektíve

protiprávny úkon. V tomto prípade žalobcovia v nim vidia protiprávne zavinené konanie žalovaného, a
to usmrtenie nebohého poškodeného. Tohto porušenia právnej povinnosti sa žalovaný dopustil tým, že
motorové vozidlo viedol v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takúto činnosť, a to pod vplyvom
návykovej látky - alkoholu, čo vyústilo do usmrtenia nebohého poškodeného, čím žalovaný zasiahol
jednak do práva na život nebohého poškodeného a zároveň do osobnostných práv žalobcov, a to do

práva na súkromný a rodinný život. Tretím predpokladom pre vznik nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy je príčinná súvislosť medzi spôsobenou ujmou a protiprávnym konaním. Z okolnosti prípadu je
zrejmé, že príčinou vzniku ujmy, ktorú žalobcovia utrpeli, je právne zavinené konanie žalovaného, čo
svojim rozsudkom vo veci právoplatne potvrdil aj trestný súd.

6. Súd opis žaloby a príloh doručoval vo vlastných rúk žalovanému, ktorý sa k žalobe vyjadril cestou
svojho právneho zástupcu dňa 08. 08. 2019, a to tak, že v súčasnej dobe je vo výkone trestu odňatia
slobody a nemá žiadny príjem, aby mohol platiť nejakú nemajetkovú ujmu. K veci sa vyjadril iba tak, že
počas celého prípravného konania a konania pred súdom v trestnej veci tvrdil, že uvedené motorové
vozidlo neriadil. Toto však súdy nebrali do úvahy, cíti sa nevinný a vzhľadom na uvedené skutočnosti

navrhuje, aby súd žalobu v zmysle ustanovenia § 129 CSP odmietol. Inak vo veci nepredniesol žiadne
ďalšie skutočnosti, ani neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a taktiež ani nenamietol výšku
uplatnenej nemajetkovej ujmy ani u jedného zo žalobcov.7. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi k žalobe, najmä:

- spisom Okresného súdu Dunajská Streda XT/XXX/XXXX

- vzájomnými vyjadreniami strán

pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

8. Dňa XX. XX. XXXX pri obci R. žalovaný po tom, čo požil nezistené množstvo alkoholu, zavinil

dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej utrpeli jeho spolujazdci zranenia nezlučiteľné so životom, jedným zo
spolujazdcov bol aj D. U., nebohý manžel žalobcu 1/ a otec maloletého žalobcu 2/. K uvedenej dopravnej
nehode došlo za vyššie uvedených okolností.

9. Je nepochybné a vyplýva to zo spisu XT/XXX/XXXX, najmä z rozsudku XT/XXX/XXXX-XXX, že súd
vo veci rozsudkom zo dňa 06. 05. 2015 žalovaného uznal vinným z toho, že nebohým poškodeným

z nedbanlivosti spôsobil smrť, pričom tento čin spáchal ako vodič dopravného prostriedku v stave
vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takúto činnosť, ktorý stav si žalovaný privodil sám požitím návykovej
látky - alkoholu. V konečnom dôsledku žalovaný sa proti rozsudku odvolal, pričom Krajský súd v Trnave
ako odvolací súd žalovaného odsúdil k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 7 rokov, čím
zvýšil pôvodný trest z prvostupňového konania vo výmere 5 rokov až na 7 rokov trestu odňatia slobody.

Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci nevznikli žiadne pochybnosti o tom, že to bol
práve žalovaný, ktorý ako vodič motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky - alkoholu - spôsobil
dopravnú nehodu, pri ktorej nebohý poškodený spolu s ďalším spolujazdcom utrpeli smrteľné zranenia.
Tak, ako je vyššie uvedené, obranu žalovaného spochybňovali skutočnosti, že práve on predmetný
dopravný prostriedok viedol, a to samotná skutočnosť, že žalovaný utrpel také zranenia a bol vo vozidle

zakliesnený tak, že nemal ani len najmenšiu možnosť zmeniť vo vozidle miesto. Ďalej túto skutočnosť
potvrdili aj svedkovia, ktorí prišli na miesto dopravnej nehody ako prví a podľa svedectva žalovaný
sedel na mieste vodiča, a zároveň bola aj zaistená krvná stopa žalovaného na airbagu vodiča. Z
uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že nebohý poškodený prišiel o život zavinením, pričinením
a protiprávnym konaním žalovaného, ktorý pre tento skutok momentálne sa nachádza vo Výkone trestu

odňatia slobody v R..

10. Nebohý poškodený manžel žalobcu 1/ a otec žalobcu 2/ v bol v čase nehody mladým človekom, v
časesmrtimaliba29rokov.Pracovalakopolicajt,bolženatý,zmanželstvasamunarodilojednomaloleté
dieťa, ktoré spolu so žalobcom 1/ riadne vychovávali. Žili príkladným, usporiadaným životom, plánovali

ďalšiu rodinu ako aj šťastnú spoločnú budúcnosť. Žalobca 1/ mal v čase smrti svojho manžela len 26
rokov, s manželom mali jedno dieťa, avšak spolu plánovali mať viac detí. Maloletý žalobca 2/ v čase
smrti svojho otca mal iba 6 rokov, na svojho otca si už spomína. Spomína si na neho ako na starostlivého
a milujúceho otca, s ktorým sa často hrával a mal s ním veľa príjemných spoločných zážitkov. Od
narodenia maloletého žalobcu 2/ nebohý poškodený svojmu synovi venoval takmer všetok svoj voľný

čas, lásku a opateru. Nebohý poškodený bol nielen príkladným, starostlivým a milujúcim manželom a
otcom, ale taktiež aj usilovným a svedomitým policajtom. Bol v najlepších rokoch svojho života, plný
energieaplánovvbudúcnosti.Malpredsebouajsľubnúkariéru,zpríjmu,ktorejbybolschopnýdlhodobo
zabezpečiť rodinu, pre ktorú žil. Nebohý poškodený od roku XXXX bol zamestnaný v služobnom pomere
v štátnej službe príslušníka Policajného zboru, t. j. v čase smrti už X rokov bol aktívnym policajtom. V

kolektíve bol veľmi obľúbený, kolegovia si na neho spomínajú ako vždy pozitívne naladeného človeka
so zmyslom pre humor. Pamiatku nebohého si od jeho tragickej smrti jeho kolegovia, priatelia a známi
podľa žalobcu 1/ dodnes pripomínajú a na nebohého poškodeného ani po rokoch nezabúdajú. Tobôž
na nebohého nezabúda jeho rodina. V čase, keď došlo k dopravnej nehode, teda nebohý poškodený
bol vo veku, keď ešte mal väčšiu časť života pred sebou. Mal milujúcu manželku, s ktorou žili v dobrom,

láskyplnom manželstve a 6-ročného syna, ktorý v tom čase práve nastupoval do základnej školy. Toto
bolo práve obdobie, keď s manželkou plánovali ďalšiu rodinu. Nebohému poškodenému po ôsmych
rokoch služby sa práve rysovala reálna možnosť ďalšieho kariérneho rastu a postupu. O toto všetko
poškodený a jeho rodina prišli protiprávnym konaním žalovaného. Smrťou nebohého poškodeného
žalobca 1/ prišiel nielen o svojho milovaného manžela a hlavu rodiny, ale taktiež o otca svojho dieťaťa,

ktoré do dnešného dňa jeho stratu prežíva s hlbokým smútkom. Žalobca 1/ zostal sám so svojimi
starosťami a problémami, s ktorými dovtedy čelili s nebohým poškodeným spoločne. Žalobca 2/ prišiel o
svojho otca, bol pre neho vzorom, ktorý s nim trávil veľa času pri spoločných hrách a aktivitách. Nebohý
poškodený bol zároveň však aj živiteľom rodiny a stratou nebohého jeho rodina prišla aj o značnú časťpríjmu. V konečnom dôsledku po smrti nebohého poškodeného žalobca 1/ so spoločným maloletým
bol nútený odsťahovať sa do nájomného sociálneho bytu Mesta Š., čo ťažko znášali. Pred tragickou
nehodou žalobca 1/ sa venoval najmä udržiavaniu spoločnej domácnosti a predovšetkým výchove

maloletému žalobcu 2/ spoliehajúca na pomoc a podporu nebohého poškodeného, a to nielen v oblasti
materiálneho zabezpečenia, ale i v oblasti citovej. Stratou nebohého poškodeného žalobca 1/ prišiel o
milujúceho manžela, ale rovnako definitívne aj o všetky svoje nádeje a spoločné plány do budúcnosti.
Žalobca 1/ prišiel aj o možnosť mať s nebohým poškodeným ďalšie deti, a ako manželka a matka smrťou
svojho manžela definitívne prišiel aj o zážitky rozrastania rodiny do budúcnosti, ako aj o všetky radosti

spojené so spoločnou výchovou detí. Žalobca 2/ prišiel o možnosť vyrastať v celistvej rodine, mať vo
svojom otcovi vzor a oporu v čase vyrastania a dospievania. Smrťou manžela žalobcu 1/ a žalobcu 2/
došlo k neoprávnenému zásahu do ich osobnostných práv z dôvodu, že súčasťou súkromného života
je aj život v okruhu rodiny, ktorý zahrňuje vzťahy medzi blízkymi príbuznými, a to vytváranie a neustále
rozvíjanie týchto vzťahov. Týmto zásahom bola narušená celistvosť rodiny žalobcov a bolo žalovaným
vážne a hrubým spôsobom zasiahnuté do ich osobnostných práv, týkajúc aj ich súkromného a rodinného

života.

11. Čo sa týka výšky náhrady spôsobenej nemajetkovej ujmy v peniazoch, žalobcovia v žalobe
poukázali na niekoľko rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, napríklad Okresného súdu Liptovský
Mikuláš 4C/110/2015 zo dňa 26. 10. 2017, Najvyššieho súdu SR 5Cdo/265/2009 zo dňa 17. 02. 2011 a

tvrdia, že čo sa týka výšky náhrady spôsobenej nemajetkovej ujmy v peniazoch, majú za to, že aspoň
určitým primeraným zadosťučinením ich nemajetkovej ujmy by bola peňažná náhrada v celkovej výške
40.000,00 eur, z čoho 30.000,00 eur by pripadlo na žalobcu 1/ a 10.000,00 eur na žalobcu 2/. Majú
za to, že nečakaným šokujúcim úmrtím nebohého poškodeného došlo k závažnému zásahu do práv
na ochranu osobnosti spočívajúceho v hrubom oklieštení ich súkromného a rodinného života. Stratou

nebohého poškodeného bola narušená celistvosť rodiny žalobcov.

12. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

13. V zmysle § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie
podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho
vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku
náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých

k porušeniu práva došlo.

14. V zmysle článku 19 ods. 2 Ústavy SR každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním
do súkromného a rodinného života.

15. Podľa názoru súdu pasívne legitimovaním pre uplatnenie nároku žalobcu o náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch je žalovaný, a to na základe toho, že odsudzujúcim rozsudkom práve a výlučne
on bol právoplatne uznaný za vinného zo spáchania pričineniu usmrtenia, v dôsledku ktorého nebohý
poškodený, manžel žalobcu 1/ a otec žalobcu 2/, prišiel o život.

16. Tak, ako je vyššie uvedené, predpokladom vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je v prvom
rade existencia ujmy, protiprávny úkon a príčinná súvislosť medzi spôsobenou ujmou a protiprávnym
konaním. Existencia ujmy bola zo strany súdu jednoznačne preukázaná a spočívala v najhrubšom
zásahu do osobnostných práv žalobcu, a to za utrpené pocity frustrácie, šoku, stresu a smútku zo straty
milovanej osoby, zároveň je nepochybné, že zo strany žalovaného tu došlo k protiprávnemu úkonu,

ktorým je zavinené konanie žalovaného, a to usmrtenie nebohého poškodeného tým, že žalovaný viedol
motorové vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takúto činnosť, a to pod vplyvom alkoholu,
čo vyústilo do usmrtenia nebohého poškodeného, čím zasiahol jednak do práva na život nebohého
poškodeného, a zároveň do osobnostných práv jeho najbližšej rodiny, a to žalobcov, a to do práva na
súkromný a rodinný život. Z okolnosti prípadov je zrejmé, že je tu aj príčinná súvislosti medzi vznikom

ujmy a protiprávnym konaním zo strany žalovaného.

17. Najvyšší súd SR vo svojom uznesení 5Cdo/265/2009 zo dňa 17. 02. 2011 uvádza: ,,Ochrana
súkromia zahŕňa právo na nerušený osobný život, duševný pokoj, nedotknuteľnosť života jednotlivca vkruhu jeho najbližších. Jednou z hodnôt osobnosti každej fyzickej osoby ako celku, ktorej rešpektovanie
musí občianske právo voči subjektom v rovnakom postavení zabezpečovať, je právo na súkromie.“

,,Podstatou rodinného života je oprávnenie fyzickej osoby utvárať, udržiavať a rozvíjať vzťahy medzi
členmi rodiny založené na silných citových väzbách. Ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne,
morálne,citovéakultúrnevzťahyvytvorenévrámciichsúkromnéhoarodinnéhoživota,môžeporušením
práva na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb.
Takýmto protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na súkromie, resp. práva na rodinný život môže

byť ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni naplno
napĺňať jeho citové potreby, t.j. nemajetková ujma postihujúca inú ako majetkovú sféru osobnosti, sféru
osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová ujma. Ak dôjde k smrti jedného z členov rodinného
vzťahu, pozostalá osoba môže utrpieť citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a takisto
aj spoločenstva s blízkou osobou.“

18. Výsledkami vykonaného dokazovania je nepochybné, že stratou nebohého poškodeného bola
narušená celistvosť rodiny žalobcov a jedná sa o najväčšiu stratu, akú mohli utrpieť. Usmrtením
nebohého poškodeného bol naruby celý ich rodinný život. Žalobca 1/ mala v čase smrti svojho manžela
len26rokov,maloletýžalobca2/maliba6rokov.Navyše,ajnebohýpoškodenýbolmladýmčlovekomav
čase smrti mal iba 29 rokov. Pred sebou mal úspešnú kariéru a žil usporiadaným a príkladným rodinným

životom. Je nepochybné, že žalobcovia utrpeli pričineniu žalovaného najväčšiu stratu, akú mohli utrpieť.

19. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

20. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

21. Podľa § 150 ods. 2 CSP na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany

požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

22. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

23. Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

24. Podľa § 152 CSP hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo
oslabenie práva protistrany.

25. Tak, ako je vyššie uvedené, súd opis žaloby a príloh doručoval žalovaného na vyjadrenie. Žalovaný
skutkové tvrdenia žalobcov výslovne nepoprel, preto súd ich považuje za nesporné a výsledkami
vykonaného dokazovania aj sú nesporné. Žalovaný na svoju obranu uvádza iba to, že nemá finančné
prostriedkynaúhradunemajetkovejujmyvpeniazochanaďalejsacítibyťnevinný.Tietotvrdeniasúvšak

právne irelevantné, nakoľko žalovaný bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Dunajská
Streda XT/XXX/XXXX v nadväznosti na druhostupňový rozsudok XTo/XXX/XXXX-XXX k trestu odňatia
slobody vo výmere 7 rokov za to, že nebohému poškodenému z nedbanlivosti spôsobil smrť. Pričom
tento čin spáchal ako vodič dopravného prostriedku v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takúto
činnosť, ktorý stav si žalovaný privodil sám požitím alkoholu.

26. Súd poukazuje na to, že žalovaný okrem toho, že nepoprel skutkové tvrdenia žalobcov v tejto žalobe,
žiadnym spôsobom nenamietal ani nerozporoval výšku uplatnenej nemajetkovej ujmy v peniazoch, preto
súd skutkové tvrdenia žalobcov, ktoré žalovaným výslovne neboli popreté, považoval za nesporné.
Taktiež aj výšku uplatnenej nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú zároveň súd aj s odkazom na ustálenú

rozhodovaciu prax súdov považoval v celom rozsahu za primeranú u žalobcu 1/ v rozsahu 30.000,00
eur ako u manžela a u žalobcu 2/ ako dieťaťa vo výške 10.000,00 eur z vyššie uvedených dôvodov.27. Jediným vyjadrením žalovaného bolo, že žiada s poukazom na § 29 CSP žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.

28. Podľa § 129 ods. 1 CSP ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

29. Podľa § 129 ods. 2 CSP v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo
nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.

30. Podľa § 129 ods. 3 CSP ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie
odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

31. Súd má za to, že nemohol postupovať, ani nemal povinnosť postupovať podľa § 129 CSP, pretože
sa jednalo o riadnu žalobu a nie o neúplné alebo nezrozumiteľné podanie.

32. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

33. Podľa § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Z. z. v znení neskorších zmien a
doplnkov ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa
výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku
oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie
neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov

konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.

34. V zmysle § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch žalobcovia boli oslobodení
od súdneho poplatku, preto na úhradu súdneho poplatku súd zaviazal žalovaného, pretože súd ich
žalobe v celom rozsahu vyhovel.

35. Podľa položky 7 písm. b) citovaného zákona súdny poplatok zo žaloby na ochranu osobnosti bez
návrhu na náhradu nemajetkovej ujmy je 66,00 eur a podľa písm. b) na ochranu osobnosti spojenej s
nemajetkovou ujmou 66,00 eur a 3% z výšky uplatnenej nemajetkovej ujmy, najviac 16.596,50 eur.

36. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd s poukazom na § 255 ods. 1 CSP a žalobcom, ktorí
boli úspešní v celom rozsahu, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu, ktorý vo veci rozhodol, na Krajský súd v Trnave (§ 362 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /(odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP)/.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného úkonu ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veciPodľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu
uvedenú v ods.1 ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.