Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. apríl 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 20C/50/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209209736
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Fakanová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1209209736.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, pred sudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou, vo veci sporových

strán žalobcu V.. U. V., K. XX.X.XXXX, O. P. X, O., zastúpená advokátom JUDr. Petrom Škultétym, AK
Heydukova 3, Bratislava, proti žalovanému: DAREX SK s.r.o., Domkárska 17, Bratislava, IČO 35 803
401, zastúpený advokátskou kanceláriou VŔBA & PARTNERS s.r.o., Sliezska 9, Bratislava, o zaplatenie
8.597,22 € s príslušenstvom, o zaplatenie príslušenstva pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobkyniúrokzomeškania8,5%ročnezosumy8.597,22€od24.02.2009
do 04.04.2015 a od 05.04.2015 do 16.03.2018 vo výške 10% ročne zo sumy 8.597,22 €, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku príslušenstva za obdobie od 25.05.2008 do 23.02.2009 súd konanie zastavuje.

III. Súd zamieta protinávrh žalovaného na zaplatenie sumy 6.366,22 €.

IV. Súd priznáva žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 26.06.2009 sa domáhala žalobkyňa od žalovaného zaplatenia
sumy 8.597,22 Eur spolu s 8,5% úrokom z omeškania od 25.05.2008 do zaplatenia proti jej povinnosti

odovzdať žalovanému motorové vozidlo značky Opel Vectra, EVČ O VIN C rok výroby 2003, farba:
strieborná metalíza a to titulom odstúpenia od kúpnej zmluvy motorového vozidla, ktorú strany sporu
uzavreli 24.05.2008svoju žalobu odôvodnila tým, že medzi žalobkyňou ako kupujúcou a žalovaným ako
predávajúcim bola dňa 24.05.2008 uzavretá Kúpna zmluva č. XXXXX/XXXX/SCF, predmetom ktorej
bolo vozidlo zn. Opel Vectra, EVČ: O VIN: C rok výroby: 2003, farba: strieborná metalíza svetlá s
kúpnou cenou vo výške 8.597,22 Eur, pričom listom zo dňa 16.02.2009 doručeným žalovanému dňa
18.02.2009 žalobkyňa odstúpila od kúpnej zmluvy z dôvodu podstatného porušenia kúpnej zmluvy,

pretože motorové vozidlo od momentu jeho prevzatia vykazovalo vady, ktoré neboli v čase uzavretia
kúpnej zmluvy pri prehliadke vozidla zistiteľné a žalovaný ju na tieto vady neupozornil. Predávajúci
ju ubezpečil, že vec nemá žiadne vady a toto ubezpečenie sa ukázalo nepravdivým. Skrytá vada pri
predaji je vadou, ktorá nemohla byť odhalená, nakoľko na jej odhalenie pri prevzatí vozidla chýbali
odborné znalosti, zručnosti alebo odborné pomôcky. Sú to vady, ktoré sa pri kúpe bežným spôsobom
nedajú odhaliť. Obvykle sa jedná o závady vážnejšieho charakteru, ktoré predstavujú väčší finančný
výdaj, ktorý sa s porovnaním ceny automobilu nevyplatí do vozidla investovať. Predávajúci nie je

zodpovedný za závady výslovne uvedené v kúpnej zmluve. Nie je zodpovedný za vady očividné a za
vady, ktoré vznikli bežným opotrebením. Zodpovedá však za všetky závady, ktoré deklarované pri kúpe
neboli, ktoré sa stali tzv. skrytými vadami a prejavili sa až po určitej dobe. Uplatnenie zodpovednosti
predajcu za skryté vady uplatnila žalobkyňa v lehote do 12 mesiacov od kúpy vozidla. Kontaktovalažalovaného, ktorý bol povinný zabezpečiť opravu veci alebo výmenu veci (celého auta). Výber medzi
opravou alebo výmenou je na spotrebiteľovi. Zmluvami o dielo (opravy vozidla) zo dňa 27.5.2008,
kde boli popísané závady trhanie motora, upevnenie hlavice riadiacej páky, zo dňa 19.06.2008 bez

označenia závad a zo dňa 15.07.2008 so závadou straty oleja, výmena lamdasond, kontrola oleja,
žalovaný vykonal prostredníctvom svojho zmluvného dodávateľa - autoservis Martin Klima - AUTO
DAREX, bezplatné opravy reklamovaných vád motorového vozidla. Z obsahu zákazky v autorizovanom
servise značky vozidiel Opel - spoločnosť MaH spol. s.r.o. zo dňa 03.09.2008 súd prvej inštancie zistil, že
na motorovom vozidle žalobkyne boli zistené závady a to potreba meniť riadenie, zadné horné ramená

a prázdny katalyzátor na motore. Listom z 10.10.2008 oznámila žalobkyňa žalovanému vady zistené
autorizovaným servisom ako dlhodobé závady, ktoré sa nezistia pri kúpe. Zároveň vyzvala žalovaného
na vykonanie opravy alebo odstúpenie od zmluvy. Žalovaný reklamáciu žalobkyne z dôvodu, že pri
vozidle so stavom tachometra je 150 000 km sú reklamované vady bežné a v každom prípade ide o
vady, ktoré vznikli používaním alebo opotrebením vozidla, neuznal. Uviedol, že katalyzátor je súčasťou
vozidla, ktoré má svoju životnosť a ktorý je po určitom počte najazdených kilometrov nutné meniť u

každého vozidla. Závada riadenia, prípadne ramena je u vozidla s uvedeným počtom kilometrov tiež
dôsledkom používania a opotrebenia. Ako vyplýva z čl. VII ods. 4 zmluvy, v prípade vád vzniknutých
používaním a opotrebením vozidla, nie je možné uplatniť u predávajúceho nároky zo zodpovednosti
za takéto vady. Z posúdenia technického stavu motorového vozidla v expertíze znaleckej organizácie
SLOVDEKRA s.r.o., č. XXX/TS/XXXX zo dňa 27.01.2009 bolo zistené, že na predmetnom vozidle

Opel Vectra, EVČ O sa vyskytuje závada - nefunkčný katalyzátor, ktorá nemá charakter bežného
opotrebenia a vzhľadom na vek motorového vozidla a počet najazdených kilometrov predstavuje závadu
neštandardnú. Žalovaná odstúpila od kúpenej zmluvy vozidla listom doručeným žalovanému 18.02.2009
pre podstatné porušenie zmluvy žalovaným a uviedla, že právo na odstúpenie od zmluvy jej vzniklo aj
z dôvodu, že reklamované vady motorového vozidla neboli odstránené v primeranej dodatočnej lehote.

Ako dôvod odstúpenia uviedla, že motorové vozidlo od momentu jeho prevzatia vykazovalo vady, ktoré
neboli v čase uzavretia kúpnej zmluvy pri prehliadke vozidla zistiteľné a žalovaný ju na tieto vady
neupozornil. Poukázala na vady zistené autorizovaným servisom Opel a spoločnosťou SLOVDEKRA
s.r.o. z ktorej vyplýva, že na motorovom vozidle už pred jeho kúpou dňa 24.5.2008 vznikla závada, ktorá
mala za následok poškodenie keramickej vložky katalyzátora, čo je vada tak závažného charakteru,

že s touto vadou (bez jej odstránenia) je predmetné motorové vozidlo nespôsobilé na premávku na
pozemných komunikáciách, pretože predmetné motorové vozidlo v takomto technickom stave nemôže
úspešne absolvovať emisnú kontrolu.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 22.10.2015, č. k. 20C/50/2009-343 (v poradí druhým) uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 8.597,22 Eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 25.5.2008
až do zaplatenia proti povinnosti žalobkyne odovzdať žalovanému motorové vozidlo značky Opel Vectra,
EVČ: O VIN C a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol súd prvej
inštancie tak, že žalovaný je povinný do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobkyni za
zaplatené súdne poplatky (žaloba a odvolanie) 1.031,-Eur, trovy právneho zastúpenia 5.669,45 Eur

a náhradu trov znaleckého dokazovania 290,23 Eur. Súčasne súd prvej inštancie uložil žalovanému
aj povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II trovy znaleckého dokazovania v sume
310,53 Eur, ktoré boli zaplatené zo štátnych finančných prostriedkov. Žalobkyni vrátil súd prvej inštancie
9,77 Eur ako zvyšok preddavku zloženého na znalecké dokazovanie. Súčasne rozhodol aj o úrokoch
z omeškania, pričom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania 8,5% ročne zo sumy

8.597,22 € od 25.02.2008 do zaplatenia.

3. Súd rozhodol tak po tom, ako doplnil dokazovanie v zmysle uznesenia Krajského súdu v Bratislave,
č. k. 2Co/321/2011-213, zo dňa 22.03.2013, ktorým prvý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie vychádzal z právneho záveru Krajského súdu v Bratislave,

vysloveného v uznesení č. k. 2Co/321/2011-213 z 22.03.2013. Týmto rozhodnutím zrušil odvolací
súd prvé rozhodnutie súdu prvej inštancie v predmetnej veci a to rozsudok č. k. 20C/50/2009-150
z 9.5.2011, ktorým žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol, pretože súd prvej inštancie skutkový
stav veci vyhodnotil v právnom režime zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Odvolací súd
poukázal na to, že kúpna zmluva uzavretá medzi stranami sporu bola svojou povahou zmluvou

spotrebiteľskou. Žalovaný vystupuje v zmysle ustanovenia § 52 ods. 3 OZ ako dodávateľ, t.j. ako
osoba ktorá pri uzavieraní a plnení zmluvy koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa
vystupuje ako spotrebiteľ, ako osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
Žalobkyňa je nepodnikajúca fyzická osoba, ktorá uzatvorila adhéznu štandardnú typovú zmluvu svopred vypracovaným predmetom plnenia. Tým je daná náležitá aplikácia ustanovenia § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka prvá veta, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Ide o normu

kogentnej povahy, podľa ktorej zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv sa nesmú odchýliť od
zákona v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd dospel k záveru, že na právny vzťah žalobkyne a
žalovaného treba aplikovať ustanovenia § 612 a nasledujúce Občianskeho zákonníka (spotrebiteľské
kúpnezmluvy)ajkeďsistranysporudohodlirežimprávnejúpravyObchodnéhozákonníka.Odvolacísúd
tiežskonštatoval,žezdokazovaniavykonanéhopredsúdomprvéhostupňabolonepochybnezistené,že

dňa 24.05.2008 bola medzi žalobkyňou ako kupujúcou a žalovaným ako predávajúcim uzavretá Kúpna
zmluvač.XXXXX/XXXX/SCF,predmetomktorejbolpredajmotorovéhovozidlazn.OpelVectra,EVČ:BA
- XXX IH, VIN: C r.v. 2003, farba: strieborná metalíza svetlá . Kúpna cena bola 8.597,22 Eur (259.000,-
Sk). Vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle ustanovenia § 620 ods. 2 Občianskeho zákonníka musí byť
záručná doba pri použitých veciach, ako je to aj v právnej veci žalobkyne a žalovaného najmenej 12
mesiacov,platítátominimálnazákonnázáručnádobaajvprípade,akbybolavkúpnejzmluvedojednaná

kratšia záručná doba. Článok VIL, bod 1 kúpnej zmluvy však upravuje 12 mesačnú záručnú dobu totožnú
zo zákonnou úpravou. Prevzatím motorového vozidla tak začala žalobkyne plynúť záručná doba 12
mesiacov. Z obsahu spisu vyplýva, že spotrebiteľská kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 24.5.2008
a keďže k prevzatiu veci žalobkyňou došlo 24.5.2008 preberacím protokolom v zmysle či. VI. bod 2
kúpnej zmluvy, možno konštatovať, že časový moment uzavretia kúpnej zmluvy a prevzatia motorového

vozidlačasovospadajúvjedno.Záručnádobazačalaplynúťdňom24.5.2008.Vecbolareklamovanádňa
19.6.2008. Reakcia žalovaného k reklamácii je zo dňa 20.2.2009, v ktorej sa vyjadruje ku katalyzátoru,
preto bola táto vada vytknutá v záručnej dobe 12 mesiacov. Odvolací súd zároveň uviedol, že žalobkyňa
poskytla žalovanému dodatočnú lehotu na odstránenie vady listom zo dňa 10.10.2008. Odvolací súd
uložil súdu prvej inštancie posúdiť, či existovala vada katalyzátora na motorovom vozidle v čase prevodu

vlastníckeho práva na žalobkyňu a či za vadu zodpovedá žalovaný ako predávajúci. Poukázal na
nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, keď opomenul prihliadnuť na ustanovenie §
623 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravujúceho spotrebiteľské kúpne zmluvy. Podľa tohto ustanovenia
ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla riadne užívať ako vec bez
vady, má kupujúci právo na výmenu veci alebo má právo od zmluvy odstúpiť. Tie isté práva prislúchajú

kupujúcemu, ak síce ide o odstrániteľné vady, ak však kupujúci nemôže pre opätovné vyskytnutie
sa vady po oprave alebo pre väčšiu počet vád vec riadne užívať. Kupujúci ako spotrebiteľ tak môže
odstúpiť od kúpnej zmluvy aj v prípade, ak ide síce o odstrániteľnú vadu, avšak kupujúci nemôže pre
jej opätovný výskyt po oprave alebo pre väčší počet vád riadne užívať. Záver expertízy č. 007/TS/2009
zo dňa 27.1.2009 vypracovanej SLOVDEKRA s.r.o., znalecká organizácia v odbore doprava cestná,

odvetvie technický stav cestných vozidiel, stanovenie hodnoty cestných vozidiel explicitne konštatuje
skutočnosť, že na motore motorového vozidla žalobkyne už pred jeho kúpou vznikla závada, ktorá mala
za následok poškodenie keramickej vložky katalyzátora a následne uvádza nefunkčnosť katalyzátora
ako vady, ktorá nemá charakter bežného opotrebenia. Súd prvej inštancie tak vyvodil nesprávne právne
závery zo zisteného skutkového stavu, keď uviedol, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Súd

prvej inštancie mal tak vykonať nezávislé znalecké dokazovanie k skutočnosti, či vada motorového
vozidla predstavuje odstrániteľnú alebo neodstrániteľnú vadu, zistiť existenciu takejto vady, resp. vád
a následne posúdiť nároky žalobkyne, posúdiť predpoklady zodpovednosti za vady, a to existenciu
povinnosti žalovaného odovzdať žalobkyni motorové vozidlo bez vád, porušenie tejto povinnosti, výskyt
vady v zákonom stanovenej dobe a príčinnú súvislosť medzi nimi.

4. Proti tomuto druhému prvoinštančnému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaný. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 2Co/76/2016-398 zo dňa 08.11.2017 potvrdil výrok
rozsudku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 8.597,22 € proti povinnosti
žalobkyne odovzdať žalovanému v mieste jeho sídla motorové vozidlo značky Opel Vectra, RVČ: O

VIN C rok výroby 2003, farba strieborná metalíza a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrok
rozsudku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania 8,5% ročne zo
sumy 8.597,22 € od 25.02.2008 do zaplatenia a výrok o trovách konania zrušil a vec v tejto časti vrátil
na ďalšie konanie.

5. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní s poukazom na závery
Krajského súdu v Bratislave, ktorý poukázal na ustanovenie § 563 OZ navrhla priznať úrok z omeškania
od 24.02.2009 do 16.03.2018 kedy bola kúpna cena žalobkyni vrátená. V časti týkajúcej sa úroku z
omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 8.597,22 € za obdobie od 25.05.2008 do 23.02.2009 v tejtočasti berie žalobu späť. Navrhuje, aby súd pripustil zmenu v časti úroku z omeškania tak, že prizná
žalobkyni úrok z omeškania vo výške 10% ročne za obdobie od 05.04.2015 do 16.03.2018 a úrok z
omeškania pred 05.04.2015 zostáva nezmenený. Svoje tvrdenie odôvodnil tým, že podľa uvedeného

zákonného ustanovenia bol žalovaný povinný žalobkyni vrátiť kúpnu cenu po tom, ako bude na vrátenie
vyzvaný. Žalobkyňa listom zo dňa 16.02.2009 vyzvala žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny do 5 dní od
prevzatia výzvy. Žalovaný výzvu prevzal dňa 18.02.2009 a plus 5 dní, čo znamená že bol povinný zaplatiť
žalobkyni kúpnu cenu do 23.02.2009. Do omeškania sa preto dostal od 24.02.2009 a keďže suma bola
pripísaná na účet žalobkyne dňa 16.03.2018, tak žiada priznať úrok z omeškania do tejto doby. Potom

ako Krajský súd v Bratislave potvrdil prvostupňové rozhodnutie žalobkyňa vyzvala žalovaného, aby si
prevzal motorové vozidlo, z objektívnych príčin sa tak neudialo, pretože prebiehali medzi sporovými
stranami ohľadne vrátenia motorového vozidla ešte rokovania. Čo sa týka započítania, ktoré v rámci
obrany vzniesol v odvolaní žalovaný má za to, že v tomto štádiu konania to nie je možné započítať
vzhľadom na to, že predmetom sporu už nie je istina, ale len príslušenstvo pohľadávky. Súd uznesením
pripustil zmenu žaloby v časti príslušenstva nasledovne: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni úrok z

omeškania8,5%ročnezosumy8.597,22€od24.02.2009do04.04.2015aod05.04.2015do16.03.2018
vo výške 10% ročne zo sumy 8.597,22 €.

6. Žalovaný zotrval na svojich prednesoch a tvrdeniach čo sa týka uplatneného úroku z omeškania,
žiadal žalobu v tejto časti zamietnuť v celom rozsahu z dôvodu, že v prípade synalagmatických nárokov

môže strana požadovať plnenie len vtedy, ak už sama plnila a teda žiadna strana nie je v omeškaní
s plnením. V tomto prípade žalobkyňa svoju povinnosť vrátiť motorové vozidlo nesplnila, má sa tak
udiať dňa 06.04.2018 aj napriek tomu, že žalovaný jej sumu, ktorá bola predmetom tohto konania vrátil
dňa 16.03.2018. Ako obranu si súčasne žalovaný uplatnil voči žalobkyni zaplatenie sumy 6.366,22
€, z dôvodu že žalobkyňa aj po odstúpení od zmluvy motorové vozidlo užívala, nemala na to žiaden

právny dôvod a túto sumu preukázali a vyčíslili odborným vyjadrením znalca z 02.12.2015. Čo sa týka
odovzdania motorového vozidla nejde zo strany žalobkyne o žiadnu obštrukciu, k posunutiu termínu
oproti úhrade kúpnej ceny došlo z dôvodu, že žalovaný chce oceniť motorové vozidlo v stave v akom
bude odovzdané, k čomu bude prizvaný aj znalec. Od odstúpenia od zmluvy žalobkyňa na motorovom
vozidle najazdila cca 30.000 km. Sumu 6.366,22 € si uplatňujú z titulu bezdôvodného obohatenia.

7. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh nesplní riadne a včas
je v omeškaní.

8. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatky z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

9. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

10. Súd priznal žalobkyni úrok z omeškania v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanovenia odo
dňa 24.02.2009 do 16.03.2018 kedy bola kúpna cena žalobkyni vrátená. Súd prihliadol na ustanovenie

§ 563 Občianskeho zákonníka, zohľadnil skutočnosť, že žalobkyňa listom zo dňa 16.02.2009 vyzvala
žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny do 5 dní od prevzatia výzvy. Žalovaný výzvu prevzal dňa
18.02.2009 a plus 5 dní, čo znamená že bol povinný zaplatiť žalobkyni kúpnu cenu do 23.02.2009.
Do omeškania sa preto dostal od 24.02.2009 a keďže suma bola pripísaná na účet žalobkyne dňa
16.03.2018, súd priznal úrok z omeškania do tejto doby, žalovaný bol povinný žalobkyni vrátiť kúpnu

cenu po tom, ako bol na vrátenie vyzvaný.

11. Vo zvyšnej časti týkajúcej sa úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 8.597,22 € za obdobie
od 25.05.2008 do 23.02.2009, v ktorej vzala žalobkyňa žalobu späť, súd konanie zastavil podľa § § 146
ods. 1 Civilného sporového poriadku.

12. Ak žalovaný urobí úkon, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, musí
súd dôsledne odlišovať prípady, v ktorých pohľadávky uplatnená na započítanie nepresahuje žalovanú
pohľadávku a prípady, v ktorých pohľadávka uplatnená na započítanie presahuje žalovanú pohľadávku.Pohľadávkymusiabyťdôvodné-takžalovanápohľadávka,akoajpohľadávkauplatnenánazapočítanie.
Z dôvodu procesnej ekonomiky sa pripúšťa, aby vzájomné nároky žalobcu a žalovaného boli prejednané
v jednom, tom istom súdnom konaní. Procesným vyjadrením hmotnoprávnej úpravy zániku vzájomných

pohľadávok ich započítaním (kompenzáciou) podľa § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka nastane
vtedy, ak niektorý z účastníkov urobí prejav smerujúci k započítaniu (tzv. započítací prejav). Pohľadávky
zanikajú, pokiaľ je započítanie prípustné a pohľadávky sa navzájom kryjú. K zániku vzájomných
pohľadávok dochádza momentom ich stretnutia. V danom prípade súd zamietol návrh žalovaného na
započítanie sumy 6.366,22 € z dôvodu, takto uplatnená pohľadávka žalovaného je len predbežná,

nakoľko sám žalovaný uviedol, že stav motorového vozidla dá oceniť v stave v akom bude odovzdané,
k čomu bude prizvaný aj znalec, preto nemohlo dôjsť k stretu existujúcej pohľadávky spôsobilej
na započítanie, preto túto procesnú obranu žalovaného súd považoval za nedôvodnú, procesne
neprípustnú.

13. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov

konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

14.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. V súlade s § 255 ods. 1 CSP súd priznal žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech náhradu trov
konania a trov právneho zastúpenia proti neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania súd
rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 Civilného sporového poriadku
nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie

so súhlasom strany podľa § 359 CSP. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia
intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do
konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy,
písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127

ods. 1 Civilného sporového poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového
poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci
samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie
dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového

poriadku len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a)sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia
podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 263 ods. 1 ,2 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená
advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania
advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa
náhrady trov konania jedného z nich.

Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa §
376 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna
exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že
naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého jej vykonaním
poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).