Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. august 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/66/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819010180
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kurák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5819010180.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a sudcov JUDr.
Moniky Liptákovej a Mgr. Anny Mihálikovej, na verejnom zasadnutí konanom 18. augusta 2020 prejednal
odvolania podané prokurátorom a obžalovanými E. T., nar. XX.X.XXXX a B. O., nar. XX.XX.XXXX, proti
rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/59/2019 z 9.4.2020 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolania prokurátora a obžalovaných E. T. a B. O. z a m i e t a , pretože nie

sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/59/2019 z 9.4.2020 boli obžalovaní E. T. a B. O.
uznaní vinnými z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. e)
Tr. zák., spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

spoločne, od presne nezistenej doby do 23.30 hodiny dňa 24.11.2018, prechovávali v osobnom
motorovom vozidle značky ŠKODA OCTAVIA evidenčné číslo BL 491 EZ, psychotropnú látku
metamfetamín, ktorý je zaradený, v zmysle Zákona NR SR číslo 139/1998 Z.z. o omamných látkach,
psychotropnýchlátkachaprípravkochvzneníneskoršíchpredpisov,doII.skupinypsychotropnýchlátok,
pričom pri obhliadke miesta činu a pri prehliadke motorového vozidla, ktorá bola vykonaná v meste

Tvrdošín, v blízkosti budovy katastrálneho úradu, na mieste, kde sa toto osobné motorové
vozidlo nachádzalo, boli zaistené veci, a to ako stopa číslo 1 - väčší mikroténový sáčok s
kryštalickou látkou, ako stopa číslo 2 - menší mikroténový sáčok s kryštalickou látkou, ako stopa číslo 3
- plastová uzatváracia krabička s kryštalickou látkou, ako stopa číslo 4 - elektronická váha uzatváracia,
ako stopa číslo 5 - elektronická váha, ďalej, pri prehliadke motorového vozidla, bol vo vozidle, pri sedadle
vodiča, zaistený mikroténový sáčok s kryštalickou látkou (predmet číslo 6), pričom

na základe znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Slovenská Ľupča spisová
značka PPZ-KEUSL- EXP-2018/3207 (kriminalistická toxikológia) zo dňa 15.1.2019 bolo zistené, že:
- predmet číslo 1 (stopa číslo 1) - mikroténové vrecko, v ktorom boli vložené 4 mikroténové vrecká, (31,86
g, 17,04 g, 11,57 g a 17,35 g), ktoré obsahovali kryštalickú látku spolu hmotnosti 77,82 g, s obsahom
metamfetamínu 79,0 % hmotnostných (báza) - 61 475 mg čistej látky, ktorá zodpovedá minimálne 1
537 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa

(konzumenta),
- predmet číslo 2 (stopa číslo 2) - mikroténové vrecko, ktoré obsahovalo kryštalickú látku hmotnosti 17,18
g, s obsahom metamfetamínu 78,8 % hmotnostných (báza) - 13 534 mg čistej látky, ktorá zodpovedá
minimálne 338 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku
užívateľa (konzumenta),
- predmet číslo 3 (stopa číslo 3) - plastová uzatváracia krabička, ktorá obsahovala kryštalickú látku

hmotnosti 5,13 g, s obsahom metamfetamínu 79,5 % hmotnostných (báza) - 4 078 mg čistej látky, ktorázodpovedá 102 - 408 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť
psychiku užívateľa (konzumenta),
- predmet číslo 6 - mikroténové vrecko, ktoré obsahovalo kryštalickú látku hmotnosti 17,64 g, s obsahom

metamfetamínu 78,6 % hmotnostných (báza) - 13 865 mg čistej látky, ktorá zodpovedá minimálne
347 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa
(konzumenta),
pričom, podľa odborného vyjadrenia Národnej kriminálnej agentúry, Národnej protidrogovej jednotky
Prezídia PZ SR spisová značka PPZ-NKA-PDJ-3-040/2019-PZ zo dňa 28.1.2019, má spoločná

hodnota zaistenej psychotropnej látky metamfetamín o súhrnnej hmotnosti 117,77 g
minimálnu hodnotu 4 121,95 eur.

Za to súd obžalovanému E. T. podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody
vo výmere 12 rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému uložil ochranný dohľad po dobu 3 rokov.

Podľa § 77 ods. 1 písm. b) Tr. zák. obžalovanému uložil povinnosť po prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody dostaviť sa do dvoch pracovných dní k probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu,
v ktorého obvode má bydlisko, a v rámci uloženého ochranného dohľadu mu uložil povinnosť dvakrát v
kalendárnom mesiaci osobne sa hlásiť u probačného a mediačného úradníka.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému uložil trest prepadnutia veci - plastovej krabičky s

modrým tesnením s obsahom látky metylsulfonylmetánu, mikrováhy v plastovom obale zeleno-čiernej
farby zn. TUFF-weight, bez bateriek a mikrováhy čiernej a striebornej farby bez horného krytu s dvomi
kusmi batérie zn. Varta.

Obžalovanému B. O. súd podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák.

uložil trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému uložil ochranný dohľad po dobu 3 rokov.

Podľa § 77 ods. 1 písm. b) Tr. zák. obžalovanému uložil povinnosť po prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody dostaviť sa do dvoch pracovných dní k probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu,
v ktorého obvode má bydlisko, a v rámci uloženého ochranného dohľadu mu uložil povinnosť dvakrát v

kalendárnom mesiaci osobne sa hlásiť u probačného a mediačného úradníka.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaniami obžalovaných E. T.
a B. O., ako aj prokurátora okresnej prokuratúry.

Obžalovaný E. T. odôvodnil svoje odvolanie prostredníctvom obhajcu JUDr. Michala Murinu (č.l. 870),
ako aj svojimi podaniami z 31.5.2020 (č.l. 827-831) a z 30.6.2020 (č.l. 847-851). Taktiež sa písomne
vyjadril k podanému odvolaniu prokurátora (č.l. 822). Úvodom opísal výrokové časti napadnutého
rozsudku. V obsahu podaného odvolania uviedol, že stíhaného trestného činu sa nedopustil formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. Zvýraznil tú skutočnosť, podľa ktorej mal súd na

neho hľadieť ako na osobu trestanú, pričom Okresný súd Bratislava III v roku 2016 vydal rozhodnutie
o tom, že pred odsúdením viedol riadny život. V ďalšej časti podrobným spôsobom opísal skutkové
okolnostistíhanéhotrestnéhočinu,akoajobsahrelevantnýchdôkazov.Podľajehonázoruorgánypolície
nedostatočnýmspôsobomobjasnilistíhanútrestnúčinnosťahlavnýchpáchateľovzdôvoduneobvyklých
„náhod“ neodhalili. Obžalovaný podstatnú časť uznanej viny priradil ku konaniu obžalovaného B. O.,

ako aj ďalšej osoby označenej menom C.. Taktiež spochybnil právnu kvalifikáciu stíhaného trestného
činu a priznanie obžalovaného B. O.. V inkriminovanom čase zastavenia hliadkou polície bol vo vozidle
majiteľom len zaisteného pohára a váhy, majiteľom nájdeného vrecka bol obžalovaný B. O.. Obžalovaný
vyjadril názor, podľa ktorého vo výpovediach spoluobžalovaného a svedkov boli zistené vážne rozpory.Prepísané výpovede sa nezhodujú so skutočnosťou, sú neúplné a vytrhnuté z kontextu. Obžalovaný
priznal, že v čase zastavenia hliadkou polície prechovával množstvo drogy vo váhe 5,13 gramu, a
to pre vlastnú potrebu a z tohto dôvodu sa dopustil trestného činu podľa § 172 ods. 1 písm. d) Tr.

zák. Žiadal, aby vec bola vrátená na došetrenie, resp. aby bolo celé trestné stíhanie na vybavenie
pridelené inému okresnému súdu. Obžalovaný taktiež navrhol krajskému súdu doplniť dokazovanie
výsluchom vyšetrovateľky polície, ktorá by mala vysvetliť, akým spôsobom dospela k právnej kvalifikácii
stíhaného trestného činu. Domáhal sa uloženia trestu prepadnutia veci, a to osobného motorového
vozidla obžalovaného B. O., navrhol vypočuť osobu O. G..

Obhajca obžalovaného podané odvolanie doplnil v tom smere, že poukázal na obsah
judikátu R 23/2000, ktorý sa týkal naplnenia znaku spoločného konania podľa § 20 Tr. zák. Taktiež
sa zaoberal dôvodom, pre ktorý bol prítomný na mieste činu, a to vo vozidle obžalovaného B. O..
V ďalšej časti uviedol, že obžalovaný nemal úmysel predávať drogy a tento úmysel mal len obžalovaný
B. O.. Navrhol vypočuť osobu, ktorá bola prítomná v aute obžalovaného B. O., označenú menom ako C..
Záverom vyslovil názor, podľa ktorého vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nemohla byť konaním

obžalovaného naplnená skutková podstata trestného činu podľa § 172 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. e)
Tr. zák., spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák.

Obžalovaný B. O. podané odvolanie odôvodnil svojím podaním z 1.6.2020 (č.l. 820-821), ako aj
prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. Adriany Panekovej (č.l. 844-845). Obžalovaný vyslovil názor,

podľa ktorého okresný súd pri rozhodnutí o uloženom treste nesprávne zohľadnil jeho priznanie a
oľutovanie spáchaného trestného činu. Uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov sa mu
preto javil ako neprimerane prísny. Zvýraznil tú skutočnosť, že v čase rozhodovania prvostupňového
súdu sa na neho hľadelo, ako keby nebol odsúdený. Stíhaného trestného činu sa dopustil pod tlakom
nedostatku financií a problémov v začínajúcom podnikaní. Uložený trest odňatia slobody označil pre

jeho osobu za likvidačný. Domáhal sa preto, aby mu bol trest odňatia slobody uložený pod dolnú
hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Takýto postup je podľa jeho názoru odôvodnený aj jeho
aktuálnymi rodinnými pomermi. V súčasnosti sa stará o svoje maloleté deti. Taktiež je potrebné vziať
do úvahy, že objasnil trestnú činnosť iných páchateľov a spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom
konaní. Odvolanie prokurátora preto navrhol zamietnuť ako nedôvodné.

Obhajkyňa obžalovaného odvolanie doplnila v tom smere, že kvalifikovane opísala spoluprácu
obžalovaného s orgánmi činnými v trestnom konaní. V inej trestnej veci týkajúcej sa zločineckej skupiny
vypovedal v troch prípadoch, a preto ho možno označiť ako spolupracujúcu osobu - svedka. Zároveň
v odôvodnení odvolania poukázala na znenie ustanovenia § 39 ods. 2 písm.
b) Tr. zák. Prvostupňový súd pri ukladaní trestu mohol postupovať v zmysle citovaného ustanovenia

Trestného zákona. Opakovane poukázala na spoluprácu obžalovaného s políciou. Navrhla preto, aby
krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil vo výroku o treste a obžalovanému uložil trest
odňatia slobody pod dolnou hranicou ustanovenej trestnej sadzby. Obžalovaný podané odvolanie doplnil
svojím podaním z 29.6.2020 (č.l. 846). Opakovane poukázal na svoju spoluprácu s orgánmi činnými v
trestnom konaní.

Odvolanie prokurátora bolo odôvodnené na č.l. 811-813 spisu. Prokurátor v odôvodnení odvolania
uviedol, že s napadnutým rozsudkom okresného súdu sa možno stotožniť, len čo sa týka výrokov o
uznanej vine. Tieto zodpovedajú vykonanému dokazovaniu. Nemožno sa však stotožniť s výrokom o
treste,nakoľkotrestodňatiaslobodyuobžalovanéhoB.O.nadolnejhranicizákonomstanovenejtrestnej

sadzby a u obžalovaného E. T. v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby považoval za
veľmi mierny. V tejto súvislosti poukázal na to, že druh a výmera trestu by mali spravodlivo zohľadňovať
konanie obžalovaných, ich zavinenie, následok, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti,
pomery a možnosť nápravy obžalovaných. Trest by mal byť úmerný k spáchanému trestnému činu
a napĺňať jednak znaky individuálnej, ako aj generálnej prevencie a samozrejme vyjadrovať morálne

odsúdenie páchateľa. Prokurátor v ďalšej časti zvýraznil, že obžalovaní sa dopustili obzvlášť závažného
zločinu s trestnou sadzbou v rozsahu 10 až 15 rokov. Vyslovil názor, podľa ktorého u obžalovaného B.
O. došlo k nezákonnému použitiu poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. l) Tr. zák. Priznanie a
účinná ľútosť bola podľa názoru prokurátora len výsledkom vyhodnotenia celkovej dôkaznej situácie, a
to až po vyhlásení prvého odsudzujúceho rozsudku. V tejto súvislosti poukázal na

predchádzajúce výpovede obžalovaného a ich vzájomnú súvislosť nadväzujúcu na
vykonané úkony trestného konania.
Navrhol preto, aby odvolací súd na základe podaného odvolania zrušil napadnuté výroky o uložených
trestoch u oboch obžalovaných a sám vo veci rozhodol uložením zákonných trestov.Na verejnom zasadnutí konanom na krajskom súde prokurátor v konečnom návrhu navrhol, aby krajský
súd zrušil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu vo výrokoch o treste odňatia slobody u oboch

obžalovaných a aby im uložil prísnejšie nepodmienečné tresty odňatia slobody, u obžalovaného T. v
hornej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby a u obžalovaného O. pri jej strede. Odvolania
obžalovaných navrhol zamietnuť ako nedôvodné.

Obhajca obžalovaného E. T. navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju

v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obhajkyňa obžalovaného B. O. uviedla, že uložený trest prvostupňovým súdom považuje za
neprimerane prísny, a preto navrhla, aby krajský súd aplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písm. b) Tr.
zák. a trest obžalovanému mimoriadne znížil. Trest odňatia slobody by mal krajský súd uložiť v zmysle
zákonom ustanovenej trestnej sadzby pri hranici 5 rokov.

Obžalovaný E. T. v konečnom návrhu uviedol, že sa k trestnej činnosti priznal, a to v takom rozsahu,
v akom to uviedol, preto žiadal, aby rozsudok okresného súdu bol zrušený a vec mu bola vrátená na
nové prejednanie a rozhodnutie. Zároveň uviedol, že výpoveď B. O. nie je pravdivá a táto nemôže byť
dôvodom na jeho odsúdenie. B. O. vypovedal krivo a jeho výpoveď je trestným činom.

Obžalovaný B. O. v konečnom návrhu uviedol, že stíhaného trestného činu sa dopustil, ľutuje toho, a
preto žiadal, aby mu krajský súd uložil čo najnižší trest.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa §

317 Tr. por., zistil, že odvolania obžalovaných a prokurátora boli podané oprávnenými osobami a včas
v lehote stanovenej v § 309 Tr. por. V zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací
súd odvolanie podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu stanovenom v § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil,
že odvolania obžalovaných a prokurátora nie sú dôvodné. Krajský súd napadnutý rozsudok okresného
súdu preskúmal vo výroku o uznanej vine a výrokoch o uložených trestoch.

Krajský súd v konaní o odvolaní obžalovaných nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa.
Obžalovaní boli zo spáchania trestnej činnosti usvedčení procesne správne zabezpečenými a
vykonanými dôkazmi, medzi ktoré patria výpovede obžalovaného B. O., zainteresovaných svedkov,

výsledky znaleckého dokazovania a listiny dôležité pre trestné konanie. Predmetné dôkazy, ktorých
podrobný opis je súčasťou napadnutého rozhodnutia, okresný súd vyhodnotil v súlade so základnou
zásadou trestného konania, uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. por. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil
s postupom prvostupňového súdu pri hodnotení dôkazov a tieto sám na základe vnútorného
presvedčenia vyhodnotil s totožným výsledkom.

Pokiaľ sa týka dôvodov podaného odvolania obžalovaných, je potrebné zo strany krajského súdu
uviesť, že k stíhanému trestnému činu sa v celom rozsahu priznal obžalovaný B. O.. Uvedený
obžalovaný podrobným spôsobom opísal skutkové okolnosti trestného činu a jeho priebeh. Z uvedenej
výpovede, ktorá bola zabezpečená a vykonaná procesne správnym spôsobom, vyplynulo, že obidvaja

obžalovaní mali vedomosť o protiprávnosti svojho konania, a to v súvislosti s páchaním drogovej trestnej
činnosti. Podrobný opis výpovede obžalovaného B. O. je uvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku
okresného súdu. Krajský súd preto považoval za nadbytočné uvedené argumenty opakovať.
Trestná činnosť obžalovaných bola okrem výpovede B. O. potvrdená aj výpoveďou zakročujúcich
príslušníkov polície, ktorí v inkriminovanom čase v rámci hliadkovej činnosti zastavili a kontrolovali osoby

a vozidlo obžalovaných. Pri uvedenom zákroku polície boli zabezpečené psychotropné látky vo forme
metamfetamínu, ktorý je zaradený v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok.
Uvedenou obhliadkou miesta činu boli zaistené veci označené ako stopa č. 1 - väčšie mikroténovévrecko s kryštalickou látkou, stopa č. 2 - menšie mikroténové vrecko s kryštalickou látkou, stopa č.
3 - plastová uzatváracia krabička s kryštalickou látkou, stopa č. 4 - elektronická váha uzatváracia a
stopa č. 5 - elektronická váha. Pri ďalšej prehliadke motorového vozidla bolo na sedadle vodiča zaistené

mikroténové vrecko s kryštalickou látkou, pričom na základe znaleckého posudku Kriminalistického
a expertízneho ústavu PZ Slovenská Ľupča, sp.zn. PPZ-KEUSL-EXP-2018/3207 bolo bezpochybne
preukázané, že pri kryštalických látkach sa jednalo o metamfetamín s presne označeným hmotnostným
obsahom.

Z tohto dôvodu krajský súd argumenty obhajoby obžalovaného E. T. v súlade s názorom prvostupňového
súdu vyhodnotil ako nedôvodné a odporujúce procesne správne zabezpečeným dôkazom. Z výpovede
spolupáchateľa B. O. mal odvolací súd jednoznačne preukázané, že obžalovaný E. T. vedel o účele
cesty do mesta Tvrdošín, ako aj o obsahu a druhu prepravovaných vecí v motorovom vozidle. Je
nelogické, aby bez vedomosti o prepravovaní zakázaných látok mal vo
vlastníctve len váhy, ktoré sú potrebné na rozdelenie jednotlivých dávok drogy. Obžalovaný vedel a

bol uzrozumený o pripravovanej distribúcii drog. Tvrdenia ohľadne stretnutia s obžalovaným B. O.
krajský súd vyhodnotil ako krajne nelogické. Z okolností prípadu tak, ako ich opísal prvostupňový súd
v odôvodnení rozsudku, naopak, jednoznačne vyplynulo, že úmysel obžalovaného E. T. smeroval k
protiprávnej činnosti označenej v skutku napadnutého rozhodnutia. Výpoveď, ako aj argumenty uvedené
obžalovaným E. T. druhostupňový súd vyhodnotil ako účelové a produkované v snahe zbaviť sa

trestnej zodpovednosti. Pokiaľ sa týka takéhoto tvrdenia, v neuvedených podrobnostiach krajský súd
odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. Krajský súd preto dospel
k záveru, že obžalovaný sa dopustil konania, ktoré bolo správne právne kvalifikované ako obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. e) Tr. zák., spáchaný v

spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. Z dôvodu, že krajský súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného,
jeho návrhy na doplnenie dokazovania na konanom verejnom zasadnutí podľa § 298
Tr. por. a § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol vykonať.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

VzhľadomkzáveruodvolaciehosúduovineobžalovanéhoE.T.krajskýsúddôslednepreskúmalajvýrok
o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu. Obžalovanému E. T. okresný súd správne

uložil trest odňatia slobody podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., nakoľko u jeho osoby nezistil žiadne poľahčujúce
ani priťažujúce okolnosti. Podľa aktuálneho odpisu registra trestov bol v minulosti dvakrát
súdne trestaný, avšak v obidvoch prípadoch sa na neho hľadelo, ako keby nebol odsúdený. Poľahčujúca
okolnosť podľa § 36 Tr. zák. nebola zistená. Prvostupňový súd správne vyhodnotil závažnosť a následok
obzvlášť závažného zločinu, ako aj samotný postoj obžalovaného k spáchanému trestnému činu.

Obžalovaný sa k žalovanému trestnému činu nepriznal a na svoju obhajobu uvádzal skutočnosti, ktoré
boli ďalšími dôkazmi vyvrátené. Takéto okolnosti prípadu odôvodnili uloženie trestu odňatia slobody
v strede zákonom stanovenej trestnej sadzby, a to aj s hodnotením osoby obžalovaného a možností
jeho nápravy. Okresný súd v súvislosti s predchádzajúcimi odsúdeniami správne vyhodnotil osobu
obžalovaného, pričom ustálil, že táto má sklony k páchaniu úmyselnej trestnej činnosti. Okresný súd

nezaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s maximálnym stupňom stráženia
podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák., ale vzhľadom aj na zahladené odsúdenia rozhodol o jeho zaradení
podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. do ústavu so stredným stupňom stráženia. Takýmto spôsobom prvostupňový
súd reagoval na skutočnosť, podľa ktorej sa na obžalovaného hľadelo, ako keby nebol odsúdený, a
zároveň správne vyhodnotil možnosti jeho nápravy a mieru narušenia.

Uložený ochranný dohľad zodpovedá v celom rozsahu zneniu ustanovenia § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78
ods. 1 Tr. zák. Ako primeraný krajský súd vyhodnotil aj uloženú povinnosť podľa § 77 ods. 1 písm. b)
Tr. zák. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol vlastníkom zaistených vecí, špecifikovaných vo výroku ouložení trestu prepadnutia veci, prvostupňový súd postupoval správne v zmysle § 60 ods. 1 písm. a)
Tr. zák.

Obžalovaný B. O. v odvolaní namietal výšku uloženého trestu, a to vzhľadom k tomu, že k trestnej
činnosti sa priznal a v inej trestnej veci bol spolupracujúcim svedkom s orgánmi polície. V tejto súvislosti
krajský súd poznamenáva, že takýto postoj obžalovaného k spáchanému trestnému činu bol zo strany
okresného súdu zohľadnený tým spôsobom, že namietaný trest odňatia slobody uložil na dolnej hranici
zákonom stanovenej trestnej sadzby. U obžalovaného bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť uvedená

v § 36 písm. l) Tr. zák., teda že k stíhanému trestnému činu sa priznal a svoje konanie oľutoval.
Nebolo možné opomenúť tú skutočnosť že aj osoba obžalovaného B. O. vykazovala silné znaky
kriminálneho narušenia. V minulosti bol trikrát súdne trestaný, o čom svedčil aktuálny odpis z registra
trestov. Vo všetkých troch prípadoch sa na osobu obžalovaného hľadelo, akoby nebol odsúdený,
čo však v konečnom dôsledku nemalo vplyv na hodnotenie jeho osoby. Pre uvedené skutočnosti,
ako aj druh spáchaného obzvlášť závažného zločinu, neprichádzal do úvahy postup spočívajúci v

mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody podľa § 39 Tr. zák. Krajský súd nezistil skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali takýto postup súdu pre okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa. Miernejší trest odňatia
slobody (uložený na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby) bol umocnený aj rozhodnutím
prvostupňového súdu o spôsobe jeho výkonu. Obžalovaný bol na výkon trestu odňatia slobody podľa §
48 ods. 4 Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Zo strany odvolacieho súdu je potrebné poznamenať, že podľa § 48 ods. 3 Tr. zák. sa do ústavu na
výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia zaraďuje páchateľ obzvlášť závažného zločinu. V tomto
prípade súd využil možnosť vyplývajúcu zo znenia ustanovenia § 48 ods. 4 Tr. zák. a rozhodol o zaradení
obžalovanéhodoústavunavýkontrestuodňatiaslobodysminimálnymstupňomstráženia.Podľanázoru
krajského súdu takéto zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu taktiež

zohľadňuje mieru narušenia páchateľa a možnosti nápravy. Ochranný dohľad zodpovedá účelu, ako aj
zneniu ustanovenia § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. Ako zákonnú krajský súd vyhodnotil aj
uloženú povinnosť obžalovanému podľa § 77 ods. 1 písm. b) Tr. zák.

Vzhľadom na uvedené dôvody, ktoré sa týkali uložených trestov obžalovaným, krajský súd vyhodnotil

odvolanie prokurátora ako nedôvodné a toto postupom podľa § 319 Tr. por. spolu s odvolaniami
obžalovaných zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.