Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Bratislava V

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Vladimíra Slobodová

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právoStarostlivosť o maloletých

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 68P/1/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520205477
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2020:1520205477.1

Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: meno neurčené De C., nar.
XX.XX.XXXX, pobytom u matky, dieťa rodičov: matka - J. G., nar. XX.XX.XXXX,trvale pobytom B. 4, J.,
toho času na adrese: X. T. utca XX/B, XXXX C., C., a otec - V. Q. De C., nar. XX.XX.XXXX, pobytom
E. W. S. XX, XX XXX B., P. republika, v konaní na podnet Miestneho úradu mestskej časti Bratislava-
Petržalka, so sídlom Kutlíkova 17, Bratislava o určenie mena, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje, že n e m á p r á v o m o c vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: meno Neurčené,
priezviskom De C., nar. XX.XX.XXXX, s obvyklým pobytom v C..
II. Súd konanie z a s t a v u j e.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 30.09.2020 bol tunajšiemu súdu doručený podnet Miestneho úradu mestskej časti Bratislava -
Petržalka, so sídlom Kutlíkova 17, Bratislava zo dňa 28.09.2020, ktorým žiadajú tunajší súd o určenie
mena maloletému dieťaťu: meno neurčené, priezviskom De C., nar. XX.XX.XXXX.
2. Z dopytu na matku maloletého dieťaťa zo dňa XX.XX.XXXX (čl. l. 8) bolo zistené, že maloleté dieťa žije
spolu s matkou a jej novým partnerom na adrese X. T. utca XX/B, XXXX C., C.. Z vyjadrenia matky mal
súd preukázané, že maloleté dieťa má svoj obvyklý a stabilný pobyt v C., kde sa nachádza v starostlivosti
matky od svojho narodenia.
3. Z obsahu spisového materiálu z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 59P/12/2019 súd zistil, že
matka maloletej sa na vyššie uvedenej adrese v C. zdržiava už dlhodobo, a to najneskôr v čase začatia
uvedeného konania ( sp. zn. 59P/12/2019), t. j. minimálne od 21.01.2019.
4. Podľa čl. 4 písm. c) Dohovoru o spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností (z.č. 344/2002
Z.z.) , dohovor sa nevzťahuje na meno a priezvisko dieťaťa.
5. Podľa čl. 4 ods. 4 písm. c) nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 o právomoci a uznávaní a výkone
rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných
únosoch detí (Brusel IIb), toto nariadenie sa nevzťahuje na priezvisko a meno dieťaťa.
6. Podľa § 24 ods. 1 prvá veta Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, vzťahy medzi
rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na
ktorého území má dieťa obvyklý pobyt.
7. Podľa § 39 ods. 1 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, právomoc slovenských
súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj
obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť.
8. V medzinárodných právnych nástrojoch je pojem „obvyklý pobyt" už v súčasnosti používaným
štandardným pojmom. Keďže jeho definícia nie je nikde obsiahnutá, súd pri posúdení otázky, či má osoba
obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí zobrať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho
prípadu. Pre koncept obvyklého pobytu je totiž typickým jeho objektívny charakter. Podstatným je, kde
sa osoba fakticky a stabilne prevažne zdržiava a kde je ťažisko jej každodenného života, začlenenie
do spoločenskej komunity.

9. Osobitne v prípade dojčaťa, ktoré je opatrované jedným z rodičov, je potrebné vziať do úvahy
integráciu rodiča do jeho sociálneho a rodinného prostredia a zohľadniť faktory, ako sú napríklad dôvody
presťahovania sa rodiča do iného členského štátu. Pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa je navyše
potrebné vziať do úvahy v závislosti od veku dieťaťa aj skutočnosť, kde je obvyklý pobyt osoby, ktorá sa
stará o dieťa, kde dieťa navštevuje predškolské alebo školské zariadenie a pod. Tieto identifikačné prvky
obvyklého pobytu možno označiť ako „ťažisko života dieťaťa“ ( odkazujem na rozsudok Súdneho dvora
vo veci C-497/10 PPU, ktorý riešil otázku obvyklého pobytu v zmysle nariadenia Brusel IIa ). Pri určovaní
právomoci súdu nie je teda rozhodujúce štátne občianstvo, rovnako ani miesto prihlásenia k trvalému
pobytu. Obvyklý pobyt sa určuje ku dňu začatia konania a je určený na základe súhrnu osobitných
skutkových okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré tvoria - fyzická prítomnosť v štáte, ktorá nemá
len príležitostný, resp. krátkodobý charakter, určitá miera sociálneho začlenia, rodinné a sociálne väzby
a ďalšie.
10. Miestom bydliska, a teda aj obvyklého pobytu maloletého dieťaťa je C., kde maloleté dieťa spolu s
matkou fakticky býva.
11. V danom prípade ide o kompetenčné vymedzenie právomoci súdu štátu obvyklého pobytu
maloletého dieťaťa, ktoré znamená oprávnenie a tomu zodpovedajúcu povinnosť prejednať vec pod
svojou jurisdikciou.
12. Podľa § 161 ods.1 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek
počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len
"procesné podmienky").
13. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý
nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
14. Podľa § 9 Civilného sporového poriadku, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej
republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia súd skúmal, či sú splnené podmienky
konania, za ktorých môže pokračovať v konaní. Jednou z podmienok konania je aj právomoc súdu,
v danej veci právomoc slovenského súdu na konanie s poukazom na stabilizovaný obvyklý pobyt
maloletého dieťaťa v Maďarsku.
16. S poukazom na nemožnosť aplikovať dohovor a nariadenie citované v odsekoch 4,5 odôvodnenia
tohto rozhodnutia a aplikujúc ustanovenia vnútroštátneho práva súd vychádzal z toho, že pri určení
právomoci súdu na konanie vo veciach týkajúcich maloletých detí nie je rozhodujúce ich štátne
občianstvo či miesto ich trvalého pobytu, ale miesto ich obvyklého pobytu. V tomto konkrétnom prípade
je obvyklým pobytom dieťaťa C., preto nemá tunajší súd právomoc konať a rozhodovať.
17. Obvyklý pobyt nie je pobytom krátkodobým, časovo ohraničeným, naopak ide o dlhodobé bývanie,
resp. usadenie sa na určitom mieste, ktoré má stabilný charakter. Slovenská republika nie je miesto
obvyklého pobytu maloletej a ani jej matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti v C.. Pritom matka má
obvyklý pobyt v C. minimálne od 21.01.2019 ( odkazujem na ods. 3 odôvodnenia tohto rozhodnutia).
18. Súd musí konštatovať, že v danej veci nie sú splnené podmienky na to, aby konal slovenský súd.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené
vo výroku tohto uznesenia, t. j. nemá právomoc a pre neodstrániteľnú prekážku konanie vedené na
tunajšom súde zastavil. Súd v prípade právomoci súdu cudzieho štátu nemá povinnosť postúpiť vec
tomuto súdu. S poukazom na § 24 ods. 1 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom,
majú právomoc súdy štátu obvyklého pobytu dieťaťa, a teda právomoc v danej veci konať má súd v
Maďarsku.
19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne v troch vyhotoveniach.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy /§ 125 ods.
3 CSP/.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka
a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované /všeobecné náležitosti podania/. V odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ

domáha /odvolací návrh/. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní / § 62 ods. 1,2, CMP/.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.