Rozsudok ,
Potvrdené, Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. október 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14Csp/111/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118206707
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118206707.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobkyne: M. S., T.. XX.XX.XXXX, H. D. XXXX/X, XXX XX C., proti
žalovanému: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava 25, IČO: 31 335 004, o
neplatnosť zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. žalobu z a m i e t a ,

II. žalobkyňa n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania n e
p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu podanou 13.06.2018 navrhla žalobkyňa, aby súd:
„určil, že právne úkony žalovaného smerujúce k realizácii výkonu záložného práva podľa: Zmluva o
zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok v prospech žalovaného na základe Zmluva o úver
Č..XXXXXXXXXX zo dňa 05.05.2015 a zmluva o medziúver Č..XXXXXXXXXX, obe zmluvy vedené pod
evidenčným číslom úveru : XXXXXXXXXX zo dňa 05.05.2015 k predmetom výkonu záložného práva

vo forme dvoch bytov vo vlastníctve žalobcu v spoluvlastníckom podiele 1/1, Y. Ú.: C., B. : C., prvý
byt podľa LV č.XXXX, byt č.XX na 1.p. vo vchode č.X v bytovom dome na D. O.. D. C., právny vzťah
k parcele na ktorej leží stavba XXXX je evidovaný na liste vlastníctva Č..XXXX so spoluvlastníckym
podielom 44/2905 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, č. parcely reg."C"Y.:XXX/
XX, č. súpisné stavby: XXXX, druhý byt podľa LV č.XXXXX, H. Č..XX na X.C.. D. D. Č..XX v bytovom
dome na I. O.. D. C., právny vzťah k parcele na ktorej leží stavba XXXX nie je evidovaný na liste

vlastníctva, spoluvlastnícky podiel XX/XXXX na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, č. parcely reg."C"KN:XXXX/XX, č. súpisné
stavby: XXXX sú neplatné.
Súd určuje zmluvné podmienky dojednané medzi žalobcom a žalovaným podľa : Zmluva o úver
č.XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a zmluva o medziúver č.XXXXXXXXXX, obe zmluvy vedené pod
evidenčným číslom úveru : XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX za neplatné.
Súd určuje, že :

Zmluva o úver č.XXXXXXXXXX zo dňa 05.05.2015 a zmluva o medziúver č.XXXXXXXXXX, obe zmluvy
vedené pod evidenčným číslom úveru : XXXXXXXXXX zo dňa 05.05.2015 je absolútne neplatná.
Súd určuje , že žalovaný má nárok na plnenie od žalobcov za úver podľa :
Zmluva o úver č.XXXXXXXXXX zo dňa 05.05.2015 a zmluva o medziúver č.XXXXXXXXXX, obe zmluvy
vedené pod evidenčným číslom úveru : XXXXXXXXXX zo dňa 05.05.2015 vo výške reálne požičanej
istiny.

Žalovaný je povinný zaplatiť trovy súdneho konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku súdu .
Súd priznáva primerané finančné zadosťučinenie žalobcovi od žalovaného vo výške 500,- EUR do 3 dní
po právoplatnosti rozsudku súdu.Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
Na záver dávam súdu aj žalovanému do pozornosti, že pre nedostatky v právnom poriadku Slovenskej
republiky na ktoré sa súdy odvolávajú, ktoré som si prečítala vo verejných rozhodnutiach súdov a

na nevymožiteľnosť práva na ktoré poukázali verejní činitelia Slovenskej republiky nie som povinná
strpieť procesné chyby súdov ani súdnych exekútorov preto zdôrazňujem, že mám právo na spravodlivé
prejednanie veci na príslušnom súde Slovenskej republiky a na spravodlivé rozhodnutie vo veci v súlade
s Ústavou Slovenskej republiky a únijnym právom.
Preprípadporušovaniamojichzákonnýchprávžiadamdokonaniapribraťprokurátoranaochranumojich

zákonných práv.“

2. Žalobkyňa v rámci rozsiahleho návrhu uviedla množstvo informácii a citácii právnych predpisov, z
ktorých vo všeobecnosti, ma vyplývať, že zmluvy o úvere a medziúvere uzavreté so žalovaným sú
neplatné a že žalovaný sa má zdržať výkonu záložného práva, avšak v podstate neuvádza žiadne
konkrétne relevantné skutočnosti týkajúce sa zmluvy o úvere, resp. zmluvy o zriadení záložného práva.

Poukázala na to, že dobrovoľná dražba je typická tým, že ju nesprevádza preventívna súdna kontrola
o neprijateľnosti zmluvných podmienok. Žalobkyňa bližšie nešpecifikovala, z akého dôvodu je potrebné
žalobe vyhovieť a v súvislosti s určením, že právne úkony žalovaného smerujúce k realizácii záložného
práva uviedla, že je možné sa domnievať, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je
protiústavný. Má za to, že: „každý právnik a dokonca aj každý verejný činiteľ definovaný podľa § 128

zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, ktorý preukázateľne disponuje informáciami o nezákonnom
konaní veriteľa, ktorý vie o nekalých obchodných praktikách úžerníckeho veriteľa voči spotrebiteľom a
aj napriek nezákonnosti konania veriteľa ho obhajuje ako zákonné a neohlási konanie veriteľa orgánom
činným v trestnom konaní, je považovateľný za spolupáchateľa trestnej činnosti veriteľa posúditeľnej
podľa zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, menovite podľa § 269 Poškodzovanie spotrebiteľa, podľa

§ 269a Nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľovi, podľa § 189 Vydieranie , podľa § 190 Hrubý nátlak,
podľa § 191 a podľa § 192 Nátlak, podľa § 221 Podvod, podľa § 226 Neoprávnené obohatenie, podľa §
235Úžera,podľa§375Poškodzovaniecudzíchprávanásl..Vzáveresvojhopodaniažalobkyňauvádza,
že: „pre nedostatky v právnom poriadku Slovenskej republiky, na ktoré sa súdy odvolávajú, ktoré som
si prečítala vo verejných rozhodnutiach súdov a na nevymožniteľnosť práva, na ktoré poukázali verejní

činitelia Slovenskej republiky, nie som povinná strpieť procesné chyby súdov ani súdnych exekútorov,
preto zdôrazňujem, že mám právo na spravodlivé prejednanie veci na príslušnom súde Slovenskej
republiky a na spravodlivé rozhodnutie vo veci v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a únijnym
právom.

3. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 07.11.2018 k žalobe uviedol, že v prvom rade
poukazuje na skutočnosť, že sa jedná o žalobu určujúcu v zmysle § 137 písmeno c) Civilného sporového
poriadku (CSP) a podľa neho žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem, ktorý je podmienkou
procesnej prípustnosti určovacej žaloby. Ďalej v tejto súvislosti uviedol, že:
„Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem. musí na jednej strane poukázať na určité

skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne
vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára
pevný základ pre jeho usporiadanie)." (rozsudok Naj vyššieho súdu SR zo 6. Decembra 2012, sp. zn.
5Cdo 31/2011).

„Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha)
a súvisí s vyriešením otázky, či sa Žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie
spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba nie je spravidla
opodstatnená vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená vyriešenie obsahu spornosti daného
právneho vzťahu alebo práva, ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu

k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. (ZSP 78/2006). Určovací petit žaloby tak, ako
požaduje žalobca, je podľa názoru žalovaného neurčitý, nevykonateľný a nemôže pred súdom obstáť.“
Žalovaný ďalej poukázal na to, že nespornou skutočnosťou je to, že so žalobcom uzatvoril dňa
05.05.2015 zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 72.482,16
EUR a úplne dočerpanie prostriedku úveru do sumy 84.600 EUR malo v zmysle zmluvy nastať až po

zdokladovaní účelového použitia celej cieľovej sumy. Na druhej strane žalobca bol povinný poukazovať
na účet žalovaného sumu 429,54 EUR mesačne. Predmetný úver bol zabezpečený nehnuteľnosťami
evidovanými v k. ú. Prešov na LV č. XXXX, XXXX Z. XXXXX. Uviedol, že poskytnutý medziúver mal
byť žalobcom použitý účelovo na vyplatenie hypotekárneho úveru, prednostného veriteľa Prima bankySlovensko a.s. s tým, že prípadný zostatok finančných prostriedkov z poskytnutého úveru je možné
vyplatiť na účet klienta žalobcu až po úplnom splatení uvedeného hypotekárneho úveru. Prima banka
listom zo dňa 10.04.2015 vyčíslila výšku pohľadávky s tým, že úverové prostriedky boli žalovaným

poukázane na účet žalobcu v Prima banke s tým, že tieto peniaze mali byť použité účelovo na
splatenie hypotéky v Prima banke. Žalobca však na výzvu žalovaného, aby predložil doklady účelového
použitia sumy 72.482,16 EUR žiadne doklady nepredložil a s ohľadom na uvedené je teda dôvodný
predpoklad, že zo strany žalobcu došlo k neoprávnenému svojvoľnému použitiu úverových prostriedkov
od žalovaného, ktoré mali byť použité na splatenie hypotéky v Prima banke, čím vedome oklamal

žalovaného. V tejto súvislosti žalovaný taktiež uviedol, že:
„Zdôvoduomeškaniasosplácanímúveru,akoajzdôvodu,žežalobcapoviacnásobnýchupozorneniach
nepredložil doklady účelového použitia úveru došlo ku dňu 12.03.2018 k vyhláseniu mimoriadnej
splatnostiúveruzostranyžalovaného.Odnasledujúcehodňapožadovalžalovanýodžalobcuzaplatenie
celého zostatku úveru aj s príslušenstvom a po márnom uplynutí času na jej zaplatenie pristúpil k výkonu
záložnéhoprávapredajomzaloženýchnehnuteľnostínadražbe.čooznámilajprednostnémuzáložnému

veriteľovi Prima banke.
Žalobca následne listom zo dňa 26.03.2018 žiadal o obnovenie zmluvných podmienok, čomu žalovaný
ústretovo vyhovel s podmienkou, že k obnoveniu zmluvných podmienok je možné pristúpiť, avšak
podmienkou bolo opätovne, aby žalobca predložil potvrdenie z Prima banky o splatení hypotekárneho
úveru č. XXXXXXXXXXXXXXXX v termíne do 23.04.2018, aby mohli byt' uvoľnené ťarchy tejto banky na

LVč.XXXX,XXXXZ.XXXXX.Zároveňvyzvalžalobcunaúhradumesačnejsplátkyzamesiacaprí12018.
Žalobca však úver Prima banky napriek viacnásobným sľubom nesplatil, preto ťarchy záložného práva
Prima banky na vyššie uvedených listoch vlastníctva ostali zachované.
Primabanka,akoprednostnýzáložnýveriteľnesúhlasilaspredmetnýmvýkonomzáložnéhopráva,preto
bol žalovaný nútený upustiť od výkonu záložného práva.

S ohľadom na uvedenú skutočnosť žalovaný považuje návrh žalobcu, aby sa žalovaný zdržal výkonu
záložného práva za bezpredmetný.
Navyše treba poukázať na to. že oprávnenie žalovaného ako záložného veriteľa podať návrh na
vykonanie dobrovoľnej dražby bez existencie súdneho rozhodnutia o existencii (neexistencii) alebo o
výške primárnej povinnosti vychádza zo zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 151j ods. 1

Občianskeho zákonníka) a ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (§ 7 ods. 1
citovaného zákona).
Žalovaný zároveň súdu predložil rozhodnutie Európskeho súdu vo veci C 34/13 zo dňa 10.09.2014,
ktorým bola uvedená problematika už meritórne vyriešená a v ktorom ESD uviedol, že inštitút
dobrovoľnej dražby nie je v rozpore so spotrebiteľským právom, a to smernicou 93/13 EHS, a taktiež

predložil rozhodnutie Ústavného súdu SR PL.US 23/2014, ktorým súd odmietol návrh Okresného súdu
Pezinok na vyslovenie nesúladu zákona o dobrovoľných dražbách s ústavou.
Žalovaný ďalej poukázal na to, že z citovaného ustanovenia vyplýva, že žalovaný musel konať pri
zabezpečovaní svojej pohľadávky majetkom žalobou tak, aby neporušil nielen ust. Občianskeho
zákonníka. ale aby zachoval aj pravidlá, ktoré pre neho vyplývajú zo zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

Pri skúmaní prípadného rozporu výkonu záložného práva s dobrými mravmi je potrebné vychádzať z
ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie vymedzuje podmienky, kedy prípadný
výkon práva je možné považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Základnou podmienkou
je. že výkon práva zasahuje bez právneho dôvodu do práv iného. Výkon záložného práva žalovaného
nie je možné vyhodnotiť ako zásah bez právneho dôvodu. nakoľko žalovaný disponuje platne zriadeným

záložným právom.
Pri skúmaní, či vyššie uvedená úverová zmluva obsahuje alebo neobsahuje neprimerané zmluvné
dojednania je potrebné vychádzať len zo všeobecnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku, a
to konkrétne z ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách vo všeobecnosti pozitívne vymedzuje Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 1

prvá veta Občianskeho zákonníka. V zmysle uvedeného pozitívneho vymedzenia sa za neprijateľnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve považuje ustanovenie. ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z podmienok, ktoré zákon
kladie pri pozitívnom vymedzení neprijateľnej podmienky je zrejmé, že uvedené ustanovenie musí byť
takej intenzity, že spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa. Pri hodnotení práv a povinností zmluvných strán nie je možné práva a
povinnosti skúmať izolovanie bez vzájomných súvislosti s inými všeobecne záväznými predpismi.
Žalovaný záverom uviedol, že zmluva o úvere má zákonom predpísané náležitosti, žalobca úkony urobil
slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne a nie je daný zákonný dôvod pre vyslovenie jej neplatnosti.Uvedenú žalobu považujeme za zmätočnú, pričom jednotlivé výroky žalobného petitu vyvolávajú dojem,
že žalobcovi ide len o vyhnutie sa splneniu si povinností vyplývajúcej zo zmluvy, ktorú celkom slobodne
a vážne uzatvoril.

Žalovaný dáva do pozornosti. že je významnou bankovou a finančnou inštitúciou pôsobiacou na
bankovom a na finančnom trhu, ktorej činnosť je regulovaná a kontrolovaná Národnou bankou SR.
Záujemca o získanie úveru má vždy možnosť preskúmať relevantný bankový trh a rozhodnúť sa nielen
čo sa týka výberu samotného bankového subjektu, ale taktiež vybrať si ten správny produkt, jemu
vyhovujúci o ktorom usúdi. že je pre neho vhodný, hlavne Čo sa týka reálneho splácania. Žalovaný

poskytuje svojim klientom, prípadne potencionálnym klientom poradenské služby za týmto účelom.
Veď predsa ani sám žalovaný nemôže mat' záujem na uzatvorení zmluvy a poskytnutí finančných
prostriedkov dlžníkovi, ktoré by pre neho neboli reálne návratné. Žalobca sám prejavil záujem uzatvoriť
Zmluvu o úvere. pričom so všetkými podmienkami splácania, ako aj o následkoch nesplácania tohto
úveru, bol vopred informovaný. So všetkými týmito podmienkami vyslovil súhlas, a to svojim podpisom
na vyššie uvedenej zmluve.

Žalovaný má za to. že žalobca je pôsobilý na právne úkony a mal vedomosť o povinnosti splatiť
pohľadávku zo zmluvy o úvere.
Žalobca ako dlžník je sám zodpovedný za situáciu do ktorej sa dostal tým. že poskytnuté úverové
prostriedky zrejme minul na svoje potreby a neboli použité na účel v zmysle Zmluvy.
Vzhľadom na vyššie uvedené preto navrhol žalobu zamietnuť.

4. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej stranami sporu dňa 05.05.2015 vyplýva, že žalovaný
poskytol žalobkyni medziúver vo výške 84.600 EUR, a to na preklenutie obdobia, kým dlžník splní
všetky podmienky na pridelenie cieľovej sumy a poskytnutie stavebného úveru, pričom pri dodržaní
všetkých zmluvných podmienok sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na

účte stavebného sporenia, čím sa medziúver zmení na stavebný úver vo výške 50.120,72 EUR.
Z článku VI. tejto zmluvy (zabezpečenie) vyplýva, že pohľadávka veriteľa bude zabezpečená
záložným právom k nehnuteľnostiam na základe zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný
majetok uzatvorenej medzi veriteľom a záložcom, ktorej predmetom je zriadenie záložného práva k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX Y.. Ú.. C. (H. Č.. XX) Z. T. W. Č.. XXXX Y.. Ú.. C. (H. Č.. XX).

5. Žalobkyňa súdu zároveň predložila zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa
23.04.2015 k zmluvám č. XXXXXXXXXX Z. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom je zriadenie záložného
práva k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXXX a na LV č. XXXX Y.. Ú.. C., na zabezpečenie
zaplatenia pohľadávky a jej príslušenstva vzniknutej z týchto zmlúv uzavretých medzi žalobkyňou a

žalovaným.

6. Z oznámenia žalovaného o začatí výkonu záložného práva zo dňa 03.04.2018 vyplýva, že
žalobkyňa doposiaľ nevysporiadala svoj dlh voči žalovanému, ktorý predstavuje sumu 70.788,55 EUR
a príslušenstvo (úroky, trovy súvisiace s vymáhaním), preto žalovaný oznamuje žalovanej, že v zmysle

§ 151 l ods. 1 Občianskeho zákonníka, pristúpi k výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti
založený v prospech žalobcu formou dobrovoľnej dražby v súlade so zákonom č. 527/2002 Z.z. o
dobrovoľných dražbách.
Žalobkyňa súdu zároveň predložila predžalobnú upomienku zo dňa 04.01.2018, poslednú výzvu na
úhraduzodňa02.02.2018aoznámenieovyhlásenímimoriadnejsplatnostizodňa12.03.2018,zktorého

vyplýva, že dlžná suma vrátane príslušenstva k 12.03.2018 predstavuje sumu 70.410,42 EUR.

7. V rámci podania zo dňa 11.01.2019 žalovaný uviedol, že eviduje voči žalobkyni pohľadávku
zabezpečenú záložným právom dlh (k 31.12.2018 v sume 73.115 EUR). Vzhľadom k tomu, že úverové
prostriedky, ktoré boli žalobkyni poskytnuté, neboli účelovo použité na vyplatenie hypotéky vedenej v

Prima banke Slovensko, a.s., zostala tým ťarcha záložného práva Prima banky Slovensko, a.s., ako
prednostného záložného veriteľa na liste vlastníctva č. XXXX Z. Č.. XXXX, Y.. Ú.. C. - H. Č.. XX, T. D.
O.. zachovaná. Na základe tejto skutočnosti nemôže žalovaný bez súhlasu Prima banky Slovensko,
a.s. vykonávať záložné právo predajom založenej nehnuteľnosti, čo značne zaťažuje vymožiteľnosť
pohľadávky.

8. Podľa § 1 ods. 3 písmeno b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským
úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie
alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti.9. Podľa § 111 ods. 1 Civilného sporového poriadku - zákon č. 160/2015 Z.z. (CSP), do vlastných
rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej

len "doručenka"); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je
verejnou listinou.
Podľa § 111 ods. 2 CSP, do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a
písomnosti, pri ktorých to nariadi súd.
Podľa § 111 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje

dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

10. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.
Podľa § 132 ods. CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené

dôkazy.
Podľa § 132 ods. 3 CSP, žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré
nemôže bez svojej viny pripojiť.

11. Podľa § 93 ods. 2 CSP, prokurátor môže vstúpiť do začatého konania

a) v sporoch, v ktorých ako jedna zo strán vystupuje štát, právnická osoba zriadená štátom, štátny
podnik, právnická osoba s majetkovou účasťou štátu, obec alebo vyšší územný celok, alebo
b) v sporoch o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

12. Žalobkyňa v rámci žaloby uviedla množstvo citácii právnych predpisov, vysvetliviek k týmto

predpisom a zároveň ale aj množstvo invektív voči žalovanému, resp. aj súdu a štátnym inštitúciám,
avšak neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti, teda neuniesla povinnosť tvrdenia, týkajúcu sa
jednotlivých petitov samotnej žaloby. Zároveň v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalobkyňa ani
neniesla dôkaznú povinnosť. Žalobkyňa vôbec nerozporovala skutočnosť, že jej bol poskytnutý úver
vo výške 72.482,16 EUR, ktorý nesplatila a ani to, že tieto finančné prostriedky boli účelovo viazané a

účelom ich použitia bola úhrada hypotéky, ktorú má v Prima banke Slovensko a.s.

13. Súd poukazuje na to, že predmetný úver nie je spotrebiteľským úverom, nakoľko jeho účelom je
zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že zo zmluvy
uzavretej medzi žalobkyňou, ako dlžníčkou a veriteľom Prima banka Slovensko a.s. Žilina zo dňa

07.06.2013 vyplýva, že žalobkyni bol poskytnutý za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti úver vo
výške 72.688 EUR a úver poskytnutý žalovaným bol poskytnutý účelovo na splatenie tohto úveru
(refinancovanie).

14. V súvislosti s petitom žaloby, ktorým žalobkyňa žiada určiť, že právne úkony žalovaného smerujúce

k výkonu záložného práva sú neplatné, súd poukazuje na to, že záložným právom k predmetným
nehnuteľnostiam môže disponovať Prima banka Slovensko, a.s., ako prednostný záložný veriteľ, a teda
žalovaný bez súhlasu tejto banky nemôže realizovať záložné právo. Súd zároveň poukazuje na to, že
zriadenie záložného práva pri poskytnutí úveru na účely bývania, je štandardným zákonným spôsobom
zabezpečenie úveru a prípadná realizácia záložného práva, pri výške dlhu, v danom prípade cca 70.000

EUR, je, podľa názoru súdu, legitímny a zákonný spôsob výkonu práv žalovaného a ani výška dlhu nie
je v nepomere k hodnote založených nehnuteľností (podľa výmery sa jedná o jeden 1-izbový (XXmX)
a jeden X-V. (XX I.) byt). Súd si zároveň uvedomuje dôležitosť ochrany obydlia, avšak na druhej strane
je namieste aj ochrana veriteľa, ktorý poskytne finančné prostriedky za účelom nadobudnutia alebo
udržania obydlia a pre takýto prípad zriadi záložné právo k nehnuteľnosti, pričom je úplne legitímne

a logické, že v prípade nesplácania úveru, bude založená nehnuteľnosť speňažená a z výťažku sa
uspokojí veriteľ, ktorý poskytol peňažné prostriedky v dobrej viere, že tieto budú vrátené. Zároveň je
nepochybné, že dlžník si je v takýchto prípadoch vedomý následkov nesplácania úveru a nemožno
pripustiť, aby princíp ochrany obydlia bol v takýchto prípadoch nadradený princípu plnenia si záväzkov,
ktoré na seba dlžník dobrovoľne prevzal a v takýchto prípadoch vlastne veriteľ zabezpečuje dlžníkovi

bývanie, avšak samozrejme pod podmienkou splácania úveru.

15. V súvislosti s petitom, ktorý sa týka určenia, že zmluvné podmienky dojednané medzi stranami sporu
sú neplatné, súd opätovne poukazuje na to, že žalobkyňa v tomto ohľade neuniesla povinnosť tvrdenia,ani dôkaznú povinnosť, pričom vôbec nešpecifikovala o aké podmienky sa má jednať a z akého dôvodu
majú byť neplatné.

16.Pokiaľžalobkyňapoukázalanato,žežalovanýmánárokibanareálnepožičanúistinu,súdpoukazuje
na to, že neexistujú žiadne dôvody neplatnosti predmetných zmlúv, teda či už zmluvy o úvere, resp.
zmluvy o medziúvere, a preto je aj v tejto časti žaloba nedôvodná, rovnako ako v časti týkajúcej sa
priznania primeraného finančného zadosťučinenia, keďže doposiaľ nebolo preukázané, aby žalobkyňa
úspešne uplatnila akékoľvek svoje práva.

17. Súd zároveň poukazuje na to, že v danom prípade sa nejedná o žiaden z dôvodov pribratia
prokurátora tak, ako to vyplýva z citovaného ustanovenia § 93 ods. 2 CSP.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom
neúspešná žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov konania a úspešnému žalovanému, podľa obsahu
spisu, žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).