Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. september 2018

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 3C/155/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213231971
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Krajčiová

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2018:1213231971.39

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Renátou Krajčiovou v spore žalobcu: L.. S. Z., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom H. X, XXX XX N., proti žalovanému: Slovenská elektrizačná prenosová
sústava, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 59/A, 824 84 Bratislava, IČO: 35829141, zast. SOUKENÍK -
ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36862711, o nahradenie prejavu vôle,
o zaplatenie primeranej jednorazovej náhrady za vecné bremeno, o zaplatenie ušlého zisku

r o z h o d o l :

I. Súd z r i a ď u j e vecné bremeno na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu nachádzajúcich
sa v katastrálnom území F.: pozemok parc. č. Y. XXXXX o výmere 1031 m2, druh pozemku: trvalé
trávne porasty, vecné bremeno zaťažuje predmetný pozemok vo výmere 1031 m2 a pozemok parc. č.

CKN XXXXX o výmere 1917 m2, druh pozemku: lesné pozemky, vecné bremeno zaťažuje predmetný
pozemok vo výmere 1917 m2, oba pozemky zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX na Okresnom
úrade Ružomberok - katastrálny odbor pre obec F. a katastrálne územie F., v prospech vlastníka stavby:
„Vedenie 2 x 400 kV pre TR Medzibrod“, druh stavby: inžinierska stavba, účel stavby: diaľkové rozvody
elektriny, stožiare, na pozemku parc.č.: líniová stavba, katastrálne územie: Ružomberok, Liptovská
Osada, Donovaly, Hiadeľ, Medzibrod na základe stavebného povolenia vydaného Mestom Ružomberok
č. OSP-6042/1675/2010-TS1-VL zo dňa 13.1.2011, právoplatného dňa 26.2.2011, na nevyhnutný výkon

vlastníckych práv k tejto stavbe.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške
28.596,- Eur do troch dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

III. Súd žalobu v časti o zaplatenie ušlého zisku vo výške 10.524,50 Eur a v časti o zaplatenie úrokov z
omeškania z náhrady za zriadenie vecného bremena a z trov konania z a m i e t a .

IV. Žalobcovi súd v časti výrokov I. a II. p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania r o z h o d n e súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozsudku uznesením vydaným súdnym úradníkom.

V. Žalovanému súd v časti výroku III. p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania r o z h o d n e súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozsudku uznesením vydaným súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :1. V tejto právnej veci sa žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava 2 dňa 16.10.2013
v znení jej (poslednej) zmeny, ktorú zmenu tunajší súd pripustil uznesením zo dňa 03.07.2018 č.k.
3C/155/2013-1864 domáhal:

I. nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného v „Zmluva o zriadení vecného bremena uzavretá podľa ust. §
151n a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov ako oprávneného
z vecného bremena - vlastníka líniových stavieb na pozemkoch žalovaného so žalobcom ako povinným
z vecného bremena, predmetom ktorej je zriadenie vecného bremena k povinným nehnuteľnostiam -
pozemkom vo vlastníctve žalobcu a určenie jeho rozsahu, vyznačenom - zakreslenom v geometrickom

pláne č. 32616881-0252011 zo dňa 26. 04. 2012, ktorý bol vypracovaný firmou GEODET - Ing. Ján
Šága, súkromná geodetická kancelária, 987 01 Poltár a úradne overený Správou katastra Ružomberok
dňa 14. 05. 2012 pod číslom 174/2012 (ďalej len „Geometrický plán“) - príloha č. 3. Vecné bremeno
je zriadené podľa ustanovení § 151n a nasledujúcich zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v znení neskorších predpisov. Obsahom vecného bremena je povinnosť Povinného strpieť výkon
povolenej činnosti Oprávneného podľa platnej právnej úpravy (v súčasnosti zákon č. 251/2012 Z.z.

o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Oprávnený
týmto prijíma práva zodpovedajúce vecným bremenám v uvedenom rozsahu. Z vecného bremena
má Povinný tieto povinnosti: a) trpieť umiestnenie líniových stavieb na Povinných nehnuteľnostiach v
rozsahu Geometrického plánu
b) trpieť vstup a vjazd Oprávneného na Povinné nehnuteľnosti pri umiestnení, prevádzke, údržbe a

opravách Líniových stavieb
c) zdržať sa konania, ktoré by bránilo oprávnenému vo výkone jeho práv z vecného bremena podľa
tejto Zmluvy a platnej právnej úpravy (v súčasnosti zákon č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Vecné bremeno sa poskytuje odplatne.
Výška odplaty je premetom samostatnej dohody. Žalobca priložil k žalobe úplné znenie návrhu Zmluvy

o zriadení vecného bremena.
II. Žalovaný je povinný žalobcovi poskytnúť primeranú jednorázovú náhradu stanovenú v súlade so z.č.
18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov ako súčin hodnoty VŠH vbmj 9,70 eur/m2 určenej
na základe ZP, ktorý si dal vypracovať odporca a bol vyhotovený znalcom Ing. Dankou Žakarovskou,
znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností pod č. 33/2013 zo dňa 11.11.2013

a súhrnnej výmery povinných nehnuteľností 2948 m2 (t.j. 1 031 m2 + 1917 m2, teda 9,70 eur/m2 x
2948 m2) podľa rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. 32616881-0252011 zo dňa 26.4.2012 v
sume 28 596 eur za vecné bremeno na základe z.č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s ustanovením § 58 ods. 2 a § 139 ods. 1 z.č. 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon v znení neskorších predpisov na

nehnuteľnostiach navrhovateľa v území mesta Ružomberok: pozemok parcelné č. XXXXX o výmere
1031 m2, parcela registra C, druh pozemku trvalé trávne porasty, ktorý je zapísaný na LV č. XXXXX,
vedený k.ú. v R., Správa katastra Ružomberok, pre obec Ružomberok, k.ú. F., vecné bremeno zaťažuje
predmetnú parcelu vo výmere 1031 m2 a pozemok parcelné č. XXXXX o výmere 1917 m2, parcela
registra C, druh pozemku lesné pozemky, ktorý je zapísaný na LV č. XXXXX, vedený katastrálnym

úradom v Žiline, Správa katastra Ružomberok pre obec Ružomberok, k.ú. F., vecné bremeno zaťažuje
predmetnú parcelu vo výmere 1917 m2 v rozsahu vyznačenom - zakreslenom v geometrickom pláne
č. 32616881-0252011 zo dňa 26.4.2012, ktorý bol vypracovaný firmou Geodet - Ing. Ján Šága,
súkromná geodetická kancelária 987 01 Poltár a úradne overený Správou katastra Ružomberok dňa
14.5.2012podč.174/2012.Tátonáhradapredstavujeprimeranújednorázovúnáhradu,ktorázodpovedá

uplatneným oprávneniam odporcu a plošnému rozsahu uplatnených oprávnení a tým obmedzením
užívania povinných nehnuteľností.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi ušlý zisk vo výške 10.524,50 Eur.
IV. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z náhrady súdneho poplatku,
cestovných náhrad na pojednávania a to všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto

rozhodnutia. V prípade, ak žalovaný náhradu a trovy konania neuhradí v lehote splatnosti, žalobca
je oprávnený požadovať úroky z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý kalendárny deň
omeškania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný predložil dňa 24.03.2010 žiadosť o stavebné povolenie

na stavbu „Vedenie 2 x 400 kV pre TR Medzibrod“, ktoré bolo vydané pod č. OSP-6042/1675/2010-
TS1-VL dňa 13.1.2011, právoplatné dňa 26.2.2011 s plánovanou prevádzkou na obdobie 60 rokov.
Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný je držiteľom povolenia podľa z.č. 656/2004 Z.z. o energetike a o
zmene niektorých zákonov podľa § 10 ods. 1 písm. e) citovaného zákona, držiteľ povolenia môže voverejnom záujme zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce elektrické vedenie
a elektromagnetické zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej sústavy a zariadení určených na ich
ochranu alebo zabránenie ich porúch alebo havárií alebo na zmiernenie dôsledkov porúch alebo havárií

na ochranu života, zdravia a majetku osôb; pri povoľovaní takejto stavby Stavebný úrad rozhodne o
podmienkach za akých možno stavbu uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku; oprávnenia
stavebníka na uskutočnenie stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takéhoto rozhodnutia.
Žalobca uviedol, že je výlučným a neobmedzeným vlastníkom nehnuteľností v zastavanom území
obce Ružomberok a to pozemok parcela č. CKN 15703 o výmere 1031 m2 druh trvalé trávne porasty,

ktorý je zapísaný na LV č. XXXXX pre k.ú. F., vedený Katastrálnym úradom v Žiline, Správa katastra
Ružomberok,pričomvecnébremenobudezaťažovaťpredmetnúparceluvovýmere1031m2apozemok
parcela č. CKN XXXXX o výmere 1917 m2 druh pozemku lesné pozemky zapísaný na tom istom liste
vlastníctva vedenom Katastrálnym úradom v Žiline, Správa katastra Ružomberok pre k.ú. F. s tým,
že vecné bremeno bude zaťažovať predmetnú parcelu vo výmere 1917 m2. Navrhovateľ uviedol, že
pozemky podľa § 43h ods. 2 z.č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a Stavebnom poriadku a v zmysle

Všeobecne záväzného nariadenia o územnom pláne mesta Ružomberok č. 6/1996 zo dňa 18.12.1996,
ktorýmbolavyhlásenázáväznáčasťúzemnéhoplánumestaRužomberokaVZNozáväznejčastizmeny
a doplnku č. 1 územného plánu mesta Ružomberok č. 8/2009 zo dňa 18.12.2009 boli v územnom pláne
mesta Ružomberok platnom do 16.3.2013 určené za stavebné pozemky. K obmedzeniu vlastníckych
práv k pozemkom došlo v mesiaci jún 2011 z dôvodu vyššie uvedenej výstavby líniovej stavby, ktoré

sa prejavilo v tom, že reálny záujem o kúpu stavebných pozemkov na stavebné účely bol v príčinnej
súvislosti s výstavbou líniovej stavby zmarený. Ďalej nehnuteľnosti boli preklasifikované a v novom
územnom pláne vymedzené funkčnou plochou L1 - lesná krajina - lesy hospodárske, a to na základe
stavebného povolenia OSP-6042/1675/2010-TS1-VL zo dňa 13.1.2011, právoplatné dňa 26.2.2011,
čo sa premietlo do nového územného plánu mesta Ružomberok v zmysle VZN č. 3/2012, ktorým

sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu mesta Ružomberok zo dňa 27.9.2012 s účinnosťou dňa
16.10.2012. Žalovaný ako vlastník líniových stavieb navrhol listom zo dňa 6.3.2012 usporiadať pomery
medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom líniovej stavby zápisom vecného bremena zo zákona na
príslušné LV. Územný rozsah vecného bremena, ktorý doručil žalovaný je určený geometrickým plánom
č. 32616881-0252011 zo dňa 26.4.2012, vypracovaným firmou Geodet - Ing. Ján Šága, súkromná

geodetická kancelária Poltár. Zákon o energetike nevyžaduje súhlas vlastníka nehnuteľnosti k zriadeniu
vecného bremena iba vo vzťahu k nehnuteľnosti mimo zastavaného územia obce. V tomto prípade však
upravuje náhradu za vecné bremeno z.č. 656/2004 Z.z. v ustanovení § 10 ods. 5, táto náhrada sa určí
znaleckým posudkom, náklady na jeho vyhotovenie radí držiteľ povolenia. Vecné bremeno vzniká zo
zákona a vo vzťahu ku KN sa táto situácia rieši len formou záznamu, ktorý nemá konštitučný charakter.

Ak ide o nehnuteľnosti v zastavanom území, pričom dotknuté pozemky s poukazom na § 139 ods. 8
z.č. 50/1976 Zb. v spojení s vyššie citovanými VZN mesta Ružomberok sa nachádzajú v zastavanom
území obce. Tak držiteľ povolenia musí v územnom konaní alebo v stavebnom konaní preukázať, že je
vlastníkom pozemku alebo, že má k pozemku iné právo, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú
stavbu, tento stav bol aj pred začatím územného konania a pred začatím stavebného konania, t.j., že

pozemky aj v tom čase boli v zastavanom území. Z titulu obmedzenia vlastníckeho práva vo verejnom
záujme podľa Zákona o energetike bol odporcovi doporučeným listom zo dňa 1.10.2013 doručený
návrh zmluvy o zriadení vecného bremena uzavretej podľa § 151n a nasl. Občianskeho zákonníka
spolu s 3 znaleckým posudkami a jedným predbežným odhadom znaleckej organizácie, celková suma
náhrady podľa návrhu tejto zmluvy vrátane odmien pre znalcov je vo výške 61 070,84 eur. Vo veci

návrhu zmluvy o zriadení vecného bremena sa dňa 8.10.2013 uskutočnilo stretnutie so žalovaný, avšak
k dosiahnutiu usporiadania pomerov nedošlo. Je potrebné riešiť nesúlad medzi vlastníckym právom k
stavbe a vlastníckym právom k predmetným pozemkom formou zriadenia vecného bremena súdom a
určiť náhradu za zriadené vecné bremeno. Žaloba v časti o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť
žalobcovi ušlý zisk bola odôvodnená nasledovne: ušlý zisk vo výške 10.524,50 Eur za obdobie od

právoplatnosti stavebného povolenia zo dňa 13.1.2011, t.j. dňa 26.2.2011 za 7 rokov, keď východiskom
je znalecký posudok Ing. Žakarovskej č. 33/2013 a ušlý zisk bol určený ako súčin všeobecnej odplaty
za zriadenie vecného bremena z tohto posudku a výmery pozemkov: 0,51 eur x 2948 m2 = 1503,50
Eur ročne x 7 rokov = 10.524,50 Eur. Keďže za uvedené obdobie nemohol žalobca s pozemkom riadne
nakladať, bolo obmedzené jeho vlastnícke právo s novou stavbou s novou kvalitou. Poukázal na dôkaz

p. O., že pozemok chcel veľmi kúpiť ale nedalo sa vzhľadom k tomu, že na pozemku bola postavená
originál nová stavba.3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril, že je prevádzkovateľom prenosovej sústavy a vlastní prenosovú
sústavu, jej súčasťou je aj „vedenie 2 x 400kV pre TR Medzibrod“, ktorá stavba bola umiestnená
v pôvodnom koridore elektroenergetického zariadenia prenosovej sústavy - vedenie 2 x 400kV,

ktoré bolo postavené v zmysle rozhodnutí o prípustnosti stavby ZN výst.1588/99-VA/1960 vydané
Stredoslovenským krajským národným výborom, odbor výstavby Banská Bystrica dňa 14.11.1960 a
povolané do užívania povolením vydaným ústrednou správou energetiky dňa 23.12.1964. Pohonná
elektroenergetická stavba bola postavená za účinnosti z.č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe
elektriny, ktorý priamo stanovoval, že oprávnenia energetických podnikov k cudzím nehnuteľnostiam v

súvislosti s elektroenergetickými zariadeniami a ich ochrannými pásmami na dotknutých pozemkoch
sú zákonnými vecnými bremenami a nezapisujú sa do pozemkových kníh s tým, že povolenia na
stavbu vedenia podľa tohto zákona oprávnenia energetických podnikov k cudzím nehnuteľnostiam v
súvislosti s elektroenergetickými zariadeniami a ich ochrannými pásmami na dotknutých pozemkoch
sú zákonnými vecnými bremenami a nezapisujú sa do pozemkových kníh. Oprávnenia energetických
podnikov vznikajú povolením na stavbu vedenia a zanikajú zrušením vedenia. Ďalej poukázal žalovaný

na nahradzujúce zákony č. 70/1998 Zb. o energetike a z.č. 656/2004 Z.z. o energetike, v ktorej súvislosti
už so vzniknutými vecnými bremenami uvádzali, že oprávnenie k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj
obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona zostávajú nedotknuté, pričom
odporca v uvedenom období nezapisoval vecné bremená do KN a bez ohľadu na zápis vecného
bremena v KN pozemky dotknuté elektroenergetickou stavbou boli obmedzené z možnosti ďalšej

výstavby z titulu ochranného pásma elektroenergetických zariadení. Každý jeden Zákon o energetike
platný odo dňa uvedenia elektroenergetického zariadenia do prevádzky až po súčasnosť stanovil
rozsah ochranných pásiem aj činnosti v tejto oblasti zakázané. Akákoľvek výnimka z ochranného
pásma musela byť osobitne povolená. Stavba „vedenie 2 x 400kV pre TR Medzibrod“ bola umiestnená
v koridore pôvodného vedenia 2 x 200kV v zmysle územného rozhodnutia mesta Ružomberok č.J

SP3179/2008-TA1-1-VL zo dňa 16.1.2009 a povolená stavebným povolením mesta Ružomberok
č.J. OSP-6042/1675/2010-TS1-VL zo dňa 13.1.2011. Počas výstavby elektroenergetického zariadenia
odporca oslovoval vlastníkov nehnuteľností dotknutých stavbou s informáciou ohľadom samotnej
výstavby a výmeny starého elektroenergetického zariadenia za nové a ohľadom prináležiacej náhrady
za zriadenie vecného bremena na pozemku, či už z titulu umiestnenia stožiarového miesta alebo z

titulu ochranného pásma. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 11 ods. 9, 10, 12 z.č. 656/2004 Z.z..
Žalobca je vlastníkom predmetných nehnuteľností dotknutých stavbou, oba pozemky sa nachádzajú v
ochrannom pásme vedenia v celom rozsahu, t.z., že mu prináleží jednorázová náhrada za obmedzenie
pozemku v rozsahu celej uvedenej výmery. Žalovaný uviedol, že oslovil žalobcu v súvislosti zo začatím
realizácie stavby a upovedomením nároku na náhradu za opätovné zriadenie vecného bremena

z titulu ochranného pásma na dotknutých nehnuteľnostiach listom zo dňa 6.3.2012, ktorý uvádza
rozsah predpokladaného obmedzenia nehnuteľností a predpokladanú finančnú náhradu, na čo reagoval
žalobca listom zo dňa 12.3.2012, v ktorom uviedol protinávrh náhrady za nútené obmedzenie vo výške
pri niektorých parcelách viac ako 10 a iných parcelách 20 - násobku predpokladanej navrhovanej
výšky náhrady. Žalobca si dal vyhotoviť 3 znalecké posudky na určenie náhrady za obmedzenie

vlastníckeho práva na dotknutých pozemkoch a to osobitne pre pozemky trvalého trávnatého porastu,
pre pozemky lesné a tie isté pozemky ohodnocované ako pozemky stavebné. Znalecký posudok č.
21/2013 znalca Ing. Jána Dobeša, CSc., nebol vyhotovený objektívne a na základe reálnej obhliadky
pozemku. Znalec ignoroval druh pozemku aktuálne zapísaný na LV žalobcu, nevzal do úvahy fakt, že
pozemky sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce Ružomberok a nemôžu sa ani v budúcnosti,

ani v súčasnosti považovať za pozemky stavebné. Stavebnými pozemkami neboli ani v minulosti,
keďže boli zaťažené predchádzajúcou energetickou stavbou. Územný plán mesta Ružomberok z roku
2012 označuje túto časť územia ako rekreačný priestor s možnosťami výstavby drobných rekreačných
chatiek. Netreba však opomenúť ochranné pásmo vedenia a zákonné obmedzenia zákazy s tým
spojené a potrebný súhlas prevádzkovateľa prenosovej sústavy na akékoľvek porušenie ochranného

pásma. Súčasný územný plán mesta Ružomberok už tieto pozemky definuje ako pozemky, ktoré nie
sú určené na zástavbu, považovať tieto pozemky definované ako trávnatá plocha, či lesný pozemok
za pozemky stavebné je neakceptovateľné, nedôvodné a neobjektívne. Ďalej znalecký posudok č.
16/2013 ohodnocuje pozemok navrhovateľa parcela č. CKN XXXXX ako lesný pozemok a vypočítava
sa náhrada za jeho obmedzenie vo výške 90,17 eur. Žalovaný nespochybňuje predložený znalecký

posudok, hoci nie je jasné, či lesné pozemky, ktoré nie sú evidované v lesnom hospodárskom pláne,
na ktorom nie sú lesné porasty a nie je možné ich hodnotiť ako iné lesné pozemky, či lesné cesty
alebo pozemky slúžiace poľovnému hospodáreniu môžu byť ohodnotené ako pozemky lesné s lesnými
porastami. Znalecký posudok č. 3/2013 ohodnocuje parcelu č. CKN XXXXX ako trvalé trávne porasty, čoŽalovaný nespochybňuje. Žalovaný uviedol, že dal si vyhotoviť znalecký posudok, na základe ktorého
vypláca náhrady ostatným vlastníkom č. 33/2013 znalkyni Ing. Danke Žakarovskej, podľa ktorého by
navrhovateľovi prináležala za pozemok charakterizovaný ako trvalý trávnatý porast náhrada vo výške

757,98 eur. Odporca uviedol, že ako prevádzkovateľ prenosovej sústavy si svoje zákonné povinnosti plní
v celom rozsahu a má eminentný záujem vlastníkovi primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena
na jeho pozemku vyplatiť. Otázka primeranosti tejto náhrady musí byť posúdená objektívne a v súlade
s právnym poriadkom SR, teda žalovaný má záujem vyplatiť primeranú jednorázovú náhradu žalobcovi
podľa znaleckého posudku č. 33/2013 do výšky náhrady za parcelu č. CKN XXXXX podľa znaleckého

posudku č. 33/2013 a za parcelou č. CKN XXXXX lesné pozemky podľa znaleckého posudku č. 16/2013.
Odporca navrhol návrh zamietnuť v celom rozsahu.

4. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise a
to najmä s výpisom z listu vlastníctva č. XXXXX pre obec a k.ú. F., z ktorého súd zistil, že žalobca
je výlučným vlastníkom nehnuteľností a to pozemku parcela č. CKN XXXXX trvalé trávne porasty o

výmere 1031 m2 a parcela č. CKN XXXXX lesné pozemky o výmere 1917 m2. Súd sa oboznámil
so snímkou z katastrálnej mapy, na ktorej sú zobrazené dotknuté pozemky. Ďalej súd sa oboznámil
s územnoplánovacou informáciou mesta Ružomberok č. UHA-3092/1816/2011/MI zo dňa 14.4.2011
adresovanou mestom Ružomberok, mestským úradom, útvar hlavného architekta navrhovateľovi, v
zmysle ktorého bolo dané stanovisko v súlade s platným územným plánom mesta Ružomberok v

zmysle UPN-VZN-6/96 zo dňa 18.12.1996 a doplnku č. 1 UPN-VZN č. 08/09 zo dňa 18.12.2009, pričom
predmetné parcely parcela č. CKN XXXXX a parcela č. CKN XXXXX, ako aj priľahlé parcely v tejto
lokalite sú určené pre nezastavané pozemky v Prelukách medzi existujúcimi rekreačnými objektmi
na urbanizáciu ďalšou rekreačnou vybavenosťou minimálnej odstupovej vzdialenosti 10 m v zmysle
§ 53 UPL XVI.b.1., vrátane mapy situácie. Stredoslovenská energetika, a.s., distribučné zákaznícke

služby listom zo dňa 18.7.2011 adresovaným F. O., S. W. zo dňa 18.7.2011 vyjadrila sa k bodu a
podmienkam napojenia z N.Č.P 21402011060289 vo veci novostavby rekreačnej chaty pánom F. O.,
S. W. na pozemku parcela č. CKN XXXXX vrátane sprievodného mailu od F. O., S. W. adresovaného
navrhovateľovi dňa 29.7.2011. Mesto Ružomberok listom zo dňa 12.6.2013 adresovaným Ing. M. W., N.
pod č. UHA - 5272/3530/2013-ALI-JU poskytla mu územnoplánovaciu informáciu, v zmysle ktorej podľa

§ 53 UPL XVI.b.1 územného plánu mesta Ružomberok schváleného VZN č. 6/1996, ktorý bol platný ku
dňu 16.3.2013 boli pozemky, okrem iných parcela č. CKN XXXXX a parcela č. CKN XXXXX v k.ú. F.,
lokalita S. O. určené na zástavbu v zmysle tam popísaných záväzných regulatívov (priestorová forma,
parcielne regulatívy, limit výšky zástavby), pričom platný územný plán mesta Ružomberok schválený
VZN č. 3/2013 na základe vyhodnotenia požiadaviek dotknutých orgánov v procese pripomienkovania

zadania konceptu a návrhu územného plánu mesta Ružomberok akceptuje hranice nezastavaných
lesných pozemkov a vymedzuje ich funkčnou plochou L1 - lesná krajina - lesy hospodárske. Spoločnosť
Energico, s.r.o., Bratislava listom zo dňa 6.3.2012 adresovaným navrhovateľovi oznámila mu, že
zabezpečujú pre odporcu majetkové usporiadanie ochranného pásma nadzemného vedenia, ktoré bolo
vybudované v roku 1978 a prebieha jeho rekonštrukcia, pričom je zabezpečená prestavba dvoch 220 kV

vedení na vedenia 400 kV v jestvujúcom koridore dvoch 220 kV vedení, pričom bol označený zhotoviteľ
stavby a to konzorcium Energo Invest D.D. Sarajovo a VLB Leitungsbaugen GMBH and COO KG
Klagenfurt, pričom majetkové usporiadanie spočíva jednak v zápise vecného bremena zo zákona na LV
dotknutých nehnuteľností podľa § 151 písm. o) Občianskeho zákonníka a jednak v zaplatení primeranej
náhrady vlastníkov podľa § 10 ods. 5 Elektrizačného zákona č. 656/2004 Z.z., ktorú jednorázovú

náhradu za 50 rokov obmedzenia vypočíta znalec na základe geometrického plánu na vyznačenie
vecného bremena a náhrada bude vyplatená na základe zmluvy medzi vlastníkom nehnuteľnosti
a vlastníkom vedenia. Zároveň bola navrhovateľovi zaslaná výzva na odstránenie porastov. K tejto
písomnej výzve boli priložené 3 splnomocnenia, 2 zo dňa 2.3.2011 a 1 zo dňa 16.3.2011 udelené
spoločnosťou VLB Leitungsbaugen GMBH and COO KG, od Energico, s.r.o., Bratislava a od Slovenskej

elektrizačnej prenosovej sústavy, a.s., Bratislava. Ďalej súd sa oboznámil s geometrickým plánom
vypracovaným geodetom Ing. Jánom Šágom, Súkromná geodetická kancelária 987 01 Poltár, pod
č. 32616881-025/2011 na zriadenie vecného bremena okrem iných aj na parcely číslo CKN 15528 a
parcela č. CKN XXXXX, z ktorého súd zistil, že vecné bremeno bude zaťažovať predmetné parcely
v celom ich rozsahu. Žalobca listom zo dňa 1.10.2013 adresovaným odporcovi, zaslal mu návrh

zmluvy o zriadení vecného bremena vrátane 3 znaleckých posudkov č. 21/2013 zo dňa 14.9.2013,
č. 3/2013 zo dňa 26.9.2013 a č. 16/2013 zo dňa 24.9.2013, vrátane poštového podacieho lístka.
Ďalej súd sa oboznámil so stavebným povolením vydaným mestom Ružomberok dňa 13.1.2011 pod
č.j.OSP-6042/1675/2010-TS1-VL- verejnou vyhláškou pre žiadateľa - odporcu na stavbu „vedenie 2x 400 kV pre TR Medzibrod“, keď jednalo sa o inžiniersku stavbu za účelom diaľkových rozvodov
elektriny stožiarov, líniovú stavbu v katastrálnych územiach Ružomberok, Liptovská Osada, Donovaly,
Hiadeľ, Medzibrod, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 26.2.2011. V stavebnom povolení bol poukaz

na ustanovenie § 10 ods. 1 písm. e) z.č. 656/2004 Z.z. o energetike. Ďalej súd sa oboznámil so
znaleckými posudkami: znaleckým posudkom znalca Ing. Jána Tausberíka, Bratislava č. 1/2013 zo
dňa 13.9.2013, so znaleckým posudkom č. 16/2013 vyhotoveným znalcom Ing. Vladimírom Rakytom,
Boldog 131, Reca a tiež so znaleckým posudkom Ing. Jána Dobeša, Csc. Bratislava č.21/2013 a tiež
so znaleckým posudkom č. 54/2006 vypracovaným Výskumným ústavom riadenia hodnoty podniku

a súdneho inžinierstva a.s.. Súd sa oboznámil s územným rozhodnutím mesta Ružomberok zo dňa
16.1.2009 pod č.j. SP-3179/2008-TA1-1-VL vydaným pre navrhovateľa - odporcu na stavbu „vedenie 2
x 400kV pre TR Medzibrod“ v k.ú. F., Liptovská Osada, Donovaly, Hiadeľ, Medzibrod, líniová stavba,
z ktorého vyplynulo, že táto stavba bude umiestnená v existujúcom koridore vedenia 2 x 220 kV,
ktoré bude pred výstavbou odstránené, pričom z existujúceho koridoru vybočuje z trasy iba vyústenie
do TR Medzibrod v k.ú. Medzibrod úprava v k.ú. Liptovská Osada a prepojenie vedené pri meste

Ružomberok, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 28.2.2009, vrátane pripojenej dokumentácie
stavby povolenej týmto územným rozhodnutím. Ďalej súd sa oboznámil so vzájomnou písomnou a
mailovou komunikáciou medzi žalobcom a žalovaným v predmetnej veci s cieľom mimosúdneho riešenia
veci a napokon so znaleckým posudkom č. 33/2013 vypracovaným Ing. Dankou Žakarovskou, Likavka.

5. Okresný súd čiastočným rozsudkom č.k. 3C/155/2013-926 zo dňa 12.5.2015 zamietol žalobu v časti,
v ktorej sa domáhal voči žalobca voči žalovanému určenia, že vecné bremená vznikli dňa 26.2.2011.
Ďalším výrokom súd nahradil vyhlásenie vôle žalovaného tak, ako žiadal žalobca v petite svojej žaloby.

6. Krajský súd v Žiline svojím rozsudkom č.k. 11Co/418/2015-1048 zo dňa 15.3.2016 na odvolanie

žalobcu aj žalovaného voči rozsudku súdu prvej inštancie tento rozsudok vo výroku, ktorým zamietol
návrhžalobcuvčasti,vktorejsadomáhalvočižalovanémuurčenia,ževecnébremenávznikli26.2.2011,
potvrdil a vo výroku, ktorým okresný súd nahradil vyhlásenie vôle žalovaného, rozsudok okresného súdu
zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu
vyplynulo, že pre definovanie právneho vzťahu medzi účastníkmi je podstatné, či zo strany žalovaného

bola na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu zriadená nová stavba označená vo vydanom stavebnom
povolení ako "Vedenie 2 x 400 kV pre TR Medzibrod" alebo išlo iba o stavebné úpravy pôvodne zriadenej
stavby "Vedenie 2 x 200 kV č. V272 a V273". Vyslovil, že je úlohou okresného súdu, aby sa vysporiadal
s obranou žalovaného, či vydaním stavebného povolenia zo dňa 13.1.2011, pôvodný právny vzťah
(zriadenie pôvodnej stavby Vedenie 2 x 200 kV č. V272 a V273 v r. 1960 vznik vecného bremena in

rem na pozemkoch žalobcu zo zákona) trvá, zmenil sa alebo zanikol. Pokiaľ by išlo iba o stavebné
úpravy pôvodnej stavby, je predpoklad trvania založeného právneho vzťahu zriadením stavby v r. 1960
a vzniku vecného bremena in rem zo zákona. Pokiaľ sa jedná o novú originálnu stavbu, je potrebné
vysporiadať sa s námietkou žalovaného s poukazom na možnú aplikáciu ust. § 56 písm. g) Stavebného
zákona. K otázke, či ide o novozriadenú stavbu alebo o stavebnú úpravu už existujúcej stavby, je

potrebné zabezpečiť príslušný spis týkajúci sa správneho konania, v ktorom bolo stavebné povolenie
vydané a zaoberať sa dokumentáciou, na ktorú stavebné povolenie odkazuje, pričom nie je vylúčené,
že vyvstane potreba pribrať na vyriešenie odborných otázok znalca. Za predpokladu, že by okresný
súd došiel k záveru, že sa jedná o novú stavbu, nie je prípustné nahradenie prejavu vôle žalovaného
v požadovanom obsahu a vychádzajúc zo záveru, že pozemok žalobcu sa v čase zriadenia stavby

nachádzal v zastavanom území obce (na zriadenie stavby sa vzťahuje režim § 58 ods. 2 s poukazom
na ust. § 139 ods. 1 Stavebného zákona č. 50/1976 Zb., bolo povinnosťou žalovaného v priebehu
stavebného konania pred vydaním stavebného povolenia preukázať, že je vlastníkom pozemku, alebo
že má k pozemku iné právo, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu (takýmto právom
sa rozumie aj právo vyplývajúce z vecného bremena). Tieto skutočnosti boli relevantné v stavebnom

konaní. Stavebné konanie je osobitným druhom správneho konania a rozhodovanie v stavebnom konaní
patrí do právomoci stavebného úradu. Splnenie týchto podmienok nemôže posudzovať súd v tomto
konaní a toto ustanovenie preto nemôže byť ani dôvodom pre nahradenie prejavu vôle žalovaného. Za
predpokladu, že súd dôjde k záveru, že ide o novú stavbu a predchádzajúci vzťah medzi účastníkmi
zanikol, možno z občianskoprávneho hľadiska konštatovať, že žalovaný zriadil stavbu na cudzom

pozemku a na jej zriadenie nemal zodpovedajúci občianskoprávny titul (vlastnícke právo, právo k
cudzej veci). Pokiaľ však k zriadeniu vecného bremena nedôjde na základe slobodného prejavu vôle
oboch účastníkov a zároveň nedošlo k vyvlastneniu podľa Stavebného zákona č. 50/1976 Zb., vznikajú
žalobcovi ako vlastníkovi pozemku, na ktorom je zriadená neoprávnená stavba, nároky vyplývajúcez ust. § 135c Občianskeho zákonníka - ,,stavba na cudzom pozemku", v rámci ktorého ust. § 135c
ods. 3 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy zriadenie vecného bremena za náhradu. Súd nie je
viazaný právnou kvalifikáciou nároku zo strany žalobcu, dôležité je opísanie rozhodujúcich skutočností.

Citované ustanovenie § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka patrí tiež medzi ustanovenia, kde z
právnehopredpisuvyplývaurčitýspôsobvyrovnaniavzťahumedziúčastníkmiasúdpretoniejepresným
vymedzením petitu viazaný. Pokiaľ okresný súd konštatoval, že pozemky žalobcu v rozhodnom čase,
teda v čase zriadenia stavby alebo stavebnej úpravy, sa nachádzali v zastavanom území obce, jeho
záver je správny. Povinnosťou okresného súdu bude zamerať sa na riešenie zásadnej otázky, či v

prípade stavebnej činnosti realizovanej zo strany žalovaného ide o novú stavbu alebo o stavebnú
úpravu.
7.ÚstavsúdnehoinžinierstvaŽilinskejuniverzityvŽiline(ďalej„ÚSIŽU“)nazákladeuzneseniatun.súdu
zo dňa 8.11.2016 č.k. 3C/155/2013-1351 vypracoval odborné vyjadrenie č. úkonu 262/2017, zo záveru
ktorého vyplynulo na základe zistených poznatkov, ktoré boli čerpané z listinnej dokumentácie a súčasne
obhliadkou posudzovanej stavby „Vedenie 2 x 400 kV pre TR Medzibrod", na vybraných miestach je

konštatované, že v tomto prípade ide o novú stavbu. Ako iné zistenie znalca bolo uvedené, že zmenou
parametrov vedenia z napätia 220 kV na 400 kV vrátane došlo k zmene rozsahu ochranného pásma
z pôvodných 20m na 25m od krajného vodiča na každej strane. Samotná šírka ochranného pásma sa
zväčšila o 10 m. K tomuto znaleckému posudku podali vysvetlenie na pojednávaní osoby poverené ÚSI
ŽUvŽilineatoIng.O.Z.aIng.W.H..Ing..O.Z.uviedol,ževychádzalizdokumentáciezaloženejvspise,

resp. pripojeného spisu Mesta Ružomberok - projektovej dokumentácie a inej stavebnej dokumentácie
a realizovali aj ohliadku, vybrali 4 referenčné miesta, kde porovnali zistený skutkový stav so stavebnou
dokumentáciou a konštatovali zhodu. Z technického hľadiska jednotlivé stavebné prvky tej stavby sú
rozdielne, hlavným stavebným prvkom sú stožiare. Nie je možné použiť stožiar určený na 220 kV-vé
vedenie pre vedenie 400 kV. Sú to rozdielne typy stožiarov, to je hlavný rozlišovací znak typ stožiaru.

Stožiar na 400 kV vedenie musí byť iný, silnejší, nakoľko vedenie je ťažšie. V prípade vedenia 220
kV za rekonštrukciu by sa malo považovať napr. čiastočná výmena vedenia skorodovaného, výmena
jednotlivých oceľových prvkov stožiarov. Je možná výmena celého poškodeného stožiaru, aby stavba
plnila svoj pôvodný účel, v prípade, že by sa obnovovali pôvodné parametre stavby, tak jedná sa o
stavebné úpravy, pokiaľ by sa zvyšovali pôvodné stavebné parametre, na čo bola pôvodná stavba

určená alebo by bola napr. zmena účelu stavby, to už tomu nepodlieha. Ing. W. H. uviedol, že v danom
prípade došlo k zvýšeniu napätia prenášaného prenosovou sústavou z 220kV na 400kV, s čím súvisí
otázka šírky ochranného pásma. To má vplyv na posúdenie, či jedná sa o stavebnú úpravu alebo novú
stavbu, nakoľko má to vplyv na životné prostredie, vzniká iné magnetické pole. Vodiče pri 400kV majú
iný prierez, t. j. väčší prierez, aby bolo možné preniesť toto množstvo energie. Zvyšuje sa jednotková

hmotnosť na meter vodiča, vzniká iné zaťaženie na každý jeden prenosový stĺp, ktorý je na tejto trase,
je to exponovaný terén, kde fúkajú pomerne silné vetry, stojka musí počítať aj s tzv. odviatím vodiča,
zaťaženie je vyššie. Sú použité iné izolátory, tým pádom hmotnosť celého jedného stožiaru je vyššia
a museli sa upraviť aj stojky, t.j. základ stožiara na zemi. Z energetického hľadiska boli použité úplne
iné prenosové vodiče, izolačné prvky, keby sa ponechalo napätie 220 kV, tak by sa v podstate nič

nezmenilo, projektant by nemusel nič robiť, zmenili by sa iba vodiče, ktoré sú niekde opotrebované,
prerušené, opravili by sa izolátory na stožiaroch. Zo stavebného hľadiska by sa pozrela statika stožiarov,
ich priehradová konštrukcia a zabetónovanie stabilizátorov pätiek. Vtedy by to bolo možné vyhodnotiť
ako stavebnú úpravu.
8. Žalovaný v nadväznosti na odborné vyjadrenie ÚSI ŽU v Žiline vyjadril sa v tom zmysle, že k zániku

zákonného vecného bremena viaznuceho na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu nikdy nedošlo,
toto zákonné vecné bremeno stále trvá. Žalovaný uviedol, že pristúpil k rekonštrukcii vedenia 2x 200
kV na trase Ružomberok - Medzibrod. Uvedená stavba bola postavená v roku 1960, za účinnosti zák.č.
79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny. Uviedol, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností
- pozemkov s parcelnými číslami CKN XXXXX o výmere 1031m2, a parc. č. CKN XXXXX o výmere

1917 m2 a parc. č. CKN XXXXX o výmere 2163m2, ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú v ochrannom
pásme vedenia, t.j. žalobca, resp. jeho právni predchodcovia, boli vo verejnom záujme od roku 1960
obmedzení v užívaní nehnuteľností v dôsledku existencie vedenia (§ 22 ods. 1, 2-5 Elektrizačného
zákona). Podľa žalovaného na nehnuteľnostiach viazne od roku 1960 zákonné vecné bremeno, ktoré
vzniklo povolením stavby vedenia. Za obmedzenie v užívaní nehnuteľností mohol ich vtedajší vlastník,

za predpokladu, že bol v užívaní nehnuteľností podstatne obmedzený, žiadať primeranú jednorazovú
náhradu. Žalovaný poukázal na ust. § 42 ods. 2 až 4 zák. č. 70/1998 Zb. o energetike a ust. § 69 ods.
10 a 11 Z.č. 656/2004 Z.z. o energetike, ako aj na uznesenia Ústavného súdu Českej republiky IV. US
646/06. K ust. § 98 ods. 4 Energetického zákona uviedol, že toto ustanovenie zachováva kontinuituoprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako i obmedzenie ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou
tohto zákona. Ide o ustanovenie, ktoré sa dotýka súkromnoprávnych vzťahov, pre ktoré všeobecne platí
zásadazákazuretroaktivity.ZároveňpoukázalajnarozhodnutieNavyššiehosúduSRzodňa21.12.2009

sp.zn. 4Cdo 89/2008. Z týchto rozhodnutí vyplýva, že existujúce oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam,
ako aj obmedzenia ich užívania, ako i ochranné pásma vytýčené podľa doterajších predpisov zostávajú
nedotknuté/zachované. K zániku zákonného vecného bremena dochádza až zrušením vedenia, k čomu
však v tomto prípade nikdy nedošlo. V čase stavebného konania žalovaný mal (ako i v súčasnosti
má) právo k nehnuteľnostiam, a to zákonné vecné bremeno vzniknuté podľa príslušných ustanovení

Elektrizačného zákona. K zániku uvedeného práva nikdy nedošlo. Žalovaný vyjadril nesúhlas s právnym
názorom súdu, že ide o novú stavbu a nie rekonštrukciu existujúcej stavby. Žalovaný poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.9.2008 sp. zn. 22Cdo 216/2006, z ktorého
vyplynulo, že samotná skutočnosť, že v pôvodnej trase došlo k výmene elektrického vedenia toho istého
napätia, zánik oprávnenia zriadiť a prevádzkovať vedenie na cudzom pozemku spôsobiť nemohla...
Ďalej pre daný prípad z vyššie uvedených záverov vyplýva, že oprávnenie zriaďovať a prevádzkovať

elektrické vedenia na pozemku žalobcov, u ktorých došlo k výmene elektrického vedenia, v pôvodnej
trase a kvalite, vzniknuté podľa § 22 odst. 1 a 3 a § 3 odst. 1 elektrizačného zákona ako legálne vecné
bremeno, doposiaľ trvá a o zásahu do vlastníckeho práva žalobcu neoprávnenou stavbou v zmysle
§ 135c Obč. zák. nemožno uvažovať. Žalovaný na základe tohto rozsudku uviedol, že aj v prípade
výmeny elektrického vedenia, vecné bremeno trvá a o zásahu do vlastníckeho práva neoprávnenou

stavbou podľa ust. § 135c Občianskeho zákonníka nie je možné uvažovať. Nejde teda o stavbu na
cudzom pozemku (neoprávnenú stavbu), nakoľko žalovanému svedčí právo vyplývajúce z osobitného
predpisu (zákonné vecné bremeno), k zániku ktorého nikdy nedošlo. Preskúmavanie práva stavebníka k
nehnuteľnostiam je vecou príslušného stavebného úradu v rámci stavebného konania, ktoré predchádza
zriadeniu (povoleniu) stavby. Stavebné povolenie na realizáciu stavby bolo vydané dňa 13.1.2011 a

územné rozhodnutie bolo právoplatné dňa 28.2.2009. Stavebné povolenie je právoplatné, žalovaný z
neho v roku 2011 nadobudol práva dobromyseľne a nemal žiaden dôvod sa ani len domnievať, že
niekomu zriadil stavbu na cudzom pozemku. Stavebné povolenie predstavuje individuálny správny akt,
pri ktorom platí prezumpcia jeho správnosti, že ide o akt správny a bez právnych vád. K záveru, že
ide o neoprávnenú stavbu dospel súd až v rámci tohto súdneho konania, a to 4 roky po právoplatnosti

stavebného povolenia, ktorým bola stavba povolená. V dôsledku tohto právneho názoru došlo k zásahu
do dobromyseľne nadobudnutých práv žalovaného ako stavebníka, čo je porušenie princípu legitímnych
očakávaní na jeho strane. Pokiaľ súd v tomto konaní mieni pristúpiť k usporiadaniu vzťahov medzi
žalobcom a žalovaným takým spôsobom, že zriadi vecné bremeno, ktorého obsahom bude povinnosť
žalobcu strpieť umiestnenie stavby na nehnuteľnostiach, pričom za uvedenú povinnosť bude mať

žalobca nárok na odplatu za obmedzenie vlastníckeho práva, má žalovaný za to, že uvedené vecné
bremeno bude svojím charakterom a obsahom totožné so zákonným vecným bremenom viaznucim
na nehnuteľnostiach. Pokiaľ existuje lex specialis (Elektrizačný zákon), je vzťah medzi vlastníkom
nehnuteľnostíavlastníkomstavbyusporiadanýtoutozákonnouúpravouaniejepretodôvodnazriadenie
vecného bremena rozhodnutím súdu, čo má za následok, že náhrada za zriadenie zákonného vecného

bremena bola zo strany žalovaného poskytnutá vo forme jednorazovej náhrady, pričom v prípade
poskytnutia ďalšej náhrady za to isté obmedzenie vlastníckeho práva dochádza zo strany žalovaného
k duplicitnému plneniu a u žalobcu k bezdôvodnému obohateniu. K žalobcom uvádzanej nemožnosti
využitia jeho nehnuteľností, ktoré majú podľa neho charakter stavebných pozemkov, uviedol žalovaný,
že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu sa od roku 1960 nachádzajú v ochrannom pásme vedenia a

sú zaťažené zákonným vecným bremenom. V dôsledku toho nie je možné na nich postaviť žiadnu
stavbu bez súhlasu žalovaného - existencia zákonného zákazu zriaďovania stavieb v ochrannom pásme
vedení (§ 43 ods. 4, 14 Zákona o energetike), preto bez ohľadu na klasifikáciu nehnuteľností v územnom
pláne, nie je tieto fakticky možné využiť ako stavebné pozemky, iba že by žalovaný ako prevádzkovateľ
prenosovej sústavy súhlasil so zriadením stavby. Zároveň žalovaný predložil súdu Znalecký posudok

č. 25/2018 vypracovaný Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave vo veci posúdenia stavby
„Vedenie 2x 400kV pre TR Medzibrod“ z pohľadu, či jedná sa o rekonštrukciu alebo o novú stavbu a
navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Podľa záverov označeného znaleckého posudku v prípade
líniovej stavby „Vedenie 2x400 kV pre TR Medzibrod" sa jedná o novú stavbu len v prípade, keď vedenie
vybočuje z pôvodnej trasy, alebo keď vedie na miesta, kde doteraz takéto vedenie nebolo postavené. V

prípade líniovej stavby „Vedenie 2x400 kV pre TR Medzibrod" sa jedná o stavebné úpravy elektrických
vedení podľa § 56 stavebného zákona v častiach, ktoré vedú v pôvodnom koridore vedení označených
pred rekonštrukciou ako vedenia č. V272 a V273 - nevyžaduje sa stavebné povolenie pri stavebných
úpravách elektrických vedení bez obmedzenia napätia, pokiaľ sa nemení ich trasa. Podľa ustanovení §56 stavebného zákona, vždy, ak sa stavebník rozhodne realizovať' líniovú stavbu, ktorá je umiestnená
urbanisticky do koridoru, v ktorom sa líniová stavba - vedenie elektrickej energie už pred realizáciou jeho
rozhodnutia nachádzala, potom sa jedná o stavebnú úpravu pôvodného vedenia a nevyžaduje sa ani

stavebné povolenie. Postačí len ohlásenie. Je potrebné zdôrazniť, že bez obmedzenia napätia a výkonu,
ktoré vedenie umiestnené v danom koridore prenášalo a bude prenášať. V prípade, že je vedenie
realizovanévmiestach,kdesapredtýmnenachádzaložiadnevedenie,jetakétovedenie-líniovástavba,
považovaná vždy za novú stavbu. Najťažšou a najnáročnejšou častou realizácie je vytvorenie koridoru
pre vedenie. Ide vždy o rozsiahle územia, ktorými vedenia prechádzajú a majetkoprávne vysporiadanie

vzťahov k pozemkom je časovo, ale aj ekonomicky veľmi náročná záležitosť. Vizuálnou kontrolou
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je možné zistiť, či sa jedná o novú stavbu alebo o stavebné
úpravy. Pri vypracovaní odborného vyjadrenia Žilinskej univerzity v Žiline neboli s pravdepodobnosťou
blízkou k istote zvážené všetky súvsťažnosti platnej legislatívy.

9. Vyjadrenie žalobcu. Žalobca k znaleckému posudku č. 25/2018 Slovenskej technickej univerzity v

Bratislave (ďalej „STU“) uviedol, že účelovo používa pojmy z daňového práva ako napr. technické
zhodnotenie, rekonštrukcia alebo modernizácia a to aj napriek tomu, že stavebný zákon takéto pojmy
nepoužíva. Ďalej znalec prehliadol závažnú skutočnosť v tom, že celá piata časť územného rozhodnutia
zo dňa 16.1.2009 pripojeného k ZP obsahuje požiadavky vyplývajúce zo záverečného stanoviska MŽP
SR č. 3553/063.5 zo dňa 15.3.2007, v ktorom viackrát sa používa slovné spojenie výstavba nového

„Vedenia 2x400kV pre TR Medzibrod“ resp. nové vedenia či stožiare nového vedenia, to zn. že v ZP
sa dospelo k nesprávnym záverom. Na skutočnosť, že ide o novú stavbu, nič nemení ani existencia
rozsudku NS ČR sp. zn. 22Cdo 216/2006 zo dňa 30.9.2008. Žalobca zdôraznil, že o pôvodnej kvalite
v tomto prípade nemôže byť ani reči, nakoľko zo záverov odborného posúdenia č. 262/2017 vyplýva,
že zmenou parametrov vedenia z 220 kV na 400 kV vrátane došlo k zmene rozsahu ochranného

pásma z pôvodných 20 m na 25 m od krajného vodiča na každej strane. Samotná šírka ochranného
pásma sa zväčšila o 10m. O tejto skutočnosti o.i. v podobe väčšieho elektromagnetického žiarenia
zvýšením napätia na vodičoch z 220kV na 400kV teda jeho negatívnejšieho vplyvu na životné prostredie,
predovšetkým na ľudský organizmus ako aj k väčšiemu obmedzeniu vlastníckeho práva dotknutej
nehnuteľnosti už bolo pojednávané. Zo strany žalovaného ide len o ďalšiu účelovú obranu osoby, ktorá

má zaplatiť primeranú náhradu spočívajúcu v tom, že jedná sa o neoprávnenú stavbu a preto v rámci
ochrany proti nej je na mieste upraviť pomery medzi žalobcom a žalovaným v súlade s § 135c ods.
3 Obč. zák. a to tak, že určí sa rozsah vecného bremena na základe geometrického plánu a určí
sa rozsah náhrady škody a určí sa rozsah náhrady škody a ušlého zisku. Pri tomto určení súd by
mal vychádzať z toho, že išlo o pozemky v zastavanom území obce a že podľa v tom čase platnej

právnej úpravy to boli pozemky stavebné. Súd pri určení výšky škody a ušlého zisku mal by vychádzať
z trhových cien dotknutých pozemkov. Je zarážajúca skutočnosť, že žalovaný za týchto skutkových a
právnych okolností odmietol zaplatiť náhradu vo výške približne 30tis. eur ako neprimeranú, hoci by
vychádzala zo znaleckého posudku č. 33/2013 vyhotoveného znalkyňou Ing. Dankou Žakarovskou,
ktorý pre žalovaného objednal mandatár ENERGICO s.r.o. Bratislava. Ak náhrada by vychádzala zo

znaleckého posudku č. 101/2014 vyhotoveného súdnym znalcom Ing. Miroslavom Ferklom, resp. pri
zistení náhrady za majetkovú ujmu (škodu) za znehodnotenie pozemkov znížením ich hodnoty by sa
použili posudky od súdnych znalcov Ing. Jána Dobeša, Ing. Jána Tausberika a Ing. Vladimíra Rakytu,
tak určená náhrada by bola nepomerne vyššia.

10. Vyjadrenie žalovaného k uplatňovanej primeranej jednorazovej náhrade za zriadenie vecného
bremena, ušlému zisku a príslušenstvu. Žalobca žiada primeranú jednorazovú náhradu za vecné
bremeno vzniknuté na základe ustanovení zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike. Žalovaný uvádza
poukázal na ust. §§ 11 ods. 9 a 12 Zákona o energetike. Tento zákon vymedzuje dva druhy nároku
na primeranú jednorazovú náhradu, a to jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena a za

nútené obmedzenie vlastníka pozemku v užívaní pozemku v ochrannom pásme a bezpečnostnom
pásme zriadených po 1.12.2012, ktorá sa týka výlučne obmedzení vzniknutých v dôsledku zriadenia
ochranných/bezpečnostných pásiem po 1.9.2012. Nárok žalobcu na primeranú jednorazovú náhradu
za zriadenie vecného bremena je nedôvodný. Žalovaný má za to, že vlastníci dotknutých pozemkov sú
oprávnení si uplatniť nárok na primeranú jednorazovú finančnú náhradu iba raz a prípadné následne

zmeny vedenia nezakladajú pre nich opätovný nárok na primeranú jednorazovú finančnú náhradu,
čo by odporovalo účelu vyjadrených v ustanoveniach právnych predpisov o energetike. K výške
požadovanej primeranej jednorazovej náhrady uviedol žalovaný, že žalobca ju vyčísľuje nesprávne a
to podľa znaleckého posudku pre iné pozemky. Predmetné pozemky žalobcu sú iného druhu a inejvýmery ako pozemok patriaci matke žalobcu, teda žalobca pri vyčíslení a pri určovaní sumy primeranej
jednorazovej náhrady za vecné bremeno vychádza z nesprávnych údajov a znalecký posudok, na ktorý
žalobca odkazuje, je preto nepoužiteľným. K uplatňovanému ušlému zisku žalovaný uviedol, že ušlý zisk

žalobcovi nemožno priznať. Poškodenému vzniká s poukazom na ust. § 420 ods. 1 Obč. zák. nárok na
náhradu škody v prípade, ak iný subjekt porušil právnu povinnosť. Ušlý zisk je pojem, ktorý sa uvádza pri
spôsobe a rozsahu náhrady škody. Ušlý zisk je možné uplatniť si v konaní o náhradu škody, avšak toto
konanie je o zriadenie vecného bremena za náhradu. Žalovaný má za to, že v tomto konaní nie je preto
možné priznať žalobcovi ušlý zisk. K uplatneniu ušlého zisku je potrebné, aby žalobca tvrdil a preukázal,

že škodca porušil svoju právnu povinnosť. Žalovaný postupoval výlučne v súlade s právnymi predpismi.
Žalobca nepreukázal, aký ušlý zisk mu mal vzniknúť, ani neuviedol, v dôsledku akej škodovej udalosti či
protiprávneho konania nedošlo k údajnému nerozmnoženiu majetkových hodnôt. K výpočtu ušlého zisku
žalobcom uviedol žalovaný, že žalobca pri výpočte ušlého zisku vychádzal z nesprávnych údajov, resp.
z údajov pre iný druh parcely - záhrady, pričom žalobcove parcely sú iného druhu a to trvalý trávnatý
porast a lesný porast. Žalobca nie je vlastníkom parcely č. 15722/2 a teda žalobcom použitý výpočet je

nesprávny. Ďalej žalovaný z dôvodu opatrnosti podáva námietku premlčania voči uplatnenému nároku
žalobcu na údajný ušlý zisk v celom rozsahu, nakoľko podľa žalobca si uplatňuje svoj nárok na ušlý
zisk po uplynutí premlčacej doby (§ 106 ods. 1 Obč. zák.). Vzhľadom na podanú námietku premlčania
nemožno žalobcovi nárok priznať. Pokiaľ požaduje žalobca úroky z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej
sumy za každý kalendárny deň omeškania, žalovaný uviedol, že vo všeobecnosti nemožno priznať

úroky z omeškania v prípade náhrady trov konania. Žalobcom požadovaná výška úrokov z omeškania
nemá akýkoľvek žiadny právny podklad. Navrhol súdu, aby takto uplatnený nárok žalobcu zamietol, keď
nemožno priznať žalobcovi oprávnenie požadovať od žalovaného v prípade omeškania náhrady trov
konania úroky v akejkoľvek výške, nakoľko takýto nárok nemá absolútne žiadny právny základ a preto
navrhol súdu tento uplatnený nárok žalobcu zamietnuť.

11. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav: Úlohou
súdu prvej inštancie v zmysle pokynov odvolacieho súdu bolo vyriešiť otázku, či v prípade stavby
žalovaného povolenej na pozemkoch žalobcu ako „Vedenie 2x 400kV pre TR Medzibrod“, jedná sa o
novú originálnu stavbu alebo o stavebnú úpravu. Súd sa oboznámil so spisom Mesta Ružomberok

týkajúcim sa správneho konania, v ktorom bolo vydané stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie
a zaoberal sa aj dokumentáciou, na ktorú stavebné povolenie odkazuje. Na základe tohto dokazovania
však nebolo možné ustáliť odpoveď na uvedenú otázku, nakoľko stavebný úrad pri povoľovaní stavby v
prípade dotknutých pozemkov vo vlastníctve žalobcu vychádzal z ustanovenia § 56 písm. g) stavebného
zákona, z ktorého vyplýva, že stavebné povolenie, ani ohlásenie sa nevyžaduje v prípade stavebných

úprav, pokiaľ sa nemení trasa. Vzhľadom na námietky žalobcu týkajúce sa predovšetkým zmeny kvality
dodávanej energie (zvýšenie napätia, resp. objemu prenášanej energie) súd dospel k záveru, že pre
vyriešenie predmetnej otázky nepostačuje dokumentácia v spise mesta Ružomberok, nakoľko ten sa
v uvedených správnych konaniach touto otázkou nezaoberal a je potrebné odborné posúdenie. Z
tohto dôvodu súd nariadil znalecké dokazovanie (za účinnosti OSP - pojednávanie dňa 14.6.2016)

a to vyžiadaním si odborného vyjadrenia od odborníka v oblasti stavebníctva resp. elektroenergetiky
k otázke, či jedná sa o novú stavbu resp. stavebnú úpravu aj s prihliadnutím ku skutočnosti, že v
danom prípade došlo k zmene napätia pre vedenie. Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v
Žiline vypracoval odborné vyjadrenie, zo záverov ktorého vyplynulo, že v danom prípade ide o novú
stavbu, nejedná sa o stavebnú úpravu. Tento záver bol potvrdený aj výsluchmi osôb poverených

podať vysvetlenie k odbornému vyjadreniu vypracovanému ÚSI ŽU v Žiline, a to Ing. Martina Svrčeka
a Ing. Dušana Terema. Pokiaľ žalovaný predložil v spore znalecký posudok STU v Bratislave č.
25/2018 (pôvodne neobsahoval znaleckú doložku v zmysle § 209 ods. 2 CSP, aby bolo možné tento
dôkaz považovať za dôkaz rovnakej právnej sily ako v prípade súdom ustanoveného znalca, ktorá
však následne bola doplnená), záver tohto znaleckého posudku je v rozpore so záverom odborného

vyjadrenia ÚSI ŽU v Žiline, nakoľko týmto subjektom bol ustálený opačný záver - nejde o novú stavbu ale
o stavebné úpravy elektrických vedení. Súd zistil, že STU pri vypracovávaní svojho znaleckého posudku
mala k dispozícii ako podklad aj odborné vyjadrenie ÚSI ŽU v Žiline a v nadväznosti na zistenie, že došlo
k zmene napätia, k zmene kvality elektrického vedenia, znalecký posudok STU v Bratislave žiadnym
spôsobom na to nereagoval, hoci pre ÚSI ŽU v Žiline to bola podstata ich argumentácie pri závere, že

jedná sa o novú stavbu. Zároveň súd zistil, že v prípade odborného vyjadrenia ÚSI ŽU v Žiline bola
vykonaná aj vizuálna obhliadka relevantných miest a v prípade STU v Bratislave znalecký posudok bol
vypracovaný len na základe listín predložených tomuto subjektu žalovaným. Zo záverov posudku STU
v Bratislave je zrejmé, že boli odôvodnené najmä s poukazom na ustanovenie § 56 stavebného zákona,čo pre súd nebolo použiteľné, nakoľko tento posudok nedal žiaden podklad vysporiadať sa s námietkami
žalobcu týkajúcimi sa zmeny napätia. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky sp.zn. 22CDo 216/2006 zo dňa 30.09.2008, kde súd ako určujúce kritérium určil

nielen trasu elektrického vedenia, ale aj jeho kvalitu. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia“...Potom
samotná skutočnosť, že v pôvodnej trase došlo k výmene elektrického vedenia toho istého napätia,
zánik oprávnenia zriadiť a prevádzkovať vedenie na cudzom pozemku spôsobiť nemohla....“ Výkladom
a contrario pri výmene elektrického vedenia za vedenie iného (vyššieho) napätia, mohlo dôjsť k zániku
tohtooprávnenia.Zlistinnéhodôkazu-záverečnéhostanoviskaMŽPSRč.3553/063.5zodňa15.3.2007

daného pre účely územného konania ohľadom predmetnej líniovej stavby súd zistil, že sa v ňom viackrát
používa slovné spojenie výstavba nového „Vedenia 2x400kV pre TR Medzibrod“ resp. nové vedenia či
stožiare nového vedenia. Toto zistenie nasvedčuje záveru, že ide o novú stavbu, a nie stavebné úpravy.
Súd má pochybnosti o správnosti záverov znaleckého posudku STU v Bratislave pre jeho neúplnosť v
uvedenom smere. Vzhľadom k tomu súd rozpor medzi týmito dôkazmi rovnakej právnej sily vyhodnocuje
vprospechodbornéhovyjadreniaÚSIŽUvŽiline,osobitneajsprihliadnutímkzisteniam,ktorésúdzískal

výsluchom osôb poverených týmto subjektom podať vysvetlenie k odbornému vyjadreniu. Žalovaný v
tomto smere nenavrhol žiadne dôkazy, nenavrhol vypočuť poverené osoby subjektom, ktorý vypracoval
ním predložený znalecký posudok, nenavrhol ani doplnenie tohto znaleckého posudku, ani vypracovanie
kontrolného znaleckého posudku. Podľa platnej a účinnej procesnej úpravy súd nemôže rozhodnúť o
vykonaní dôkazu, ktoré žiadna zo strán sporu nenavrhla. Zároveň v danom prípade nejedná sa o dôkazy,

ktoré môže súd vykonať aj bez návrhu (§185 CSP). Preto súd dospel k záveru, že je preukázané tvrdenie
žalobcu, že žalovaný zriadil novú stavbu na jeho pozemkoch, ku ktorej nemá žiaden občianskoprávny
titul - oprávnenia vzniknuté na základe platnej právnej úpravy v oblasti energetiky k pôvodnej stavbe
zanikli, a preto je potrebné postupovať v zmysle ustan. § 135c Obč. zák.
Podľa § 135c Občianskeho zákonníka,

(1) Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka
pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník
stavby“).
(2) Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi
pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

(3) Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež
zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

12. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby je každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke alebo
spoluvlastnícke právo, príp. iné právo umožňujúce výstavbu. Ak stavebník zriadi stavbu na takomto

pozemku, ide o neoprávnenú stavbu. Napriek tomu, že na stavbu bolo vydané stavebné povolenie
v zmysle stavebnoprávnych predpisov (zák. č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov) môže ísť
o neoprávnenú stavbu. V zmysle ustan. § 120 ods. 2 Obč. zák. stavba nie je súčasťou pozemku.
Postavenie stavby je originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva k nej, teda stavebník
neoprávnenej stavby je jej vlastníkom bez ohľadu na to, ako sa bude postupovať pri konečnom

vyrovnaní vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku. Zákon upravuje spôsoby vyrovnania
vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku. Všetky spôsoby sú viazané na návrh vlastníka
pozemku, ktorý má výlučnú aktívnu legitimáciu. Poradie spôsobov vyrovnania právnych vzťahov medzi
neoprávneným stavebníkom a vlastníkom pozemku určuje zákon: 1. odstránenie stavby na náklady
toho, kto stavbu zriadil, 2. prikázanie stavby za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s

tým vlastník pozemku súhlasí, 3. Inak, najmä zriadenie vecného bremena za náhradu nevyhnutného
na výkon vlastníckeho práva k stavbe - je potrebné podotknúť, že toto vecné bremeno je účelovo
zamerané a obmedzené na nevyhnutný výkon vlastníckych práv neoprávneného stavebníka k stavbe.
Vecné bremeno sa zriaďuje za náhradu, ktorú spravidla vyčísľuje znalec. Pri úvahe, či treba aplikovať
analyzovaný spôsob vyrovnania vzťahu medzi vlastníkom pozemku a neoprávneným stavebníkom sa

použitie tohto spôsobu principiálne viaže len na zistenie, že odstránenie stavby nie je účelné a na to, že
vlastník pozemku nesúhlasí s prikázaním stavby za náhradu do jeho vlastníctva.

13. V danom prípade vzhľadom na charakter stavby súd má za to, že obe tieto podmienky sú splnené, to
zn. odstránenie diaľkových rozvodov elektriny z pozemkov žalobcu nie je účelné, z rovnakého dôvodu o

súhlase s prikázaním stavby za náhradu do vlastníctva žalobcu nemožno uvažovať. Z tohto dôvodu súd
rozhodol o vyporiadaní vzťahu medzi vlastníkom neoprávnenej stavby a vlastníkom pozemkov takým
spôsobom, že zriadil pre žalovaného vecné bremeno, ktoré účelovo je zamerané na nevyhnutný výkon
vlastníckych práv k tejto stavbe, Tieto práva sú viazané z hľadiska ich obsahu v prípade predmetnejstavby na platnú právnu úpravu v oblasti energetiky. Zároveň súd poznamenáva, že tento spôsob
vyporiadania vzťahu bol medzi stranami sporu nesporný (str. 7 zápisnice z pojednávania dňa 5.4.2018).
Rovnako nesporná je medzi stranami sporu aj otázka rozsahu vecného bremena - ako vyplýva z

geometrického plánu geodeta Ing. Jána Šágu, Poltár, číslo 32616881-0252011 zo dňa 26.04.2012
vecným bremenom sú zabraté pozemky vo vlastníctve žalobcu par. č. CKN XXXXX a parc. č. CKN
XXXXX v ich plnom rozsahu, t.j. v celých výmerách výmerách týchto pozemkov, preto súd zriadil vecné
bremeno na celých uvedených pozemkoch.

14. V ďalšom súd sa zaoberal otázkou náhrady za zriadenie vecného bremena, ktorá spravidla býva
riešená na podklade znaleckého dokazovania. V danom prípade žalobca vychádzal zo znaleckého
posudku znalkyne Ing. Dany Žakarovskej č. 33/2013 zo dňa 11.11.2013 (vypracovaného na objednávku
žalovaného) a žiadal poskytnúť primeranú jednorazovú náhradu v celkovej výške 28 596,- Eur,
čo predstavuje súčin všeobecnej hodnoty 9,70 Eur/m2 určenej na základe znaleckého posudku
vypracovaného na objednávku žalovaného a súhrnnej výmery pozemkov vo vlastníctve žalobcu 2948

m2. K námietke žalovaného, že z tohto znaleckého posudku nemožno vychádzať, nakoľko v znaleckom
posudku je ohodnocovaný iný pozemok, resp. vecné bremeno na ňom ako predmetné pozemky vo
vlastníctve žalobcu, t.j. pozemky iného parc. čísla (parc.č. CKN 15722/2), aj iného druhu (záhrady),
súd poukazuje, že toto tvrdenie žalovaného zodpovedá skutočnosti, avšak jedná sa nepochybne o
pozemky v danej lokalite, predmetné pozemky vo vlastníctve žalobcu sú bezprostredne susediace

ohodnocovanému pozemku. Podľa názoru súdu druh pozemku nie je relevantný, nakoľko v danom čase
išlo o pozemky v zastavanom území obce, ktoré podľa územného plánu obce boli určené ako pozemky
stavebné a teda možno použiť ohodnotenie iného pozemku v danej lokalite druh pozemky záhrady,
neprichádza do úvahy použiť ohodnotenie pozemku ako trvalých trávnatých porastov (znalecký posudok
Ing. Dany Žakarovskej č. 33/2013), resp. lesných porastov (znalecký posudok Ing. Vladimíra Rakytu č.

16/2013), na ktoré poukazoval žalovaný resp. podľa ktorého vypočítal výšku jednorazovej náhrady v
sume 848,15 Eur. Vzhľadom k tomu súd má za to, že tento znalecký posudok Ing. Dany Žakarovskej
je dostatočným podkladom pre ustálenie výšky náhrady za zriadenie vecného bremena vzhľadom na
okolnosti tohto prípadu. Skutočnosť obdobia vypracovania tohto znaleckého posudku medzi stranami
sporná nebola. Súd zdôrazňuje, že žalovaný nenavrhol vykonať znalecké dokazovanie k tejto otázke.

Preto súd priznal žalobcovi primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške,
ako sa domáhal žalobca, t.j. v sume 28 596,- Eur.

15. Pokiaľ uplatňoval žalobca voči žalovanému nárok na zaplatenie ušlého zisku vo výške 10 524,50
Eur, čo žalobca odôvodnil tým, že počas obdobia 7 rokov t.j. od právoplatnosti stavebného povolenia

dňa 26.2.2011, nemohol s pozemkom riadne nakladať, bolo obmedzené jeho vlastnícke právo novou
stavbou s novou kvalitou, poukázal na listinu vystavenú p. Mäsiarom, ktorý chcel pozemok kúpiť, k čomu
však nedošlo vzhľadom na novú kvalitu, súd poukazuje na právnu úpravu zodpovednosti za škodu v
občianskoprávnych vzťahoch.

Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

16. Citované ust. Obč. zákonníka upravuje predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti:
protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.
Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 OZ spočíva v zavinení škodcu, to znamená zavinenie

škodcu sa podľa zákona predpokladá. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je, že niekto
porušil určitú povinnosť. U požiadavky porušenia určitej povinnosti nezáleží na tom, či ide o povinnosť
vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom.
Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou sú
ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia.

17. Žalovaný vzniesol v prípade uplatneného nároku na ušlý zisk námietku premlčania. Bolo potrebné,
aby sa súd s touto námietkou vysporiadal ešte pred posudzovaním vecnej dôvodnosti uplatneného
nároku na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 420 Obč. zák. Premlčanie predstavuje uplynutie
času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo,

v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie
námietky premlčania má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané
právo súdnym rozhodnutím oprávnenému nemožno priznať.Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110 ). Na premlčanie súd
prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi

priznať.

Podľa § 106 ods. 1,2 Obč. zák.
(1)
Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom,

kto za ňu zodpovedá.
(2)
Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za
desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

18. Žalobca sa v spore zmenou žaloby na pojednávaní dňa 05.06.2018 domáhal ušlého zisku za obdobie

7 rokov od 26.02.2011, t.j. do 26.02.2018. Premlčacia doba subjektívna u nároku na náhradu škody
začína plynúť od okamihu, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Z obsahu
spisu vyplýva, že žalobca sa tieto relevantné skutočnosti dozvedel najneskôr ku dňu podania žaloby
v tomto spore (skutkové tvrdenia v žalobe) dňa 16.10.2013, resp. pri škode vznikajúcej následne sa
žalobca dozvedel o nej ihneď ako vznikla. Preto pokiaľ je uplatnený nárok na ušlý zisk predchádzajúci

obdobiu dvoch rokov pred 05.06.2018 (zmena žaloby), t.j. pred 05.06.2016 nemožno ho súdom priznať
vzhľadom na vznesenú námietku premlčania.

19. K uplatnenému nároku na ušlý zisk za obdobie od 06.06.2016 do 26.02.2018. Na základe
vykonaného dokazovania súd má za to, že neoprávnenou stavbou žalovaný porušil zákonnú povinnosť,

nakoľko ako stavebník zriadil stavbu na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, ku ktorým nemal vlastnícke
právo, spoluvlastnícke právo, ani iné právo umožňujúce výstavbu. Na tomto tvrdení nič nemení
ani skutočnosť, že ide o stavbu povolenú, na ktorú bolo v stavebnom konaní vydané povolenie
podľa stavebnoprávnych predpisov (Z.č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov). Pokiaľ tvrdí
žalobca, že novou stavbou bolo jeho vlastnícke právo k pozemkom obmedzené v tom zmysle, že

nemohol s pozemkom riadne nakladať, osobitne nemohol pozemok odplatne previesť na záujemcu
o kúpu pozemkov, následkom čoho došlo k vzniku škody - ušlého zisku, súd je toho názoru, že
žalobca nepreukázal vznik škody v súvislosti s neoprávnenou stavbou žalovaného na jeho pozemkoch.
V nadväznosti na zistenie existencie neoprávnenej stavby na pozemkoch žalobcu súd v tomto
spore usporiadal vzťah medzi vlastníkom neoprávnenej stavby a vlastníkom pozemkov zriadením

vecného bremena za náhradu. Táto jednorazová primeraná náhrada podľa názoru súdu už zohľadňuje
skutočnosť obmedzenia vlastníckeho práva žalobcu neoprávnenou stavbou aj v časti obmedzenia
nakladania z pozemkami a teda tu nemožno ustáliť vznik škody u žalobcu. V opačnom prípade išlo o
duplicitu nárokov (vyporiadanie vzťahu medzi vlastníkom neoprávnenej stavby a vlastníkom pozemkov
zriadenímvecnéhobremenazanáhraduanáhradaškody),jevylúčené,abysúdpriaplikáciiustanovenia

§ 135c Obč. zák. aplikoval ustanovenie § 420 a nasl. z rovnakého právneho dôvodu - obmedzenia
vlastníckeho práva žalobcu neoprávnenou stavbou vo vlastníctve žalovaného.. Je pravdou, že pokiaľ
by nebola zriadená neoprávnená stavba na pozemkoch žalobcu, mohol by bez obmedzení nakladať
s pozemkami, aj ich predať ako stavebné pozemky, avšak za situácie, kedy došlo k vyporiadaniu
vzťahu medzi vlastníkom neoprávnenej stavby a vlastníkom pozemkov zriadením vecného bremena,

je toto obmedzenie kompenzované práve priznanou jednorazovou náhradou za zriadenie vecného
bremena. Súd teda uvádza, že uplatnený nárok žalobcu na náhradu škody - ušlý zisk, v súvislosti s
obmedzením vlastníckeho práva k jeho pozemkom za špecifikované obdobie predchádzajúce zriadeniu
vecného bremena súdom za náhradu je nedôvodný, nakoľko neboli preukázané predpoklady vzniku
zodpovednosti za škodu, a to samotná škoda a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti

a škodou, pričom zákon vyžaduje kumulatívne splnenie týchto predpokladov.

20. K uplatnenému nároku žalobcu na príslušenstvo, a to úrokov z omeškania z priznanej jednorazovej
náhrady za zriadenie vecného bremena súd uvádza, že tento nárok je nedôvodný, nakoľko jednorazová
náhrada za zriadenie vecného bremena bola priznaná týmto rozsudkom súdu, kde bola určená

doba plnenia a až následným márnym uplynutím takto určenej lehoty splnenia sa dlžník dostáva do
omeškania. Preto tento nárok bol uplatnený predčasne a súd ho vyhodnotil ako nedôvodný. Pokiaľ
uplatňoval žalobca tiež úroky z omeškania z trov konania, takýto nárok nemá žiaden zákonný podklad.
Nedôvodné nároky súd žalobcovi nepriznal.21. O trovách konania súd rozhodol v poukazom na ustan. § 255 ods. 1 CSP v časti výrokov I. a
II. o vyporiadenie vzťahu medzi neoprávneným vlastníkom stavby a vlastníkom pozemkov. Ide o druh

konania, kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi a kde
súd nie je viazaný návrhom účastníkov. Preto súd priznal žalobcovi, ktorý mal v uvedenej časti úspech
(súd zriadil vecné bremeno na jeho pozemkoch v prospech vlastníka neoprávnenej stavby za náhradu)
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. V časti výroku III., v ktorej uplatňoval
žalobca voči žalovanému nárok na zaplatenie náhrady škody - ušlého zisku, keďže súd žalobu v tejto

časti zamietol, mal úspech žalovaný a preto súd priznal v tejto časti nárok na náhradu trov konania
žalovanému voči žalobcovi v rozsahu 100%. Súd konštatuje, že ide o spojené konanie a vzhľadom
na charakter uplatnených nárokov - vyporiadanie vzťahu medzi vlastníkom neoprávnenej stavby a
vlastníkom pozemkov a zaplatenie náhrady škody, keď nejedná sa v oboch prípadoch o uplatnené
nároky na peňažné plnenie, bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania u každej časti osobitne.

Podľa § 262 ods.1,2 CSP:
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti výroku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Ružomberok písomne v vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a)
ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide

o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.