Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. september 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/199/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417214337
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4417214337.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: K. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. A., V. XXXX/XX, zastúpený advokátskou kanceláriou: JUDr. Ema Zacharová,
advokát s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Forgáchova bašta 5676/7, IČO: 47 237 023, proti žalovanej:
Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, zastúpená: JUDr. Klára Decsiová, advokátka, so sídlom Nové

Zámky, Radničná 4, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej proti
uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 26. júna 2018, č. k. 5C/113/2017-109 v napadnutej časti
týkajúcej sa výroku o náhrade trov konania, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa výroku o náhrade trov
konania p o t v r d z u j e .

Odvolací súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil (I.
výrok), žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 % (II. výrok) a
vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 987,52 eura cestou Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ

systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Banská Bystrica, Partizánska cesta 9, a to do 30 dní od doručenia
právoplatného uznesenia prevádzkovateľovi systému (III. výrok). Rozhodnutie právne odôvodnil s
poukazom na § 144, § 145 ods. 1, 2, 3, § 146 ods. 1, 2, § 256 ods. 1, 2, § 257, § 262 ods. 1, 2 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). V odôvodnení napadnutého uznesenia
uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 04.08.2017 domáhal voči žalovanej
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísanými na LV č. XXXX,

vedeným Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor, v katastrálnom území W. A., obec W. A.,
okres W. A.. Žalobca cestou právneho zástupcu zobral žalobu v celom rozsahu späť a navrhol konanie
zastaviť z dôvodu, že spolu so žalovanou uzavreli dňa 20.04.2018 kúpnu zmluvu, ktorou ako strany
sporu odpredali predmetnú nehnuteľnosť tretí osobám. Súd prvej inštancie konanie v celom rozsahu
zastavil a keďže žalovaná zavinila zastavenie konania, priznal náhradu trov konania žalobcovi. Súd prvej
inštancie vrátil žalobcovi súdny poplatok krátený o sumu 9,98 eura, teda vrátil mu súdny poplatok vo

výške 987,52 eura.

2. Žalovaná vyššie citované uznesenia napadla odvolaním z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm.
b), d), f) a h) CSP v časti týkajúcej sa výroku o náhrade trov konania. Predovšetkým uviedla, že
žalobcovi spočiatku postačovalo vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva zmierom, na základe
ktorého sa sporové strany stali spoluvlastníkmi vyššie uvedených nehnuteľností. Tento spôsobom

vyporiadania mu však od roku 2017 nevyhovuje a je nehnuteľnosť ochotný predať za nevýhodných
podmienok. Uviedla, že od roku 2014 užívala predmetné nehnuteľnosti výlučne ona a taktiež výlučneona platila jednotlivé splátky hypotéky ako aj režijné náklady na rodinný dom. V rámci súdneho konania
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vedeného pod sp. zn. 16C/143/2013 bol
žalobca toho názoru, že predmetné nehnuteľnosti majú hodnotu 66 500 eur, prípadne nižšiu, pričom

žalobkyňa a priori nebola proti predaju nehnuteľností, ale bola názoru, že tieto majú podstatne vyššiu
hodnotu a preto nepristúpila k predaju nehnuteľností v lete roku 2017. Žalovaná mala taktiež záujem
na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, čoho dôkazom je to, že dňa 20.04.2018 bola uzatvorená
kúpna zmluva na predaj predmetných nehnuteľností s tým, že kúpna cena predstavovala podľa dohody
93 000 eur. Predajom nehnuteľností preto mohol byť predčasne splatený úver strán sporu a zároveň

strany sporu získali aj ďalšie finančné prostriedky, z ktorých si potom žalovaná mohla zabezpečiť iné
bývanie. Vzhľadom na uvedené dôvody, je odvolateľka toho názoru, že sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré podľa § 257 CSP neprizná žalobcovi náhradu trov konania, a preto navrhla, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie čiastočne zmenil tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na
náhradu trov konania alebo podľa § 389 ods. 1 písm. a) a d) CSP v napadnutej časti zrušil a vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že podľa jeho názoru, súd prvej inštancie vychádzal z
dostatočne zisteného skutkového stavu a správne právne vec posúdil, keď napadnutým rozhodnutím
priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že žalovaná odvolanie
nedostatočne odôvodnila, keď neuviedla v čom by mala spočívať nesprávnosť napadnutého

rozhodnutia. Už pri podaní preukázal, že sa pokúšal so žalovanou dohodnúť, tá však na jeho návrhy
nereagovala, alebo ich odmietla. Uviedol, že v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
nie je možné, vyporiadať BSM predajom nehnuteľnosti, súhlasil s prikázaním nehnuteľnosti do
podielového spoluvlastníctva. Poprel tvrdenia žalovanej, že by bol nehnuteľnosti ochotný predať za
nevýhodných podmienok. Nehnuteľnosti boli ohodnotené znalcom a on našiel niekoľkých záujemcov,

ktorí boli ochotní znalcom určenú cenu zaplatiť, žalovaná s predajom však nesúhlasila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec (odvolanie žalobkyne) ako podané
včas (§ 362 ods.1 CSP) oprávnenou osobou v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP)
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP), bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 CSP a contrario) viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a §
380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a napadnuté rozhodnutie je vecne
správne.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Predmetom konania je žaloba doručená súdu prvej inštancie dňa 04.08.2017, ktorou sa žalobca
domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva na tom skutkovom základe, že
manželstvo žalobcu a žalovanej bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové
Zámky sp. zn. 12P/10/2012-29 zo dňa 28.02.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.08.2012.

Sporové strany boli bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v obci W. A., v
katastrálnom území W. A. a sú vedené Okresným úradom W. A., katastrálny odbor na liste vlastníctva
č. XXXX ako:
- parcela registra „C“ č. XXXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 306 m2,
- parcela registra „C“ č. XXXX záhrady o výmere 201 m2,

- rodinný dom súp. č. XXXX na parcele č. XXXX.
Na základe rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k.. 16C/143/2013-335 v spojitosti s
opravným uznesenie č. k. 16C/143/2013-343 sa stali podielovými spoluvlastníkmi predmetných
nehnuteľností. Keďže žalobca nemá ďalej záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve k predmetným
nehnuteľnostiam a nebolo možné sa so žalovanou na vyporiadaní spoluvlastníctva dohodnúť

mimosúdne, podal žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k vyššie uvedeným
nehnuteľnostiam. Žalobca navrhol v petite žaloby prikázať predmetné nehnuteľnosti do výlučného
vlastníctva žalovanej za náhradu 33.250 eur alternatívne nariadenie predaja predmetných nehnuteľností
a rozdelenie výťažku.8. Podaním doručenýmsúdu prvej inštancie dňa 28.05.2018žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť
a žiadal, aby súd konanie zastavil, a aby mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu

z dôvodu, že dňa 20.04.2018 prišlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy formou notárskej zápisnice N573/2018,
ktorou strany odpredali tretej osobe nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom vyporiadania v tomto
konaní. Uviedol, že ako žalobca podal predmetnú žalobu dôvodne, potom ako sa so žalovanou pokúšal
na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva niekoľkokrát dohodnúť mimosúdne a predísť tým
súdnemu konaniu. Uviedol, že od februára 2014 predmetné nehnuteľnosti užívala výlučne žalovaná,

ktorá nesúhlasila so žalobcom navrhovanými spôsobmi vyporiadania podielového spoluvlastníctva, teda
pokiaľdošlokpredajunehnuteľnostipozačatíkonania,boltohonázoru,žezastaveniekonanianezavinil.
Zastaveniekonaniazavinilažalovanásvojímsprávanímpopodanížaloby.Tým,žeodrazuzmenilanázor
a súhlasila s predajom nehnuteľností, spôsobila, že žalobca zobral žalobu späť.

9. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil a žalobcovi voči žalovanej priznal nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, dôvodiac, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania,
pretože žalovaná zavinila zastavenie konania, keďže žalovaná odmietla pred podaním žaloby akúkoľvek
mimosúdnu dohodu na predaji predmetných nehnuteľností. Súd prvej inštancie uzavrel, že k predaju
týchto nehnuteľností a teda k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva došlo až v priebehu súdneho
konania, preto bola žaloba vzatá späť.

10. Vzhľadom na to, že sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia súdom prvej inštancie, obmedzuje sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v odôvodnení svojho
rozhodnutia len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, keď na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia aj s ohľadom na odvolacie dôvody žalovanej považuje za potrebné

poukázať na to, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vyporiadania podielového spoluvlastníctva,
nakoľko nebolo možné sa so žalovanou na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva dohodnúť
mimosúdne. Žalobca spolu so žalobou predložil súdu prvej inštancie návrh na vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva zo dňa 08.06.2017 (prevzatý žalovanou dňa 09.06.2017) ako aj zo dňa 20.07.2017
(prevzatý žalovanou dňa 22.06.2017) z ktorých je zrejmé, že žalobca sa pred podaním žaloby pokúšal so

žalovanou mimosúdne dohodnúť na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva predajom nehnuteľností,
keď dojednávaná kúpna cena za predmetné nehnuteľnosti sa pohybovala od 62 000 eur do 65 000
eur, pričom všeobecná hodnota nehnuteľností bola súdnym znalcom v konaní vedenom pod sp. zn.
16C/143/2013 stanovená na sumu 66 500 eura. Žalovaná nesúhlasila s predajom nehnuteľností za
navrhované sumy, pretože sa jej zdali príliš nízke. Dňa 20.04.2018 sporové strany uzatvorili kúpnu

zmluvu za účelom predaja sporných nehnuteľností s dojednanou kúpnou cenou 93 000 eur.

11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

12. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

13. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník. súd prizná strane náhrady trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky
je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má, zásadne, právo na to, aby sa
mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa

chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť,
inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka.

15. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou
súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na

oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Zásada procesnej
zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo
strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem „procesné zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska
a je nevyhnutné vykladať ho komplexne a extenzívne. Zásada procesnej zodpovednosti je inštitútomprocesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré
vznikli po začatí sporu. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale
vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu. Prvok zavinenia môže

byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu
toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom
o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne
povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania,
je považovaný aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť

späťvzatia dôvodne podanej žaloby.

16. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil.
Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a

pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného
zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca
strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca
strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie
žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu

zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda
ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Inými slovami,
použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať - čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre - v doslovnom
jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania
(teda aj jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu). (citované z uznesenia Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 196/09 zo dňa 10.09.2009).

17. Nepriznanie nároku na náhradu trov konania môže viesť k odmietnutiu spravodlivosti a tým aj k
porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. (viď III ÚS 144/2010).

18. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti žalobcu
nazastaveníkonania.Pokiaľdôjdekzastaveniusporovéhokonaniavdôsledkuspäťvzatiažaloby,potom
je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení
konania na oboch procesných stranách. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7M Cdo 4/2010).

19. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie je toho názoru, že dôvodom späťvzatia žaloby
bolo správanie žalovanej, keď žalovaná po podaní žaloby pristúpila spoločne so žalobcom k predaju
predmetných nehnuteľností tretej osobe. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je v prejednávanej veci
rozhodné to, za akú cenu sa nehnuteľnosti predali, ale to, že žalobca po začatí konania dosiahol to,

čoho sa žalobou domáhal, a to predaj predmetným nehnuteľností. Teda v konaní bolo preukázané,
že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovanej, ktorá sa zachovala v zmysle
žalobnej požiadavky žalobcu, v čom je daná súvislosť, teda procesné zavinenie medzi správaním
žalovanej vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu) žaloby žalobcu. Z procesného hľadiska preto
zastavenie konania zavinila žalovaná a je daný nárok žalobcu na náhradu trov konania, pričom odvolací

súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by žalobcovi nárok na náhradu trov konania
nepriznal.

20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a
v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania priznal v celom rozsahu.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).