Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. september 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoP/39/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119204046
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3119204046.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v právnej veci navrhovateľky V. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale
pobytom W. Z. XXX, adresa pre doručovanie H., P. XX proti odporcovi S. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale
pobytom W. Z. Q., t.č. bytom W. Z. XXX, zastúpenému JUDr. Ing. Vierou Kolačanskou, advokátkou,
so sídlom Trenčín, Nám. sv. Anny 7269/20A, o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, na
odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 15Pc/10/2019-50 zo dňa 10. septembra
2019 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť prispievať navrhovateľke ako
rozvedenej manželke na výživu sumou 80,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
navrhovateľky s účinnosťou od 17.5.2019 s tým, že táto povinnosť odporcu trvá do 13.5.2024. Zároveň
odporcovi uložil povinnosť zameškané výživné za obdobie od 17.5.2019 do 30.9.2019 vo výške 358,70
eur zaplatiť navrhovateľke do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľka sa návrhom doručeným
súdu dňa 17.05.2018 domáhala, aby súd odporcu zaviazal prispievať jej na výživu ako rozvedenej
manželke sumou 80,- eur mesačne počnúc dňom podania návrhu. Návrh odôvodnila tým, že je bývalou
manželkou odporcu, žije v spoločnej domácnosti so spoločným synom O., ktorému poskytuje celodennú
starostlivosť, nakoľko je plne odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby. Preto navrhovateľka nie je schopná
sa živiť sama. Odporca prispieva na výživu syna sumou 300,- eur mesačne, na výživu navrhovateľky

ako manželky bol povinný prispievať počas manželstva sumou 100,- eur mesačne. Zánikom manželstva
však táto jeho vyživovacia povinnosť voči navrhovateľke zanikla. Súd vykonal vo veci dokazovanie. Zo
sobášneho listu bolo súdom zistené, že navrhovateľka a odporca uzavreli manželstvo dňa 19.05.2001
v Trenčíne. Podľa rodného listu sú spoločne rodičmi syna O., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol rozsudkom
Okresného súdu Trenčín č.k. 34P/98/2018-158 zo dňa 30.11.2018 právoplatným dňa 05.12.2018,
zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom odporca ako otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu
sumou 300,- eur mesačne s účinnosťou od 01.12.2018. Počas manželstva bol uznesením Okresného

súdu Trenčín č.k. 11Pc/24/2018-52 zo dňa 13.12.2018 schválený medzi účastníkmi zmier, v zmysle
ktorého sa odporca zaviazal, že bude s účinnosťou od 01.08.2018 prispievať na výživu navrhovateľky
ako jeho manželky sumou 100,- eur mesačne, pričom zameškané výživné v sume 500,- eur sa jej
zaviazal odporca zaplatiť do 20.12.2018. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.zn. 17Pc/39/2018zo dňa 25.04.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.05.2019, bolo manželstvo navrhovateľky
a odporcu rozvedené. Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že táto žije sama iba so zdravotne ťažko
postihnutým synom O.. Jej jediným príjmom je príspevok na opatrovanie 340,81 eur mesačne a rodinné

prídavky na syna vo výške 24,34 eur mesačne. Okrem toho nepoberá žiaden príjem, pretože z dôvodu
starostlivosti o syna O. sa nemôže zamestnať, tento potrebuje celodenný dohľad, starostlivosť a pomoc
pri bežných úkonoch a to aj v škole, kde mu robí asistenta. Miera jeho funkčnej poruchy je 70%. So
synom žijú v prenajatom byte, po tom, čo ich odporca vyhodil z domu, pričom výška nájomného spolu
s energiami je 380,- eur mesačne. Navrhovateľkin zdravotný stav je primeraný veku, neužíva žiadne

lieky a nie je odkázaná na žiadne zdravotné pomôcky. Zamestnať sa z dôvodu starostlivosti o syna
nemôže, zamestnaná bola, aj to iba na polovičný úväzok, a to vtedy, keď bol syn na základnej škole
a mal tam prideleného asistenta. Nemá žiadne financie ani úspory, ušetriť sa nič nedá. Dom, v ktorom
predtým bývali s odporcom, je jeho vlastníctvom, spoločne ho však prerobili, on ho na navrhovateľku
však nechcel nikdy prepísať, nijako sa zatiaľ po rozvode nevysporiadali, finančne ju odporca nevyplatil,
BSM nemajú zatiaľ vysporiadané. Syn O. nastúpil v septembri do 3. ročníka na strednej škole, kde

mu navrhovateľka robí asistenta, musí mu pomáhať aj v škole, potrebuje celodennú asistenciu. Sám
mal minulý rok individuálny plán, a to kvôli psychickým problémom. Navrhovateľka ho nemôže nechať
samého kvôli jeho psychickej diagnóze, je s ním permanentne, pretože sa o neho bojí. Za mobilné
telefóny, televíziu a internet mesačne platí spolu približne 75,- eur. Všetky úspory, ktoré zostali na jej
účte ešte z obdobia manželstva, minula na O., lebo mu zaplatila tri rehabilitácie v V. v Piešťanoch.

Podľa komplexného posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín zo dňa 22.07.2016 syn
účastníkov (t.č. už plnoletý) O. má mieru funkčnej poruchy v rozsahu 70%, považuje sa osobu s ťažkým
zdravotným postihnutím a je odkázaný na sprievodcu. Premiestňuje sa pomocou mechanického vozíka,
nie je schopný sa premiestniť k vozidlu MHD a k prostriedku železničnej dopravy, nastúpiť, vystúpiť a
udržať sa v ňom počas jazdy, potrebuje pomoc inej osoby pri styku so spoločenským prostredím, je

odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, na mechanický vozík, pomoc inej
osoby pri preprave a premiestňovaní, ďalej má obmedzenú schopnosť písomnej komunikácie v dôsledku
poškodenia horných končatín, okrem iného je ďalej odkázaný na pomoc a dohľad zo strany druhej
fyzickej osoby pri zabezpečovaní potrieb sebaobsluhy - na opatrovanie. Navrhovateľka podľa lustrácie
v Sociálnej poisťovni nie je zamestnaná. Jej jediným príjmom je peňažný príspevok na opatrovanie,

ktorý podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v období od 01/2018 do 06/2018 činil
sumu 299,15 eur mesačne, v období od 07/2018 do 07/2019 činil 340,81 eur mesačne. Tiež poberá
prídavok na dieťa v sume 24,34 eur mesačne. Z lustrácie odporcu v Sociálnej poisťovni bolo zistené,
že odporca je od 28.05.2018 zamestnancom v spoločnosti MONOLIT Slovakia, s.r.o., pričom podľa
potvrdeniazamestnávateľavobdobíodjanuára2019dojúla2019jehočistýpríjempredstavovalcelkovo

sumu 4.356,36 eur, čo predstavuje priemernú mesačnú čistú mzdu 622,34 eur. V zmysle potvrdenia
je odporca v tejto spoločnosti zamestnaný v hlavnom pracovnom pomere na dobu neurčitú. Od vzniku
pracovného pomeru nebol odporca práceneschopný, nenastúpil na materskú ani rodičovskú dovolenku,
nepoberal dávku ošetrovné, neuplatňuje si daňový bonus na deti. Neboli mu vystavené žiadne exekučné
príkazy, z jeho mzdy sa nevykonávajú žiadne zrážky pri výkone rozhodnutia.

3. Uvedené skutočnosti súd prvej inštancie posúdil podľa § 72, § 73 a § 75 zákona č. 36/2005
Z.z. o rodine. Uviedol, že hmotnoprávne podmienky, za ktorých možno priznať príspevok na výživu
rozvedeného manžela a ktoré musia byť splnené kumulatívne, súčasne sú: právoplatne rozvedené
manželstvo; jeden z rozvedených manželov nie je objektívne schopný sám sa živiť; schopnosti, možnosti
a majetkové pomery druhého manžela umožňujú súdu príspevok priznať; bývalí manželia sa nevedeli

dohodnúť o poskytovaní príspevku a napokon existencia súladu s dobrými mravmi. Súd mal splnenie
týchto podmienok za preukázané. Manželstvo účastníkov konania bolo už pred podaním návrhu na
začatie tohto konania právoplatne rozvedené, rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť
dňa 13.05.2019. Bývalí manželia sa na poskytovaní príspevku navrhovateľke na čas po rozvode
nedohodli, a preto sa navrhovateľka s návrhom na jeho určenie obrátila na súd. Súd nezistil rozpor

priznania tohto výživného s dobrými mravmi, pričom tento rozpor ani odporca v konaní netvrdil. Za stavu,
keď výlučne sama navrhovateľka sa stará o spoločného zdravotne ťažko postihnutého syna keď odporca
sa o syna nijako nezaujíma, nepomáha mu a jediným jeho prínosom v starostlivosti o neho je úhrada
výživného na syna (tieto tvrdenia uvádzané už v návrhu na začatie konania odporca ani neoznačil za
nepravdivé), rozpor priznania príspevku navrhovateľke s dobrými mravmi nemôže byť konštatovaný.

Aktuálna sociálna situácia navrhovateľky nie je dôsledkom jej ľahostajného prístupu k životu, nie je ani
dôsledkom jej dobrovoľného rozhodnutia nepracovať, ale je dôsledkom objektívnej skutočnosti, ktorou
je nevyhnutná potreba celodennej osobnej starostlivosti o spoločného syna, ktorú zabezpečuje osobne
len navrhovateľka a ktorá navrhovateľke bráni, na rozdiel od odporcu, plnohodnotne sa zamestnať.Čo sa týka skúmania pomerov na strane navrhovateľky a jej odkázanosti na príspevok od bývalého
manžela, skutočnosť, že sama navrhovateľka je po rozvode osobou, ktorá poskytuje spoločnému
plnoletému synovi celodennú pomoc, asistenciu pri bežných každodenných úkonoch, starostlivosť,

vrátane asistencie počas školského vyučovania, na ktorú je odkázaný, je na jej strane výrazným
limitujúcim faktorom, ktorý obmedzuje navrhovateľku v možnosti zamestnať sa a dosahovať svojou
prácou vyšší príjem. V neposlednom rade navrhovateľka musí svoj každodenný život permanentne
prispôsobovať starostlivosti o spoločného syna a jeho dennému režimu, v dôsledku čoho uvedené
nepochybne predstavuje nielen enormnú fyzickú a psychickú záťaž na strane navrhovateľky, ale za

tejto situácie nie je možné si predstaviť, že by navrhovateľka popri celodennej opatere o odkázaného
syna mohla byť riadne zamestnaná. Príspevok na opatrovanie syna, ktorý je navrhovateľkiným jediným
príjmom, odráža tak objektívny fakt, že navrhovateľka jednoducho nie je schopná sa popri uvedených
aktivitách týkajúcich sa opatery syna, zamestnať. Jej príjem titulom tohto príspevku čo do jeho výšky,
ktorá nedosahuje ani výšku minimálnej mzdy (od 01.01.2019 minimálna mzda činí sumu 520,- eur),
nemôže byť plnohodnotným príjmom v porovnaní s príjmom poberaným z riadneho zamestnania (ako

je tomu na strane odporcu) a vzhľadom na jeho výšku objektívne nie je a ani nemôže byť z neho
navrhovateľka schopná uhrádzať svoje nevyhnutné potreby, akými sú náklady na stravu, ošatenie
a bývanie, keď len náklady na bývanie v prenajatom byte predstavujú sumu vyššiu, než je výška
uvedeného príspevku. Náklady na bývanie pritom nepochybne spolu s nákladmi na stravu, ošatenie, či
lieky sú nevyhnutnými a tými najzákladnejšími výdavkami. Pokiaľ navrhovateľka deklarovala aj príjem

titulom prídavku na dieťa, ide aj pri tejto dávke v sume cca 24 eur mesačne o sumu prakticky
zanedbateľnú v porovnaní s tým, aké sú nevyhnutné mesačné výdavky na základné potreby dospelej
osoby. Okrem toho ide príjem, ktorý by mal byť primárne určený na úhradu potrieb dieťaťa, za ktoré je
tentopríspevokposkytovanýanienaúhraduosobnýchpotriebrodiča.Výsluchomnavrhovateľkymalsúd
pritom zistené, že jej aktuálna nepriaznivá sociálna situácia neumožňuje uspokojovať iné, než základné

potreby, nemá financie na úhradu kultúrnych či iných voľnočasových aktivít, ktoré absolvuje spoločne so
synom, keď je odkázaná na ich úhradu zo strany svojich blízkych či priateľov (kino, športové podujatia
a pod). Navrhovateľka deklarovala, že jej finančne pomáha brat a otec. Súd preto dospel k záveru,
že zistená sociálna a majetková situácia navrhovateľky je taká, že nie je schopná sa z objektívnych
dôvodov sama živiť, uspokojovať svoje odôvodnené potreby zo svojho príjmu, a preto je odkázaná na

primeraný príspevok na výživu od odporcu ako od bývalého manžela. Odporca netvrdil, že by nebolo
v jeho možnostiach prispievať na výživu navrhovateľky, keďže bol v konaní pasívny a na svoju obranu
nepredostrel súdu žiadne tvrdenia, hoci ho súd na to vyzýval, opakovane predvolával na pojednávania,
kde by mal poskytnutý priestor na prezentáciu svojich tvrdení. Súd tak do určitej miery suploval aktivitu
odporcu,keďbezjehonávrhu abezjehosúčinnostizisťovaljehopomery,pričomzistil,žejehopriemerný

mesačný čistý príjem je 622,34 eur, čo je takmer dvojnásobkom príjmu navrhovateľky, ktorá poberá
len príspevok na opatrovanie syna. V konaní nebolo zistené, že by odporca mal nepriaznivý zdravotný
stav, na čo sa dá nepochybne usudzovať aj z toho, že zamestnávateľ oznámil, že v roku 2019 nebol
odporca práceneschopný. Odporca má vyživovaciu povinnosť voči synovi (pričom z vlastnej činnosti
súdu je známe, že požiadal o jej zníženie návrhom podaným na súde dňa 24.06.2019, o ktorom doposiaľ

nebolo rozhodnuté). Odporca netvrdil také okolnosti, ktoré by jeho sociálne pomery výrazne zhoršovali.
Tiež treba zohľadniť, že odporcu na rozdiel od navrhovateľky starostlivosť o syna nijakým spôsobom
výrazne nezaťažuje, keďže sa podľa nerozporovaných tvrdení navrhovateľky o syna osobne nestará
a navrhovateľke so synom po rozvode nepomáha, nie je teda obmedzovaný ani v dosahovaní príjmu,
ani v každodenných aktivitách, keďže sa režimu svojho syna nemusí nijako prispôsobovať. Súd preto

uzavrel, že na strane odporcu je daná možnosť a schopnosť na výživu navrhovateľky prispievať, keďže
neboli preukázané také okolnosti, ktoré by mu v poskytovaní tejto finančnej kompenzácie na zmiernenie
nepriaznivej sociálnej situácie na strane jeho bývalej manželky bránili, resp. by ho čo i len obmedzovali.
Príjem odporcu podľa názoru súdu je dostačujúci na to, aby z neho navrhovateľke prispieval na výživu
za stavu, keď sa navrhovateľka nie vlastnou vinou ocitla v situácii, kedy nie je schopná sa sama a bez

pomoci živiť z vlastných zdrojov. Navrhovateľka žiadala o príspevok v sume 80,- eur mesačne, ktorý súd
vzhľadomnavyššieopísanézistenépomeryobochúčastníkovpovažujezaúplneprimeraný. Súdmalza
to, že pokiaľ za trvania manželstva (do 13.05.2019) bol odporca zo svojho príjmu, ktorý je prakticky celý
rok 2019 každý mesiac rovnaký (v zmysle potvrdenia zamestnávateľa) na základe rodičovskej dohody
prispievať na výživu syna 300,- eur mesačne a na výživu navrhovateľky vtedy ešte ako manželky sumou

100,-eurmesačne,potomnepochybnemusíbyťvjehomožnostiachprispievaťokremvýživnéhonasyna
aj príspevkom na navrhovateľku v sume 80,- eur mesačne (teda ešte v nižšej výške, než bolo určené
výživnénaňuakonamanželku),keďjenavrhovateľkanaňvcelomrozsahuodkázaná.Tiežsúdzohľadnil
aj mieru, akou je život navrhovateľky a odporcu dotknutý opaterou o zdravotne ťažko postihnutéhosyna. Sumu vo výške 80,- eur súd považuje za adekvátnu jednak odôvodneným nevyhnutným potrebám
navrhovateľky a tiež možnostiam a schopnostiam odporcu. Preto súd návrhu v celom rozsahu vyhovel
a odporcu zaviazal povinnosťou prispievať na výživu navrhovateľky ako bývalej manželky sumou 80,-

eur a to s účinnosťou od podania návrhu, tj. od 17.05.2019. S poukazom na § 72 ods. 3 zákona o
rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať primárne najdlhšie na dobu piatich
rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode (s možnosťou jeho ďalšieho predĺženia, ak to aj
po uplynutí tejto doby budú odôvodňovať potreby a situácia rozvedenej navrhovateľky). Súd preto s
poukazom na toto pravidlo určil, že povinnosť odporcu trvá do 13.05.2024, teda po dobu 5 rokov od

právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva účastníkov konania. Nakoľko navrhovateľka požadovala
výživné odo dňa podania návrhu (17.05.2019), súd určil aj zameškané výživné. Odporca počas tohto
obdobia na výživu navrhovateľky neprispieval nič. Zameškané výživné od 17.05.2019 do 30.09.2019
činí 358,70 eur /máj 2019: 38,70 eur, jún 2019: 80,- eur, júl 2019 : 80,- eur, august 2019 : 80,- eur,
september 2019: 80,- eur/. Uvedené zameškané výživné súd uložil odporcovi zaplatiť v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Odporca sám netvrdil žiadne také okolnosti, ktoré by mu znemožňovali uhradiť

zameškané výživné naraz a žiadne také okolnosti, na ktoré by súd mal vziať zreteľ ani v konaní nevyšli
najavo. Súd zobral do úvahy aj pasívne správanie odporcu počas konania, keď tento na výzvy súdu
nereagoval, na pojednávania sa bez ospravedlnenia nedostavoval, a preto za tejto situácie poskytnúť
mu výhodu úhrady zameškaného výživného v splátkach sa súdu nejavilo ako spravodlivé. Prípadné
nižšie mesačné splátky zameškaného výživného, za stavu, keď navrhovateľka je odkázaná na pomoc

iných rodinných príslušníkov pri uspokojovaní potrieb seba a syna, by len zhoršili už aj tak nepriaznivú
situáciunaichstrane.Onáhradetrovkonaniasúdrozhodolpodľa§52zákonač.161/2015Z.z. Civilného
mimosporového poriadku /ďalej len "CMP"/.
4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca. Podľa neho nie je pravdou tvrdenie
navrhovateľky, že by ju odporca vyhodil z domu, kde počas manželstva ako rodina žili. Navrhovateľka so

synom odišla sama, a rodinný dom ostal prázdny, keďže odporca sa presťahoval k svojej matke. Je teda
výlučne vecou navrhovateľky, že sa rozhodla odísť z bývania, ktoré mala k dispozícii, s podstatne nižšími
nákladmi, ako má teraz. Naviac, ako uviedla, v byte žije sama so synom, a zrejme sa jedná o trojizbový
byt, čo považuje odporca za nadštandard. V čase, keď navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti
vzala si dve vkladné knižky vedené v Poštovej banke, pričom na jednej bolo 18.000,- eur a na druhej

4.000,- eur. Rovnako si vzala aj nasporené peniaze z Prvej stavebnej sporiteľne vo výške cca 6.000,-
eur. Tieto skutočnosti súdu neuviedla. Naviac syn O. by mal nárok aj na liečenia preplácané poisťovňou
v Kováčovej, ktoré však nevyužívajú. V tomto kontexte sa informácia navrhovateľky o úhrade nákladov
v centre V. javí ako účelová. Navrhovateľ ďalej uviedla, že sa kvôli zdravotnému stavu syna nemôže
zamestnať. Ako vyplýva potvrdenia HK Dukla Trenčín zo dňa 21.01.2018, v roku 2017 vykonávala

navrhovateľka dobrovoľnícku činnosť počas hokejovej sezóny, a za obdobie od 7.8.2017 do 31.12.2017
boli prijaté jej výkony v rozsahu 142,5 hodiny. Odporca má vedomosť o tom, že navrhovateľka aj za túto
činnosť poberala finančnú odmenu v sume cca 80,- eur mesačne. Čo sa týka tvrdení navrhovateľky, že
sa odporca nestará o syna O., o tohto sa žiadnym spôsobom nezaujíma a podobne, tu odporca uvádza,
že o starostlivosť o syna mal a má záujem, avšak syn s ním odmieta komunikovať a udržiavať akýkoľvek

kontakt. Ide teda o rozhodnutie syna a nie odporcu, pričom výrazný podiel na zhoršení vzťahov otca
a syna má zrejme navrhovateľka. Odporca je zamestnaný, jeho príjem nie je nadštandardný. Z príjmu
hradí náklady bývania, stravu a cestovné do práce. Bude nútený hradiť aj výživné na syna O., keďže
tentovzhľadomnajehopostihnutienebudeschopnýsámsaživiťanizpriznanéhoinvalidnéhodôchodku.
Navrhovateľka odišla z bývania, ktoré mala so synom k dispozícii a sama so synom užíva trojizbový byt.

Jej mesačný príjem podľa odporcu umožňuje pokrývať primerané základné životné potreby. Odporca zo
svojho príjmu nie je schopný ani jednorazovo uhradiť zameškané výživné, tak, ako to rozhodol súd prvej
inštancie. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.
5. K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka. Podľa nej je z tvrdení odporcu zrejmé, že si

zdravotnépostihnutiesvojhosynaneuvedomuje,resp.neviečoobnášazabezpečovaťsynovicelodennú
starostlivosť. Stav syna O. je taký, že si vyžaduje pomoc pri obliekaní, zabezpečovaní osobnej
hygieny a navyše jeho zhoršený psychický stav vyžaduje nepretržitý dohľad. Z tohto dôvodu je pre
navrhovateľku nemožné zamestnať sa, nakoľko žiadny zamestnávateľ by jej neakceptoval potrebu
okamžitého odchodu z práce, pripadne mať syna so sebou v práci. K pomerom na strane odporcu

navrhovateľka uviedla, že odporca si zakúpil dve osobné motorové vozidlá, jedno značky Peugeot
a druhé značky BMW, ktoré však napísal na svoju sestru V.. Od mnohých ľudí má navrhovateľka
informácie, že autá využíva pre svoju potrebu iba odporca, autá sú odstavené pred jeho domom alebo
autá používa na cestovanie do zamestnania. Životná úroveň odporcu nie je teda taká, ako ju popisujev odvolaní ale je naopak dobrá, ak nie výborná, nakoľko si nechal aj spoločné peniaze, ktoré boli
na účte v sume viac ako 30.000 eur. Čo sa týka dobrovoľníckej činnosti navrhovateľky pre HK Dukla
Trenčín, túto vykonávala v roku 2017. S touto činnosťou som začala najmä z dôvodu, že syn O. je

veľkým fanúšikom HK Dukla Trenčín a na všetky zápasy tohto tímu ho doprevádzala vzhľadom na
jeho odkázanosť na invalidný vozík. Dobrovoľnícku činnosť pre HK Dukla Trenčín od roku 2018 už
navrhovateľka nevykonáva, so synom však aj naďalej chodím na všetky zápasy tohto tímu. Ohľadne
„dobrovoľnéhoodchoduzdomácnostivW.Z."navrhovateľkauviedla,žejepravdou,žejuasynaodporca
z domu vyhodil, používal na to dlhodobý psychický tlak voči jej osobe. Neustále jej vykrikoval, že dom je

jeho, že na dome vymení zámky a podobne. Bola preto nútená hľadať si iné vhodné bývanie. Odporca
ihneď po odsťahovaní navrhovateľky jej zrušil trvalý pobyt, ktorý má teraz vedený na obci W. Z.. Synovi
i jej odmieta z domu vydať ich osobné veci. Odporca od novembra 2019 začal platiť príspevok na výživu
rozvedenej manželky vo výške 80 eur mesačne, je preto viac než jasné, že má dostatok financií na
to, aby príspevok na výživu rozvedenej manželky platil aj naďalej. Tento príspevok je len čiastočným
pokrytím príjmu rozvedenej manželky, keďže sa navrhovateľka 24 hodín denne stará o spoločného syna.

6. K vyjadreniu navrhovateľky na svoje odvolanie odporca písomne uviedol, že vyjadrenie navrhovateľky
obsahuje zavádzajúce informácie. Odporca si uvedomuje zdravotné postihnutie syna a s tým spojené
problémy, keďže do roku 2018 žil s navrhovateľkou a synom v jednej domácnosti v čase, keď bol
doma aj on zabezpečoval starostlivosť o syna. Nie je pravdou, že by si odporca kúpil motorové vozidlá,
dokonca dve, z toho jedno BMW. Čo sa týka údajných spoločných peňazí v sume 30,000,- eur, ktoré

si mal odporca nechať, táto suma tiež nie je pravdivá. Faktom je, že každý z manželov disponoval po
rozchode určitou finančnou čiastkou, pričom suma, ktorou disponovala navrhovateľka bola 28.000,- eur.
Rovnako nie sú pravdou tvrdenia navrhovateľky, že by ju odporca vyhodil z domu, kde počas manželstva
ako rodina žili. Navrhovateľka so synom odišla sama, pričom v dome si nechala časť osobných vecí.
Finančná situácia odporcu nie je taká, aby mu umožňovala platiť výživné rozvedenej manželky, a

dokonca jednorazovo uhradiť sumu zameškaného výživného.
7. K tomuto vyjadreniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka. Zopakovala, že odporca disponuje
spoločnými peniazmi v sume 30.000 eur a že ju po rozvode „odsťahoval“ a zrušil jej trvalý pobyt v
spoločnom dome. To, že odporca vlastní viaceré motorové vozidlá, sa navrhovateľka dozvedela od ľudí
v W. Z.. Odporca od marca 2020 neplatí výživne na rozvedenú manželku, predtým platil iba každý druhý

mesiac.TaktiežneplatilvýživnénasynaO.,taktotonavrhovateľkapostúpilaexekútorovi.Keďžeodporca
žiadnym spôsobom navrhovateľke nepomáha so starostlivosťou o syna O., nie je v jej možnostiach sa
vôbec zamestnať, tak preto je výživné na rozvedenú manželku pre ňu veľmi potrebné.
8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP /zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok/ a dospel

k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa §
387 ods. 1 a 2 CSP.
9. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,

výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný
skutkovýstavhoajsprávneaplikoval.Odvolacísúdsapretostotožňujesoskutkovýmiiprávnymizávermi
súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v
celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam odporcu dodáva

nasledovné:
10. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania odporcu. Ako
už v napadnutom rozsudku poukázal súd prvej inštancie, v zmysle § 72 Zákona o rodine, rozvedený
manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na
primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a ak sa bývalí manželia na

takomto príspevku na výživu nedohodnú, určí jeho rozsah na návrh niektorého z nich súd. V predmetnej
veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že účastníci konania boli manželia, ich manželstvo bolo
právoplatne rozvedené súdom a na poskytovaní príspevku na výživu navrhovateľke zo strany odporcu
sa účastníci nedohodli.
11. Navrhovateľka poskytuje celodennú starostlivosť spoločnému synovi účastníkov, O., ktorý je

osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 70%. Možnosti navrhovateľky
zamestnať sa a dosahovať zo zamestnania príjem na účely uspokojovania svojich potrieb sú z tohto
dôvodu prakticky nulové. Jej jediným príjmom je tak príspevok na opatrovanie, ktorý poberá v sume
340,81 eur mesačne /júl 2019/. Takýto príjem len o málo presahuje životné minimum pre jednotlivcas nezaopatreným dieťaťom, ktoré je stanovené od 1.7.2020 na 312,91 eur mesačne /opatrenie
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 174/2020 Z.z./. V konaní nebolo preukázané, že
by navrhovateľka mala nejaký príjem z brigádnickej alebo obdobnej činnosti, ako to tvrdil odporca vo

svojom odvolaní. Sama navrhovateľka uviedla, že brigádnickú činnosť pre HK Dukla Trenčín vykonávala
naposledy v roku 2017. Aj podľa odvolacieho súdu je tak zrejmé, že navrhovateľka si sama nemôže
zabezpečiť príjem kryjúci jej primeranú výživu.
12. Na druhej strane bolo v konaní preukázané, že odporca ako rozvedený manžel navrhovateľky je
zamestnaný a jeho príjem zo zamestnania je dostatočne vysoký /priemerne 622,34 eur mesačne v

čistom/ na to, aby mohol navrhovateľke prispievať na jej primeranú výživu. Zároveň súd prvej inštancie
správne konštatoval a dostatočne odôvodnil, že priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela
nebude v tomto prípade v rozpore s dobrými mravmi. Takýto záver súdu prvej inštancie potom vo svojom
odvolaní nespochybňuje ani samotný odporca.
13. Súd prvej inštancie preto správne posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa
relevantných zákonných ustanovení dospel k záveru, že je dôvodné, aby bola odporcovi uložená

povinnosť prispievať na primeranú výživu navrhovateľky ako rozvedenej manželky. Odvolací súd súhlasí
aj s výškou tohto príspevku, ako ho určil v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie. V zmysle § 75
ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Uvedené skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce
pre určenie výšky príspevku na výživu rozvedeného manžela boli súdom prvej inštancie dokazovaním

zistené a správne po právnej stránke posúdené. Výška príspevku určená súdom prvej inštancie
je primeraná k zisteným schopnostiam, možnostiam a pomerom rozvedeného manžela a dokáže
zabezpečiť primeranú výživu navrhovateľky spolu s príspevkom za opatrovanie, ktorý je navrhovateľke
poskytovaný zo strany štátu.
14. Pokiaľ odporca poukazuje vo svojom odvolaní na skutočnosť, že navrhovateľka mohla po rozvode

spolu so synom Matúšom zostať bývať v rodinnom dome, v ktorom žila spolu s odporcom počas
manželstva, a tým sa mohla vyhnúť jej súčasným nákladom na prenájom bytu, s týmto odvolací súd
nesúhlasí. Podľa tvrdení navrhovateľky, ktoré odporca nijako nepoprel, je predmetný rodinný dom
vo výlučnom vlastníctve odporcu a rozvodom manželstva tak navrhovateľka stratila akékoľvek právo
bývania v ňom a jej ďalšie zotrvania v tomto rodinnom dome tak bolo len otázkou dobrej vôle odporcu. Od

navrhovateľky nebolo možné spravodlivo očakávať, aby svoje právo bývania robila celkom závislým na
dobrej vôli odporcu, s ktorým bolo jej manželstvo rozvedené a žila tak v neustálej neistote. Ak sa potom
prihliadne na odporcom nerozporované tvrdenia navrhovateľky, že odporca navrhovateľke neustále
vykrikoval, že dom je jeho, že na dome vymení zámky, ako aj na konanie odporcu, ktorý navrhovateľke
po jej odsťahovaní z tohto rodinného domu odhlásil jej trvalý pobyt v ňom, je nepochybné, že prenájom

bytu navrhovateľkou a náklady, ktoré na to vynakladá sú celkom oprávnené.
15. Rovnako nemohol odvolací súd pri svojom rozhodovaní prihliadnuť na tvrdenia odporcu, že
navrhovateľke po rozvode manželstva zostala určitá suma spoločných finančných prostriedkov.
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré zaniklo rozvodom účastníkov nebolo doposiaľ podľa ich
tvrdenívyporiadané.Nafinančnésumy,ktorémalibyťspoločnéa ktorémalalebomávýlučnekdispozícii

ten ktorý z účastníkov, tak nie je možné nazerať ako na finančné prostriedky, ktoré by mohol účastník
oprávnene použiť pri uspokojení svojich vyživovacích potrieb bez toho, aby ich bol nútený v súvislosti s
prípadným vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov nahrádzať druhému.
16. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o určení príspevku na výživu navrhovateľky ako rozvedenej
manželky od odporcu je teda podľa odvolacieho súdu vecne správne a z tohto dôvodu bolo odvolacím

súdom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdené.
17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový
poriadok, ďalej len "CMP").

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne

príslušného súdu podľa CMP.

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky,

prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných
majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných
papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná

povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa CMP a
to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa
rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený
čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.