Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. júl 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314210743
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4314210743.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu
JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriu
Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: H. X., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom L. ul. XXXX/X, I., o vymoženie uloženej povinnosti, o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Okresného súdu Levice, č.k. 7Er/577/2014-23 zo dňa 25.mája 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil. O trovách konania rozhodne
samostatnýmuznesenímpoprávoplatnostitohtouznesenia.Svojerozhodnutieodôvodnilustanoveniami
§ 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 243f ods. 1,3,4,5,6, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 2 písm. a), § 17 ods. 3 zákona č.
129/2010 Z.z.o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, čl. 2 písm. b)
smernice Rady 93/13/EHS, § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 4
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ako aj skutočnosťami zistenými z obsahu spisu na základe
čoho dospel k záveru, že exekúciu je potrebné zastaviť.

2.Poukázalnato,žedňa07.10.2014vydalpoverenieč.5402123975,ktorýmpoverilsúdnehoexekútora
vykonaním exekúcie v prospech oprávneného. Súdny exekútor dňa 03.02.2016 postúpil súdu doplnenie
návrhunavykonanieexekúcie,ktorébolodoručenésúdnemuexekútorovidňa21.01.2016vsúladesust.
§ 39 ods. 4 a § 243f ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Súd mal za
preukázané, že oprávnený ako veriteľ uzavrel s povinným ako dlžníkom dňa 11.04.2011 zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXX. Svoj záväzkový vzťah si zabezpečili zmenkou vystavenou dňa 11.04.2011. Poukázal

na to, že povinný vystupoval ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Rovnako mal za preukázané,
že povinný mal v čase uzavretia zmluvy o úvere a v čase vystavenia zmenky postavenie spotrebiteľa.
Vychádzajúc z uvedeného mal za to, že uvedeným konaním oprávnený ako veriteľ porušil ustanovenie
§ 17 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase vystavenie zmenky. S poukazom na
uvedené skutočnosti súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že dňa 11.04.2011 uzavrel s povinným zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel zamestnania. Povinný
v zmluve o úvere uviedol a aj osobitne podpísal vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky

budú využité na tento účel. Skutočnosť, na čo konkrétne bol povinným následne poskytnutý úver aj
využitý, neskúmal, pretože je to preňho už nepodstatná informácia. Povinný ako dlžník navyše nemá zožiadneho zákona informačnú povinnosť voči veriteľovi, aby preukazoval skutočné použitie finančných
prostriedkov. Oprávnený mal za to, že zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom
úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto nie je na mieste vzťahovať na ňu výlučne

ust. Občianskeho zákonníka. Rovnako povinnému nemožno priznať postavenie spotrebiteľa, a to s
prihliadnutím na skutočnosť, že povinný predmetnú zmluvu o úvere uzatvoril za účelom výkonu jeho
zamestnania. Tvrdil, že ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa
táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Bol toho názoru, že oprávnený ako veriteľ
uzatvoril s povinným ako dlžníkom zmluvu o úvere podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

Poukázal na to, že pri podpise zmluvy o úvere vystavil blankozmenku, ktorú vlastnoručne podpísal.
Povinný mal vedomosť o tom, že na predmetnej zmenke je zmenkový úrok vo výške 0,25% denne a
bol zároveň oboznámený aj s dohodou o vyplnení zmenky. V tejto súvislosti zdôraznil, že dohodnutý
zmenkový úrok vo výške 0,25% denne nie je neprimerane vysoký a nie je ani v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku, resp. v rozpore s dobrými mravmi. Vychádzajúc z uvedených skutočností
navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania.

4.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalej
len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu v zmysle
§ 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. V predmetnom konaní je exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok sp. zn. SR 01350/13 vydaný na základe zmluvy o úvere č. 409800106 zo dňa 11.04.2011

a oprávnený s povinným si zabezpečili tento záväzkový vzťah zmenkou vystavenou povinným ako
dlžníkom.

6.Podľa§243hods.1č.233/2005Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(ďalejlen„Exekučný
poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.

aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí
exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných
po 1. apríli 2017.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť rozhodnutie, ktoré je

podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténa
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

8.Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu môže súd zastaviť
aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

9.Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým došlo k novelizácii Exekučného

poriadku, okrem iného doplnením ustanovení § 39 ods.4, § 57 ods. 1 písm. m) a tiež § 243f, ktorý
predstavuje prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia vyššie citovanej novely.
V zmysle citovaných ustanovení bola oprávnenému uložená povinnosť doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 EP do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona (teda vyššie citovanej novely)
v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti

tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 EP.
Citované ust. § 39 ods. 4 EP touto povinnosťou teda zaťažuje oprávneného v tých konaniach, ktoré sú
vykonávané na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý
je fyzickou osobou.

10.Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v návrhu na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je
fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.
Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitýmradom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti
osvedčujú.

11.Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, v exekučných konaniach,
ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri
podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh
na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

12.Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa ods. 1 nepreukáže opak, platí,
že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

13.Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote
podľa ods. 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak
exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

14.Podľa čl. 6 Smernice rady EÚ č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľský
zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej

ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm.
q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať
akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené
právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať
mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať

na inej zmluvnej strane.

15.Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, a svoje rozhodnutie správne odôvodnil. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie,

ktorý preskúmaním spisu dospel k záveru, že oprávnený a povinný si svoj záväzkový vzťah zabezpečili
zmenkou vystavenou povinným ako dlžníkom, ktorá zmenka je v rozpore so zákonom a podľa ust. § 39
Občianskehozákonníkajeabsolútneneplatná.Odvolacísúdmázato,žezmluvnédojednanieovyplnení
zmenkyzastavu,žeideospotrebiteľskývzťahaktoréneboloindividuálnedojednané,spôsobujeznačnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, a preto je neprijateľné a

tým neplatné podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

16.Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne postupoval v zmysle §243f ods. 6 Exekučného
poriadku. Súd bol povinný a zároveň oprávnený doplnený návrh na vykonanie exekúcie podľa § 243e
Exekučného poriadku opätovne preskúmať, t. j. či spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti (najmä

vo vzťahu k novému ust. § 39 ods. 4 EP). V tomto prípade je bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno
na strane oprávneného, ktorý je povinný náležite odôvodniť a aj preukázať, že nie sú dané dôvody
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Preskúmaním doplneného
návrhu na vykonanie exekúcie odvolacím súdom je zrejmé, že vzhľadom na to, že je exekučným titulom
rozhodnutie, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, je tu dôvod pre zastavenie exekúcie v zmysle § 57

ods. 1 písm. m). Rozhodcovský súd neprihliadal na neprijateľnosť zmluvných podmienok obsiahnutých v
spotrebiteľskej zmluve, alebo rozpor spotrebiteľskej zmluvy so zákonom alebo s dobrými mravmi, preto
bol súd povinný exekúciu zastaviť.

17.Pokiaľ súd zastavuje exekúciu z niektorého z dôvodov uvedených v § 57 Exekučného poriadku, môže

tak urobiť na návrh alebo bez návrhu (§ 58 ods. 1). V tejto súvislosti odvolací súd tiež poukazuje na
Uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 452/2011 zo dňa 20.10.2011, v ktorom je uvedené okrem
inéhoaj„ževzmysleust.§58ods.1EPexekúciumožnozastaviťnanávrhajbeznávrhu,pričomdôvody,
na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu sú uvedené v § 57 EP. Všeobecný
súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody

na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu
celého konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.“18.Reagujúc na námietky oprávneného, že oprávnený konal v dobrej viere, že záväzkový vzťah medzi
ním a povinným nie je spotrebiteľským, súd uvádza, že súhlasí so záverom súdu prvej inštancie.
Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je zmluvou

o spotrebiteľskom úvere, pretože sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z
ustanovenia § 1 ods. 2 a 3 a § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
rozhodnom čase, ako aj ďalšie predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou normou na to, aby sa
vzťah medzi veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu režimu tohto zákona. Námietku oprávneného o
tom, že povinný v zmluve o úvere označil, že jej je úver poskytnutý na výkon zamestnania, čo vylučuje v

zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch jeho postavenie ako spotrebiteľa, odvolací
súd nepovažoval za dôvodnú. Vopred dodávateľom naformulované vyhlásenie o poskytnutí finančných
prostriedkov na účel „výkonu zamestnania“, považoval odvolací súd za formalistický pokus vylúčiť tento
záväzkovo-právny vzťah spod pôsobnosti zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Odvolací
súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zmluvu o úvere uzatváral povinný ako fyzická osoba, pričom nebolo
preukázané, že povinný čerpal úver na výkon zamestnania. Z uvedeného je zrejmé, že vzťah medzi

oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským aj v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.

19.Odvolací súd záverom dodáva, že oprávnený, ktorý je povinný náležite odôvodniť a aj preukázať, že
nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno v danej veci neuniesol.

20.Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21.Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).