Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. apríl 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/39/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115221927
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115221927.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: D.. R. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
R. R., C. XX/XX, v konaní právne zastúpený D.. R. C., advokátom so sídlom v Prešove, Kotrádova 5,
proti žalovanému: ALKA, s.r.o. Prešov, IČO: 31 655 165, Bardejovská 42, Ľubotice, v konaní právne
zastúpený Advokátskou kanceláriou Melničák a Semančíková, s. r. o., Miletičova 1, Bratislava, v konaní

o úhradu škody vo výške 200 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov, č. k. 10C/344/2015-49 zo dňa 27.10.2016, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol s tým, že žalobca je povinný zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 420 ods. 1, ods. 3, § 421, § 442 ods. 1, § 443, § 652 ods. 1, §
653 ods. 1, ods. 2 a § 654 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 132 ods. 1 -3, § 185 ods. 1, ods. 2 CSP.
Výrok o trovách konania § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 CSP.

3. Vychádzal zo zistenia, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o úprave veci. Medzi

stranami nebolo sporné, že vec žalobcu bola daná na úpravu - vyčistenie. Súd skúmal, či boli naplnené
predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu u žalovaného. Žalobca tvrdil, že žalovaný mu spôsobil
škodu tým, že jeho vec - vetrovku vyčistil nesprávnym spôsobom, a tým ju poškodil. Žalobca nijako
nepreukázal vznik škody a jej výšku, pretože suma 200 Eur je len suma, ktorú si určil sám žalobca
ako približnú cenu jeho vetrovky v čase vzniku poškodenia. Súd však poukázal na to, že žalobca si
výrobok zakúpil 15.03.2013 a aj keď žalobca uvádzal, že výrobok je sezónny a v priebehu sezóny

ho nenosí stále, znalec v odbornom posudku, ktorý predložil žalovaný, uviedol, že výrobok patrí do
kvalitatívnej triedy „obnosený“ nad rámec jeho životnosti, keďže k poškodeniu došlo v júni 2015, teda
viac ako dva roky od zakúpenia výrobku. Nie je teda zrejmé, z čoho vychádzal žalobca pri stanovení
sumy 200 Eur ako škody, ktorá mu mala vzniknúť. Ďalším predpokladom pre vznik zodpovednosti za
škodu je preukázanie porušenia právnej povinnosti na strane žalovaného. Taktiež v tejto časti žalobca
nijako nepreukázal, že by žalovaný porušil svoju právnu povinnosť a spôsobil tak poškodenie na jeho

veci. Žalobca svoje tvrdenia nepodporil žiadnymi dôkazmi. Naopak žalovaný predložením odborného
posudku preukázal, že pri procese čistenia vetrovky postupoval v súlade s odporúčaním konfekčného
výrobcu pre daný typ ošatenia a na základe tohto odporúčania bol zvolený aj príslušný spôsob čistenia
pre automaticky čistiaci stroj. Pokiaľ teda k takýmto záverom dospel v odbornom posudku znalec, ktorý
je riadne registrovaný v zozname znalcov, súd z takéhoto posudku vychádzal. Žalobca síce v priebehu
konania spochybnil odborný posudok, sám však nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie jeho tvrdení

o tom, že odborný posudok je nesprávny, zaujatý, alebo iným spôsobom v konaní nepoužiteľný. Za
takejto dôkaznej situácie potom súd vychádzal z toho, že postup žalovaného pri čistení bol správny apokiaľ došlo k poškodeniu veci žalobcu, k takémuto poškodeniu by došlo aj inak, t. j. u každej inej osoby,
ktorej by bola vetrovka odovzdaná na čistenie. Existuje tu teda aj liberačný dôvod v súlade s § 421
Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené súd vychádzal z toho, že jedinými skutočnosťami

preukázanými žalobcom boli uzavretie zmluvy o úprave veci, odovzdanie veci žalovanému a reklamácia
vecí po jej úprave z dôvodu, že žalobcovi sa vec javila poškodená. Nič iné žalobca v konaní nepreukázal.
Tvrdenia žalobcu o porušení právnej povinnosti žalovaným ostali len v rovine tvrdení. Naopak žalovaný,
ktorý tvrdil, že žiadnu právnu povinnosť neporušil, toto svoje tvrdenie preukázal predložením odborného
posudku vyhotoveného znalcom zapísaným v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR. Znalec

skonštatoval, že v procese čistenia nedošlo na strane žalovaného k žiadnemu pochybeniu a pokiaľ po
vyčistení vec žalobcu javila známky poškodenia, išlo len o zvýraznenie už existujúceho narušenia plochy
technickejsyntetickejtextíliezdôvoduintenzívnejšiehomechanickéhonamáhania,dlhodobéhoužívania
a prirodzeného starnutia posudzovaného výrobku. Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena zo strany
žalobcu a nepreukázania jednotlivých predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu u žalovaného,
súd teda žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Vytýkal súdu prvej inštancie, že svoje rozhodnutie
založil na odbornom posudku, ktorý žalobca považuje za neobjektívny a osobu znalca za zaujatú,
keďže znalec podáva posudky pre žalovaného aj v iných veciach. Podľa žalobcu mal súd výšku škody
korigovať na základe doplneného alebo nového posudku aj v oblasti ceny v čase odovzdania vetrovky do

čistiarne. Najväčším pochybením súdu podľa žalobcu je skutočnosť, že súd predmetný spor od začiatku
neposúdilakospotrebiteľskýažalobcuopomenulosobitnepoučiťakospotrebiteľa.Navrholodvolaciemu
súdu doplniť dokazovanie, a to odborným posudkom vypracovaným iným znalcom, jeho výsluchom,
výsluchom pracovníčky čistiarne a následne rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žalobe v celom
rozsahu vyhovie, alternatívne navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

5. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a uplatnil si trovy konania.
V samotnom vyjadrení uviedol, že zo strany žalobcu nebol predložený dôkaz o nesprávnosti záverov
odborného posudku. Nebol zistený jeden z predpokladov vzniku škody, a to protiprávne konanie

žalovaného. Poukázal na postup súdu v zmysle § 208 CSP pri ustanovení znalca s tým, že poučovacia
povinnosť súdu sa týka iba procesných práv a povinností, pričom súd nemôže poučovať stranu o jej
hmotných právach. Podľa žalovaného v konaní bolo preukázané, že vetrovka vykazovala vadu na
límci už v čase jej odovzdania do čistiarne, ide o vadu ktorá vznikla v dôsledku nosenia a používania
vetrovky, žalovaný postupoval pri čistení v súlade s odporúčaním výrobcu, preto nedošlo z jeho strany

ku žiadnemu pochybeniu.

6. Žalobca vo svojom následnom vyjadrení uviedol, že vetrovka bola predložená na čistiaci proces bez
akýchkoľvek známok poškodenia s jedinou požiadavkou, aby bol vyčistený fľak na rukáve. V ostatnom
kategoricky poprel tvrdia uvádzané žalovaným v jeho vyjadrení k odvolaniu.

7. Odvolací súd na základe podaného odvolania, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP) oprávneným subjektom, teda žalobcom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané
v napadnutej časti (§ 359 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle zásad uvedených
v § 379 a násl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a

dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

8. Možno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že predmetný spor je sporom spotrebiteľský. Nemožno však
súhlasiť s tvrdením žalobcu o poučovacej povinnosti súdu v zmysle § 292 CSP. Totiž súd nemá
poučovaciu povinnosť voči spotrebiteľovi, ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom. V tomto spore žalobca

je od počiatku zastúpený advokátom. Ustanovenie § 160 ods. 3 písm. b/ CSP sa síce vťahuje iba
na poučovaciu povinnosť súdu podľa § 160 ods. 1, ods. 2 CSP, teleologickým výkladom však možno
s určitosťou dospieť k záveru, že súd v takomto prípade (spotrebiteľ zastúpený advokátom) nemusí
poučovať ani podľa § 292 CSP. Keďže ide o spor spotrebiteľský, súd vzhľadom na námietku žalobcu
o objektívnosti odborného posudku, mal v tomto prípade postupovať podľa § 295 CSP, a takýto dôkaz

zabezpečiť sám.

9. Súd prvej inštancie založil svoje závery aj na listinných dôkazoch, čo bezpochyby vyplýva zo 4. bodu
napadaného rozsudku: „ Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením s dokladom okúpe č. XXXXXX, dokladom o odovzdaní vetrovky na čistenie, reklamačným listom zo dňa 21.05.2015,
výzvou na zaplatenie, znaleckým posudkom č. 280/2015, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil
tento stav“. Súd prvej inštancie síce hovorí vo svojom rozhodnutí o znaleckom posudku č. 280/2015,

ide však iba o odborný posudok, ktorý nie je potom ani znaleckým posudkom v zmysle § 208 CSP ani
súkromným znaleckým posudkom v zmysle § 209 CSP. Tento posudok je tak bezpochyby odborným
vyjadrením v zmysle § 206 CSP.

10. Spôsob vykonania dôkazu listinou upravuje § 204 CSP. V prípade, ak ide o listiny, ktoré boli strane

sporu v priebehu konania doručené, a zároveň strana, ktorá listinu nepredložila, listinu, alebo jej obsah
nespochybnila, postačí, ak súd na takúto listinu iba odkáže. Vždy však musí byť vykonanie dôkazu
listinou zaznamené, a musí byť zrejmé, akú informáciu súd z listiny čerpal. Všetky listinné dôkazy,
na ktorých súd prvej inštancie založil svoje závery boli žalovanému doručené, ich obsah žalovaný
nespochybnil, absentuje však v zápisnici z pojednávania záznam o ich vykonaní. Takto je potom
potrebné konštatovať, (i) že súd prvej inštancie oprel svoje závery aj o dôkazy, ktoré neboli vykonané v

súlade s § 204 CSP, a (ii) že zistenia, ktoré súd ako zásadne významné pre právne použitie veci urobil z
takto vadne vykonaných dôkazov, nebolo možné pri rozhodovaní použiť. Uvedené rovnako potom bráni
vykonať dokazovanie na odvolacom súde postupom podľa § 384 CSP.

11. Preto odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil

napadnutý rozsudok a postupom podľa § 391 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

12. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať, vyporiadať sa s v tomto rozhodnutí
vytýkanými nedostatkami, ďalej sa vyporiadať aj so všetkými odvolacími námietkami a argumentáciou

strán, a následne vo veci znova rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite v zmysle zásad uvedených v
§ 220 ods. 2 CSP odôvodniť.

13. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.