Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. august 2015

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 0T/16/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7915000051

Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Nadzam

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2015:7915000051.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Trebišov Mgr. Jozef Nadzam na hlavnom pojednávaní konanom dňa
20.8.2015

r o z h o d o l :

Obžalovaný O. T., R.. XX.XX.XXXX v Trebišove, trvale bytom
T., H. XXXX/X

j e v i n n ý , že ,

dňa 5.2.2015 okolo 9.00 hod. pred vchodovými dverami obytného bloku na ul. U. Č..XXXX/X C. T. a po
predchádzajúcom nedorozumení fyzicky napadol svoju manželku I. T. ako i svojho nevlastného syna S.
D., ktorý jej pribehol na pomoc, pričom sa im obom opakovane, viackrát vyhrážal pobitím a polámaním,
čím u nich vzbudil obavu, v dôsledku ktorej vec oznámili na polícii,

t e d a

inému sa vyhrážal ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin
spáchal na chránenej osobe

t ý m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm.b/ Tr.zákona.

Z a t o h o o d s u d z u j e :

Podľa § 360 ods.2, § 37 písm.m/, § 38 ods.4 Tr.zákona na trest odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať)
mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods.2 písm.a/ Tr.zákona pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje obžalovaného do ústavu
s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Vykonaným dokazovaním súd zistil skutkový stav tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný O. T. v prípravnom konaní popieral spáchanie skutku a na hlavnom pojednávaní vyhlásil,
že nie je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Obžalovaný uviedol, že v čase skutku žil
oddelene od svojej manželky ako aj od syna, v to ráno išiel za manželkou odniesť deťom tašky do školy,
jeho manželka pred bytovkou niečo zametala, pýtal sa jej prečo nešli deti do školy, začali sa hádať, ona
ho provokovala, na čo reagoval tak, že ju udrel rukou po hlave, ona vtedy začala kričať, nevlastný syn
S. D. ho fyzicky napadol tak, že ho udrel rukou do tváre, vyhrážal sa mu, že nech nejde na tábor, že ho

tam zbijú. Tvrdil, že manželka aj nevlastný syn ho krivo obvinili. Kým v prípravnom konaní uviedol, že
manželku udrel rukou po hlave, na hlavnom pojednávaní to už popieral.

Zo spáchania skutku obžalovaného usvedčovala v prípravnom konaní poškodená I. T., manželka
obžalovaného, ktorá uviedla, že v čase skutku nebývali v spoločnej domácnosti, dňa 5.2.2015 ráno vyšla

pred dvere bytovky, zametala sklo z okna, ktoré deň predtým vo večerných hodinách rozbil obžalovaný,
čo oznamovala na polícii. Potom čo prišiel za ňou obžalovaný mu uviedla, že s ním nechce mať nič
spoločné a nechce sa s ním rozprávať, na čo on reagoval tak, že začal ju biť rukami do tváre, ona sa
zľakla a začala hlasno kričať, na čo rýchlo pribehol jej najstarší syn S. D., na toho sa rukou napriahol
obžalovaný, chytil ho jednou rukou za bundu na hrudníku a druhou rukou sa ho snažil udrieť do tváre,

synoviS.sapodarilovytrhnúťobžalovanémuzrúkahneďnatozavolalcezsvojmobilpolíciu.Kýmčakali
na policajnú hliadku, obžalovaný hlasno kričal, vyhrážal sa im, že nech sa nikde neukazujú, že ich zbije
spolu so svojou rodinou, nech sa vonku neukazujú, že ich všetkých poláme, pričom tieto vyhrážky stále
opakoval. Ona sa veľmi zľakla a svojho manžela sa veľmi bojí, lebo v minulosti ju už viackrát napadol
a zbil. Tvrdila, že si myslí, že všetky vyhrážky voči nej aj synovi myslel vážne, obžalovaný sa k nej aj

k deťom správa veľmi agresívne, hlasno kričí a na ňu fyzicky útočí. Má strach chodiť do mesta, lebo
už viackrát ju v meste našiel a vykričal sa na ňu a aj ju zbil, v minulosti keď sa jej vyhrážal bitkou, tak
to aj spravil.

Na hlavnom pojednávaní táto svedkyňa zmenila svoju výpoveď a tvrdila, že v inkriminovaný deň sa s

manželom iba pohádali kvôli deťom, manžel sa jej nevyhrážal ani na ňu fyzicky neútočil. Tvrdila rovnako,
ženevyhrážalsaobžalovanýanijejsynovi,ktorýtambolprítomný.Uviedla,žesmanželomsaužzmierila
a to po jeho vzatí do väzby. Ako dôvod väzby výpovede uviedla, že bola naňho nahnevaná, lebo si
nadávali.

Zo skutku je obžalovaný usvedčovaný svedkom poškodeným S. D., ktorý v prípravnom konaní potvrdil
výpoveď druhej poškodenej matky I. T. a uvádzal, že v čase skutku bol doma, matka išla pred bytovku
zametať sklo z rozbitého okna ich garsónky, ktoré rozbil deň predtým obžalovaný, zrazu počul veľký krik,
na čo vybehol vonku pred bytovku a tam videl ako jeho nevlastný otec , teda obžalovaný bije jeho matku
tak, že ju rukami udieral do tváre a to aj napriek tomu, že ona si tvár skrývala rukami. Obžalovaného

začal od matky ťahať preč, pričom obžalovaný zaútočil aj naňho, chytil ho rukou za bundu na hrudníku a
druhou rukou zovretou v päsť sa ho snažil udrieť do tváre, na čo on sa mu vytrhol a uhol, čiže obžalovaný
ho neudrel. Vtedy aj jeho matka ho začala brániť tak, že sa medzi nich postavila, ako sa mu podarilo
vytrhnúť O. T. z rúk, zo svojho mobilu rýchlo volal na políciu. Kým došla na miesto policajná hliadka,
obžalovaný na matku hlasno kričal a vyhrážal sa obom slovami, že ich zbije spolu so svojou rodinou, že

nech sa vonku neukazujú, že ich všetkých poláme, že jeho poláme spolu so svojím bratom ,pričom tieto
vyhrážky opakoval stále, neustále hlasno na nich kričal, do príchodu polície na mieste ešte aj zvolával
svoju rodinu, ktorá býva pri nich,aby aj táto ich prišla zbiť, no nikto sa k nemu nepridal. Svedok uviedol,
že obžalovaný sa správa k matke ako aj k nemu veľmi vulgárne, agresívne, matku viackrát zbil, čo
oznamovala aj na polícii, má strach chodiť do mesta, lebo obžalovaný keď je nervózny, správa sa ako

nenormálny a vtedy by sa len bil. Keď sa matke v minulosti vyhrážal bitkou, tak ju aj zbil.

Na hlavnom pojednávaní tento svedok využil svoje právo a nevypovedal.

Z výsluchu svedka O. N., suseda poškodenej vyplynulo, že v inkriminovaný čas bol doma, počul hlasný

krik zvonku, cez okno videl I. T. a obžalovaného ako sa hádajú, ale čo presne, to nevedel uviesť, lebo imnerozumel, hneď zatvoril okno a viac sa o veci nestaral. Svedok tvrdil, že nevidel, či došlo k fyzickému
ataku alebo k vyhrážkam.

Z výsluchu svedka K. D., príslušníka Obvodného oddelenia PZ Trebišov vyplynulo, že bol jedným
z členov policajnej hliadky, ktorá sa dostavila na miesto skutku, uvádzal, že po príchode na miesto
riešili problém medzi obžalovaným a jeho manželkou a najstarším synom, zistili, že obžalovaný mal
napadnúť fyzicky manželku, že sa mali pohádať, obžalovaného spacifikovali, umiestnili do vozidla a
cestou obžalovaný uvádzal „keď sa vrátim naspäť k nim, aj tak ich pozabíjam a keď nie ja, tak moji

príbuzní“. Svedok uviedol, že na mieste skutku po ich príchode sa v blízkosti nachádzali obžalovaný,
poškodená, nejakí dvaja chlapci a niekoľko menších detí. Svedok uviedol, že po ich príchode už k
fyzickému útoku obžalovaného na poškodených nedošlo akurát títo stáli oproti sebe, hádali sa, pričom
došlo k sácaniu sa obžalovaného s jeho nevlastným synom S. D..

Z výsluchu svedka W. J., druhého člena policajnej hliadky, ktorá sa dostavila na miesto skutku vyplynulo,

že bol vyslaný na miesto incidentu, ktoré oznámil oznamovateľ S. D., pri vyťažovaní na mieste činu zistil,
že malo dôjsť k fyzickému napadnutiu poškodenej, k nejakým vyhrážkam, pričom toto zistili od I. T. a od
S. D.. Počas ich prítomnosti do seba obžalovaný a S. D. slovne skočili, obžalovaného zobrali na útvar,
pričom cestou v služobnom vozidle na policajný útvar sa obžalovaný vyslovil, že keď ho pustia, že sa tam
aj tak vráti a že ich pozabíja a keď nie, tak jeho brat, že aj tak ich všetkých nepozatvárajú a niekto tam už

pôjde. Svedok potvrdil, že po ich príchode na miesto skutku videl iba sácanie sa obžalovaného a jeho
nevlastného syna S. D., na mieste skutku videl obžalovaného, oznamovateľa, poškodenú. Pri výsluchu
na hlavnom pojednávaní keď bol požiadaný prokurátorom, či videl na mieste skutku niektorú zo svedkýň,
ktorévypovedaliprednímazostalivpojednávacejmiestnostiuviedol,žeširšieokolienevnímal.Rovnako
na otázku, že keď si pamätá čo obžalovaný hovoril v aute, či si nepamätá čo rozprával alebo kričal

obžalovaný a oznamovateľ pri sácaní medzi sebou, svedok uviedol, že slová, ktoré uviedol obžalovaný
vo vozidle si zapamätal iba z tohto dôvodu, pretože takéto slová nepočuje každý deň.

Z výsluchu svedkyne K. T. vyplynulo, že v čase skutku bola doma, býva na ulici J., čo je vedľajšia ulica
s ulicou U., D. R. X. poschodí, z bytu počula silné hlasy, preto pozerala cez otvorené okno, aby počula

o čo ide, pozorovala, že pred bytovkou na ul. U. sa hádajú nejaké osoby, pričom tieto osoby spoznala,
pretože ich stretáva bežne v meste, videla 4 osoby, bola tam pani T.,obžalovaný, jeden chlapec a ešte
nejaká menšia osoba, asi 10-ročné dieťa, pravdepodobne to bol chlapec a počula iba, že obžalovaný sa
so svojou družkou hádal. Nerozumela na čom sa hádajú, iba počula slovo „deti“. Svedkyňa T., že videla
obžalovaného a poškodenú ako boli vzdialení od seba 10 metrov, raz pobehol obžalovaný smerom k

poškodenej, potom cúvol, potom sa zase rozbehla poškodená smerom k obžalovanému a tiež sa vrátila.
Svedkyňa tvrdila, že nepočula ho strany obžalovaného na adresu poškodenej nejaké vyhrážky, pretože
nerozumela slová. Svedkyňa zároveň uviedla, že okno otvorila až potom čo počula krik alebo zvýšený
hlas, teda až po nejakom čase od začiatku incidentu.Svedkyňa uviedla,že v meste stretla jednu známu,
K. Č., bytom Trebišov, ktorá býva na celkom inej ulici, ktorej povedala čo videla 5.2. ráno, pýtala sa jej,

či nevie niečo o uvedenom incidente, na čo pani Č. mala túto skutočnosť oznámiť poškodenej I. T. a z
tohto dôvodu ona ju aj navrhla resp.prostredníctvom obhajcu obžalovaného navrhla ju v konaní vypočuť
ako svedkyňu. Svedkyňa tvrdila, že na incident sa pýtala pani Č., pretože ju videla neďaleko miesta
incidentu 5.2.2015.

Z výsluchu svedkyne C. J. vyplynulo,že potom čo obžalovaný bol vzatý do väzby, bývala u poškodenej I.
T., pričom nie sú príbuzní, uviedla, že so synom poškodenej I. T. S. D. žijú ako druh a družka, svedkyňa
tvrdila, že v čase incidentu bola v byte na ulici U., že asi po dvoch minútach čo začal incident vyšla dole,
pričom videla, že medzi obžalovaným a poškodeným nedošlo k fyzickým útokom ani k vyhrážkam. Na
to prišli policajti a zobrali obžalovaného na policajný útvar.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu a priloženej fotodokumentácie nevyplývajú žiadne zásadné
skutočnosti z hľadiska priebehu skutku.

Zo zápisu o dychovej skúške vyplýva, že obžalovaný v deň skutku, teda 5.2.2015 v čase o 10.51

hod. bola obžalovanému nameraná hladila 0,06 mg/l alkoholu v dychu. Z výpisu z ústrednej evidencie
priestupkov na obžalovaného vyplýva, že dňa 19.2.2014 v popoludňajších hodinách sa dopustil
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu keď sa pred budovou OO PZ Trebišov mali vzájomne
fyzicky napádať s osobou, ktorá tu nie je uvedená a nerešpektoval výzvy príslušníkov obvodnéhooddelenia PZ Trebišov, za čo mu bola uložená pokuta 20,-eur, dňa 3.4.2014 sa mal dopustiť ďalšieho
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu keď fyzicky napadol a vulgárne vynadal O. T., matke, a
vzbudzoval verejné pohoršenie a neuposlúchol výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci, za

čo mu bolo uložené pokarhanie.

Zo správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 27.1.2015 vyplýva, že dňa 19.1.2015 v
popoludňajších hodinách keď prišiel domov za svojou manželkou Silviou, pohádali sa, pri hádke ju udrel
päsťou do oblasti tváre, následne ju rukou chytil za krk a sotil ju na posteľ, pričom podozrivý O. T. k

tomuto skutku uviedol, že stratil nervy a udrel ju otvorenou dlaňou raz do oblasti oka, následne ju chytil
za kabát a silno ju sotil. Z ďalšej správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 30.1.2015 vyplýva,
že obžalovaný dňa 20.1.2015 fyzicky napadol svoju manželku I. T. a vulgárne jej vynadal,páchateľ O.
T. sa k oznámeniu svojej manželky odmietol vyjadriť.

V prípade oboch správ o výsledku objasňovania priestupku vyplýva, že tieto boli predložené príslušnému

Okresnému úradu odboru všeobecnej vnútornej správy Trebišov na prejednanie priestupku, pričom súdu
nie je známy výsledok týchto priestupkových konaní.

Z odpisu z registra trestov na obžalovaného vyplýva, že tento bol doposiaľ 15-krát odsúdený za rôznu
trestnú činnosť, naposledy bol odsúdený tunajším súdom v roku 2014.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn.0T/60/2014 vyplýva, že trestným rozkazom zo dňa 17.4.2014,
ktorý nadobudol právoplatnosť toho istého dňa bol obvinený O. T. uznaný vinným z prečinu útoku na
verejného činiteľa a podľa § 324 ods.1 Tr.zák. mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov,
výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov, pričom skutku sa mal

dopustiť 16.4.2014 tak, že v podnapitom stave po prevzatí pokutového bloku na pokutu nezaplatenú na
mieste, ktorá mu bola uložená príslušníkmi Mestskej polície v Trebišove v kancelárii Mestskej polície sa
začal agresívne správať na adresu oboch členov mestskej polície a začal sa vyhrážať slovami, že ich
pozabíja, že si na nich počká a že skončia.

Po vykonanom dokazovaní súd zhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i vo vzájomnom súhrne a dospel k
záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods.1,ods.2 písm.b/ Tr.zákona,pretože 5.2.2015 sa vyhrážal ťažkou ujmou
na zdraví svojej manželke ako aj nevlastnému synovi, obžalovaný síce v konaní popieral spáchanie
skutku,ale z tohto je usvedčený výpoveďou svedkyne I. T., jeho manželky ako aj S. D., nevlastného

syna. Poškodená I. D. síce na hlavnom pojednávaní zmenila svoju usvedčujúcu výpoveď a ako
dôvod uvádzala, že bola v čase skutku alebo po ňom nahnevaná, preto podala trestné oznámenie na
manžela. Poškodený S. D. ale svoju usvedčujúcu výpoveď z prípravného konania nezmenil, na hlavnom
pojednávaní, iba využil svoje právo a vo veci nevypovedal.

Zospáchaniaskutkuobžalovanéhonepriamousvedčujúajobajapolicajti,príslušnícihliadky,ktoríbolina
mieste činu, ktorí prevážali obžalovaného v služobnom vozidle na policajné oddelenie, pričom obidvaja
zhodneuviedli,žeajpočasprevozusaobžalovanývyhrážalpoškodeným,žeaksavráti,takichpozabíja,
prípadne pokiaľ to neurobí on, že to urobí niekto z jeho rodiny.

Z výsluchu svedka O. N. nevyplynuli žiadne zásadné skutočnosti, tento uviedol, že potom čo počul na
ulici krik, zatvoril okno svojho bytu a o túto záležitosť sa viac nestaral.

Obhajoba až v konaní pred súdom navrhla vypočuť svedkyňu T. O. J.. Z výsluchu svedkyne J. vyplynulo,
že táto žije v spoločnej domácnosti s poškodenou I. T., táto uvádzala, že v čase incidentu bola doma až

po istom čase uvádzala, že asi po dvoch minútach od začatia incidentu vyšla vonku pred bytovku a v
čase svojej prítomnosti nevidela žiadne fyzické útoky obžalovaného na poškodenú ani poškodeného a
rovnako nepočula žiadne vyhrážky. Z výsluchu svedkyne T. vyplynulo, že incident videla z bytovky na
vedľajšej ulici zo 6.poschodia, pričom rozumela iba jedno slovo a to deti, nepočula žiadne vyhrážky a
nevidela ani fyzický útok obžalovaného na poškodenú, pričom aj táto svedkyňa uviedla, že nepozorovala

incident od samého začiatku, ale až po určitom čase keď počula krik z vedľajšej ulice.

Výpovede svedkyne J. O. T. súd považuje za tendenčné a účelové, svedkyňa C. J. v podstate žije v
jednom byte so I. T.Š., ktorá zmenila výpoveď a to a o družka nevlastného syna obžalovaného. Pokiaľide o svedkyňu T.Á., súd neverí jej tvrdeniam, resp.je otázne, prečo v konaní nebola svedčiť svedkyňa
Č.Á., ktorú svedkyňa T. označila ako prítomnú na mieste činu. Svedkyňa T. zároveň pri výsluchu tvrdila,
že na mieste činu videla obžalovaného, poškodenú, dvoch chlapcov a jedno asi 10-ročné malé dieťa,

pravdepodobne chlapca, pričom vôbec neuvádzala, že by na mieste činu videla svedkyňu C. J.. Naviac
tieto svedkyne nepozorovali incident od samého začiatku.

Zároveň poukazuje na výpis z evidencie priestupkov ako aj na správy z objasňovania priestupkov z
januára2015,zktorýchpodľanázorusúdujasnevyplývatendenciakpáchaniupodobnejčinnosti.Naviac

súd poukazuje na posledné odsúdenie obžalovaného v rámci tzv.superrýchleho konania keď sa vyhrážal
príslušníkom mestskej polície za uloženie blokovej pokuty.

Z uvedeného je zrejmé, keďže ..existujú priame usvedčujúce dôkazy, ďalšie nepriame dôkazy a to
výsluchysvedkov,príslušníkovpolicajnéhozboru,ktoríbolinamiestečinuaktoríprevážaliobžalovaného
v služobnom vozidle na policajné oddelenie, súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného, zmenu

výpovede poškodená I. T.Á. odôvodnila tým,že bola nahnevaná a že sa s obžalovaným už po jeho vzatí
do väzby už zmierili, čo súd považuje za úplne tendenčné a účelové v snahe privodiť obžalovanému
v konaní oslobodenie. Naviac z odpisu z registra trestov na obžalovaného je nepochybná jeho trestná
minulosť.

Podľa § 34 ods.4 Tr.zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd zobral do úvahy jednu priťažujúcu okolnosť a to, že v minulosti už bol za trestný

čin odsúdený, nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a preto vychádzal z ustanovenia § 38 ods.4 Tr.por.
zvýšil dolnú hranicu trestu odňatia slobody. Jedna tretina v tomto konkrétnom prípade predstavuje 10
mesiacov a upravená trestná sadzba predstavuje 16 až 3 roky. Súd uložil obžalovanému trest odňatia
slobody v trvaní 20 mesiacov, teda v dolnej polovici trestnej sadzby a uložil mu trest nepodmienečný,
pretože tento trestný čin spáchal počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia tunajším

súdom sp.zn.0T/60/2014.

Keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku obžalovaný nebol vo výkone trestu odňatia
slobody za úmyselný trestný čin, pre výkon trestu ho zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní
odo dňa jeho vyhlásenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.