Rozsudok – Poistenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. október 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/22/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118209743
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4118209743.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa, so sídlom 29.
augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti žalovanému: J. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.
V. zastúpenému JUDr. Ivanom Kochanským, advokátom so sídlom Farská 33, 949 01 Nitra, o zaplatenie
sumy 826,40 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k.
16C/120/2018-67 zo dňa 30.10.2019 v spojení s opravným uznesením č. k. 16C/120/2018-75 zo dňa
26.11.2019 rozhodol

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 826,40 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku a II. výrokom rozhodol, že žalobcovi sa
nepriznáva náhrada trov konania. Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie
§ 120 ods. 2, 3, § 178 ods. 2, § 238 ods. 1, 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o sociálnom poistení), § 420 ods. 2, § 441 Občianskeho
zákonníka, § 193 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Výrok o
trovách konania odôvodnil podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP. V odôvodnení rozsudku súd uviedol,
že žalobca si uplatnil nárok v zmysle § 238 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov z titulu samostatného regresného nároku, ktoré má vo vzťahu k ustanoveniam
Občianskeho zákonníka o náhrade škody povahu špeciálneho ustanovenia. Pomer špeciality tohto
ustanovenia teda znamená, že právny vzťah, ktorého sa uvedené ustanovenie týka, sa v otázkach,
ktorého nie sú upravené, riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka o náhrade škody. Vykonaným
dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný bol uznaný vinným, že dňa 29.11.2014 v čase okolo
11.55 hodine v K. v priestoroch pavilónu F výstaviska U. fyzicky napadol S. O. (poškodenú) tak, že ju
udrel otvorenou dlaňou ruky do tváre, v dôsledku čoho spadla na zem a udrela si hlavu o betónovú
dlažbu, čím jej spôsobil ľahké zranenia, a to pomliaždenie ľavej strany dolnej čeľuste, ľahký otras mozgu,
natiahnutie svalstva krku po neúrazovom degeneratívnom poškodení krčnej chrbtice, vyžadujúce si
lekárske vyšetrenie a ošetrenie s obmedzením v obvyklom spôsobe života do 7 dní. Uvedené bolo
preukázané rozhodnutím Okresného úradu Nitra č.k. OU-NR-OVVS2-2017/039378 zo dňa 15.11.2017
o uložení sankcie za priestupok, ktorý sa stal právoplatným dňa 08.01.2018. V zmysle § 193 CSP je
súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný priestupok alebo iný správny
delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal. Pokiaľ žalovaný zastával
názor, že priestupkové konanie, resp. rozhodnutie správneho orgánu bolo nezákonné (nedopustil sa
protiprávneho konania, absencia príčinnej súvislosti, priestupok nemal byť prejednaný pre uplynutie

doby, fikcia doručenia rozhodnutia nebola uplatnená v súlade so zákonom...), mohol a mal sa domáhať
jeho zrušenia v správnom konaní. Uvedené však neurobil, a preto všetky jeho námietky smerujúce k
rozkazu o uložení sankcie za priestupok považoval súd za neopodstatnené.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie poukázal na to, že rozhodnutím Okresného úradu Nitra
č.k. OU-NR-OVVS2-2017/039378 zo dňa 15.11.2017, ktorým bol viazaný, bolo dostatočne preukázané,
že došlo k protiprávnemu konaniu zo strany žalovaného a že ním bola preukázaná aj príčinná súvislosť
medzi vznikom škody a konaním žalovaného. Súd mal teda u žalovaného nepochybne preukázané
všetky znaky vzniku zodpovednosti za škodu. Žalobca poškodenej za dobu trvania práceneschopnosti
vyplatil dávky v sume 826,40 eura. Žalovaný namietal nárok žalobcu čo do výšky s tým, že dávky
boli vyplatené nad rámec, lebo poškodená mala byť práceneschopná len 7 dní a ak je súd viazaný
rozhodnutím o priestupku, je viazaný aj dĺžkou práceneschopnosti tam uvedenou. Navrhol pripojiť trestný
spis a najmä znalecký posudok. Súd prijal záver, že nie je viazaný dobou obmedzenia poškodenej v
obvyklom spôsobe života stanovenou v priestupkovom konaní, čo do rozsahu 7 dní, keďže v civilnom
konaní mohlo byť zistené a preukázané, že poškodená mohla byť obmedzená v obvyklom spôsobe
života aj vo vyššom rozsahu, než aká bola ustálená v priestupkovom konaní, obdobne ako je to pri
stanovení minimálnej výšky škody zistenej v adhéznom konaní. Podľa znaleckého posudku poškodená
mala byť obmedzená v obvyklom spôsobe života po dlhšiu dobu ako 7 dní, a to po dobu 14 dní, a z tohto
záveru súd vychádzal aj pri právnom názore prezentovanom na prvom pojednávaní, keďže neexistovali
žiadne iné dôkazy, ktoré by tento záver spochybňovali. Súd nárok žalobcu považoval za čiastočne
dôvodný za dávky vyplatené po túto dobu (14 dní, resp. 4 dní, keďže prvých 10 dní práceneschopnosti
nevyplácal žalobca, ale zamestnávateľ). Žalobca predložením vyjadrenia ošetrujúcej lekárky preukázal,
že celá dĺžka pracovnej neschopnosti u poškodenej bola na následky ublíženia na zdraví spôsobenom
žalovaným. Tento dôkazný prostriedok bol doručený aj právnemu zástupcovi žalovaného, no ten
v tomto smere nenavrhol žiadne dokazovanie a keďže sa nasledujúceho pojednávania bez svojej
viny nezúčastnil, nereagoval na zmenený právny názor, a súd žalobe vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti a závery v celom rozsahu vyhovel.

3. Opravným uznesením súd prvej inštancie podľa § 224 CSP opravil dátum svojho rozsudku tak, že
správny dátum je „30. októbra 2019“, namiesto nesprávneho „30. novembra 2019“ .

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal rozsudok zmeniť a
žalobu zamietnuť, prípadne zmeniť a zaviazať ho len na sumu 29,30 eura. S odkazom na ustanovenie
§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Uviedol, že súd nesprávne vychádzal z potvrdenia ošetrujúcej lekárky, podľa ktorého poškodená
bola PN od 29.11.2014 do 3.03.2015 a že celá dĺžka PN bola len na následky ublíženia na zdraví.
Žalovaný poukázal na znalecký posudok vypracovaný v trestnom konaní, v ktorom sa znalec vyjadril
aj ku skutočnej dĺžke doby liečenia a doby práceneschopnosti poškodenej, ktorá bola spôsobená v
dôsledku neúrazového degeneratívneho poškodenia krčnej chrbtice poškodenej; toto mohlo podstatne
predĺžiť dobu liečenia a dobu jej práceneschopnosti. Reálna doba liečenia mala byť podľa znalca 14
dní a celková doba obmedzenia v obvyklom spôsobe života bola do 7 dní. Súd teda ponechal bez
povšimnutia uvedené degeneratívne poškodenie krčnej chrbtice konštatované znalcom, čo však nebolo
v príčinnej súvislosti s následkom konania žalovaného. Je zrejmé, že ošetrujúca lekárka vychádzala
zo subjektívnych tvrdení poškodenej, lebo v správe neuviedla žiadne odborné vyšetrenia. Znalecký
posudok má vyššiu hodnotu, ako správa všeobecného lekára, a ak aj znalec nemal k dispozícii celú
lekársku dokumentáciu, vyjadroval sa ku konaniu žalovaného a jeho následkom na zdravotnom stave
poškodenej, čo bolo podstatné k trestnému konaniu. Preto nepovažoval za potrebné vyjadriť sa k dôkazu
predloženému žalobcom, teda k správe všeobecnej lekárky a túto vyvracať. Žalobca plnil od 09.11.2014,
t. j. po uplynutí 11 dní od úrazu, hoci obmedzenie v bežnom spôsobe života u poškodenej bolo len v
trvaní 7 dní. On je ochotný maximálne sa stotožniť s predbežným právnym názorom súdu prvej inštancie
vysloveným na pojednávaní dňa 25.09.2019, na základe ktorého potom žalobca predložil vyčíslenie
nároku na nemocenské dávky v rozsahu 4 dní, čo je 29,30 eura. Znalec Q.. V. hovorí o reálnej dobe PN
14 dní a o obmedzení v bežnom spôsobe života v dĺžke 7 dní.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasil
s tvrdením žalovaného, že znalecký posudok má vyššiu hodnotu, než správa všeobecného lekára,
pretože súd nie je obmedzovaný zákonnými predpismi v tom zmysle, ako ten či onen dôkaz hodnotiť -

ide o zásadu voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 191 CSP. Súd nie je viazaný poradím významu a
preukaznej sily jednotlivých dôkazov. V tomto smere žalobca poukázal na závery Ústavného súdu SR v
náleze sp. zn. III.ÚS 117/2012 zo dňa 13.06.2012. Uviedol, že znalecký posudok a potvrdenie ošetrujúcej
lekárky predstavujú dôkazy rovnakej právnej sily, dokonca je nepochybné, že ošetrujúca lekárka mala
k dispozícii kompletnú zdravotnú dokumentáciu poškodenej, a preto mohla objektívne zhodnotiť všetky
aspekty, ktoré sa týkajú zdravotného stavu a priebehu liečenia poškodenej, vrátane prípadných akútnych
a nečakaných prejavov, progresie a komplikácií, a ktoré môže objektívne poznať iba ošetrujúci lekár, nie
však znalec vychádzajúci z neúplnej zdravotnej dokumentácie. Súd preto správne vyhodnotil potvrdenie
ošetrujúcej lekárky ako dôkaz, ktorý mal pre posúdenie a rozhodnutie veci väčší význam.

6. Krajský súd v K. ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) a po prejednaní
veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej
inštancie podľa ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 387
ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Ustanovenie § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zakladá regresný nárok sociálnej poisťovne
voči tretím osobám, ak sú splnené zákonné predpoklady v ňom uvedené. Poskytovaním dávok
nemocenského poistenia alebo dôchodkového zabezpečenia, na základe ktorých vznikol oprávneným
osobám nárok v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb, nepochybne sociálnej
poisťovni vzniká majetková ujma. V súdnom konaní pri uplatnení nároku poisťovne súd musí skúmať
splnenie obdobných podmienok ako v prípadoch náhrady škody (vznik škody, konanie tretej osoby,
príčinná súvislosť medzi konaním tretej osoby a vznikom škody a zavinenie), no aj napriek tomu s
ohľadom na úpravu v ustanoveniach zákona o sociálnom poistení a s ohľadom na celkovú koncepciu
tohto právneho predpisu nejde o klasické právo poškodeného na náhradu škody, ako ho má na
mysli Občiansky zákonník v ustanovení § 420 a nasl. Tento regresný nárok je svojím charakterom
samostatným nárokom na náhradu škody majúceho povahu špeciálneho ustanovenia vo vzťahu k
ustanoveniam Občianskeho zákonníka o náhrade škody.

8. Z obsahu spisu v tejto veci vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia žalovanej
sumy na tom základe, že S. ako poškodenej v dôsledku protiprávneho konania žalovaného dňa
29.11.2014 vyplatil dávky nemocenského poistenia počas dočasnej práceneschopnosti, pričom sa
opieral o zákonné ustanovenie § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého má Sociálna
poisťovňa právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich
zavineného protiprávneho konania, s tým, že výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením
príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok. Súd prvej inštancie
žalobe vyhovel vychádzajúc okrem iného najmä zo správy ošetrujúcej lekárky, ktorá potvrdila trvanie
práceneschopnosti poškodenej odo dňa 29.11.2014 do 31.03.2015 výlučne z dôvodu následkov
ublíženia na zdraví. Súd zároveň konštatoval, že lekárka mala k dispozícii kompletnú zdravotnú
dokumentáciu, zatiaľ čo znalec Q.. V., ktorý podával znalecký posudok pre účely trestného konania a
ktorý uviedol kratšiu dobu liečenia po ublížení na zdraví s tým, že kompletnú zdravotnú dokumentáciu
nemal k dispozícii. Vyhovenie žalobe súd prvej inštancie odôvodnil s ohľadom na zistené skutočnosti
uvedené vyššie v bodoch 1., 2. aplikujúc nielen ustanovenie § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení,
ale aj ustanovenie § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V danom prípade bol daný dôvod najmä
na aplikáciu ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za
škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. V tomto prípade porušenie právnej povinnosti zo
strany žalovaného a v nadväznosti na to aj poškodenie zdravia napadnutej osoby a príčinná súvislosť
s liečením boli nesporne preukázané právoplatným rozhodnutím vydaným v správnom konaní, ktoré v
konečnom dôsledku žalovaný v podanom odvolaní ani nenamietal.

9. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu § 238 ods. 1
zákona o sociálnom poistení, pretože poškodená nemohla byť práceneschopná v príčinnej súvislosti s
jeho protiprávnym konaním od 29.11.2014 až do 31.03.2015, keďže to podľa neho bolo vylúčené závermi
znaleckého posudku Q.. V.. Navyše konštatoval, že znaleckému posudku mal súd prikladať väčšiu
dôležitosť, než správe ošetrujúcej lekárky. Odvolací súd sa s týmto názorom žalovaného nestotožnil. Je
zrejmé, že základ nároku žalobcu bol v konaní preukázaný a že spor medzi žalobcom a žalovaným bol

napokon len čo do výšky žalovanej sumy, ktorá podľa žalovaného žalobcovi nepatrí, lebo poškodená
nebola práceneschopná v uvedenom období výlučne v príčinnej súvislosti s ublížením na zdraví, ale
podľa neho dlhšie trvajúca práceneschopnosť musela byť na následky iných ochorení poškodenej.
Súd prvej inštancie podľa odôvodnenia opísaného v napadnutom rozsudku hodnotil vykonané dôkazy
v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Žalobca doložil správu všeobecnej lekárky poškodenej (v spise
na č. l. 63) o tom, že celá dĺžka práceneschopnosti bola u poškodenej len na následky ublíženia na
zdraví. Žalovaný mal možnosť sa k tejto správe vyjadriť a navrhnúť relevantný dôkaz na vyvrátenie
pravdivosti obsahu tejto lekárskej správy, avšak žiadny dôkaz nenavrhol a pred rozhodnutím súdu prvej
inštancie sa k lekárskej správe ani nevyjadril. V odvolaní sa v podstate opieral len o uvedené závery
znalca Q.. Popelku, ktoré súd prvej inštancie čo do dĺžky liečenia neakceptoval a vychádzal z uvedenej
správy ošetrujúcej lekárky obsahujúcej jednoznačné vyjadrenie k dĺžke a príčine práceneschopnosti
poškodenej, a to aj vzhľadom na to, že znalec pri podávaní znaleckého posudku, vypracovanom
mimo tohto súdneho konania, nemal na rozdiel od ošetrujúcej lekárky k dispozícii kompletnú zdravotnú
dokumentáciu poškodenej.

10. Odvolací súd v intenciách vyššie uvedeného dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol
vecne správne vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a správne svoje
rozhodnutie aj odôvodnil. Odvolanie žalovaného teda odvolací súd nepovažoval za opodstatnené, a
preto tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach
poukazuje na jeho odôvodnenie.

11. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému by podľa § 255 ods. 1 CSP patrila náhrada trov
konania. Keďže mu v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli, odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a §
262 ods. 1 CSP rozhodol, že sa mu ich náhrada nepriznáva.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419,
§ 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací žalobu) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 26. 12. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.