Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. september 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10Csp/40/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617201614
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5617201614.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu S. P., nar. XX. X.

XXXX, trvale bytom B. P. XX, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, v spore o zaplatenie
2819,23 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1995,66 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 1995,66 eura od 24. 9. 2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalobcovi s a p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 41,6 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 27. 2. 2017, v spojení s jej doplneniami,
doručenými súdu dňa 3. 4. 2017 a dňa 5. 6. 2017, sa žalobca domáhal voči žalovanému vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 2093,85 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne
od 27. 2. 2017 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným
uzatvoril zmluvy o revolvingovom úvere, a to dňa 18. 6. 2013 číslo 8500026662, dňa 29. 5. 2013

číslo 8500025595, dňa 18. 5. 2014 číslo 8500042840 a dňa 20. 1. 2014 číslo 8500039135. Zmluvy
uzatváral z dôvodu zlej finančnej situácie a podpísal ich bez toho, aby bližšie porozumel ich obsahu.
Zmluvy nespĺňajú viaceré podmienky v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších
predpisov. Žalovaný pri výpočte celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nepostupoval správne,
nakoľko do nej nezahrnul aj poplatok za možnosť odkladu splátok úveru. V zmluvách je chybne
uvedenýúdajoročnejpercentuálnejmierenákladov(ďalejlen„RPMN“).Podľazmluvyčíslo8500026662

predstavovala celková čiastka, ktorú mal zaplatiť, 1284,25 eura, v skutočnosti však mal zaplatiť 3591,29
eura, pozostávajúcich zo 42 splátok po 80,37 eura a poplatok za možnosť odkladu splátok vo výške
215,75eura.SkutočnáRPMNpredstavuje92,28%,nievzmluveuvedených67,61%.Priročnejúrokovej
sadzbe vo výške 70,01 % nie je možné, aby RPMN bola nižšia. Na zmluvu uhradil celkovo 2135,42 eura,
teda preplatil svoje záväzky o 851,17 eura. Celková čiastka na úhradu podľa zmluvy č. 8500025595
predstavovala 1027,21 eura, pričom podľa zmluvy mal uhradiť 42 splátok po 64,29 eura a poplatok za
možnosť odkladu splátok vo výške 172,79 eura, čo činí 2872,97 eura. V zmluve je uvedený aj nesprávne

údaj o RPMN vo výške 69,64 %, v skutočnosti predstavuje 92,99 %. Pri úrokovej sadzbe 70 % ročne
nie je možné, aby bola RPMN nižšia. Na zmluvu uhradil celkovo 1845,12 eura, teda preplatil svoje
záväzky o 817,91 eura. Celková čiastka na úhradu podľa zmluvy č. 8500042840 mala predstavovať
1021,40 eura, pričom podľa zmluvy bol povinný uhradiť 36 splátok po 68,12 eura a poplatok za možnosťodkladu splátok vo výške 178,60 eura, čo činí 2630,92 eura. V zmluve bol nesprávne uvedený údaj
o RPMN vo výške 67,03 %, pričom v skutočnosti predstavuje 96,49 %. Výška ročnej úrokovej sadzby
predstavovala 70 %, čo je viac, ako RPMN. Na zmluvu uhradil spolu 1271,16 eura, teda preplatil 249,76

eura. Podľa zmluvy č. 8500039135 predstavovala celková čiastka na úhradu 1027,21 eura, pričom bol
povinný zaplatiť 42 splátok po 64,29 eura a poplatok za možnosť odkladu splátok vo výške 172,79 eura,
čočiní2872,97eura.ÚdajoRPMNvzmluvevovýške67,99%jenesprávny,správnepredstavujeRPMN
92,99 %. Výška dojednanej úrokovej sadzby 70 % ročne je vyššia ako dojednaná RPMN. Na zmluvu
zaplatil celkovo 1202,22 eura, teda preplatil 175,01 eura. Konanie žalovaného pri poskytovaní úveru

tým, že do celkových nákladov spotrebiteľa a do výpočtu RPMN nezahrnie všetky poplatky spojené s
poskytnutím úveru a tieto skryje pod samostatnú dohodu o poskytnutí služby, čím následne znemožní
dosiahnuť reálnu predstavu o poskytovanom úvere, je nutné považovať za mimoriadne závažnú nekalú
obchodnú praktiku, konanie v rozpore s dobrými mravmi a bez odbornej starostlivosti. Zmluvy taktiež
neobsahovalirozčleneniesplátokúverunaistinu,úrokyainépoplatky,anisamostatnúvýškuúroku,ktorý
bol povinný ako odmenu veriteľovi za poskytnutie úveru splácať. Preto je potrebné považovať zmluvy o

poskytnutírevolvingovýchúverovzabezúročnéabezpoplatkovazuvedenéhodôvodubolpovinnývrátiť
žalovanému len istinu poskytnutých úverov. Bez právneho dôvodu preto žalovanému uhradil 2093,85
eura, ktoré predstavujú bezdôvodné obohatenie.

2. Súd vydal vo veci dňa 12. 9. 2017 pod č. k. 10Csp/40/2017-56 platobný rozkaz, proti ktorému

podal žalovaný v zákonom určenej lehote odpor. V odpore uviedol, že v každej zmluve bola uvedená
celková čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť, a to v zmluve č. 850002662 v sume 3375,54 eura, v zmluve
č. 8500025595 v sume 2700,18 eura, v zmluve č. 8500039135 v sume 2700,18 eura a v zmluve č.
8500042840 v sume 2452,32 eura. Zarátanie nákladov podľa dohody o poskytnutí služby do celkovej
čiastky, ktorú je povinný spotrebiteľ uhradiť, odporuje právnej úprave a uvedené náklady nie sú súčasťou

celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. Uvedenú skutočnosť potvrdila aj L. J. D.
v liste zo dňa 3. 10. 2014. Poprel tvrdenia o nesprávne uvedenej hodnote RPMN, keďže žalobcom
predložené výpočty z internetovej stránky sú irelevantné a nepoužiteľné, nakoľko nejde o výpočet podľa
zákona o spotrebiteľských úveroch. Rovnako sa nestotožnil s tvrdením o potrebe rozčlenenia splátky.
Každáuzavretázmluvaobsahujevbode6.zákonomvyžadovanúvýškusplátky,termínsplatnostisplátky

voznámeníveriteľaoschváleníúveruapočetsplátok,tedanáležitostipodľa§9ods.2písm.k)zákonač.
129/2010 Z. z. Zmluva obsahuje aj dátum splatnosti prvej splátky v oznámení veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Žiaden zákon, ani predpis únijného práva, neurčuje
rozdelenie splátky. Nestotožňuje sa s tvrdením žalobcu, že výška úveru zodpovedá dojednanej sume
úveru zníženej o sumu odplaty za poskytnutie služby. Na základe každej dohody o poskytnutí služby

sa žalobca zaviazal uhradiť poplatok za poskytnutie úveru. Uvedená odplata bola uhradená formou
započítania na sumu úveru, čím zanikla časť pohľadávky dlžníka na vyplatenie úveru a zostatok mu bol
vyplatený na účet. Vzniesol voči uplatnenému nároku žalobcu aj námietku premlčania, keď zo zmluvy
č. 8500025595 je po uplynutí dvojročnej premlčacej doby žalovaná suma 80,72 eura, uhradená pred
27. 2. 2015, zo zmluvy č. 850002662 je po uplynutí dvojročnej premlčacej doby žalovaná suma 17,47

eura, uhradená pre 27. 2. 2015, zo zmluvy č. 8500039135 je po uplynutí dvojročnej premlčacej doby
žalovaná suma 529,32 eura, uhradená pred 27. 2. 2015, v trojročnej premlčacej lehote je premlčaná
časť vo výške 64,29 eura, zo zmluvy č. 850004240 je po uplynutí dvojročnej premlčacej doby žalovaná
suma 491,84 eura, uhradená pred 27. 2. 2015. Navrhol zrušiť vydaný platobný rozkaz v celom rozsahu
a podanú žalobu zamietnuť.

3. Uznesením zo dňa 7. 3. 2018, č. k. 10Csp/40/2017-93, súd zrušil vydaný platobný rozkaz v celom
rozsahu.

4. Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu (replike), doručenom súdu dňa 3. 4. 2018, uviedol, že

naďalej trvá v plnom rozsahu na podanej žalobe. Opätovne poukázal na nesprávne uvedenie RPMN,
keďže pri poskytnutí úveru do celkových nákladov spotrebiteľa neboli zahrnuté poplatky spojené s
poskytnutím úveru, ktoré boli skryté pod samostatnú dohodu o poskytnutí služby. Vznesenú námietku
premlčania považoval za bezdôvodnú, nakoľko konanie žalovaného považuje za úmyselné konanie,
pri ktorom sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčuje v desaťročnej lehote, nakoľko

žalovaný úmyselne ako podnikateľ, ktorého predmetom podnikania je dlhodobo poskytovanie úverov,
uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere s nedostatkami, neuviedol všetky skutočnosti prináležiace k
zmluve, hoci o tejto povinnosti dlhodobo vedel, požadoval od neho rôzne plnenia, hoci vedel, že zmluva
je neplatná, resp. bezúročná a bez poplatkov.5. Na základe návrhu na pripustenie zmeny žaloby, doručeného súdu dňa 3. 4. 2018, súd uznesením zo
dňa 15. 6. 2018, č. k. 10Csp/40/2017-121, pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť

žalobcovi 2819,23 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2093,85 eura
od 27. 2. 2017 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v plnom rozsahu, a to v časti o zaplatenie sumy
725,38 eura na tom skutkovom základe, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8500015492,
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 27. 9. 2012, bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1284,25
eura,pričompredmetnýúversapovažujezabezúročnýabezpoplatkov,pretobolžalobcapovinnýsplatiť

iba istinu, avšak celkovo zaplatil 2009,63 eura, teda bez právneho dôvodu uhradil sumu 725,38 eura.

6. Vo vyjadrení ku vyjadreniu žalobcu (duplike), doručenom súdu dňa 29. 6. 2018, žalovaný poukázal
na to, že tvrdenia žalobcu o nesprávnej hodnote RPMN odporujú ustanoveniu § 2 písm. g) a §
19 ods. 1, 2 záona č. 129/2010 Z. z., náklady podľa dohody o poskytnutí služby nie sú súčasťou
celkových nákladov. Z podania žalobcu nie je zrejmá žiadna skutková okolnosť preukazujúca žalobcom

tvrdený úmysel o zámere získať bezdôvodné obohatenie. Tvrdenie žalobcu je nelogické, nakoľko zámer
žalovaného získavať bezdôvodné obohatenie údajným úmyselným neuvádzaním náležitostí podľa
zákona sa vylučuje s podstatou požičiavania peňažných prostriedkov žalovaným. K nároku, ktorý bol
uplatnený v návrhu na pripustenie zmeny žaloby, uviedol, že nemá oporu v relevantných skutočnostiach
a je uplatňovaný po uplynutí premlčacej doby, nakoľko posledná úhrada zo zmluvy č. 8500015492 bola

uskutočnená dňa 5. 3. 2013.

7. V súlade so zákonným ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že
vykoná pojednávanie v neprítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu, ktorému bolo predvolanie na
pojednávanie riadne a včas doručené. Splnomocnený zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní

ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti a nenavyšovania nákladov spojených s konaním a súhlasil s
vykonaním pojednávania v neprítomnosti. Súčasne poukázal na to, že sa v celom rozsahu pridržiava
svojich písomných vyjadrení.

8. Žalobca na pojednávaní na podanej žalobe trval. Pri výsluchu uviedol, že mal veľa pôžičiek, riešil to

zle, keďže si požičal, aby riešil predošlé položky. Myslel si, že žalovaný je seriózna firma, ale potom
sa ukázalo, že posledná zmluva mala tri čísla, ale úver bol ten istý. Advokát, ktorý má na starosti
spotrebiteľov, mu povedal, že je nespravodlivé a nečestné, aby na niektoré zmluvy platil trojnásobok.
Nevedel uviesť, či pred podaním žaloby vyzýval žalovaného na úhradu žalovanej sumy.

9. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav:

10. Žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzatvorili dňa 29. 5. 2013 zmluvu o revolvingovom úvere
číslo 8500025595. Podľa žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru (časť 5. zmluvy), predstavuje
výška úveru 1200 eur, splatnosť úveru 42 splátok, výška mesačnej splátky 64,29 eura, celková čiastka,

ktorú musí dlžník zaplatiť 2700,18 eur, predpokladaná ročná percentuálna miera nákladov 70 %, ročná
úroková sadzba 70 %, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 48,52 %. Podľa údajov
o schválenom revolvingovom úvere (časť 6. zmluvy), predstavuje poskytnutá čiastka úveru 1200 eur,
splatnosť úveru 42 splátok, výška mesačnej splátky 64,29 eura, celková čiastka, ktorú musí dlžník
zaplatiť 2700,18 eura, ročná percentuálna miera nákladov 69,64 %, ročná úroková sadzba 70 %,

priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 48,52 %. Podľa čl. 8.1. zmluvy, predmetom
dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie
uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne 3 akýchkoľvek splátok úveru,
resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy, uzavretej medzu veriteľom a dlžníkom a
záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu: a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu

splatnosti splátok úveru vo výške 172,79 eura; a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti
odkladu splátok revolvingu vo výške 89,76 eura v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý.
Podľa čl. 8.4. zmluvy, odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia
dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, a to
pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3 zmluvných

dojednaníoprotipohľadávkeveriteľavočidlžníkovinazaplatenieodplatypodľaods.8.1.písm.a)dohody
oposkytnutíslužby,atokudňuposkytnutiaúverudlžníkovipodľačlánku2.3zmluvnýchdojednaní.Podľa
oznámenia žalovaného zo dňa 29. 5. 2013 o schválení úveru predstavuje schválená výška úveru 1200
eur, splatnosť úveru 42 mesiacov, výška mesačnej splátky 64,29 eura, dátum splatnosti prvej splátkyúveru 30. 6. 2013, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 30. 11. 2016, ročná percentuálna miera
nákladov 69,64 %, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 48,52 %. Podľa karty klienta,
a prehľadu platieb, bola žalobcovi dňa 29. 5. 2013 žalovaným vyplatená suma 1027,21 eura. Žalobca

zaplatil žalovanému na úver spolu 1845,12 eura, a to od 26. 6. 2013 do 8. 10. 2014 16 splátok po 64,29
eura, dňa 18. 11. 2014 15 eur, od 16. 2. 2015 do 18. 1. 2016 12 splátok po 64,29 eura, dňa 8. 2. 2016
15 eur a dňa 8. 3. 2016 15 eur.

11. Žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzatvorili dňa 20. 1. 2014 zmluvu o revolvingovom úvere

číslo 8500039135. Podľa žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru (časť 5. zmluvy), predstavuje
výška úveru 1200 eur, splatnosť úveru 42 splátok, výška mesačnej splátky 64,29 eura, celková čiastka,
ktorú musí dlžník zaplatiť 2700,18 eur, predpokladaná ročná percentuálna miera nákladov 70 %, ročná
úroková sadzba 70 %, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 45,94 %. Podľa údajov
o schválenom revolvingovom úvere (časť 6. zmluvy), predstavuje poskytnutá čiastka úveru 1200 eur,
splatnosť úveru 42 splátok, výška mesačnej splátky 64,29 eura, celková čiastka, ktorú musí dlžník

zaplatiť 2700,18 eura, ročná percentuálna miera nákladov 67,99 %, ročná úroková sadzba 70 %,
priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 45,94 %. Podľa čl. 8.1. zmluvy, predmetom
dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie
uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne 3 akýchkoľvek splátok úveru,
resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy, uzavretej medzu veriteľom a dlžníkom a

záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu: a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu
splatnosti splátok úveru vo výške 172,79 eura; a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti
odkladu splátok revolvingu vo výške 89,76 eura v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý.
Podľa čl. 8.4. zmluvy, odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia
dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, a to

pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3 zmluvných
dojednaníoprotipohľadávkeveriteľavočidlžníkovinazaplatenieodplatypodľaods.8.1.písm.a)dohody
o poskytnutí služby, a to ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi podľa článku 2.3 zmluvných dojednaní.
Podľa oznámenia žalovaného zo dňa 20. 1. 2014 o schválení úveru predstavuje schválená výška úveru
1200 eur, splatnosť úveru 42 mesiacov, výška mesačnej splátky 64,29 eura, dátum splatnosti prvej

splátky úveru 1. 3. 2014, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 1. 8. 2017, ročná percentuálna miera
nákladov 67,99 %, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 45,94 %. Podľa karty klienta,
a prehľadu platieb, bola žalobcovi dňa 20. 1. 2014 žalovaným vyplatená suma 1027,21 eura. Žalobca
zaplatil žalovanému na úver spolu 1202,22 eura, a to od 3. 3. 2014 do 8. 10. 2014 8 splátok po 64,29
eura, dňa 18. 11. 2014 15 eur, od 16. 3. 2015 do 18. 1. 2016 10 splátok po 64,29 eura, dňa 8. 2. 2016

15 eur a dňa 8. 3. 2016 15 eur.

12. Žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzatvorili dňa 18. 6. 2013 zmluvu o revolvingovom úvere
číslo 8500026662. Podľa žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru (časť 5. zmluvy), predstavuje
výška úveru 1500 eur, splatnosť úveru 42 splátok, výška mesačnej splátky 80,37 eura, celková čiastka,

ktorú musí dlžník zaplatiť 3375,54 eura, predpokladaná ročná percentuálna miera nákladov 70,01 %,
ročná úroková sadzba 70,01 %, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 48,52 %. Podľa
údajov o schválenom revolvingovom úvere (časť 6. zmluvy), predstavuje poskytnutá čiastka úveru 1500
eur, splatnosť úveru 42 splátok, výška mesačnej splátky 80,37 eura, celková čiastka, ktorú musí dlžník
zaplatiť 3375,54 eura, ročná percentuálna miera nákladov 67,61 %, ročná úroková sadzba 70,01 %,

priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 48,52 %. Podľa čl. 8.1. zmluvy, predmetom
dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie
uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne 3 akýchkoľvek splátok úveru,
resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy, uzavretej medzu veriteľom a dlžníkom a
záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu: a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu

splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 eura; a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti
odkladu splátok revolvingu vo výške 112,08 eura v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý.
Podľa čl. 8.4. zmluvy, odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia
dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, a to
pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3 zmluvných

dojednaníoprotipohľadávkeveriteľavočidlžníkovinazaplatenieodplatypodľaods.8.1.písm.a)dohody
oposkytnutíslužby,atokudňuposkytnutiaúverudlžníkovipodľačlánku2.3zmluvnýchdojednaní.Podľa
oznámenia žalovaného zo dňa 18. 6. 2013 o schválení úveru predstavuje schválená výška úveru 1500
eur, splatnosť úveru 42 mesiacov, výška mesačnej splátky 80,37 eura, dátum splatnosti prvej splátkyúveru 31. 7. 2013, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 31. 12. 2016, ročná percentuálna miera
nákladov 67,61 %, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 48,52 %. Podľa karty klienta,
a prehľadu platieb, bola žalobcovi dňa 18. 6. 2013 žalovaným vyplatená suma 1284,25 eura. Žalobca

zaplatil žalovanému na úver spolu 2135,42 eura, a to od 25. 7. 2013 do 29. 5. 2014 11 splátok po 80,37
eura, od 3. 7. 2014 do 8. 10. 2014 4 splátka po 80,57 eura, dňa 18. 11. 2014 15 eur, od 16. 2. 2015 do
18. 1. 2016 11 splátok po 80,37 eura, dňa 8. 2. 2016 15 eur a dňa 8. 3. 2016 15 eur.

13. Žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzatvorili dňa 18. 3. 2014 zmluvu o revolvingovom úvere

číslo 8500042840. Podľa žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru (časť 5. zmluvy), predstavuje
výška úveru 1200 eur, splatnosť úveru 36 splátok, výška mesačnej splátky 68,12 eura, celková čiastka,
ktorú musí dlžník zaplatiť 2452,32 eura, predpokladaná ročná percentuálna miera nákladov 70 %, ročná
úroková sadzba 70 %, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 46,30 %. Podľa údajov
o schválenom revolvingovom úvere (časť 6. zmluvy), predstavuje poskytnutá čiastka úveru 1200 eur,
splatnosť úveru 36 splátok, výška mesačnej splátky 68,12 eura, celková čiastka, ktorú musí dlžník

zaplatiť 2452,32 eura, ročná percentuálna miera nákladov 67,03 %, ročná úroková sadzba 70 %,
priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 46,30 %. Podľa čl. 8.1. zmluvy, predmetom
dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie
uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne 3 akýchkoľvek splátok úveru,
resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy, uzavretej medzu veriteľom a dlžníkom a

záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu: a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu
splatnosti splátok úveru vo výške 178,60 eura; a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti
odkladu splátok revolvingu vo výške 108,24 eura v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý.
Podľa čl. 8.4. zmluvy, odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia
dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, a to

pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3 zmluvných
dojednaníoprotipohľadávkeveriteľavočidlžníkovinazaplatenieodplatypodľaods.8.1.písm.a)dohody
o poskytnutí služby, a to ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi podľa článku 2.3 zmluvných dojednaní.
Podľa oznámenia žalovaného zo dňa 18. 3. 2014 o schválení úveru predstavuje schválená výška úveru
1200 eur, splatnosť úveru 36 mesiacov, výška mesačnej splátky 68,12 eura, dátum splatnosti prvej

splátky úveru 1. 5. 2014, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 1. 4. 2017, ročná percentuálna miera
nákladov 67,03 %, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 46,30 %. Podľa karty klienta,
a prehľadu platieb, bola žalobcovi dňa 18. 3. 2014 žalovaným vyplatená suma 1021,40 eura. Žalobca
zaplatil žalovanému na úver spolu 1271,16 eura, a to od 30. 4. 2014 do 8. 10. 2014 6 splátok po 68,12
eura, dňa 18. 11. 2014 15 eur, od 16. 2. 2015 do 18. 1. 2016 12 splátok po 68,12 eura, dňa 8. 2. 2016

15 eur a dňa 8. 3. 2016 15 eur.

14. Žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzatvorili dňa 27. 9. 2012 zmluvu o revolvingovom úvere
číslo 8500015492. Podľa žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru (časť 5. zmluvy), predstavuje
výška úveru 1500 eur, splatnosť úveru 42 splátok, výška mesačnej splátky 80,37 eura, celková čiastka,

ktorú musí dlžník zaplatiť 3375,54 eura, predpokladaná ročná percentuálna miera nákladov 70,01 %,
ročná úroková sadzba 70,01 %, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 45,60 %. Podľa
údajov o schválenom revolvingovom úvere (časť 6. zmluvy), predstavuje poskytnutá čiastka úveru 1500
eur, splatnosť úveru 42 splátok, výška mesačnej splátky 80,37 eura, celková čiastka, ktorú musí dlžník
zaplatiť 3375,54 eura, ročná percentuálna miera nákladov 69,43 %, ročná úroková sadzba 70,01 %,

priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 45,60 %. Podľa čl. 8.1. zmluvy, predmetom
dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie
uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne 3 akýchkoľvek splátok úveru,
resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy, uzavretej medzu veriteľom a dlžníkom a
záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu: a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu

splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 eura; a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti
odkladu splátok revolvingu vo výške 112,08 eura v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý.
Podľa čl. 8.4. zmluvy, odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia
dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, a to
pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3 zmluvných

dojednaníoprotipohľadávkeveriteľavočidlžníkovinazaplatenieodplatypodľaods.8.1.písm.a)dohody
o poskytnutí služby, a to ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi podľa článku 2.3 zmluvných dojednaní.
Podľa karty klienta a prehľadu platieb, bola žalobcovi žalovaným vyplatená suma 1284,25 eura. Žalobcazaplatil žalovanému na úver spolu 2009,63 eura, a to od 31. 10. 2012 do 28. 2. 2013 5 splátok po 80,37
eura a dňa 6. 3. 2013 1607,78 eura.
15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

17. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmlúv o spotrebiteľských úveroch medzi stranami sporu, (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

20. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom.

21. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

22. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 31. 12. 2012,

poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere nemá písomnú formu a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

23. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 31. 5. 2014,
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom

úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je
určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

26. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh

určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.27. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu.

28. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je
však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva
zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

29. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

30. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

31. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

32. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

33.Podľa§3 nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššiaakozákladnáúrokovásadzbaR.Q.J.platnákprvémudňuomeškaniasplnenímpeňažnéhodlhu.

34. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

35. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

36. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

37. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

38. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu čiastočne vyhovel,
nakoľko mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť. Žalobca sa žalovaného nároku domáhal právnym
dôvodom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť na strane žalovaného plnením na
základe zmlúv o spotrebiteľských úveroch nad rámec istiny poskytnutých úverov. Z listinných dôkazov,
ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázané, že žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ

uzatvorili zmluvy o poskytnutí revolvingových úverov dňa 29. 5. 2013, 20. 1. 2014, 18. 6. 2013, 18. 3.
2014 a 27. 9. 2012, v ktorých si dojednali poskytnutie úverov žalovaným žalobcovi. Žalobca sa zaviazal
poskytnuté úvery vrátiť, spolu s dojednaným úrokom, v mesačných splátkach. Vzhľadom na skutočnosť,
že zmluvy o úvere boli uzatvorené medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jednalo sa o spotrebiteľské
zmluvy. Žalovaný pri uzatváraní zmlúv konal v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej

činnosti, žalobca pri uzatváraní zmlúv konal ako fyzická osoba, nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo vyplýva najmä z označenia žalovaného v zmluvách.
Úvery, poskytnuté žalobcovi žalovaným, sú spotrebiteľskými úvermi. Uvedené skutočnosti neboli
medzi stranami sporu sporné. Žalobca dôvodil vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovanéhobezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru, z dôvodu absencie zákonných náležitostí
zmlúv o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch
a nesprávneho uvedenia údaju o RPMN. Zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká na základe

dvoch platných, vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán, ktoré pri zmluve o
spotrebiteľskom úvere, v zmysle zákonného ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch,
musia byť vykonané v písomnej forme. Podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere sú dojednanie o výške
úveru, záväzok veriteľa na požiadanie dlžníka poskytnúť úver v dojednanej výške a záväzok dlžníka
poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky. Zákonné ustanovenie § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských

úveroch určuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Povinnou náležitosťou zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, je údaj o
dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Z
vykonaného dokazovania súd nemal preukázané dojednanie o termíne konečnej splatnosti úveru. V
stranami sporu uzavretých zmluvách o spotrebiteľských úveroch je v časti zmlúv „Splatnosť úveru“
uvedený údaj o počte splátok. Zmluvné dojednanie o termíne konečnej splatnosti úveru predstavuje

významný a dôležitý údaj pre spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľ
musí byť vopred informovaný o dátume, do ktorého bude povinný uhrádzať splátky úveru, teda kedy,
pri riadnom plnení si povinností zo zmluvy o úvere (splácaní splátok úveru), dôjde ku splateniu celého
úveru a tým aj k zániku jeho záväzku. Termín konečnej splatnosti úveru pritom musí byť určený v
zmluve jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom, nepripúšťajúcim pochybnosti o jeho možnom

výklade. Je neprípustné, aby spotrebiteľ, ako slabšia zmluvná strana, musel zo zmluvných dojednaní
„vydedukovávať“, dokedy bude povinný plniť povinnosti zo zmluvy a kedy bude splatná posledná
splátka úveru. Navyše, termín konečnej splatnosti úveru nemožno zamieňať s údajom o počte splátok,
ktorý je samostatnou obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákonného
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Povinnosť dojednať termín konečnej

splatnosti úveru priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere nemôže byť nahradená jednostranným
vyhlásením veriteľa v oznámení o schválení úveru. Pokiaľ aj v článku 7. zmlúv o spotrebiteľských
úveroch bolo dojednané právo veriteľa jednostranne zmeniť splatnosť jednotlivých splátok úveru,
nebolo dojednané oprávnenie jednostranne určiť termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Uvedená náležitosť má byť podľa zákona o spotrebiteľských úveroch dojednaná priamo v zmluve

o spotrebiteľskom úvere, a to pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V tejto súvislosti
súd poukazuje aj na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 11Co/225/2016, 5Co/369/2017 a
11Co/10/2018, v obdobných právnych veciach, v ktorých odvolací súd rovnako konštatoval bezúročnosť
a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru z dôvodu absencie zákonnej náležitosti zmluvy v zmysle
zákonného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, t. j. údaju o termíne

konečnej splatnosti úveru.

39. V zmluvách o spotrebiteľských úveroch, uzavretých medzi stranami sporu, absentovalo aj
platné dojednanie RPMN, ktoré je, v zmysle zákonného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona
o spotrebiteľských úveroch, taktiež obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z

vykonaného dokazovania súd totiž nemal preukázanú existenciu dvoch platných, vzájomných a
obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán v časti údaju o RPMN. Výška RPMN je v návrhoch
žalobcu na uzavretie zmluvy - ofertách (čl. 5 zmlúv) iná ako v prijatiach návrhu - akceptáciách (čl.
6 zmlúv). Je pritom právne bezvýznamné, či uvedená zmena je v prospech spotrebiteľa alebo v
jeho neprospech. V zmysle zákonného ustanovenia § 44 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka

prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu
a považuje sa za nový návrh. Z uvedených dôvodov medzi účastníkmi zmlúv o spotrebiteľských
úveroch nedošlo k platnému dojednaniu ročnej percentuálnej miery nákladov, nakoľko zo strany
žalovaného neboli bezvýhradne akceptované návrhy žalobcu na uzavretie zmlúv v uvedenej časti.
Uvedený právny názor vyslovil napr. aj Krajský súd v Žiline v rozsudkoch sp. zn. 9Co/925/2014,

9Co/359/2017, 9Co/141/2015 a 9Co/85/2015. Keďže súd nemal v spore preukázané platné dojednanie
RPMN, nezaoberal sa žalobcom tvrdeným uvedením nesprávnej výšky RPMN v zmluvách.

40. Nakoľko v zmluvách o spotrebiteľských úveroch uzavretých medzi stranami sporu, v zmysle vyššie
uvedených právnych záverov, absentovali povinné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) a j) zákona o

spotrebiteľských úveroch, považujú sa úvery, poskytnuté žalovaným žalobcovi, v zmysle zákonného
ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) (pri zmluve číslo 8500015492) resp. b) (u ostatných zmlúv) zákona o
spotrebiteľských úveroch, za bezúročné a bez poplatkov. Žalovanému ako veriteľovi preto prislúchalo
len právo na vrátenie reálne poskytnutých peňažných prostriedkov (istiny úveru). V tejto súvislosti súduvádza, že pokiaľ si žalovaný započítal na pohľadávky žalobcu na vyplatenie dojednaných úverov
odplatu za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splátok, dojednanú v čl. 8.1. zmlúv, súd k uvedenej
odplate ako ku dôvodnej pohľadávke žalovaného neprihliadol, nakoľko mal preukázané, že dojednanie

uvedené v čl. 8.1. zmlúv je neplatné pre jeho rozpornosť s dobrými mravmi. Súd pri určení výšky
bezdôvodného obohatenia zohľadnil výšku skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov žalobcovi.
Predmetom čl. 8.1. zmlúv o spotrebiteľských úveroch bolo dojednanie o možnosti žalobcu požiadať o
odklad splátok úveru a jeho záväzok za poskytnutie uvedenej možnosti zaplatiť žalovanému odplatu.
Uvedené dojednanie teda neukladalo žalobcovi povinnosť zaplatiť odplatu v prípade, ak požiada o

odklad splátok, ale už aj za samotnú možnosť požiadať o takýto odklad, a to bez ohľadu na to, či tak
v budúcnosti učiní alebo nie. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z čl. 8.4. zmlúv, podľa ktorého je odplata
za poskytnutie možnosti odkladu splátok splatná dňom uzatvorenia zmluvy a veriteľ si ju započíta na
pohľadávku dlžníka na poskytnutie úveru. Uvedené dojednanie je v rozpore s dobrými mravmi, keďže
ukladá žalobcovi ako spotrebiteľovi povinnosť zaplatiť poplatok za možnosť v budúcnosti požiadať o
odklad platenia splátok, bez ohľadu na to, či uvedenú možnosť aj reálne využije, pričom súčasne

oprávňuje žalovaného ako veriteľa ihneď pri poskytnutí úveru započítať si uvedenú pohľadávku na
poskytnutý úver. Krajský súd v Žiline v rozsudku zo dňa 24. 1. 2017, sp. zn. 11Co/348/2016, uviedol,
okrem iného, že: „...pokiaľ i dohoda o poskytnutí služby bola zakomponovaná na tej istej listine ako
samotná úverová zmluva, ešte neznamená, že ide o individuálne dojednanú súčasť zmluvy.“, „Za nekalú
obchodnú praktiku žalovaného je možné považovať absenciu možnosti vrátenia, či započítania odplaty

pre nevyužitie predmetnej služby. Pritom nebolo možné predmetnú službu podľa názoru odvolacieho
súdu ani započítať do poskytnutého úveru, nakoľko poskytnutie takejto služby žalobcovia 1) a 2)
nepožiadali a jednak v čase poskytnutia úveru ani nebolo zrejmé, či žalobcovia takúto službu reálne
využijú.“, „Možno konštatovať, že žalovaný si tak uplatnil poplatok za poskytnutie služby, ktorú nikdy
reálne neposkytol. Dohodu v bode 8 zmluvy je preto možné považovať ako celok za neprijateľnú

podmienku v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko je koncipovaná tak, že spotrebiteľovi za zaplatený
poplatok nie je poskytnutá služba, pričom prostredníctvom poplatku za odklad splátok dochádza iba k
účelovému zníženiu poskytnutej úverovej sumy s ponechaním rovnakého počtu splátok, čo v konečnom
dôsledku vedie k nesprávne uvedenej RPMN.“, „Zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje veriteľa na takúto
neprimerane vysokú zmluvnú odmenu, resp. odplatu za poskytnutie služby, automatické započítanie

tejto odplaty s pohľadávkou dlžníka na vyplatenie schválených úverových prostriedkov je možné
považovať za dojednanie neprijateľné, rozporné s dobrými mravmi a absolútne neplatné v zmysle §
39 Občianskeho zákonníka. Zakomponovaním uvedenej dohody do vopred predtlačeného formulára
zmluvy, pripraveného veriteľom, si dlžník - spotrebiteľ nepochybne zhoršil svoje zmluvné postavenie,
vzdal sa práva na vyplatenie celej dojednanej sumy úverových prostriedkov, formou vopred vyplatenej

odmeny za služby, ktorú ani nemusel využiť.“ Obdobný právny názor ku ne/platnosti dohody o poskytnutí
služby vyslovil Krajský súd v Žiline aj v rozsudku zo dňa 14. 3. 2017, sp. zn. 11Co/8/2017.

41. Keďže žalobca plnil žalovanému nad rámec skutočne poskytnutej výšky úverov, pričom poskytnuté
úvery sa považujú, z dôvodov vyššie uvedenej právnej argumentácie, za bezúročné a bez poplatkov, na

strane žalovaného vzniklo v sume plnenej nad rámec poskytnutých peňažných prostriedkov bezdôvodné
obohatenie plnením bez právneho dôvodu. Výška žalobcom vykonaných úhrad, ani suma reálne
poskytnutých peňažných prostriedkov nebola medzi stranami sporná. Žalovaný poskytol žalobcovi
na základe zmluvy číslo 8500026662 peňažné prostriedky vo výške 1284,25 eura a žalobca zaplatil
žalovanému na celkovo 2135,42 eura, bez právneho dôvodu preto plnil 851,17 eura, eura, na základe

zmluvy číslo 8500025595 poskytol prostriedky vo výške 1027,21 eura a žalobca zaplatil celkovo 1845,12
eura, bez právneho dôvodu preto plnil 817,91 eura, na základe zmluvy číslo 8500042840 poskytol
prostriedky vo výške 1021,40 eura a žalobca zaplatil celkovo 1271,16 eura, bez právneho dôvodu preto
plnil 249,76 eura, na základe zmluvy číslo 8500039135 poskytol prostriedky vo výške 1027,21 eura
a žalobca zaplatil celkovo 1202,22 eura, bez právneho dôvodu preto plnil 175,01 eura a na základe

zmluvyčíslo8500015492poskytolprostriedkyvovýške1284,25euraažalobcazaplatil celkovo2009,63
eura, bez právneho dôvodu preto plnil 725,38 eura. Na strane žalovaného preto vzniklo bezdôvodné
obohatenie v celkovej výške 2819,23 eura.

42. Keďže žalovaný vzniesol voči uplatnenému nároku žalobcu námietku premlčania, súd skúmal jej

možnú dôvodnosť. Žalobca sa domáhal žalovaného nároku právnym dôvodom vydania bezdôvodného
obohatenia, pre vydanie ktorého zákon určuje subjektívnu dvojročnú a objektívnu trojročnú resp.
desaťročnú (pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení) premlčaciu dobu. Nakoľko žalovanému prislúchal
zo zmlúv o spotrebiteľských úveroch nárok na zaplatenie sumy skutočne poskytnutých úverov (istiny),v časti, v ktorej žalobca plnil do výšky istiny úveru, plnil dôvodne. Podľa prehľadu vykonaných úhrad
žalobcu na zmluvu číslo 8500026662 bola suma istiny úveru 1284,25 eura uhradená ku dňu 16. 2.
2015, pričom uvedenou platbou už žalobca súčasne plnil žalovanému nad rámec poskytnutého úveru

sumu 17,47 eura. Následne žalobca ešte vykonal platby vo výške spolu 833,70 eur, počnúc od 16.
3. 2015. Nakoľko žaloba bola podaná na súde dňa 27. 2. 2017, v čase podania žaloby uplynula
dvojročná premlčacia doba a teda bol premlčaný nárok len na vydanie bezdôvodného obohatenia,
ktoré vzniklo úhradou splátky dňa 16. 2. 2015 v sume 17,47 eura. Žalobcovi preto z uvedenej zmluvy
prislúchalo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 833,70 eura (vykonané úhrady vo

výške 2135,42 eura - poskytnutý úver v sume 1284,25 eura - premlčaný nárok v sume 17,47 eura).
Podľa prehľadu vykonaných úhrad žalobcu na zmluvu číslo 8500025595 bola suma istiny úveru 1027,21
eura uhradená ku dňu 8. 10. 2014, pričom uvedenou platbou už žalobca súčasne plnil žalovanému
nad rámec poskytnutého úveru sumu 1,43 eura. Následne žalobca ešte vykonal platby vo výške spolu
816,48 eura, počnúc od 18. 11. 2014 v sume 15 eur, 16. 2. 2015 v sume 64,29 eura a od 16.3. 2015 do
8. 3. 2016 vo výške 737,19 eura . Nakoľko žaloba bola podaná na súde dňa 27. 2. 2017, v čase podania

žaloby uplynula dvojročná premlčacia doba a teda bol premlčaný nárok len na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktoré vzniklo úhradou splátky dňa 8. 10. 2014 v sume 1,43 eura, 18. 11. 2014 v sume 15
eur a 16. 2. 2015 v sume 64,29 eura, spolu 80,72 eura. Žalobcovi preto z uvedenej zmluvy prislúchalo
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 737,19 eura (vykonané úhrady vo výške 1845,12
eura - poskytnutý úver v sume 1027,21 eura - premlčaný nárok v sume 80,72 eura). Podľa prehľadu

vykonaných úhrad žalobcu na zmluvu číslo 8500042840 bola suma istiny úveru 1021,40 eura uhradená
ku dňu 19. 10. 2015, pričom uvedenou platbou už žalobca súčasne plnil žalovanému nad rámec
poskytnutého úveru sumu 15,40 eura. Následne žalobca ešte vykonal platby vo výške spolu 234,36
eura, počnúc od 16. 11. 2015. Nakoľko žaloba bola podaná na súde dňa 27. 2. 2017, v čase podania
žaloby neuplynula dvojročná subjektívna premlčacia doba a teda nebol premlčaný nárok žalobcu na

vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobcovi preto z uvedenej zmluvy prislúchalo právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 249,76 eura (vykonané úhrady vo výške 1271,16 eura - poskytnutý
úver v sume 1021,40 eura). Podľa prehľadu vykonaných úhrad žalobcu na zmluvu číslo 8500039135
bolasumaistinyúveru1027,21eurauhradená kudňu16.11.2015,pričomuvedenouplatbouužžalobca
súčasne plnil žalovanému nad rámec poskytnutého úveru sumu 16,43 eura. Následne žalobca ešte

vykonal platby vo výške spolu 158,58 eura, počnúc od 17. 12. 2015. Nakoľko žaloba bola podaná na
súde dňa 27. 2. 2017, v čase podania žaloby neuplynula dvojročná subjektívna premlčacia doba a
teda nebol premlčaný nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobcovi preto z uvedenej
zmluvy prislúchalo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 175,01 eura (vykonané úhrady
vo výške 1202,22 eura - poskytnutý úver v sume 1027,21 eura). Podľa prehľadu vykonaných úhrad

žalobcu na zmluvu číslo 8500015495 bola suma istiny úveru 1284,25 eura uhradená ku dňu 6. 3.
2013, pričom uvedenou platbou, už žalobca súčasne plnil žalovanému nad rámec poskytnutého úveru
sumu 725,38 eura. Nakoľko uvedený nárok si žalobca uplatnil až návrhom na pripustenie zmeny
žaloby, doručeným súdu dňa 3. 4. 2018, v čase uplatnenia nároku už uplynula dvojročná subjektívna
premlčacia doba. Súd uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie, nárok

na zaplatenie ktorého nebol premlčaný, vo výške spolu 1995,66 eura a v zostávajúcej časti, t. j. v
časti premlčaného nároku, súd podanú žalobu zamietol, nakoľko žalovaný vzniesol voči uplatnenému
nároku námietku premlčania. Pokiaľ ide o začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby,
súd vychádzal z toho, že začala plynúť odo dňa, kedy žalobca zaplatil jednotlivé plnenia nad rámec
poskytnutýchpeňažnýchprostriedkov.Vtejtosúvislostisúdpoukazujenapr.narozsudokKrajskéhosúdu

v Žiline, sp. zn. 6Co/103/2018, podľa ktorého: „K bezdôvodnému obohateniu získanému plnením bez
právneho dôvodu, ak právny dôvod neexistoval od začiatku, dochádza okamihom poskytnutia plnenia.
Týmto okamihom je tiež určený začiatok objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba
začína plynúť odo dňa, keď sa postihnutý dozvedel, že plnil bez právneho dôvodu, a komu plnil.“,...
„V tomto smere odvolací súd poukazuje, že už v čase uzavretia spornej zmluvy (12.12.2013) platila

právna úprava, podľa ktorej sa úver považoval za bezúročný a bez poplatkov v prípade absencie
vymedzených náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010
Z. z.), vedomosť o tejto zákonnej úprave sa u žalobkyne predpokladá a nemožno ju nijako vyvrátiť
(§ 2 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky). Ak sa znalosť práva u jeho
adresátov nevyvrátiteľne predpokladá, inak tomu nemôže byť ani v prípade posudzovania jeho znalosti

ako východiska pre vedomosť o bezdôvodnom obohatení. Vo všeobecnosti teda možno povedať, že
za okamih vzniku skutočnej vedomosti o obsahu práva je potrebné považovať deň účinnosti právneho
predpisu.“. Taktiež Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 10Co/367/2017, konštatoval, že: „Krajský súd
sa stotožnil s určujúcim východiskom okresného súdu, ktorým v otázke začiatku plynutia subjektívnejpremlčacejlehotyjeteóriaskutočnéhoplnenia.Vjejzmyslesaoprávnenýdozvieovznikubezdôvodného
obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové
okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. To,

kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako nárok, vyplývajúci z jednoznačne mu známych
skutkových okolností, možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia
subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné.“,... „V súdenom prípade bolo nesporné, že žalobca
(už nad rámec toho, čo bol povinný v dôsledku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru plniť podľa
zmluvy o spotrebiteľskom úvere) žalovanému zaplatil dňa 5.9.2014 sumu 470 eur (tu sčasti) a 15.9.2014

sumu 12,23 eur. Na základe vyššie uvedených úvah týmito plneniami nadobudol vedomosť o všetkých
relevantných skutočnostiach; t.j. o tom, že plnil už bez právneho dôvodu (že došlo k bezdôvodnému
obohateniu) a komu plnil (kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil). Nie je pritom podstatné, že si
subjektívne zrejme neuvedomoval (právne nevyhodnotil), že žalovaný na dané plnenie nemá nárok.
Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty nemožno spájať s akýmsi (bližšie ani konkrétnymi
merateľnými ukazovateľmi nevymedzeným) uvedomením si oprávneného subjektu, že má, resp. mohol

by mať, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Išlo by totiž o absolútne subjektívny prvok, v
konečnom dôsledku vedúci k tomu, že subjektívna premlčacia lehota by bola obsolentným právnym
inštitútom, čo by výrazne negatívne vplývalo na princíp právnej istoty.“ V súvislosti so vznesenou
námietkou premlčania súd tiež uvádza, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v časti, v
ktorej bol priznaný žalobcovi, bol uplatnený v rámci plynutia trojročnej objektívnej premlčacej doby.

Pokiaľžalobcapoukazovalnaskutočnosť,žepremlčanieuplatnenéhonárokunavydaniebezdôvodného
obohatenia má podliehať desaťročnej premlčacej dobe v zmysle zákonného ustanovenia § 107 ods.
2 Občianskeho zákonníka, bola uvedená argumentácia bez vplyvu na právne posúdenie veci a súd
sa ňou bližšie nezaoberal, nakoľko desaťročná premlčacia doba má charakter objektívnej premlčacej
doby. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa teda premlčí uplynutím subjektívnej dvojročnej

premlčacej doby aj v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia.

43. Keďže žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, prislúchalo žalobcovi
aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Vzhľadom na druh žalovaného nároku, t. j. vydanie
bezdôvodného obohatenia, pri povinnosti na vydanie ktorého čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený

právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, súd priznal žalobcovi úroky z omeškania len odo dňa
nasledujúceho po dni, v ktorom bol žalovaný povinný dlh splniť, t. j. nasledujúceho po doručení výzvy
na plnenie. Žalobca nepreukázal inú kvalifikovanú výzvu na plnenie, preto súd za prvú výzvu na plnenie
považoval samotnú žalobu. Nakoľko žaloba bola doručená žalovanému dňa 22. 9. 2017, bol povinný
dlh splniť dňom nasledujúcim, t. j. 23. 9. 2017 a dňom 24. 9. 2017 sa dostal s plnením záväzku

do omeškania. Súd preto priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 % ročne, t. j. vo výške
úrokov z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov k prvému dňu omeškania s plnením dlhu, z
priznaného plnenia 1995,66 eura, od 24. 9. 2017 do zaplatenia a v zostávajúcej časti uplatnených úrokov
z omeškania žalobu zamietol.

44. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.

46. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

47. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd priznal
v spore úspešnejšiemu žalobcovi pomernú časť náhrady trov konania. Úspech žalobcu v spore
predstavoval 1995,66 eura, čo v percentuálnom vyjadrení činí 70,80 %, jeho neúspech 823,57 eura, čo v
percentuálnom vyjadrení predstavuje 29,2 %. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu potom predstavoval
41,6 % (70,8 % - 29,2 %). Súd preto priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 41,6 %. V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka

konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.